Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/539/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715203371 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715203371.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. AK Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, XXX XX O. J., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 287,60,- Eur s príslušenstvom, vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 42041/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 15Er/104/2015-58 zo dňa 19. júla 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 15Er/104/2015-58 zo dňa 19. júla 2016 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na odôvodnenie bližšie uviedol, že dňa 08.11.2014 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému, ktorým sa oprávnený domáha vymoženia pohľadávky a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 05752/13 zo dňa 14.04.2014. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť od rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 18.10.2011. Súd preskúmal predložený exekučný titul, z ktorého zistil, že rozhodcovským súdom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 287,60 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 287,60 Eur od 25.05.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 287,60 Eur od 08.01.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 143,65 Eur. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou vystavenou dňa 18.10.2011. Rozhodcovský súd mal za to, že predložená zmenka má povahu zmenky zabezpečovacej, pričom hlavným záväzkom je zmluva o úvere. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že preskúmaním exekučného titulu mal za preukázané, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Z predložených listín exekučný súd zistil, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzatvorili dňa 10.01.2011 zmluvu o úvere. Túto súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Exekučný súd zistil, že v prejednávanej exekučnej veci sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, pričom vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, avšak v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky. Súd prvej inštancie považoval za zrejmé, že dohoda o vyplnení zmeniek, obsiahnutá v bode 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nebola v zmluve o úvere zmluvným dojednaním týkajúcim sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a teda z tohto hľadiska nie je z posúdenia v zmysle § 53 ods. 1 OZ vyňaté. Zároveň z obsahu všeobecných podmienok poskytnutia úveru nevyplýva, že v nich obsiahnutá dohoda o vyplnení zmeniek je zmluvným dojednaním, ktoré bolo dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy o úvere individuálne, a teda že povinný, ktorý má postavenie spotrebiteľa a ochranu tomu prislúchajúcu, mal možnosť zmluvu o úvere uzavrieť bez tejto dohody, pretože táto bola začlenená medzi ostatné ustanovenia vopred pripravených všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere zároveň neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takom prípade sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Exekučný súd mal vzhľadom na uvedené za preukázané, že dohoda o vyplnení zmeniek napĺňa hypotézu generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ. Súd nemal pochybnosti o tom, že dohoda o vyplnení zmeniek spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovský súd preto jednoznačne pochybil, keď na základe takejto zmenky priznal oprávnenému plnenie z dôvodu, že neprihliadol na neprijateľné podmienky v zmluve o úvere. Exekučný súd dospel k záveru, že zmenka, na základe ktorej rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie, je neplatná. Súd uzavrel, že v prejednávanej veci sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na neprípustnosť použitia zmenky, ani na rozpor s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Súd prvej inštancie sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Konštatoval, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, keďže dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Uviedol, že oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Z uvedeného dôvodu poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke súdu prvej inštancie ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 5. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 08.11.2014 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 10.12.2014 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zo spisu ďalej odvolací súd zistil, že zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená dňa 18.10.2011. Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13 obsahujú dohodu o vyplnení zmeniek. Súčasne s uzatvorením zmluvy o úvere došlo medzi zmluvnými stranami k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky, ktorú možno v zmysle čl. III bodu 2 meniť alebo zrušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných strán uzatvorenou vo forme dodatku k zmluve a s úradne overenými podpismi. Dňa 18.10.2011 bola zároveň vystavená neúplná zmenka. Exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 05752/13 zo dňa 14.04.2014. Uznesením č.k. 15Er/104/2015-23 zo dňa 25.03.2015 súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41CoE/406/2015-41 zo dňa 25.11.2015 uznesenie Okresného súdu Zvolen zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože mal za preukázané, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne. Exekučný súd preto opätovne rozhodol o udelení poverenia. Dňa 16.02.2016 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie postúpenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený predmetné doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. 6. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. 7. Citované zákonné ustanovenie Exekučného poriadku upravuje osobitný dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v tom prípade, ak ide o vymáhanie nároku zo zmenky použitej v rozpore s predpismi o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie sa podrobne v odvolaním napadnutom uznesení venoval skúmaniu skutočnosti, či v rozhodcovskom konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a rozpor s dobrými mravmi. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov uvedených v uznesení, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 8. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 9. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa (v platnom znení), neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom. 10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 11. Odvolací súd podrobil súdnej kontrole zmenkový úrok. Tým, že sa dohoda o vyplnení zmenky stala súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, musí sa na ňu aplikovať ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku, ktorá je podľa čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou podmienkou, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa priznanie neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky, a to zmenkového úroku 0,25% denne. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá v bode 13. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, jej obsah ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, preto ide o neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je potom podľa § 54 ods. 5 OZ neplatná. 12. Dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, považuje odvolací súd zároveň za rozporný s dobrými mravmi, pretože takáto výška úrokov je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. 13. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona. Súd k absolútnej neplatnosti prihliada aj bez návrhu, z úradnej povinnosti (ex offo). Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá iba vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru vydaných oprávneným, ktorých znenie nebolo so spotrebiteľom výslovne dojednané. Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá v bode 13. týchto podmienok je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 a § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený na základe dohody o vyplnení zmenky požaduje od povinného nedovolené plnenie, ktoré neprimerane zaťažuje povinného, ktorý by tak zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 14. Oprávneným formulované všeobecné podmienky poskytnutia úveru predstavujú podľa názoru odvolacieho súdu neprimeranú podmienku, ktorá je v rozpore so zásadou zmluvnej voľnosti. Povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Odvolací súd preto ustanovenie dohody o vyplnení zmenky považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. 15. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal stanovisko, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve. 16. Právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným mal aj podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter. Súd prvej inštancie sa s hodnotením daného vzťahu dostatočne vysporiadal a odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty, odvolací súd vyhodnotil námietky odvolateľa ako nedôvodné, keďže súd prvej inštancie sa v odvolaním napadnutom uznesení vôbec nezaoberal ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a zároveň nikde neuvádza, že k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy nedošlo, tak, ako to namieta oprávnený v odvolaní. Súd prvej inštancie správne rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).