Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/131/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715203445 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715203445.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX C., T.: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. Jozef Veselý, advokát so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, v konaní o zaplatenie 30.546,60 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/16/2015-205 zo dňa 23. februára 2017 takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/16/2015-205 zo dňa 23. februára 2017 v časti prvej a druhej výrokovej vety m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 26.883,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 30.883,42 Eur od 23.03.2011 do 28.07.2011, zo sumy 30.683,42 Eur od 29.07.2011 do 26.08.2011, zo sumy 30.533,42 Eur od 27.08.2011 do 26.09.2011 zo sumy 30.383,42 Eur od 27.09.2011 do 26.10.2011, zo sumy 30.233,42 Eur od 27.10.2011 do 25.11.2011, zo sumy 30.133,42 Eur od 26.11.2011 do 29.12.2011, zo sumy 30.033,42 Eur od 30.12.2011 do 25.01.2012, zo sumy 29.933,42 Eur od 26.01.2012 do 23.02.2012, zo sumy 29.833,42 Eur od 24.02.2012 do 26.03.2012, zo sumy 29.733,42 Eur od 27.03.2012 do 25.04.2012, zo sumy 29.633,42 Eur od 26.04.2012 do 24.05.2012, zo sumy 29.533,42 Eur od 25.05.2012 do 27.06.2012, zo sumy 29.433,42 Eur od 28.06.2012 do 20.07.2012, zo sumy 29.333,42 Eur od 21.07.2012 do 27.08.2012, zo sumy 29.233,42 Eur od 28.08.2012 do 26.09.2012, zo sumy 29.133,42 Eur od 27.09.2012 do 17.10.2012, zo sumy 29.033,42 Eur od 18.10.2012 do 14.11.2012, zo sumy 28.933,42 Eur od 15.11.2012 do 14.12.2012, zo sumy 28.833,42 Eur od 15.12.2012 do 24.01.2013, zo sumy 28.733,42 Eur od 25.01.2013 do 26.02.2013, zo sumy 28.633,42 Eur od 27.02.2013 do 27.03.2013, zo sumy 28.533,42 Eur od 28.03.2013 do 02.05.2013, zo sumy 28.433,42 Eur od 03.05.2013 do 27.05.2013, zo sumy 28.333,42 Eur od 28.05.2013 do 04.07.2013, zo sumy 28.233,42 Eur od 05.07.2013 do 02.08.2013, zo sumy 28.133,42 Eur od 03.08.2013 do 13.09.2013, zo sumy 27.933,42 Eur od 14.09.2013 do 15.11.2013, zo sumy 27.883,42 Eur od 16.11.2013 do 13.12.2013, zo sumy 27.783,42 Eur od 14.12.2013 do 14.01.2014, zo sumy 27.733,42 Eur od 15.01.2014 do 28.02.2014, zo sumy 27.683,42 Eur od 01.03.2014 do 16.04.2014, zo sumy 27.633,42 Eur od 17.04.2014 do 28.05.2014, zo sumy 27.583,42 Eur od 29.05.2014 do 16.06.2014, zo sumy 27.533,42 Eur od 17.06.2014 do 15.07.2014, zo sumy 27.483,42 Eur od 16.07.2014 do 21.08.2014, zo sumy 27.433,42 Eur od 22.08.2014 do 18.09.2014, zo sumy 27.383,42 Eur od 19.09.2014 do 17.10.2014, zo sumy 27.333,42 Eur od 18.10.2014 do 19.11.2014, zo sumy 27.283,42 Eur od 20.11.2014 do 15.12.2014, zo sumy 27.233,42 Eur od 16.12.2014 do 20.01.2015, zo sumy 27.183,42 Eur od 21.01.2015 do 19.02.2015, zo sumy 27.133,42 Eur od 20.02.2015 do 19.03.2015, zo sumy 27.083,42 Eur od 20.03.2015 do 20.04.2015, zo sumy 27.033,42 Eur od 21.04.2015 do 20.05.2015, zo sumy 26.983,42 Eur od 21.05.2015 do 15.06.2015, zo sumy 26.933,42 Eur od 16.06.2015 do 15.07.2015, zo sumy 26.883,42 Eur od 16.07.2015 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamieta. II. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/16/2015-205 zo dňa 23. februára 2017 v časti tretej výrokovej vety m e n í tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,88 %. III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 76,02 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.363,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.787,94 Eur od 23.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.787,94 Eur od 23.08.2010 do zaplatenia a zo sumy 1.787,94 Eur od 23.09.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 64%. 2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 30.796,60 Eur s úrokom z omeškania s tým, že v priebehu konania výšku žalovanej sumy znížil na sumu 30.546,60 Eur. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že žalobca uzavrel dňa 23.09.2008 so žalovaným Zmluvu o finančnom leasingu č. XXXXXXX (ďalej len Zmluvu). Pretože žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy, splátkového kalendára a Všeobecných podmienok finančného leasingu, došlo v súlade s ustanovením bodu 5.1.2. písm. a) VP k predčasnému zániku leasingovej zmluvy. Žalobca v zmysle bodu 5.1.15 a nasl. VPFL vyhotovil žalovanému Finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej Zmluvy o finančnom leasingu, v ktorom žalovanému podrobne vyčíslil svoj finančný nárok - vo forme nedoplatku, na ktorý mu predčasným ukončením zmluvy vznikol nárok v zmysle všeobecných podmienok finančného leasingu. Celkový nedoplatok predstavoval sumu 34.546,60 Eur. Vo finančnom vyúčtovaní si žalobca uplatnil svoj nárok zo zmluvy nasledovne: - peňažné záväzky žalovaného, ktoré vznikli ku dňu predčasného ukončenia zmluvy pozostávajúce z neuhradených leasingových splátok do dňa zániku zmluvy v súlade s bodom 5.1.16 písm. a) VPFL vo výške 7.178,82 Eur, - náklady žalobcu súvisiace s predčasným ukončením zmluvy pozostávajúce z nákladov vynaložených žalobcom v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy, na ktorých úhradu žalobcovi vznikol nárok v súlade s bodom 5.1.16 písm. b) VPFL vo výške 1.624,72 Eur, - úhrada náhrady finančného výnosu pozostávajúca z nákladov finančnej služby uplatnených a vyčíslených v súlade s bodom 5.1.16 písm. c) VPFL v spojení s bodom 5.1.19 VP vo výške 1.340,88 Eur, - osobitné peňažné plnenie vo forme nároku žalobcu uplatneného a vyčísleného v súlade s bodom 5.1.16 písm. d) VPFL v spojení s bodom 5.1.18 vo výške 24.402,18 Eur. 3. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že zo špecifikácie nároku zo dňa 03.09.2015 uznal nárok žalobcu na zaplatenie neuhradených posledných troch leasingových splátok, pričom v každom prípade ide o sumu 1.787,94 Eur. Prvá táto suma z titulu splátky istiny vyfakturovaná faktúrou č. 9992232022 bola splatná dňa 22.07.2010, druhá splátka v tej istej výške vyfakturovaná fa. č. 9992232023 bola splatná dňa 22.08.2010 a posledná splátka v tej istej výške bola vyfakturovaná fa. č. 9992232024 s dátumom splatnosti 22.09.2010. Skutočnosť, že nedošlo k uhradeniu všetkých splátok v pôvodnom konaní potvrdil aj sám žalovaný. 4. Okresný súd neuznal nárok žalobcu vo výške 1.815 Eur vyplývajúci z fa. č. 9992232063 s dátumom splatnosti 08.12.2010, ktorá bola v splátkovom kalendári označená ako refakturácia škody (oprava vozidla). Uviedol, že žalobca žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal, že uvedenú sumu v takejto výške uhradil tretej osobe, nepreukázal o akú škodu sa jednalo, či išlo o škodu ktorá mala priamu súvislosť s predmetom leasingu, ak išlo o opravu vozidla, o akú opravu sa jednalo, kto vykonával opravu, v akom rozsahu bola oprava urobená, aká časť vyfakturovanej sumy opravárenským subjektom predstavovala počet servisných hodín, aká čiastka predstavovala fakturáciu použitých náhradných dielov a pod. Súd ďalej neuznal náklady žalobcu súvisiace s predčasným ukončením zmluvy vo výške 1.624,72 Eur, ktoré mali pozostávať z náhrady nákladov za zadržanie vozidla vo výške 536,38 Eur bez DPH, pretože nevedel posúdiť, či čiastka 536,38 Eur bola fakturovaná správne, okresný súd nemal k dispozícii zmluvu medzi dodávateľom služby, spoločnosťou OVER-LEASE, s. r. o., Exnárova 1, 821 03 Bratislava a odberateľom Leasing Slovenskej sporiteľne, a. s., Tomášikova 48, 832 69 Bratislava, z obsahu ktorej bolo zrejmé, čo je predmetom sporu, ako bol založený právny vzťah, aké povinnosti vznikajú pri poskytnutí služby dodávateľom odberateľovi a pod. Súd ďalej neuznal fakturovanú čiastku 100 Eur bez DPH uvedenej v hromadnej faktúre č. 1026050197 za služby spojené s vyhotovením technického záznamu predmetu leasingu. Súd nemal ani predstavu aké služby mala na mysli spoločnosť PROCAR, a. s., Demänovská ulica 800, 031 01 Liptovský Mikuláš, pretože táto ich vo faktúre označila len ako služby spojené s vyhotovením technického záznamu. O aký technický záznam sa jednalo, v čom pozostávala čiastka 100 Eur, súdu nebol predložený cenník, alebo iná listina, z ktorej by bolo možné odôvodniť práve konkrétnu fakturovanú sumu za akési vyhotovenie technického záznamu. Súd taktiež neuznal sumu 190 Eur bez DPH fakturovanú fa. č. 1026050209 tým istým subjektom z titulu údržby na predmete leasingu (doplnenie nemrznúcej zmesi, kontrola). Nevedel, aká nemrznúca zmes bola doplňovaná v akom objeme s akou nadobúdacou hodnotou pri jej zadovážení spoločnosťou PROCAR, a. s., aká kontrola bola vykonaná, v akom rozsahu, kým a kedy. Súd taktiež neuznal nárok žalobcu vo výške 36,52 Eur bez DPH ktorý sa uvádza v hromadnej faktúre č. FO 112008 znejúcej na sumu 2.883,52 Eur z titulu parkovného predmetu leasingu. V uvedenej faktúre sa možno dočítať, že suma bola vystavená spoločnosťou MPM construction, s. r. o., Radlinského 28, 052 01 Spišská Nová Ves 1 len na základe akejsi zmluvy o spolupráci a zabezpečení starostlivosti o použité hnuteľné veci. O akú starostlivosť sa jednalo, ako sa žalobca „dopracoval“ práve k sume 36,52 Eur z fakturovanej sumy 2.883,52 Eur. Taktiež súdu nebola predložená listina svedčiaca o uzavretej zmluve o spolupráci a zabezpečení starostlivosti o „použité hnuteľné veci“ medzi dodávateľom a žalobcom, z obsahu ktorého by bolo zrejmé, čo je predmetom zmluvy, za akých zmluvných podmienok, ako sa stanovuje cena, v akom rozsahu atď. Pokiaľ ide o sumu 170,10 Eur bez DPH z titulu odmeny za znalecký posudok a sumu 166,72 Eur bez DPH z titulu odhlásenia predmetu leasingu na ODI PZ Krupina, žalobca nepredložil súdu listinný dôkaz o tom, že odmena znalkyni vo výške 170,10 Eur bez DPH bola skutočne aj zaplatená, t. j. žalobcovi reálne a preukázateľne vznikla škoda/finančné náklady spojené s predmetným leasingom, to isté možno povedať aj o sume 166,72 Eur, kedy ani v tomto prípade žalobca súdu nepredložil doklad, že tento poplatok bol ním uhradený a ak áno, v akej výške, v ktorý deň a na čí účet. 5. Pokiaľ ide o nárokovanú sumu 1.340,88 Eur z titulu úhrady náhrady finančného výnosu, okresný súd uviedol, že žalobca logickým a právne relevantným spôsobom vôbec súdu neozrejmil dôvodnosť a opodstatnenosť vyfakturovanej sumy, poukázal jedine na akýsi matematický výpočet s číselnými konštantami. Pokiaľ ide o uplatnenú sumu 24.402,18 Eur z titulu osobitného peňažného plnenia vo výške, okresný súd sa stotožnil so žalovaným, že žalobca nekonal so starostlivosťou riadneho hospodára, pretože nepredložil súdu žiaden dôkaz, alebo relevantný argument svedčiaci o tom, prečo dal oceniť predmetné motorové vozidlo až cca 5 mesiacov po fyzickom odňatí vozidla žalovanému. Žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že jeho voľba a rozhodnutie predať motorové vozidlo za takmer štvrtinovú cenu z pôvodne stanovenej ceny pri uzatváraní zmluvy o leasingu, bola racionálnym a logicky odôvodneným rozhodnutím. Takisto možno spochybniť ocenenie zostatkovej hodnoty predmetného motorového vozidla vzhľadom k tomu, že za 5 mesiacov mohlo dôjsť k určitému znehodnoteniu, či poškodeniu vozidla či už treťou osobou, alebo státím motorového vozidla. Súd nemá vedomosť o tom, či motorové vozidlo bolo zaparkované pod prístreškom alebo na voľnom priestranstve, či mal niekto prístup k motorovému vozidlu, či bolo možné z motorového vozidla odcudziť prípadne nejakú súčiastku alebo nejakým iným spôsobom ho poškodiť, či niekto počas uvedených 5 mesiacov aj reálne použijú toto motorové vozidlo na činnosť atď. Súdu by sa javilo ako korektné, aj keď to nebolo zmluvnými stranami dohodnuté, oznámiť žalovanému, či má možnosť si predmetné motorové vozidlo predať sám s tým, že tento mohol vlastným pričinením ovplyvniť aj prípadnú výšku kúpnej ceny. S poukazom na Obchodný zákonník (ďalej len ObZ), ako aj Všeobecné podmienky finančného leasingu k ZFL č. XXXXXXX súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania z konkrétnej sumy odo dňa nasledujúcom po dni splatnosti vystavenej faktúry každej fakturovanej sumy. 6. Proti rozhodnutiu okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný. 7. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu a jeho posúdením položky „Osobitné peňažné plnenie vo výške 24.402,18 Eur s ohľadom na pochybnosti súdu týkajúce sa okolností ocenenia a predaja predmetu leasingu. Žalobca mal za to, že súd absolútne opomenul vziať do úvahy právny základ nároku vyplývajúci z platne uzavretej Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným ako leasingovým nájomcom, ktorý porušil povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy podstatným spôsobom, čo malo za následok predčasné ukončenie Zmluvy a vznik škody na strane žalobcu. Pri posúdení opodstatnenosti nároku v tejto časti vychádzal súd z dohadov prezentovaných žalovaným ohľadom „možného znehodnotenia vozidla“ a jednostranne prihliadol na jeho nepreukázané tvrdenia bez toho, aby skúmal predložené dôkazy. Žalobcovi vyčítal, že nepredložil dôkaz svedčiaci o postupe žalobcu ako riadneho hospodára, no neprihliadol na to, že námietky žalovaného ostali v rovine nepodložených tvrdení bez dôkazu o ich dôvodnosti. Žalobca po predčasnom ukončení Zmluvy smeroval k čo najskoršiemu predaju vozidla, aby bolo možné uspokojiť dlh vzniknutý z predčasne ukončenej zmluvy v čo najväčšom rozsahu. V konaní bolo preukázané Správou o vykonaní výstupnej prehliadky zo dňa 27.09.2010, že vozidlo v čase jeho prevzatia od žalovaného malo viaceré poškodenia, ktoré mali vplyv na zostatkovú hodnotu vozidla. K predaju vozidla vzhľadom na jeho špecifiká ako i ponuku a dopyt na trhu pristúpil žalobca s náležitou starostlivosťou. K stanoveniu hodnoty vozidla dal vypracovať znalecký posudok, ktorý zohľadnil jeho poškodenie a stanovil všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 24.845 Eur bez DPH. Žalobca preukázal následný predaj vozidla za cenu 25.920 Eur, ktorá prevýšila všeobecnú hodnotu vozidla stanovenú v znaleckom posudku. Žalobca vyjadril názor, že zabezpečil riadne ohodnotenie zostatkovej ceny motorového vozidla, zabezpečil jeho predaj a v konaní preukázal dôvodnosť nároku v tejto časti, pričom predložil všetky dôkazy, ktoré možno na preukázanie nároku od neho spravodlivo požadovať. Bola to práve dôkazná núdza na strane žalovaného, ktorý, pokiaľ tvrdil, že vozidlo bolo predané za nízku cenu, čo mohlo byť dôsledkom ním tvrdeného poškodenia vozidla po jeho odovzdaní, tak mal povinnosť tieto skutočnosti preukázať. Bolo aj v záujme žalobcu pristúpiť na predaj za čo najvyššiu cenu, keďže táto bola započítaná na záväzok žalovaného a teda došlo aspoň k čiastočnému pokrytiu pohľadávky žalobcu. Poznámku súdu ohľadom korektnosti postupu žalobcu v súvislosti s upozornením žalovaného na možnosť aktívneho vyhľadania záujemcu o kúpu vozidla po jeho odovzdaní označil za nedôvodnú. Išlo o konanie žalovaného, ktoré bolo prinajmenšom nekorektné, keďže porušil zmluvné podmienky zásadným spôsobom, spôsobil tak predčasné ukončenie zmluvy, odovzdal žalobcovi poškodené vozidlo ktorého následné uskladnenie a predaj musel zabezpečiť žalobca a následne ako dlžník odmietol uspokojiť zvyšok vzniknutého dlhu. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby aktívne pristúpil k nájdeniu nového záujemcu o vozidlo a zabezpečil tak čo najvyššiu kúpnu cenu. Žalobca v obdobných prípadoch pristupuje aj k uzavretiu zmlúv, na základe ktorých dochádza k prevodu práv a povinností z pôvodného leasingového nájomcu, ktorého môže zabezpečiť aj pôvodný nájomca. Pri otázke započítania kúpnej ceny odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 26Cob/161/2011. 8. K zamietnutiu žalobného návrhu v časti položky Osobitné peňažné plnenie, v ktorom súd nepriznal v plnej výške položky týkajúce sa nákladov žalobcu súvisiacich s predčasným ukončením zmluvy a pozostávajúcich z jednotlivých nárokov uviedol, že žalobca ku každej uplatnenej položke predložil súdu faktúru vystavenú príslušnou externou agentúrou za vykonanie danej činnosti. Je zrejmé, že pokiaľ by žalovaný plnil svoje povinnosti zo Zmluvy riadne a včas, k vzniku týchto nákladov by nedošlo, lebo vozidlo by nemuselo byť žalobcovi vrátené. Mieru zodpovednosti žalovaného za vzniknuté náklady neznižuje ani to, že žalovaný odovzdal motorové vozidlo dobrovoľne. Týmto konaním sa predišlo vzniku nákladov, ktoré by vznikli núteným odobraním vozidla, ale nepredišlo sa vzniku vyfakturovaných nákladov. 9. V časti zamietnutej položky 1.340,88 Eur z titulu úhrady finančného výnosu žalobca uviedol, že predstavuje úrok z nesplatenej časti istiny za obdobie od prerušenia Zmluvy 16.09.2010 ku dňu predaja predmetu leasingu dňa 18.02.2011 a jej výpočet žalobca vysvetlil v podaní zo dňa 03.09.2015. Táto položka predstavuje ušlý zisk žalobcu, ktorý je možné určiť aj ako súčet úrokov zo splátkového kalendára (leasingové navýšenie predstavuje odmenu prenajímateľa za poskytnutie leasingu rozpočítanú na jednotlivé splátky) počnúc splátkou nasledujúcou po poslednej vyfakturovanej splátke do konca leasingu. Konštanty, ktoré vstupovali do výpočtu boli konkrétne, išlo o počet dní omeškania - 155 dní, úroková sadzba podľa leasingovej zmluvy vo výške 5,229% a zostatok z nesplatenej istiny 50.322,18 Eur. 10. Žalobca uviedol, že z predložených dokladov je zrejmé, že vzniknuté náklady boli vynaložené dôvodne, keďže si žalovaný nesplnil svoje zmluvné povinnosti a ani následne neprejavil žiaden záujem na minimalizovaní vzniknutej škody. Tým, že žalovaný porušil svoje povinnosti a prenajímateľovi nebol poskytnutý leasing splatený, bola mu spôsobená škoda. Táto škoda nebola pokrytá ziskom z predaja odobraného vozidla, ktorý zabezpečil sám žalobca. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, alebo aby rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 11. Žalovaný v odvolaní namietol premlčanie nároku žalobcu. Uviedol, že ak by sa aj stotožnil s názorom, že prvý deň plynutia premlčacej lehoty nastal dňa 23.03.2011, v zmysle § 397 ObZ uplynula táto doba dňa 23.03.2015. Žalobca doručil žalobný návrh na okresný súd faxom dňa 20.03.2015 a doplnil ho originálnym podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.03.2015, teda po uplynutí troch dní na jeho doplnenie. Súd vôbec nemal na doplnený originál prihliadať, keďže bol doručený až po stanovenej lehote. 12. Žalovaný v odvolaní namietol výšku úroku z omeškania, na zaplatenie ktorej zaviazal okresný súd žalovaného. Uviedol, že priznaný denný úrok vo výške 0,05% nevyplýva z vykonaného dokazovania, ani zo žiadneho ustanovenia citovaných zákonov v zmysle odôvodnenia rozsudku. Tento úrok označil žalovaný za nezákonný a v rozpore s poctivým obchodným stykom. 13. Žalovaný namietol aj spôsob výpočtu dlžnej sumy, ku ktorému pristúpil okresný súd. Uviedol, že ak peňažný nárok nie je ani z časti premlčaný, súd mohol eventuálne zaviazať žalovaného len na plnenie vo výške 3.228,82 Eur ako rozdiel medzi uplatňovaným nárokom z titulu nezaplatených leasingových splátok, t.j. 7.178,82 Eur a zaplatených splátok po predčasnom ukončení zmluvy 3.950 Eur. Následne by sa mal určiť správny úrok z omeškania, ktorý však nekorešponduje s tým, ako žalovaný v priebehu doby uhrádzal jednotlivé splátky peňažného záväzku. Nakoľko žalovaný od začiatku neuznával ostatné nároky uvedené vo finančnom vyúčtovaní, čo vyplýva aj z jeho obrany proti žalobe, je nesporné, že predmetné sumy, ktoré po predčasnom ukončení zmluvy o finančnom leasingu uhrádzal žalobcovi, sa týkali výlučne splátok leasingu a nie iných nárokov. Preto sa poskytnuté plnenie malo v prvom rade odpočítať od sumy 7.178,82 Eur, ktorá predstavovala peňažný záväzok nájomcu. 14. V ostatnom sa žalovaný stotožnil s názorom okresného súdu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 15. K odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že naďalej trvá na tom, že nárok uplatnený zo strany žalobcu je premlčaný a v ostatnom odkázal na predchádzajúce vyjadrenia. Zároveň žiadal, aby odvolací súd preskúmal, či odvolanie žalobcu bolo súdu doručené pred uplynutím odvolacej lehoty. 16. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, že otázkou premlčania a podania momentu žaloby sa zaoberal Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 43Cob/2013/2016 zo dňa 15.12.2016. Ku včasnosti podania odvolania žalobcu uviedol, že rozsudok okresného súdu mu bol doručený 30.03.2017, takže lehota na podanie odvolania by uplynula 14.04.2017, avšak nakoľko na tento deň pripadol štátny sviatok, koniec lehoty sa posunul na 18.04.2017. Odvolanie podal žalobca dňa 18.04.2017 e-mailom do podateľne Okresného súdu Zvolen, o čom dostal elektronické potvrdenie. Písomné podanie odvolania bolo obratom odoslané na poštovú prepravu. Vzhľadom na uvedené bolo podľa názoru žalobcu jeho odvolanie podané včas. 17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 18. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 23.09.2008 Zmluvu o finančnom leasingu č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančného leasingu na nákladné motorové vozidlo nad 12t M. s príslušenstvom, rok výroby 2003 s prevzatím predmetu leasingu dňa 23.09.2008. Obstarávacia cena predmetu leasingu bola v čl. II zmluvy stanovená na sumu 3.153.500,- Sk (104.677,02 Eur). Celková cena za leasing bola dohodou strán rozdelená na prvú zvýšenú splátku vo výške 315.350,- Sk (10.467,70 Eur) a 60 rovnomerných pravidelných mesačných splátok po 57.934,80 Sk (1.923,08 Eur). 19. Žalovaný nezaplatil žalobcovi tri splátky leasingu, každú vo výške 1.787,94 Eur, ktoré boli podľa dohodnutého splátkového kalendára v dňoch splatné 22.07.2010, 22.08.2010 a 22.09.2010. 20. Žalobca predložil žalovanému Finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej Zmluvy o finančnom leasingu, v ktorom svoj finančný nárok vo forme nedoplatku, na ktorý mu predčasným ukončením zmluvy vznikol nárok v zmysle všeobecných podmienok finančného leasingu vyčíslil vo výške 34.546,60 Eur. 21. V zmysle Protokolu o prevzatí Predmetu leasingu odovzdal žalovaný žalobcovi predmet leasingu dňa 16.09.2010. V protokole boli uvedené závady predmetu leasingu, protokol bol podpísaný žalovaným a zástupcom preberajúceho. 22. Žalovaný zaplatil žalobcovi do dňa podania žaloby: sumu 200 Eur dňa 28.07.2011, sumu 150 Eur dňa 26.08.2011, sumu 150 Eur dňa 26.09.2011, sumu 150 Eur dňa 26.10.2011, sumu 100 Eur dňa 25.11.2011, sumu 100 Eur dňa 29.12.2011, sumu 100 Eur dňa 25.01.2012, sumu 100 Eur dňa 23.02.2012, sumu 100 Eur dňa 26.03.2012, sumu 100 Eur dňa 25.04.2012, sumu 100 Eur dňa 24.05.2012, sumu 100 Eur dňa 27.06.2012, sumu 100 Eur dňa 20.07.2012, sumu 100 Eur dňa 27.08.2012, sumu 100 Eur dňa 26.09.2012, sumu 100 Eur dňa 17.10.2012, sumu 100 Eur dňa 14.11.2012, sumu 100 Eur dňa 14.12.2012, sumu 100 Eur dňa 24.01.2013, sumu 100 Eur dňa 26.02.2013, sumu 100 Eur dňa 27.03.2013, sumu 100 Eur dňa 02.05.2013, sumu 100 Eur dňa 27.05.2013, sumu 100 Eur dňa 04.07.2013, sumu 100 Eur dňa 02.08.2013, sumu 200 Eur dňa 13.09.2013, sumu 50 Eur dňa 15.11.2013, sumu 100 Eur dňa 13.12.2013, sumu 50 Eur dňa 14.01.2014, sumu 50 Eur dňa 28.02.2014, sumu 50 Eur dňa 16.04.2014, sumu 50 Eur dňa 28.05.2014, sumu 50 Eur dňa 16.06.2014, sumu 50 Eur dňa 15.07.2014, sumu 50 Eur dňa 21.08.2014, sumu 50 Eur dňa 18.09.2014, sumu 50 Eur dňa 17.10.2014, sumu 50 Eur dňa 19.11.2014, sumu 50 Eur dňa 15.12.2014, sumu 50 Eur dňa 20.01.2015 a sumu 50 Eur dňa 19.02.2015. 23. Po podaní žaloby zaplatil žalovaný 50 Eur dňa 20.03.2015, 50 Eur dňa 21.04.2015, 50 Eur dňa 21.05.2015, 50 Eur dňa 16.06.2015 a 50 Eur dňa 16.07.2015. Žalobca podaniami doručenými súdu dňa 02.04.2015 a 18.09.2015 zobral žalobu čiastočne späť do výšky 250 Eur. Okresný súd uznesením č.k. 6Vb/16/2015-73 zo dňa 24.09.2015 konanie v časti 250 Eur s príslušenstvom zastavil. Predmetom sporu zostala suma vo výške 30.546,60 Eur. 24. Okresný súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom 6Cb/16/2015 dňa 30.05.2016 tak, že žalobu po námietke premlčania vznesenej žalovaným zamietol. Odvolací súd uznesením 43Cob/213/2016-182 zo dňa 15.12.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd bol toho názoru, že súd prvej inštancie neposúdil začiatok plynutia premlčacej lehoty správne, pretože táto nezačala plynúť dňom 09.03.2011 z dôvodu že zmluvne nebola dohodnutá 14-dňová doba splatnosti finančného vyúčtovania, ale premlčacia lehota začala plynúť pre žalobcu ako prenajímateľa dňa 23.03.2011 a v súlade so zákonným ustanovením § 397 ObZ uplynula dňa 23.03.2015. Po doručení žaloby konajúcemu súdu faxom dňa 20.03.2015 s následným doručením originálneho podania na súd 24.03.2015 žalobca si svoj nárok voči žalovanému uplatnil v rámci plynutia premlčacej lehoty. 25. § Podľa § 470 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"); ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 26. Podľa § 470 ods. 2 CSP; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 27. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 28. Podľa § 269 ods. 2 zákona ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 29. Podľa § 392 ods. 2 ObZ, pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku. 30. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/213/2016-182 zo dňa 15.12.2016 už za účinnosti Civilného sporového poriadku raz zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu bol odvolací súd v zmysle § 390 CSP povinný vo rozhodnúť vo veci samej. Odvolací súd nenariadil na prejednanie odvolania žalobcu a žalovaného pojednávanie, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, vykonal všetky navrhnuté dôkazy, takže dokazovanie nebolo potrebné zopakovať ani doplniť. Skutkový stav vo veci sporný nebol, sporné bolo jeho právne posúdenie. Odvolací súd sa nestotožnil iba s právnym posúdením zisteného skutkového stavu okresným súdom, preto v zmysle § 385 CSP nenariaďoval na prejednanie odvolania pojednávanie. 31. Odvolací súd pred rozhodnutím o odvolaní žalobcu a žalovaného preskúmal, či obe sporové strany podali odvolanie v súlade s § 362 ods. 1 CSP v lehote 15 dní od doručenia a nestotožnil sa s námietkou žalovaného, že žalobca podal odvolanie po zákonom stanovenej lehote. Podľa elektronickej doručenky založenej na č.l. 219 bol rozsudok okresného súdu doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 30.03.2017. Lehota na podanie odvolania skončila v piatok 14.04.2017. Na tento deň pripadol štátny sviatok a najbližší pracovný deň bol utorok 18.04.2017, kedy žalobca doručil elektronickou formou odvolanie okresnému súdu správou doručenou o 17:01 hod. Dňa 20.04.2017 bol okresnému súdu poštou doručený originál odvolania, o čom okresný súd založil do spisu dôkaz v podobe obálky na č.l. 232a spisu. Obálka bola podaná na poštovú prepravu 1. Triedou na pošte dňa 19.04.2017. Právny zástupca žalovaného prevzal rozsudok dňa 30.03.2017. Odvolanie podal na pošte dňa 18.04.2017 a na okresný súd bolo doručené dňa 19.04.2017. Obe sporové strany tak podali odvolanie na poštovú prepravu pred uplynutím 15 dňovej lehoty na podanie odvolania, takže ho podali včas a odvolací súd sa zaoberal oboma odvolaniami. 32. I keď s otázkou premlčania nároku sa odvolací súd už vysporiadal v uznesení č.k. 43Cob/213/2016-182 zo dňa 15.12.2016, žalovaný zotrval aj v odvolaní podanému proti novému rozhodnutiu okresného súdu na stanovisku, že súd nemohol priznať žalobcovi uplatnený nárok z dôvodu, že si ho uplatnil po uplynutí premlčacej doby. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na citované uznesenie zo dňa 15.12.2016, v ktorom poukázal na skutočnosť, že žalobca a žalovaný postupovali v zmysle zmluvy podľa Všeobecných podmienok finančného leasingu (ďalej len VPFL), pričom z bodu 5.1.21 VPFL vyplýva, že nájomca je pohľadávku vyčíslenú vo finančnom zúčtovaní povinný uhradiť prenajímateľovi najneskôr do 14 dní od vyhotovenia finančného vyúčtovania. Pred uplynutím tejto doby 14 dní nebol prenajímateľ oprávnený domáhať sa finančného plnenia od nájomcu, pretože doba plnenia bola stanovená v prospech nájomcu rozmedzím 14 dní od vyhotovenia finančného zúčtovania zo dňa 08.03.2011. Prvý deň, kedy by si mohol prenajímateľ uplatniť právo na súde tak bol 23.03.2011, takže premlčacia doba uplynula v zmysle § 397 ObZ dňa 23.03.2015. Žalobca doručil žalobný návrh na súd faxom dňa 20.03.2015. Keďže zvoli faxovú formu podania, v zmysle §42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) bol faxové podanie povinný doplniť originálom podania najneskôr do troch dní. Uvedená lehota troch dní je pritom lehotou procesnou a nie lehotou hmotnoprávnou, preto v priebehu nasledujúcich troch dní ešte nemusel byť originál podania doručený okresnému súdu, na zachovanie lehoty musel byť podaný najneskôr 23.03.2015 na poštovú prepravu. Z prezenčnej pečiatky Okresného súdu Zvolen na č.l. 7 spisu vyplýva, že podateľňa zaregistrovala originál podania dňa 24.03.2015 o 9:00 hod., pričom z pečiatky vyplýva, že nebolo podané osobne. Súdu teda bolo doručené poštovou prepravou. Vzhľadom na čas zaregistrovania originálu o 9:00 hod predpoludním je zrejmé, že na poštovú prepravu nemohlo byť podanie dané v ten istý deň, ale niektorý z predchádzajúcich dní. Je pravda, že okresný súd mal obálku, v ktorej mu bolo doručené doplnenie originálu podania založiť do spisu, avšak skutočnosť, že tak neurobil (keďže obálka nie je súčasťou spisu) nemôže byť vyhodnotená na ujmu žalobcu, keď z ostatných časových okolností vyplýva, že svoje faxové podanie doplnil originálom podaným na poštovú prepravu počas plynutia trojdňovej procesnej lehoty. Z uvedeného vyplýva, že žalobca svoj nárok uplatnil pred uplynutím premlčacej doby a preto bol okresný súd povinný o jeho nároku uplatnenom v žalobe rozhodnúť. 33. Žalovaný v odvolaní namietol výšku úroku z omeškania 0,05 % denne, ktorú okresný súd priznal žalobcovi ako príslušenstvo istiny. Žalovaný namietol, že priznaný úrok nevyplýva zo zákona ani z dokazovania, že je nezákonný a v rozpore s poctivým obchodným stykom. Odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Okresný súd v rozhodnutí správne poukázal na ust. § 365 ods. 1 ObZ a § 369 ods. 1a 2 ObZ, z ktorých vyplýva, že v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania, vzniká veriteľovi nárok na úrok z omeškania z nevyplatenej sumy a to vo výške dohodnutej v zmluve. Iba ak by výška úrokov nebola v zmluve dojednaná, vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania vo výške určenej Nariadením vlády Slovenskej republiky č.21/2013 Z.z. Zmluvné strany sa však v čl. III bod 1 Zmluvy dohodli, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné podmienky finančného leasingu. Z bodu 4.3.4 VPFL vyplýva, že v prípade omeškania nájomcu s platbami má prenajímateľ právo požadovať od neho úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý, aj začatý deň omeškania. Výška úrokov z omeškania 0,05 % denne tak bola dohodnutá zmluvnými stranami, preto má na ne veriteľ nárok zo zmluvy. Úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne sa dá vyjadriť ako úrok vo výške 18,25 % ročne. Takáto výška úroku z omeškania nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom a je v obchodných vzťahoch bežná. Odzrkadľuje skutočnosť, že úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti dlžníka a majú okrem iného preventívnu funkciu, motivovať dlžníka k tomu, aby svoj peňažný záväzok uhradil riadne a včas. Za predpokladu, že by dlžník splnil svoje povinnosti, úrok z omeškania by nebol povinný platiť vôbec. S prihliadnutím na vyššie citované zmluvné dojednanie a na výšku úroku 18,25 % ročne vyhodnotil okresný súd nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v uplatnenej výške správne ako oprávnený. Zároveň Zmluva, rovnako ako Všeobecné podmienky finančného leasingu boli predmetom dokazovania, preto nie je možné súhlasiť s tým, že by žalovaný (ktorý sám zmluvu uzavrel) nemohol takýto záver okresného súdu čo do výšky úrokov z omeškania predvídať. 34. Odvolací súd sa naopak stotožnil s námietkou žalovaného, že okresný súd nesprávne započítal platby, ktoré poukázal žalobcovi po ukončení Zmluvy. Žalovaný zároveň uvedené splátky ako čiastkové plnenie označil za premlčané, s čím však nie je možné súhlasiť. 35. Právna úprava premlčania práva na čiastkové plnenie je pre obchodné vzťahy samostatne upravená v Obchodnom zákonníku, v ust. § 392 ods. 2 ObZ, podľa ktorého pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa však pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku. V prípade leasingových splátok, ktoré v sebe zahŕňajú nájom sa používanie predmetu leasingu, splátku jeho kúpnej ceny aj finančný výnos leasingovej spoločnosti, ide pri jednotlivých platbách o čiastkové plnenie, nie o jedno plnenie rozdelené do splátok (na rozdiel od zmluvy o úvere, pri ktorej splátky úveru nie sú v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Obo/54/2007 považované za čiastkové plnenie, ale za jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach). Preto nájomca uhrádza v zmysle dohodnutého splátkového kalendára čiastkové plnenia, ktoré sa premlčujú samostatne. V zmysle § 392 ods. 2 druhá veta ObZ však platí, že ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný záväzok celý, v tomto prípade záväzok na úhradu celej hodnoty predmetu leasingu v zmysle leasingovej zmluvy, plynie premlčacia lehota odo dňa, kedy sa stal splatným celý nesplnený záväzok nájomcu, teda nie od jednotlivých nezaplatených splátok. V nadväznosti na uvedené je nutné vychádzať z bodu 5.1 VPFL, v zmysle ktorého ak sa nájomca dostane do omeškania so zaplatením platby alebo jej časti, prípadne opakovane mešká so splatením platby, Zmluva o finančnom leasingu (ďalej aj ZFL) zaniká. Podľa bodu 5.1.15 VPFL, v prípade predčasného ukončenia ZFL prenajímateľ vyhotoví finančné vyúčtovanie, v ktorom uvedie vzájomné nároky prenajímateľa a nájomcu, ktoré vznikli počas trvania a v dôsledku predčasného ukončenia ZFL. Podľa bodu 5.1.16 VPFL, v prípade predčasného ukončenia ZFL, bez ohľadu na dôvod jeho ukončenia, vzniká prenajímateľovi právo požadovať od nájomcu zaplatenie platieb, vymenovaných pod písmenami a) - e). Podľa bodu 5.1.21 VPFL, ak po započítaní pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi a pohľadávok nájomcu voči prenajímateľovi ktoré vznikli počas trvania a v dôsledku predčasného ukončenia ZFL vo finančnom vyúčtovaní, čiastky nárokované prenajímateľom prevýšia čiastky nárokované nájomcom, je nájomca povinný takto vyčíslenú pohľadávku uhradiť prenajímateľovi najneskôr do 14 dní odo dňa vyhotovenia finančného vyúčtovania. Z uvedeného vyplýva, že po ukončení zmluvy bol nájomca povinný do 14 dní od vystavenia finančného vyúčtovania zaplatiť sumu, ktorá je v ňom uvedená. Výšku sumy tvoria jednotlivé komponenty uvedené vo finančnom vyúčtovaní, medzi nimi pod písm. a) 1 aj tri splátky, každá vo výške 1.787,94 Eur, pred ukončením zmluvy splatné 22.07., 22.08. a 22.09.2010. Nárok na zaplatenie ich hodnoty sa ukončením zmluvy transformoval, už neboli plnením poskytovaným na základe Zmluvy (tá bola ukončená), ale boli finančným nárokom vyplývajúcim z bodu 5.1.21 VPFL, splatným v zmysle VPFL dňa 23.03.2011. 36. Z uvedeného vyplýva, že k premlčaniu nároku na zaplatenie z týchto čiastočných plnení nedošlo a zároveň, že žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania týchto splátok až od splatnosti žalovanej sumy, uvedenej vo finančnom vyúčtovaní, nie od pôvodných dátumov splatnosti. Pokiaľ by si prenajímateľ chcel voči žalovanému uplatniť úroky z omeškania, ktoré vznikli z omeškania nájomcu so splátkami nezaplatenými pred vystavením finančného vyúčtovania, tieto by musel podľa VPFL zahrnúť do finančného vyúčtovania, čo ale neurobil, keďže má vo finančnom vyúčtovaní v bode a) 2. Oddiel „úroky u omeškania podľa VPFL“ vo výške 0 Eur. 37. Nárok prenajímateľa voči nájomcovi tak po ukončení zmluvy je po vzájomnom započítaní všetkých vzájomných nárokov vyjadrený vo finančnom vyúčtovaní, ktorého výška je aj uplatnená žalobou ako celok, i keď tento celok je súhrnom viacerých zložiek. Pokiaľ však okresný súd uznal nárok iba čo do rozsahu tej zložky, ktorá predstavovala nárok na nesplatené splátky, mal práve z tejto sumy odpočítať to, čo bolo žalovaným uhradené. Nie je možné, aby súd ponechal započítanie preukázaného plnenia žalovaného proti tej časti nároku, ktorú vyhodnotil ako neopodstatnenú. 38. Žalobca v odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie veci a odvolal sa v celom rozsahu voči zamietnutej časti žaloby. Jeho odvolanie vyhodnotil odvolací súd ako čiastočne dôvodné. 39. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí zamietol nárok žalobcu v rozsahu 24.402,18 Eur z dôvodu, že nekonal so starostlivosťou riadneho hospodára, spochybnil ocenenie zostatkovej hodnoty a sumu za akú bol predmet leasingu predaný a uviedol, že zo strany žalobcu by bolo korektné, ak by žalovanému oznámil, či má možnosť predať si predmetné vozidlo sám a tak ovplyvniť prípadnú výšku kúpnej ceny. Takéto právne posúdenie nároku na zaplatenie zvyšku hodnoty vozidla je však v rozpore so Zmluvou o finančnom leasingu, ktorú žalovaný dobrovoľne uzavrel a v ktorej si strany dohodli presný postup prenajímateľa v prípade, ak bude leasingová zmluva predčasne ukončená. 40. Súd je pri interpretácii zmluvného vzťahu povinný rešpektovať základné zásady zmluvného práva, predovšetkým právo zmluvných strán prejaviť svoju slobodnú vôľu, ktorá určuje obsah zmluvy a následne viazanosť strán takouto zmluvou. Úvahy o tom, ako by mohol teoreticky prenajímateľ podľa predstáv súdu postupovať nie sú namieste, pokiaľ postupoval v súlade s uzavretou zmluvou. Naopak, práve svojvoľné odchýlenie sa od postupu dohodnutého stranami by sa dalo vyhodnotiť ako nekorektné. Žalovaný ako podnikateľ uzavrel zmluvu o finančnom leasingu na motorové vozidlo, ktoré je už svojím určením späté s jeho podnikateľskou činnosťou. Uzavretím zmluvy tak vstúpil do obchodnoprávneho vzťahu, v ktorom nemá postavenie slabšej strany, ale je rovnocenným partnerom druhej zmluvnej strane. Leasing ako formu financovania si v súvislosti s vlastným podnikaním zvolil dobrovoľne. Ak by chcel mať možnosť ovplyvniť predaj motorového vozidla, ktoré si na podnikanie zaobstaral (ako to naznačil okresný súd), mal na výber iné formy financovania, napríklad úver z banky, pri ktorom sa kúpou stane majiteľom vozidla a v prípade neschopnosti platiť úver si môže vozidlo sám predať za takú cenu, akú je schopný získať a peniaze banke vrátiť. Je irelevantné, z akého dôvodu sa žalovaný ako podnikateľ rozhodol práve pre leasing a nie pre iné formy zaobstarania financií na získanie motorového ťahača. Klady a zápory financovania svojho podnikania prostredníctvom leasingu mal zvážiť vopred. V leasingovej zmluve uzavrel s prenajímateľom dohodu, že ak nebude platiť dohodnuté nájomné, tak leasingová spoločnosť mu odoberie predmet leasingu a následne ho predá, takže pokiaľ prestal platiť splátky leasingu, dohodnutý postup prenajímateľa musí v zmysle zmluvy akceptovať. Nájomca je pri leasingovom vzťahu iba nájomcom, nie majiteľom predmetu leasingu, nemá si prečo osobovať práva majiteľa a nárokovať si na možnosť aby sám predával predmet leasingu, pokiaľ sa tak v zmluve s prenajímateľom nedohodne. 41. V konaní nebolo sporné, že žalovaný prestal uhrádzať splátky leasingu a práve v dôsledku toho bola leasingová zmluva s ním ukončená a predmet leasingu mu bol v súlade s VPFL odobratý, čomu sa ani nebránil. Námietka, že ťahač bol predaný za príliš nízku cenu a že mal byť predaný za vyššiu nebola žalovaným v konaní žiadnym spôsobom preukázaná, bola prezentovaná iba ako jeho názor. 42. Výška ceny, za akú je možné predať motorové vozidlo na trhu, je ovplyvnená ponukou a dopytom, ako aj technickým stavom vozidla. Motorové vozidlo nebolo pri uzavretí Zmluvy nové, žalovaný ho preberal už ako ojazdené motorové vozidlo (rok výroby vozidla je podľa bodu 1. ZFL 2003). Vozidlo bolo v dôsledku ukončenia zmluvy odobraté žalovanému 16.09.2010 už ako sedemročné, pričom už v protokole o prevzatí obe strany zhodne podpísali, že na ňom boli zistené technické závady. K technickému stavu vozidla prihliadol aj znalec pri vypracovaní znaleckého posudku. Znalec, ktorý disponuje odbornými znalosťami určil zostatkovú hodnotu vozidla, vzhľadom na jeho vek a technický stav vo výške 24.845 Eur bez DPH, teda 29.814 Eur s DPH. Žalovaný okrem všeobecných, nepodložených námietok nepreukázal, že by vozidlo ku dňu ocenenia malo trhovú hodnotu vyššiu a preto by ho bolo možné za vyššiu hodnotu predať. Žalobcovi sa podarilo vozidlo predať za cenu 25.920 Eur bez DPH, spolu 31.104 Eur s DPH, čo bola cena vyššia, než určená v znaleckom posudku. Jeho postup preto nie je možné vyhodnotiť ako postup, ktorý by bol v rozpore so Zmluvou, ani ako postup ktorým by ukracoval práva žalovaného. 43. Okresný súd uviedol, že žalobca nepreukázal, prečo dal oceniť predmet leasingu až cca 5 mesiacov po fyzickom odňatí žalovanému. Z Protokolu o prevzatí leasingu vyplýva, že tento bol podpísaný žalovaným a zástupcom žalobcu 16.09.2010. Znalecký posudok bol vypracovaný ku dňa 20.01.2011, teda o 4 mesiace. Primárne treba uviesť, že prenajímateľovi zo Zmluvy o finančnom leasingu nevyplýva žiadne lehota, počas ktorej je povinný odobratý predmet leasingu predať. V prípade, kedy na trhu nie je o predmet leasingu niekoľko mesiacov záujem, nie je možné túto skutočnosť vyhodnotiť na ťarchu prenajímajúceho. Prenajímateľovi sa podarilo dňa 18.02.2011 predmet leasingu predať, a to v prospech žalovaného, pretože vďaka tomu, že prenajímateľ našiel na ojazdené motorové vozidlo kupca, bola zaplatená kúpna cena odpočítaná od finančného záväzku, ktorý mal nájomca voči prenajímateľovi. Doba 5 mesiacov medzi odobraním vozidla a jeho predajom nie je v reálnych podmienkach nijak neštandardná. Rovnako úvahy súdu o tom, či bolo vozidlo v garáži alebo nie, sú irelevantné. Ani žalovaný v konaní nepreukazoval, či počas doby prenájmu od r. 2008 do septembra 2010 mal ťahač v garáži alebo pod prístreškom a aký vplyv to malo na zníženie hodnoty vozidla. Zmluva o finančnom leasingu dáva v prípade ukončenia zmluvy prenajímateľovi voľnú ruku pri predaji vozidla a neukladá mu povinnosť umiestniť vozidlo na konkrétne miesto. Pokiaľ má nájomca záujem vyhnúť sa tomu, aby nastúpilo oprávnenie prenajímateľa vozidlo odobrať a vopred nepredvídateľný deň predať, mal možnosť urobiť všetko preto, aby k takejto situácii nedošlo a uhrádzať splátky nájomného tak, ako sa na to zaviazal v zmluve. V opačnom prípade si mal byť v zmysle Zmluvy vedomý, že potom, ako mu vozidlo bude odobraté, už výšku jeho ceny pri predaji nebude môcť ovplyvniť. Zároveň v konaní nevyšlo najavo, že by sa ju vôbec snažil ovplyvniť - že by prenajímateľovi navrhol vzhľadom na finančné problémy zmenu splátkového kalendára, alebo už po ukončení zmluvy navrhol konkrétneho kupca, ochotného zaplatiť za predmet leasingu vyššiu cenu. Takáto iniciatíva by musel vyjsť od nájomcu, ktorý porušil svoje povinnosti, nie od prenajímateľa, ako k tomu dospel okresný súd. Žalobca správne poznamenal v odvolaní, že nekorektné bolo porušenie zmluvných povinností na strane nájomcu. Postup v súlade s uzavretou zmluvou, akceptovanou nájomcom, nie je možné vyhodnotiť ako nekorektný. 44. Rovnako námietka okresného súdu, že žalobca nepredložil dôkaz, že predaj vozidla za štvrtinovú cenu z pôvodne stanovenej ceny bola racionálnym rozhodnutím, neobstojí. Pokles trhovej hodnoty vozidla musel byť pre nájomcu predvídateľný, keďže sám vozidlo prevzal na začiatku leasingu už ako ojazdené a sám ho používal spôsobom, ktorý po odobratí vozidla vyústil v určenie znaleckej hodnoty v štvrtinovej hodnote pôvodného vozidla. Súd v rozhodnutí uviedol, že za 5 mesiacov čo bolo vozidlo u žalobcu mohlo dôjsť k určitému znehodnoteniu či poškodeniu vozidla či už treťou osobou alebo státím vozidla. Predpoklad, že hypoteticky k takémuto stavu mohlo dôjsť by však v konaní musel preukázať žalovaný a ten žiaden taký dôkaz nepredložil. Okresný súd ani vzhľadom na žalovaného nezisťoval, akým spôsobom vozidlo užíval, ako ho garážoval, ako často absolvoval technické kontroly a podobne, čo nepochybne malo vplyv na hodnotu vozidla. Okresný súd ani nedisponuje odbornými znalosťami, aby informácie požadované od žalobcu vyhodnotil (napr. vplyv státia vozidla na jeho cenu), odbornými znalosťami disponuje znalec a ten dospel k záveru, že vozidlo malo pred jeho predajom zostatkovú hodnotu 24.845 Eur bez DPH. Žalobca práve tým, že predložil znalecký posudok odôvodnil, že predajná cena bola racionálnym rozhodnutím. 45. Vzhľadom na uvedené zo Zmluvy o finančnom leasingu vyplýva, že žalobca mal právo predať predmet leasingu takým spôsobom, akým to urobil a keďže predajná cena nepokryla zostatkovú hodnotu vozidla, ktorú mal ešte žalovaný doplatiť, vznikla žalovanému povinnosť uhradiť rozdiel medzi zostatkovou cenou 50.322,18 Eur a cenou získanou prenajímateľom pri predaji vozidla 25.920 Eur, teda sumu 24.402,18 Eur. 46. Žalobca si vo finančnom vyúčtovaní v časti a) 1. a), rovnako ako v žalobe, uplatnil peňažné záväzky vo výške 7.178,82 Eur, ktoré podľa prehľadu peňažných záväzkov nájomcu (č.l. 61) pozostávajú zo splátky vo výške 1.787,94 Eur, pôvodne splatnej k 22.07.2010, splátky vo výške 1.787,94 Eur, pôvodne splatnej k 22.08.2010 a splátky vo výške 1.787,94 Eur, pôvodne splatnej k 22.09.2010 a z refakturácie škody (oprava vozidla) vo výške 1.815 Eur. Okresný súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie dlžných splátok, teda 3x1.787,94 Eur. Nárok v rozsahu uplatnenej refakturácie škody zamietol, voči čomu sa odvolal žalobca. 47. Okresný súd vyhodnotil správne nárok žalobcu na zaplatenie splátok vo výške 3x1.787, 94 Eur, pretože na tie vznikol žalobcovi nárok zo Zmluvy a nájomca tieto splátky pred ukončením zmluvy neuhradil. Rovnako okresný súd správne zistil, že žalobca nepreukázal nárok na zaplatenie refakturácie škody. Žalobca v odvolaní uviedol, že položka vo výške 1.815 Eur predstavuje refakturáciu škody, ktorá súvisela s odstránením poškodenia po odovzdaní vozidla a bola preukázaná fa. č. 9992232063 splatnou dňa 08.12.2010. Žalobca však takúto faktúru v konaní nepredložil. Aj keby tak urobil, faktúra nie je dôkazom o zaplatení sumy, na nej uvedenej. Faktúra je účtovný doklad, ktorý slúži ako podklad pre zaplatenie fakturovanej sumy a spravidla je z obsahu faktúry možné zistiť, za dodanie akého tovaru, prípadne poskytnutie akej služby bola vystavená. Nie je však dôkazom o zaplatení fakturovanej sumy. Pokiaľ chcel žalobca v konaní preukázať, že za opravu predmetu leasingu zaplatil 1.815 Eur, musel by predložiť doklad z ktorého takáto skutočnosť vyplýva - napríklad výpis z účtu, bankový prevod, pokladničný lístok a pod. Zároveň predkladanie dôkazov je povinnosťou sporovej strany, ktorá uvádza skutkové tvrdenie. Civilný sporový poriadok ponecháva výber dôkazných prostriedkov na sporových stranách. Súd nie je oprávnený upozorňovať strany sporu na to, aké dôkazné prostriedku mu majú predložiť na preukázanie svojich tvrdení, ani ich na ich predkladanie nevyzýva. Je povinný dodržať základnú zásadu civilného procesu, ktorou je rovnosť zbraní sporových strán a žiadanie konkrétnych dôkazov od jednej sporovej strany by túto zásadu vzhľadom na protistranu porušilo. Uvedené sa netýka iba osobitných druhov sporov s ochranou jednej procesnej strany (napr. spotrebiteľské spory). V prípade podnikateľov však musí byť dôkazná iniciatíva na ich strane a nie je ju možné nahrádzať konaním súdu z úradnej povinnosti. Súd iba vyhodnotí, či predložené dôkazy naozaj potvrdzujú tvrdenie sporových strán. Predloženie faktúry, ku ktorému v tomto prípade (zrejme omylom) ani nedošlo, nie je dôkazom o jej zaplatení, preto žalobca nepreukázal nárok na refakturáciu sumy za opravu predmetu leasingu. 48. Vyššie uvedené je možné vztiahnuť aj na vyhodnotenie nároku žalobcu na zaplatenie nákladov spojených s predčasným ukončením leasingu vo výške 1.624,72 Eur. V tejto sume sú zahrnuté náklady na zadržanie vozidla 536,38 Eur, služby spojené s technickým záznamom 100 Eur, údržba (doplnenie nemrznúcej zmesi, kontrola) 190 Eur, skladovanie 425 Eur, parkovné 36,52 Eur, cena za znalecký posudok 170,10 Eur a odhlásenie ODI PZ 166,72 Eur. K uvedeným nákladom predložil žalobca ku každému nároku faktúru, avšak nepreukázal, či tieto sumy skutočne aj zaplatil, preto nie je zrejmé, či mu škoda v uplatnenom rozsahu naozaj vznikla. Pokiaľ by žalobca bol zaplatenie týchto súm preukázal, v zmysle bodu 5.1.16 VPFL by mu vznikol nárok na zaplatenie nákladov spojených so zadržaním vozidla, skladovanie, parkovné a vypracovanie znaleckého posudku. V prípade ostatných nákladov by musel preukázať ich opodstatnenosť. Keďže však nepreukázal, že niektorý z uplatnených nákladov skutočne zaplatil, neuniesol dôkazné bremeno o tom, či mu skutočne vznikla škoda a preto okresný súd tieto nároky správne zamietol. 49. Okresný súd v rozhodnutí zamietol nárok žalobcu na úhradu náhrady finančného výnosu s odôvodnením, že žalobca logickým a právne relevantným spôsobom neozrejmil súdu dôvodnosť a opodstatnenosť vyfakturovanej sumy, poukázal iba na matematický výpočet s číselnými konštantami. Žalobca však v konaní predložil Zmluvu o finančnom leasingu, ktorej súčasťou sú VPFL. Z nich vyplýva, že nárok na úhradu náhrady finančného leasingu si žalobca a žalovaný dohodli pre prípad predčasného ukončenia Zmluvy o finančnom leasingu. Žalovaný v zmluve súhlasil s nárokom žalobcu na úhradu náhrady finančného výnosu, preto žalobcovi vznikol na neho nárok. Uvedené vyplýva z bodu 5.1.16 písm. d) VPFL, podľa ktorého v prípade predčasného ukončenia ZFL, bez ohľadu na dôvod jeho ukončenia vzniká prenajímateľovi právo požadovať od nájomcu zaplatenie úhrady náhrady finančného výnosu. Náhrada finančného výnosu sa určí v súlade s bodom 5.1.19 VPFL. Prenajímateľ má na túto náhradu nárok aj vtedy, ak nájomca nezavinil porušenie povinností vyplývajúcich pre neho z tejto ZFL a VPFL. Výška náhrady finančného výnosu sa vypočíta podľa bodu 5.1.19 písm. aa) VPFL ako úrok z nesplatenej časti istiny za obdobie odo dňa vrátenia predmetu leasingu do dňa odpredaja predmetu leasingu. Výška úroku sa v zmysle bodu 3. Zmluvy vypočíta v závislosti na sadzbe BRIBOR a v relevantnom čase bola 5,229 % ročne. 50. Samotný nárok na zaplatenie náhrady finančného výnosu vznikol žalobcovi na základe platne uzavretej zmluvy. Súd v konaní nevyhodnocuje dôvody jej uzavretia, preveruje iba platnosť zmluvy a či uplatnený nárok svojou výškou zodpovedá dohode v zmluve. Z hľadiska podstaty je finančný výnos leasingové navýšenie, teda odmena prenajímateľa za poskytnutie leasingu, ktorá sa rozpočítava na jednotlivé splátky. V prípade predčasného ukončenia zmluvy prenajímateľ o tento výnos príde, preto si ako náhradu ušlého zisku pre prípad predčasného ukončenia zmluvy spravidla dohaduje v zmluve nárok na zaplatenie náhrady ušlého finančného výnosu. Žalovaný ako zmluvná strana tento nárok pre prípad predčasného ukončenia zmluvy na seba platne prevzal, preto žalobca mal preukázať iba existenciu záväzku na základe zmluvy a to, že výšku náhrady vypočítal v súlade so zmluvou. Zároveň súd nezistil, že by uvedené zmluvné dojednanie bolo neplatné alebo by bolo vzhľadom na výšku úroku 5,229% ročne v rozpore s poctivým obchodným stykom, takže by mu mohol odmietnuť poskytnutie právnej ochrany. Pokiaľ však žalobca v konaní špecifikoval, že výška náhrady finančného leasingu sa vypočíta ako úrok vo výške 5,229% zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 50.322,18 Eur pričom doba medzi odobratím predmetu leasingu a jeho predajom bola 155 dní, v takom prípade nevypočítal výslednú sumu finančnej náhrady vo výške 1.340,88 Eur správne. Ročný úrok 5,229% predstavuje úrok 0,01432602739 denne. Pri istine 50.322,18 Eur je denný úrok 0,01432602739% v hodnote 7,20916929004 Eur na deň, čo pri 155 dňoch už po zaokrúhlení predstavuje 1.117,42 Eur. Iný spôsob výpočtu zo VPFL nevyplýva, preto nie je zrejmé, o akú sumu bola takto vypočítaná náhrada finančného výnosu navýšená a súd ju mohol priznať iba vo výške 1.117,42 Eur. Zvyšok vo výške 223,46 Eur (1.340,88 - 1.117,42) musel zamietnuť. 51. Z uvedeného vyplýva, že zo sumy uvedenej vo finančnom vyúčtovaní vo výške 34.546,60 Eur súd neuznal nárok na zaplatenie refakturácie škody opravou vozidla vo výške 1.815 Eur ani náklady s predčasným ukončením zmluvy vo výške 1.624,72 Eur z dôvodu, že žalobca síce predložil faktúry (okrem faktúry za opravu) ktoré mu boli vystavené vo výške uvedených súm, avšak nepreukázal, že by tieto fakturované sumy skutočne zaplatil a teda že mu ich zaplatením vznikla škoda. Neuznal tiež nárok na úhradu náhrady finančného výnosu v časti 223,46 Eur. Nájomcovi tak v zmysle finančného vyúčtovania vznikla povinnosť zaplatiť 24.402,18 Eur ako zvyšok hodnoty vozidla po odpočítaní ceny za predaj, 5.363,82 Eur nezaplatené leasingové splátky a priznanú časť náhrady finančného výnosu vo výške 1.117,42 Eur, v celkovej výške 30.883,42 Eur z čoho žalovaný už zaplatil 4.000 Eur po splatnosti sumy uvedenej vo finančnom vyúčtovaní, preto mu ostáva doplatiť 26.883,42 Eur. 52. Ak žaloba bola podaná vo výške 30.796,60 Eur a po čiastočnom zastavení konania uznesením č.k.6Cb/16/2015-73 zo dňa 24.09.2015 v časti 250 Eur je spor už len o zaplatenie 30.546,60 Eur, z čoho súd zamietol 3.663,18 Eur (súčet 1.815+1.624,72+223,46), žalobcovi súd priznal nárok na zaplatenie 26.883,42 Eur spolu s úrokom z omeškania v zmluvne dohodnutej výške 0,05% denne, pričom výška sumy, z ktorej sa počíta úrok z omeškania sa znižovala postupne podľa toho, ako posielal žalovaný žalobcovi jednotlivé splátky. Zo spisu vyplýva, že žalobca zaplatil po predložení finančného vyúčtovania do podania žaloby 41 splátok v celkovej hodnote 3.750 Eur a po podaní žaloby 5 splátok v hodnote 250 Eur. Doba a výška zaplatenia týchto splátok má vplyv na výšku úroku z omeškania tak, ako je vyčíslený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Ich započítanie voči niektorému konkrétnemu nároku pritom v tomto prípade neprichádza do úvahy, pretože splátky nie sú započítavané voči čiastkovým plneniam (napríklad doplatku na splátkach, alebo istiny), ale voči celkovej sume uvedenej vo finančnom vyúčtovaní, ktorá bola naraz splatná ku dňu 23.03.2011. 53. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že nárok priznal žalobcovi vo výške 26.883,42 Eur s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol. 54. Odvolací súd rozhodol o trovách konania pred súdom prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žaloba bol podaná vo výške 30.796,60 Eur. Z toho žalobca vzal čiastočne návrh späť v rozsahu 50 Eur, ktoré ale žalovaný zaplatil dňa 19.03.2015, teda pred podaním žaloby dňa 20.03.2015. Procesne tak toto prvé späťvzatie zavinil žalobca, pretože žalovaný zaplatil splátku skôr ako bola podaná žaloba. V rozsahu čiastočného späťvzatia za splátky zaplatené 20.04.2015, 20.05.2015, 15.06.2015 a 15.07.2015, teda zaplatené už po podaní žaloby, procesne zavinil zastavenie žalovaný, preto trovy konania vzhľadom na túto sumu je povinný platiť on. Zo žalovanej sumy 30.796,60 Eur tak z viny žalovaného bolo konanie čiastočne zastavené o 200 Eur a zároveň žalobca bol úspešný v rozsahu priznaného plnenia vo výške 26.883,42 Eur, spolu mal úspech v hodnote 27.083,42 Eur, čo predstavuje 87,94% pomer zo žalovanej sumy. Žalovaný uspel v časti 50 Eur zastavených z viny žalobcu a 3.663,18 Eur, do výšky ktorých bol nárok zamietnutý, spolu uspel vo výške 3.713,18 Eur, čo po zaokrúhlení predstavuje 12,06%. Pomerný úspech žalobcu v konaní je daný rozdielom úspechu žalobcu a žalovaného (87,94% - 12,06%) vo výške 75,88%. 55. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu žalobcu v odvolacom konaní. Predmetom odvolacieho konania už nebola celá suma ako pri podaní žaloby, ale iba suma po čiastočnom zastavení konania vo výške 30.546,60 Eur. Žalobca z toho uspel vo výške 26.883,42 Eur (88,01 %) a neuspel vo výške 3.663,18 Eur (11,99%). Pomer úspechu žalobcu v odvolacom konaní je preto 76,02 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie 56. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).