Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/457/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205684 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715205684.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Stavebné bytové družstvo Zvolen, so sídlom Zvolen, Nográdyho 1455/24, IČO: 00 222 054, právne zastúpeného TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 74/28, Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovanému W. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., M. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Mariánom Görčim, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Zvolen, Námestie SNP 50, v konaní o zaplatenie 3.210,45 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/149/2015-107 zo dňa 31. 03. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2. 388, 78 3. 145,01 € s príslušenstvom (výrok I.), p o t v r d z u j e ; vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3. 145,01 € spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 756,23 € od 01. 03. 2015 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 1,5 promile zo sumy 756,23 € od 01. 03. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Predmetom konania po dispozíciách zo strany žalobcu a vyčíslení presnej špecifikácie nároku bolo vyplatenie nedoplatkov na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv za plnenia poskytované s užívaním bytu a na poplatku za výkon správy, ako aj na poštovnom za obdobie apríl 2012 až február 2015. Zároveň sa žalobca domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty za mesiac apríl 2012 až február 2015. Okresnému súdu z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že predmetom konania je nezaplatenia preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a na služby a plnenia poskytované s užívaním bytu, ktoré boli splatné v zmysle čl. 4 ods. 2 Zmluvy o výkone správy zo dňa 15. 01. 2008 v znení Dodatku zo dňa 18. 12. 2008, najneskôr do posledného kalendárneho dňa bežného mesiaca. Skutočnosti týkajúce sa zmluvy o výkone správy, teda to, že vlastníci domu vrátane žalovaného uzatvorili zmluvu o výkone správy so žalobcom, sporné neboli. Rovnako žalovaný nespochybňoval po čiastočných dispozíciách žalobcu a úpravách v dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného ani to, že dlhuje na týchto platbách čiastku 756,23 €. Súd v tejto časti návrhu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie a doplatenie nepremlčaných poplatkov na preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj na služby a plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie apríl 2012 vrátane mesiaca február za rok 2015. 2. Predmetom konania bola i zmluvná pokuta. Pri zmluvnej pokute namietal právny zástupca žalovaného jej dôvodnosť s tým, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa, jedná sa o spotrebiteľský záväzok a zmluvná pokuta ako taká je dojednaná neprimerane vysoká. Okresný súd však dospel k záveru, že dojednanie o zabezpečení záväzkov v spotrebiteľských zmluvách nemožno paušálne vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bez toho, aby skúmal konkrétne okolnosti prípadu. Okresný súd uznal, že ide o spotrebiteľský záväzok, kde žalovaný má postavenie spotrebiteľa a žalobca postavenie dodávateľa a koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zdôraznil však, že zmluvnú pokutu je možné dojednať aj v spotrebiteľskej zmluve, pričom jej výška musí byť úmerná povahe povinnosti, ktorej splnenie zabezpečuje. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je nutné podľa okresného súdu posúdiť v každom prípade individuálne s ohľadom na všetky zvláštnosti danej veci berúc do úvahy účel zmluvnej pokuty, ktorým je hrozba dostatočne citeľnej majetkovej sankcie voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní zabezpečovaciu povinnosť ako aj dostatočné zabezpečenie veriteľa proti prípadným škodám vzniknutých neplnením povinností. Z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je podľa okresného súdu namieste hodnotiť formu dojednania zmluvnej pokuty, a to pevnou čiastkou alebo sadzbou za stanovenú časovú jednotku. Ak výška zmluvnej pokuty plne závisí od doby, po ktorú žalovaný svojou zmluvnou pokutou zabezpečovanú povinnosť neplnil, nemožno primeranosť zmluvnej pokuty posudzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú dennú sadzbu zmluvnej pokuty. Súd zmluvnú pokutu a výšku zmluvnej pokuty nepovažoval za neprimeranú, preto nevyužil moderačné právo a neprihliadol ani na námietku vznesenú zo strany žalovaného, že je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy. Naviac podľa okresného súdu takto dojednaná zmluvná pokuta neodporuje dobrým mravom a nie je daná ani jej neplatnosť. 3. Vo vzťahu k otázke neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o výkone správy okresný súd poukázal na charakter a obsah zmluvy, z ktorého vyplýva, že nejde o vopred pripravenú štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, pretože s poukazom na znenie ust. zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy, ktorej obsah schvaľujú nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. Z povahy zmluvy o výkone správy je zrejmé, že táto je výsledkom individuálneho negociačného procesu prebiehajúceho podľa zákonných zásad na uzavretie zmluvy. Je teda podľa okresného súdu celkom evidentné, že vlastníci bytov a nebytových priestorov vrátane žalovaného majú reálnu možnosť ovplyvniť dojednané zmluvné podmienky. 4. S ohľadom na vyššie uvedené okresný súd považoval zmluvnú pokutu za primeranú, dôvodnú a s poukazom aj na konanie samotného žalovaného, ktorý niekoľko rokov je nedisciplinovaným vlastníkom bytu, neplatí pravidelne poplatky do fondu údržby, prevádzky a opráv, ako aj služby súvisiace s užívaním bytu a za výkon správy, nastupuje automaticky sankcia dohodnutá zmluvou o výkone správy. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že v minulosti sa voči nemu viedlo konanie práve v dôsledku takejto platobnej nedisciplinovanosti. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného vznesenú prostredníctvom právneho zástupcu v súvislosti s tým, že žalobca nemá oprávnenie požadovať zmluvnú pokutu, pretože sa jedná o platby, ktoré sa platia na účet a v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov, okresný súd poukázal na zmluvné dojednanie, ktoré bolo účastníkmi individuálne dojednané, a ktorým si uplatnili nárok na zmluvnú pokutu. V zmysle znenia čl. 4 bod 3 sú vlastníci povinní zaplatiť správcovi zmluvnú pokutu v dohodnutej výške za každý deň omeškania. Preto podľa okresného súdu neobstojí ani námietka žalovaného, že nie je správca oprávnený vymáhať zmluvnú pokutu, a teda, že nemá aktívnu legitimáciu na jej vymáhanie. Keďže súd všetky námietky zo strany žalovaného v súvislosti so zmluvnou pokutou považoval za nedôvodné, vyhovel návrhu aj v časti zmluvnej pokuty a zaviazal žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 2 388,78 €. Spolu tak žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť dlh vo výške 3 145,01 € ( 756,23 € + 2.388,78 € ) spolu s úrokom z omeškania s poukazom na ust. §-u 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka. 5. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. §-u 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,OSP“). 6. Okresný súd zároveň rozhodol i o čiastočnom zastavení konania, ku ktorému došlo pred začatím pojednávania a súčasne aj o vrátení kráteného súdneho poplatku v zákonnej výške v zmysle §-u 11 ods. 3 a 4 zákona č. 91/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie žalovaný zdôraznil tým, že pokiaľ ide o konečné vyčíslenie dlhovanej istiny po jej úprave žalobcom k jej výške už počas konania námietky nemal. Najzávažnejšou z námietok, na ktoré poukazoval, bola požadovaná úhrada zmluvnej pokuty. Podľa čl. 4 bod 2a Zmluvy o výkone správy č. 175 zo dňa 15. 01. 2008 ako i jej Dodatku č. 2 zo dňa 18. 12. 2008 sa vlastníci zaviazali na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv domu platiť mesačné preddavky do fondu preddavkov, úprav a odvodov a za služby preddavky do FPÚaO a za služby za plnenie spojené s užívaním bytu najneskôr do posledného dňa bežného mesiaca, ale nie správcovi, teda žalobcovi, ale na účet domu v banke. Oprávneným prijímateľom úhrady boli vlastníci bytov predmetného domu, ktorí sú spoluvlastníci účtu v banke, a nie správca. Bankový účet vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu a správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb. Podľa bodu 3 tohto čl. pôvodnej zmluvy v prípade omeškania s platbami podľa čl. 2 sú vlastníci povinní zaplatiť správcovi zmluvnú pokutu v súlade s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá je výnosom správcu. Takto stanovené zmluvné podmienky najmä čo sa týkajú nároku na úhradu zmluvnej pokuty ako i na ich výšku považuje za protiprávne, ktoré sú v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ako i s ich účelom právneho inštitútu zmluvnej pokuty. Ak totiž správcovi nepatria úhrady, potom nie je v omeškaní voči správcovi. Uznával by iba nárok správcu na zmluvnú pokutu v prípade jeho omeškania s úhradami za výkon správy. 8. Ďalšou odvolacou námietkou bola skutočnosť, že trvá na tom, že zmluvu o výkone správy v znení jej dodatkov je nutné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, teda nesmie obsahovať neprijateľnú podmienku, pričom žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednal, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Zmluva o výkone správy uzavretá v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. Nespochybňuje možnosť dojednať zmluvnú pokutu, pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti prípadu. Má za to, že zmluvná pokuta vo výške 1,5 promile denne za každý deň omeškania predstavuje sankciu 54,75 % ročne, preto je neprijateľná. Taktiež sa nestotožnil s tým, že zmluvná pokuta je výnosom správcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, eventuálne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. 9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že Zmluva o výkone správy č. 175 zo dňa 15. 01. 2008 nie je zmluvou spotrebiteľskou. Ide o osobitý typ zmluvy uzavretej podľa osobitného zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ,,ZoVB“), pričom fakt, že správca koná v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti, nezakladá automaticky jeho charakteristiku dodávateľa podľa ust. §-u 52 Občianskeho zákonníka. Zmluva o výkone správy spôsobom odsúhlasenia jej platnosti a účinnosti spôsobom vypovedania, spôsobom pokračovania v zmluve, nemožnosťou odstúpenia od zmluvy a spôsobom jej skončenia sa líši od zmluvy spotrebiteľskej. Dominantnú úlohu v tejto zmluve na rozdiel od zmluvy spotrebiteľskej nemá dodávateľ, ale vlastníci bytov a nebytových priestorov v konkrétnom bytovom dome. Z dikcie ZoVB vyplýva, že sú to práve vlastníci bytov, ktorí môžu dávať návrh na uzavretie zmluvy o výkone správy a zároveň ju schvaľovať. V žiadnom prípade tak nemožno hovoriť o nerovnoprávnom postavení jednej zo strán zmluvy. Zároveň zmluva o výkone správy neupravuje len vzťahy medzi správcom a vlastníkom, ale aj medzi jednotlivými vlastníkmi navzájom. 10. K zmluvnej pokute žalobca konštatoval, že v zmluve o výkone správy (dodatok č. 2) v čl. 3 ods. 3 je jednoznačne a zrozumiteľne uvedené, že bankový účet vlastníkov č. 1044687064/1111 nie je súčasťou majetku správcu a správca nesmie využiť majetok vlastníkov (pohľadávka je tiež majetkom) vo vlastný prospech, alebo v prospech tretích osôb. Individuálne dojednanie zmluvnej pokuty v zmluve o výkone správy malo naviac hospodársky zmysel, kde účelom predmetného dojednania vlastníkov bytov a správcu je okrem iného zabezpečenie čo najnižšieho poplatku za výkon správy bytového domu, pretože v zmysle zákona je správca osobou, ktorá je povinná vymáhať dlhy od vlastníkov - neplatičov a z výnosu zo zmluvnej pokuty správca financuje náklady na vymáhanie takýchto dlhov (upomínanie neplatičov, spisovanie splátkových kalendárov, súdne vymáhanie, exekučné konania a pod.). Pokiaľ ide o samotnú výšku zmluvnej pokuty vzhľadom na vyššie uvedené, je názoru, že uvedená výška je v súlade s dobrými mravmi, je primeraná a v žiadnom prípade nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda nie je dôvod na jej neplatnosť. V čase dojednania zmluvnej pokuty bol podľa ust. §-u 4 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. upravený dokonca vyšší poplatok z omeškania, a to v sadzbe 2,5 promile denne z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/16/2010. Odvolanie žalovaného preto považuje za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 11. V písomnom vyjadrení žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na všetkých skutkových a právnych argumentoch, ktoré už predniesol a na ktoré poukazoval v priebehu prvostupňového konania. Aj právne argumenty, ktoré uvádza žalobca vo svojom vyjadrení k jeho odvolaniu, boli už na pojednávaniach prostredníctvom právneho zástupcu prednesené. Má za to, že na vady súdu prvej inštancie dostatočne poukázal už v odvolaní, preto sa pridržiava svojho právneho názoru a žiada, aby odvolací súd rozhodol tak, ako to už uviedol v odvolaní. 12. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 31. 03. 2016 a odvolanie voči nemu bolo zo strany žalovaného podané dňa 30. 05. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ,,CSP“), ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 13. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/1995). 14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok v napadnutom rozsahu, teda vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 145,01 € s príslušenstvom (výrok I.), podľa ust. §-u 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. 15. Vo zvyšku, teda vo výrokoch, ktorým súd konania o zaplatenie 65,44 € zastavil (výrok III.), ktorým vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 109,30 € (výrok v IV.) a ktorým rozhodol, že o trovách bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok II.), neboli odvolaním žalovaného napadnuté, preto zostávajú podľa §-u 367 ods. 2 CSP nedotknuté. 16. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010). 17. Zákonné ust. §-u 387 ods. 2 CSP umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak je vo výroku vecne správne, pričom odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nielen vo výroku, ale aj pokiaľ ide o jeho odôvodnenie presvedčivé a správne. Súd prvej inštancie sa totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami uplatňovanými žalovaným v priebehu konania, v dôsledku čoho odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na str. 5 až 7 a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné : 18. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi. Žalovaný v odvolaní namietal najmä to, že bol zaviazaný na zaplatenie zmluvnej pokuty. Namietal jej neprijateľnosť, neplatnosť a zároveň konštatoval, že správca si nárokuje na zmluvnú pokutu i za omeškanie s úhradami, ktoré mu nepatria, nakoľko oprávneným prijímateľom zameškanej úhrady boli vlastníci bytov predmetného domu, ktorí sú spoluvlastníci účtu v banke a nie správca. 19. K vyššie uvedeným odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné : 20. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého Zmluva o výkone správy č. 175 pre bytový dom Pražská 2529, Zvolen, uzavretá podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zo dňa 15. 01. 2008 v znení Dodatku zo dňa 18. 12. 2008 nie je zmluvou spotrebiteľskou podľa §-u 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako taká neobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle §-u 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dojednanie o zmluvnej pokute. Zmluvu o výkone správy nemožno považovať za zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko ide o osobitný typ zmluvy uzatvorenej podľa ZoVB tak, ako na to dôvodne poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 6. Zmluva o výkone správy sa v charakteristických znakoch odlišuje od zmluvy spotrebiteľskej, pričom fakt, že správca koná v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti nezakladá automaticky jeho charakteristiku dodávateľa podľa §-u 52 Občianskeho zákonníka. Podľa §-u 8 ZoVB správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Z uvedeného vyplýva, že len samotný fakt, že správca koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, sám o sebe bez skúmania ďalších odlišností zmluvy o výkone správy uzavretej v zmysle ZoVB, nemožno automaticky vyhodnotiť tak, že zmluva o výkone správy je zmluvou spotrebiteľskou. Zákon o vlastníctve bytov, teda tento osobitný zákon upravuje práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytu a nebytových priestorov v dome pri zabezpečení prevádzky, údržby a opráv domu, bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv v rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenia s nimi, zásady určenia výšky platieb za správu, rozsah a obsah správy a činnosť správcu. Zmluva o výkone správy neupravuje len vzťahy medzi správcom a vlastníkmi, ale aj medzi jednotlivými vlastníkmi navzájom. Na rozdiel od zmluvy spotrebiteľskej vlastníci bytov a nebytových priestorovo obsah zmluvy o výkone správy môžu podstatným spôsobom ovplyvniť, a teda nemožno konštatovať, že by zmluva o výkone správy bola zmluvou typovou, vopred pripravenou vo forme predtlače, ktorú vlastníci bytov a nebytových priestorov buď musia podpísať, alebo k uzavretiu zmluvy vôbec nepristúpiť. 21. K výške zmluvnej pokuty odvolací súd dopĺňa, že zmluvná pokuta má predovšetkým sankčný charakter, teda nárok na jej zaplatenie vzniká, ak si povinný subjekt riadne a včas neplní svoju povinnosť, na splnenie ktorej sa v zmluve zaviazal. Okresný súd preto dôvodne poukázal na to, že výška zmluvnej pokuty plne závisí od doby, po ktorú žalovaný svojou zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť neplnil, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú dennú sadzbu zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti odvolací súd výslovne odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na str. 6, kde naviac okresný súd zdôraznil, že v prípade žalovaného ide o vlastníka bytu, ktorý niekoľko rokov je nedisciplinovaným vlastníkom bytu, neplatí pravidelne poplatky do fondu údržby, prevádzky a opráv, ako aj služby súvisiace s užívaním bytu a za výkon správy, za ktorý automaticky nastupuje sankcia dohodnutá zmluvou o výkone správy. Okresný súd sa dôsledne vysporiadal i s námietkou žalovaného súvisiacu s tým, že žalobca nemá oprávnenie požadovať zmluvnú pokutu, pretože sa jedná o platby, ktoré sa platia na účet a v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keď výslovne súd poukázal na zmluvné dojednanie, ktoré bolo účastníkmi individuálne dohodnuté a ktorým si uplatnili nárok na zmluvnú pokutu, ktorá v zmysle znenia čl. 4 bod 3 hovorí jednoznačne, že vlastníci sú povinní zaplatiť správcovi zmluvnú pokutu v dohodnutej výške za každý deň omeškania. Neobstojí preto námietka žalovaného, že správca nie je oprávnený vymáhať zmluvnú pokutu, s ktorým záverom sa stotožňuje i súd odvolací. Naviac v zmluve o výkone správy dodatok č. 2 v čl. 3 ods. 3 je jednoznačne uvedené, že bankový účet vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu a správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech, alebo v prospech tretích osôb. Zmluvná pokuta o výške 1,5 promile z dlžnej čiastky za každý deň omeškania z pohľadu zaistenej povinnosti (platiť príspevky do fondu opráv a údržby, preddavky na plnenie spojené s užívaním bytu a ďalšie služby a poplatok za výkon správy) a aj vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome nepovažoval ani odvolací súd za neprimeranú jednotlivým funkciám zmluvnej pokuty, ktorú má plniť a takúto dohodu nepovažoval za nerovnováhu a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa §-u 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 22. Okresný súd sa preto so všetkými námietkami žalovaného dôsledne vysporiadal už počas konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti ani dôvody, ktoré by boli významnými a odôvodňovali by iné, resp. také rozhodnutie, na základe ktorého by súd mal povinnosť rozhodnutia okresného súdu zmeniť, prípadne ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. 23. Keďže okresný súd rozhodol vecne správne, odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu potvrdil. 24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §-u 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu bol v odvolacom konaní úspešný žalobca, ktorý si nárok na náhradu trov odvolacieho konania riadne a včas uplatnil. Odvolací súd tak v zmysle §-u 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku žalobcu tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu a o výške týchto trov rozhodne v zmysle §-u 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Zároveň okresný súd v zmysle svojho výroku v poradí druhom rozhodol, že o trovách konania pred súdom prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).