Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206262 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715206262.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. AK Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XX, XXX XX V., o vymoženie pohľadávky 268,85,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 25421/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 2Er/209/2015-28 zo dňa 01. februára 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 2Er/209/2015-28 zo dňa 01. februára 2016 z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen odvolaním napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 05.05.2015 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 07536/09 zo dňa 16.07.2009. Exekučný súd zo spisu zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 03.03.2008 zmluvu o úvere. Túto súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, konkrétne bodu 17. Takto dojednanú rozhodcovskú doložku súd nemohol akceptovať za platne dojednanú, pretože nespĺňa formu požadovanú zákonom. Súd vyhodnotil takéto dojednanie rozhodcovskej zmluvy ako neplatné, nakoľko nespĺňa formu predpísanú zákonom o rozhodcovskom konaní. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie predmetnej veci bola založená na neplatnom právnom úkone, exekučný súd dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá. Právna norma síce bola určená správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Ďalej sa oprávnený odvoláva na skutočnosť, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samostatné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V druhom rade namietal na neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného stavu. Oprávnený ďalej namietal, že súd konal nad rámec zákonných možností keď vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písmeno r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Poukazuje na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom sa rozhodnúť, kde uplatnia svoje práva. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu oprávnený navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a rozhodol tak, že v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 62 CSP a § 63 ods. 1 CSP exekučné konanie zastavil. 5. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. (1) Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije. (2) 6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 7. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 8. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú spôsobilosť, súd konanie zastaví. 9. Podľa § 63 ods. 1, 2 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. (1) V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. (2) 10. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). (1) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. (2) 11. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. 12. Odvolací súd zo spisu zistil, že povinná dňa XX.XX.XXXX zomrela. V dedičskej veci vydal Okresný súd Zvolen dňa 28.07.2015 uznesenie č.k. 14D/42/2015, Dnot 136/2015, ktorým bolo dedičské konanie zastavené, pretože bolo preukázané, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok, ktorý by bolo potrebné v dedičskom konaní prejednať. Z uvedeného, najmä s poukazom na dátum úmrtia povinnej, vyplýva, že exekučný súd pri prejednávaní a rozhodovaní predmetnej exekučnej veci konal s osobou, ktorá nebola spôsobilá byť účastníkom konania. To, že povinná zomrela pred vydaním odvolaním napadnutého uznesenia je podstatným nedostatkom podmienok konania a odvolací súd naň musí prihliadnuť aj bez toho, aby táto skutočnosť bola namietaná. 13. Predmetom tohto konania bolo vymoženie dlžnej sumy s príslušenstvom, ktorá vznikla na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Exekučné konanie má majetkovú povahu, ktorá umožňuje pokračovať v konaní s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. V danom prípade však bolo dedičské konanie zastavené pre nedostatok majetku. 14. Zákon nerozlišuje medzi tým či účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania už v čase začatia konania alebo či ju stratil v priebehu konania, dôvodom na zrušenie rozhodnutia sú preto oba prípady. 15. Medzi základné procesné podmienky, ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu v priebehu celého konania je spôsobilosť byť účastníkom konania, teda mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkom priznáva. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti zaniká smrťou fyzickej osoby (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak po začatí konania pred súdom stratí účastník konania spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 61 CSP), postup súdu v ďalšom konaní sa spravuje § 63 CSP. Je vecou súdu, aby zistil či smrť účastníka konania bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní alebo či v ňom možno pokračovať s jeho právnymi nástupcami. V tomto prípade bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu neexistencie hnuteľného a nehnuteľného majetku povinného, a preto k procesnému nástupníctvu v zmysle § 63 ods. 2 nedošlo. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. a) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a v spojení § 161 ods. 2 CSP, § 62 CSP a § 63 ods. 1 CSP exekučné konanie zastavil. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).