Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/93/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715207682 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715207682.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v exekučnej veci oprávnenej: B.. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. U. X/X, XXX XX M., zast. matkou B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom J. U. X/ X, XXX XX M. proti povinnému: B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C.. XX, XXX XX H., na uspokojenie pohľadávky oprávnenej na zameškanom výživnom vo výške 690,- Eur, na bežnom výživnom vo výške 110,- Eur mesačne počnúc dňom 01. mája 2015 naďalej a trov exekúcie, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Helenou Kríkovou, so sídlom 971 01 Prievidza, Košovská cesta č. 1, pod sp. zn. EX 400/15, o odvolaní povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 12Er/264/2015-45 zo dňa 01. júna 2017 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 12Er/264/2015-45 zo dňa 01. júna 2017 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 12Er/264/2015-45 zo dňa 01. júna 2017 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučný súd poverením č.k. 12Er/264/2015-18 zo dňa 08. júna 2015 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku na uspokojenie pohľadávky oprávnenej na podklade vykonateľného rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 7P/39/2014-522 zo dňa 30. septembra 2014 v spojení s právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoP/84/2014 zo dňa 26. marca 2015. Exekučný súd ďalej uviedol, že povinný doručil súdnej exekútorke dňa 18. júla 2016 podanie označené ako „žiadosť o zastavenie exekúcie“, ktoré exekučný súd posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie. Povinný v podaní uviedol, že splnil podmienky exekúcie, nakoľko jednorázovo vyplatil dlžnú čiastku 1 014,- Eur dňa 02. novembra 2015, pričom poštovou zloženkou vyplácal mesačne výživné vo výške 110,- Eur od novembra 2015 až po jún 2016. Uvedené tvrdenie povinný podložil priloženými dokladmi o zaplatení. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby exekučný súd exekúciu zastavil. Exekučný súd konštatoval, že pohľadávka oprávnenej v časti zameškaného výživného bola uspokojená dňa 02. novembra 2015, t.j. po začatí exekučného konania, ktoré začalo dňa 22. mája 2015. Podľa exekučného súdu uvedená skutočnosť nezakladá dôvod na to, aby súd vyhovel návrhu povinného na zastavenie konania, nakoľko exekučné konanie bolo začaté dôvodne a hoci povinný povinný pohľadávku oprávnenej po začatí exekučného konania čiastočne uspokojil, nejde už o dobrovoľné plnenie, ale plnenie z exekúcie V predmetnej veci mal exekučný súd za to, že riadne uhrádzanie bežného výživného nespôsobuje automaticky zastavenie konania, pričom nie je možné ustáliť predpoklad, že v budúcnosti bude bežné výživné uhrádzané riadne a včas. Na základe uvedeného exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že pravidelne mesačne platil výživné prospech maloletej v sume 35,- Eur. Na jar v roku 2015 požiadala matka maloletej o zvýšenie výživného, na výške ktorého sa nedohodli, a preto stále platil mesačné výživné v pôvodnej výške 35,- Eur. Konštatoval, že nedoplatok na výživnom v celosti uhradil v októbri 2015 a odvtedy platí pravidelne mesačné výživné vo výške 110,- Eur tak, ako určil súd. Okrem toho pri všetkých sviatkoch maloletej jej pravidelne prispieva finančne aj hmotnými darčekmi. Vzhľadom k tomu, že žiadne zameškané výživné nemá navrhol, aby exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie. 3. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odporca mal počas pojednávania prítomného aj právneho zástupcu, teda nemôže tvrdiť, že nebol oboznámený s dobou a zmenou výšky platenia výživného. Rozsudkom mu bolo určené platiť novú výšku výživného a taktiež doplatiť zameškané výživné od 01. júla 2014 do 30. septembra 2014. Uviedla, že po správoplatnení rozsudku povinný začal uhrádzať zvýšené výživné, no neuhradil spätne nedoplatky, teda oprávnená musela pristúpiť k nútenej exekúcii. Maloletú navštevuje nepravidelne, keďže nemá súdom určené stretávanie. Vôbec neprispieva nad rámec povinností určených súdom, nekupuje žiadne darčeky. Namietala, že ak by povinný prispieval maloletej, doložil by to už pri odvolaní, keďže výživné posiela výlučne poštou, nikdy nie v hotovosti a pri kúpe hmotných vecí by doložil svoje tvrdenia pokladničným blokom.. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil. 4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. 6. Odvolací súd sa zaoberal správnosťou postupu exekučného súdu a jeho rozhodnutia, teda, či boli v konaní naplnené zákonom predpokladané podmienky na to, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia. 7. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 8. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. 9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 10. Podľa § 80 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné. 11. Ustanovenie § 80 Exekučného poriadku umožňuje exekučnému súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy povinného, ak sú súčasne splnené nasledovné predpoklady; exekúcia sa vykonáva pre bežné výživné, to znamená, že všetky nedoplatky povinného boli vyrovnané buď dobrovoľne, alebo exekučne, zastavenie exekúcie navrhne povinný a zároveň existujú predpoklady, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. Pri zisťovaní posledného predpokladu treba brať do úvahy správanie sa povinného a zohľadniť, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zmeškaného výživného, či má stále zamestnanie alebo iný príjem, ako si plní aj iné platobné povinnosti (napr. nájomné, ďalšiu vyživovaciu povinnosť) a napokon sa môže prihliadnuť aj na stanovisko oprávneného (jeho zákonného zástupcu). 12. V prípade, že exekúcia je vedená na vymoženie bežného výživného iným spôsobom ako zrážkami zo mzdy, na zastavenie exekúcie je potrebné aplikovať ustanovenia § 57 Exekučného poriadku upravujúce jednotlivé spôsoby zastavenia exekúcie, pričom je možné analogicky prihliadnuť aj k § 80 Exekučného poriadku. Na to, aby súd mohol (nie musel) vyhovieť návrhu na zastavenie exekúcie vedenej na bežné výživné iným spôsobom ako zrážkami zo mzdy je potrebné, aby zastavenie exekúcie navrhol povinný, ktorý je zároveň povinný preukázať, že všetky nedoplatky týkajúce sa zmeškaného výživného uhradil, t.j. že exekúcia sa vykonáva už len pre bežné výživné a zároveň existujú predpoklady, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. Posúdenie uvedených skutočností je na voľnej úvahe súdu. 13. Odvolací súd vzhľadom na zistené skutočnosti považuje záver exekučného súdu o tom, že v danom prípade nie sú dané dôvody, pre ktoré by bolo možné exekúcie zastaviť, za nesprávny. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že exekúcia sa vedie už len na bežné výživné a povinný navrhol zastavenie exekúcie. Pokiaľ ide o záver, či povinný bude aj naďalej dobrovoľne plniť vyživovaciu povinnosť voči mal. oprávnenej, odvolací súd konštatuje, že exekučný súd pri posudzovaní tejto otázky nedostatočne vyhodnotil všetky skutkové okolnosti daného prípadu z vyššie uvedených hľadísk. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný doložil šeky - poštové zloženky, ktorými osvedčil, že od novembra 2015 až po jún 2016 pokračuje v riadnom a včasnom platení bežného výživného na maloletú oprávnenú, pričom taktiež doložil doklad z Všeobecnej úverovej banky a.s. z 2. novembra 2015 o zaplatení sumy 1014,32 Eur, ktorým osvedčil zaplatenie zameškaného výživného. Povinný tak preukázal, že na výživu maloletej oprávnenej ku dňu podania žiadosti o zastavenie exekúcie riadne prispieva v súlade s exekučným titulom a je namieste zvážiť nutnosť výkonu rozsudku, ktorým bol na platenie výživného zaviazaný, formou exekúcie. 14. Zároveň odvolací súd uvádza, že ak si povinný nebude plniť vyživovacie povinnosti vyplývajúce z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdov, nič nebráni oprávneným osobám opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie. 15. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie. Úlohou exekučného súdu bude skúmať existenciu podmienok na zastavenie exekúcie a taktiež zvážiť splnenie podmienok podľa § 80 Exekučného poriadku. 16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP.).