Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/68/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715208992 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715208992.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v exekučnej veci oprávneného Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného spoločnosťou Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584 proti povinnému C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX Y. pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.318,34 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. EX 1535/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 17Er/310/2015-26 zo dňa 31. marca 2016 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 17Er/310/2015-26 zo dňa 31. marca 2016 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov sp. zn. II/2012-36 zo dňa 16.09.2014. Súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby uzavretej dňa 22.03.2007 medzi oprávneným a povinný. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku 18 Všeobecných obchodných podmienok. 3. Okresný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť. Okresný súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, a to nielen s poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu a okolností uzatvorenia zmluvy, ale aj s poukazom na ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Poukázal na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na judikatúru Súdneho dvora ES týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa. 4. Súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 5. Pokiaľ ide o uzavretú rozhodcovskú doložku, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, súd konštatoval, že znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istou, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcu. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. 6. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v prejednávanej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je materiálne nevykonateľným exekučným titulom a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie z dôvodu, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že okresný súd konal nad rámec zákona, resp. prekročil svoje právomoci, ktoré mu vyplývajú z ust. § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o posúdenie zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 22.03.2007 uviedol, že ide o úverovú zmluvu, teda o tzv. absolútny obchod, pričom bola uzavretá pred 01.01.2008 a preto na ňu nie je možné aplikovať novelizované znenie ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinné od 01.01.2008, a teda nejde o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle tohto ustanovenia. Oprávnený ďalej uviedol, že na predmetnú vec nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože bolo zavedené do Občianskeho zákonníka až novelou - zákonom č. 568/2007 Z. z., pričom v zmysle prechodného ustanovenia § 879j sa ustanoveniami tohto zákona spravujú právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, avšak vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Na základe vyššie uvedeného je možné posúdiť rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku len v zmysle tzv. generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ, ktorá by bola naplnená len v prípade, ak by dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Exekučný súd je teda povinný vždy osobitne zohľadniť, či rozhodcovská doložka môže mať dopad na práva a povinnosti zmluvných strán v tom zmysle, že spôsobí nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom táto nerovnováha musí byť značná. Keďže zo samotného rozhodcovského rozsudku nevyplýva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, záver okresného súdu o tom, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverovej zmluve je neprijateľnou podmienkou, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a je predčasný. 8. Oprávnený ďalej uviedol, že v zmysle Exekučného poriadku exekučný súd môže preskúmavať: súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov oprávnených rozhodvať spotrebiteľské spory a pred stálym rozhodcovská súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu. V štádiu exekučného konania nie je súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu. 9. Oprávnený tiež namietal, že v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky exekučný súd nie je ex offo oprávnený skúmať neprijateľnosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve v rámci exekučného konania. Poukázal na ustanovenie § 48 Exekučného poriadku, ktoré predpokladá, že poverenie bude súdnemu exekútorovi udelené aj napriek tomu, že exekučným titulom je rozhodcovská rozsudok. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská doložka alebo zmluva nie je automaticky neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Postupom exekučného súd, ktorý bez dôkladného zistenia stavu veci v podstate automaticky označí rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, dochádza k značnému a neodôvodnenému znevýhodneniu veriteľa pri uplatňovaní, a najmä vymáhaní jeho práv vyplývajúcich z takejto zmluvy. Veriteľ je prtom pri podaní žaloby viazaný rozhodcovskou doložkou. 10. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. 11. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. 12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 13. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 10.06.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor podaním doručeným okresnému súdu dňa 22.06.2015 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov dňa 16.09.2014 pod sp. zn. II/2012-36. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, ktorú oprávnený ako banka a povinný ako dlžník uzavreli dňa 22.03.2007. 14. V článku 18 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej VOP) si zmluvné strany dohodli riešenie sporov a rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z bankových obchodov pri nasledovných bankových produktoch a/alebo súvislosti s nimi a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, b) pri vydávaní a používaní platobných kariet, pri poskytovaní a používaní platobných služieb, prípadne iných elektronických platobných prostriedkov určených osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty a/alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, ktorým je podľa čl. 2 VOP Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk so sídlom Tellerova 1, 814 99 Bratislava. 15. Podľa čl. 1.1 VOP Všeobecné obchodné podmienky tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzavretej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný bankový produkt vo VOP upravený. 16. V čl. V bod 2 Zmluvy dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so VOP veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. 17. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 18. Podľa odseku 4 vyššie citovaného ustanovenia na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 19. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 20. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 21. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o tomto odvolaní rozhoduje už podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto konaní, pričom podľa § 470 ods. 2 CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zachované. 22. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. 23. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. 24. V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia. 25. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. 26. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 22.03.2007 (ďalej Občiansky zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a ceny. 27. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 28. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. 29. Podľa § 243d Exekučného poriadku k úpravám účinným od 1. januára 2015 exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Osobitným predpisom je zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 30. Podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je spotrebiteľským sporom spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. 31. Z intertemporálneho ustanovenia § 243d Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného pred 1. januárom 2015 v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spotrebiteľským spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z., tj. od 01.01.2015, tj. do 31.03.2015. Na základe návrhov na vykonanie exekúcie podaných po tejto lehote nemožno na základe udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, preto je potrebné v takýchto prípadoch žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Takéto rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. 32. Po zhodnotení uvedených skutočností odvolací súd zistil, že v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby uzavretej medzi oprávneným a povinnými dňa 22.03.2007 je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľského vzťahu. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby uzatvárali povinný ako fyzická osoba, pritom zo zmluvy nevyplýva, že by pri jej uzatváraní bol povinný konali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľský, a to aj s poukazom na ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy. Okresný súd preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. 33. Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok je potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky veriteľa-dodávateľa bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Uvedená rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, pričom jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo ho odmietnuť, ako to uviedol aj súd prvého stupňa. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľná. Oprávnený je podnikateľ, ktorý obsah rozhodcovskej doložky na predtlačenom tlačive vopred pre spotrebiteľa pripravil, pričom mu neumožnil individuálne dohodnúť žiadnu z podmienok, ktorá by mohla byť pre spotrebiteľa výhodnejšia, čím dosiahol, že spotrebiteľ sa v prípade vzniku sporu musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. V dôsledku uvedeného treba takto dohodnutú rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú a podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neplatnú. 34. Pokiaľ ide o povinnosť banky vyplývajúcu jej s ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach resp. všeobecných obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na formulárovej zmluve, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky upravujúce rozhodcovskú doložku, vyjadruje súhlas tak so samotnou zmluvou, ako aj s Všeobecnými obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutou, a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy. 35. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. 36. Odvolací súd na záver dodáva, že v tomto exekučnom konaní, ktoré začalo dňa 10.06.2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na začatie exekúcie, nemohol okresný súd na základe žiadosti súdneho exekútora vydať poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie aj z dôvodu, že v zmysle intertemporálneho ustanovenia § 243d ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2015 je možné začať exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní pred 1. januárom 2015, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak ako je tomu aj v prejednávanej veci, len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona, tj. do 31.03.2015. 37. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).