Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/63/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715210835 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715210835.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloletého I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/X, S., prechodne W., Na U. 2, zastúpenej JUDr. Martinou Slosiarikovou, advokátkou, so sídlom Jelšová 2A, Banská Bystrica a E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A. XXX, zastúpeného JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou so sídlom Nám. A. Hlinku 29/34, Považská Bystrica, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/253/2015-189 zo dňa 31. 07. 2017 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie otca zaviazal prispievať zvýšeným výživným na maloletého I. C., nar. XX.XX.XXXX vo výške 140,- eur mesačne počnúc dňom 01.08.2017 s tým, že bežné výživné vo výške 100,- eur je povinný uhrádzať vždy do 15-teho dňa v mesiaci, k rukám matky a 40,- eur na tvorbu úspor maloletého spolu bežným výživným (prvý výrok). Týmto došlo k zmene rozsudku OS Revúca 6P 48/2012-174 zo dňa 19.11.2012 v časti o výške výživného a v prevyšujúcej časti zostal rozsudok nezmenený (druhý výrok). Súd prvej inštancie konanie o návrhu otca na zrušenie tvorby úspor zamietol (tretí výrok) a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal (štvrtý výrok). 2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 62 ods. 2, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 prvej vety Zákona o rodine. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že od poslednej úpravy výšky výživného došlo k výraznej zmene na strane maloletého, nakoľko tento v čase posledného rozhodovania navštevoval MŠ, v súčasnej dobe ukončil 4. ročník ZŠ, pričom je nesporné, že sa zvýšili náklady spojené s jeho výživou, návštevou školy, taktiež aj mimoškolskou činnosťou. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý sa oženil, okruh vyživovacích povinností sa mu nezmenil. Súd prvej inštancie nebral do úvahy, že podľa jeho vyjadrenia mu pribudla vyživovacia povinnosť k manželke, nakoľko táto pracuje, má svoj príjem v priemere 600,- eur. Na druhej strane súd prvej inštancie vzal do úvahy, že došlo k zvýšeniu príjmu otca, ktorý v súčasnej dobe je podľa oznámenia zamestnávateľa za obdobie 01.08.2015 do 28.02.2017 v priemere vo výške 615,62 eur, čo je zvýšenie oproti pôvodnému zárobku o 304,62 eur. Taktiež došlo k zmene pomerov na strane matky, v čase posledného rozhodovania bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, v súčasnej dobe je na materskej dovolenke, pribudli jej dve vyživovacie povinnosti z terajšieho manželstva, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok. Súd prvej inštancie vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení zvýšil výživné na sumu vo výške 140,- eur mesačne počnúc dňom 01.08.2017 s tým, že bežné výživné je vo výške 100,- eur a 40,- eur určil na tvorbu úspor maloletého, čo považoval za primeranú veku a potrebám dieťaťa ako aj zodpovedajúce zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Počiatok stanovenia výživného súd prvej inštancie určil od 01.08.2017 z dôvodu, že do tejto doby si otec takto stanovené výživné v zmysle rozsudku 5P 253/2015 zo dňa 04.04.2016 plnil. Taktiež pri zohľadnení výživného mal súd prvej inštancie preukázané, že otec nad rámec síce poskytuje dieťaťu vecné plnenie v rozsahu ako tvrdil, avšak tieto veci sa nachádzajú v jeho domácnosti. Súd taktiež nemohol prihliadnuť ani na náklady spojené s jeho starostlivosťou počas úpravy styku, naopak musel zohľadniť tú skutočnosť, že matka vzhľadom k tomu, že je na materskej dovolenke, nemá možnosť si zvýšiť príjem. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca ohľadom zrušenia tvorby úspor z dôvodu, že nemal preukázané, že by nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach toto naďalej platiť s prihliadnutím na jeho zárobok, pričom keďže manželka taktiež pracuje, je povinná sa takisto podieľať na nákladoch bývania. Otcovi ku dňu rozhodovania, nevznikol nedoplatok na výživnom, preto súd prvej inštancie o tomto nerozhodoval. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len ,,CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 3. Proti rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého, mal za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľa súd nevyhodnotil správne okolnosti, za ktorých došlo k dohode o tvorbe úspor a nekomparoval tento stav so stavom osobných majetkových pomerov v čase rozhodovania. Už v čase, kedy sa rodičia na rozvodovom pojednávaní dohodli na tvorbe úspor, v podstate na to neboli splnené podmienky, išlo o dieťa a hlavne matka odchádzala do iného okresu gravidná s iným partnerom a rodičia chceli vec vyriešiť čo najrýchlejšie. Na túto okolnosť súd prvej inštancie neprihliadol. Odvolateľ ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri skúmaní pomerov na jeho strane takmer žiaden výdavok, ktorý musí vynakladať, aby mohol realizovať svoje právo na stretávanie so synom a vôbec, aby mohol byť dobrým a milujúcim otcom. Nezohľadnil náklady 80 € mesačne na cestovanie za synom, nezohľadnil, že musí niekde bývať a teda má náklady na bývanie aby mohol so synom tráviť čas a keď je XXX u neho, trávia spolu čas aj aktivitami za ktoré sa štandardne platí a tiež to musí všetko znášať zo svojho príjmu, ktorý je aj s rozrátaním odmien a 13 platu na úrovni cca 580 € mesačne. Objektívne zo svojho príjmu nie je schopný platiť 100 € bežné výživné a aj 40 € na tvorbu úspor. Odvolateľ navrhol výživné vo výške 100 € za súčasného zrušenia tvorby úspor, pretože na to nie sú splnené zákonné dôvody, ani jeden z rodičov nedosahuje taký príjem, aby mohol poskytovať prostriedky na účet dieťaťa, kde sú tieto prostriedky v podstate nevyužité a umŕtvené a pri súčasnej ekonomickej situácii je ukladanie prostriedkov v banke pri deflácii navyše aj nepraktické a neekonomické, ak sa jedná o také sumy, ktoré by mohli byť použité na spotrebu. Podľa prvého rozhodnutia - rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 19.11.2012 č.k. 6P/48/2012-174, sa s matkou dohodli, že bude platiť výživné 100 €. Z tejto sumy bude platiť 60 € k rukám matky a 40 € bude zasielať synovi na účet na tvorbu úspor. V dnešnej situácii podľa odvolateľa, ale tvorba úspor nie je opodstatnená s ohľadom na osobné a majetkové pomery oboch rodičov na ktorej životnej úrovni oboch sa má dieťa podieľať. Z tohto dôvodu odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí povinnosť otca prispievať matke bežným výživným vo výške 100 € mesačne za súčasného zrušenia povinnosti ukladať maloletého dieťaťu prostriedky na tvorbu úspor. 4. K odvolaniu otca sa vyjadrila navrhovateľka. Vo vyjadrení uviedla, že považuje za potrebné upriamiť pozornosť súdu, že v čase prvotného určovania vyživovacej povinnosti mal otec príjem nižší ako tomu je v súčasnosti a i za tejto situácie navrhol súdu, aby sumou 40 € prispieval na tvorbu úspor. Jeho odvolacia námietka spočívajúca v tvrdení o nedostatočnom príjme na tvorbu úspor tak potom vyznieva nelogicky. Napokon otec prispieval dobrovoľne na maloleté dieťa sumou 100 Eur bežným výživným a sumou 40 Eur na tvorbu úspor i v čase po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a to bez ohrozenia svojich vlastných životných potrieb, pričom takéto ohrozenie ani nikdy netvrdil. Otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že by tvorba úspor vo výške 40 Eur bola niečím nadštandardným a že by mu takúto formu vyživovacej povinnosti jeho majetkové pomery neumožňovali. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že na strane povinného rodiča otca došlo k zmene pomerov spočívajúcej vo zvýšení jeho pravidelného príjmu. Pokiaľ otec tvrdil, že prispieva na maloletého Alexandra okrem výživného aj vecnými plneniami takéto tvrdenie nie je pravdivé. Otec si zakupované vecné plnenia ponecháva vo svojej domácnosti a tým matku ničím neodbremeňuje. Otec nepreukázal, že by jeho potencionalita príjmov bola obmedzená objektívnou skutočnosťou, ktorá by mu bránila v nájdení si iného zdroja príjmov, ktoré by mu umožňovali podieľať sa na výžive maloletého v súdom stanovenej výške. Otec je zdravý, plne pracovne spôsobilý, disponujúci dostatočným vzdelaním. Otcom spomínané výdavky vo výške 80 Eur mesačne, ktoré vynakladá na cestovanie za synom nemôžu byť zahrnuté medzi výdavky na maloleté dieťa. Na základe uvedeného navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil v plnom rozsahu. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej v texte len ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 6. V zmysle § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že rozsudok je vecne správny. Odvolací súd v súlade s vyššie citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. 9. Súd prvej inštancie posúdil návrh matky maloletého na zvýšenie výživného podľa zákonného ust. § 62 ods. 2, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 prvá veta a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a v súlade s týmito zákonnými ustanoveniami skúmal, či nastala taká zmena pomerov na strane účastníkov, ktorá by odôvodňovala zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom, pretože podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine je možné zmeniť rozhodnutie o výživnom vtedy, ak sa zmenia pomery. Súd prvej inštancie aplikoval správne aj ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré upravuje v akom rozsahu sú rodičia povinní prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. 10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že boli splnené zákonné podmienky na uvedené určenie (zvýšenie) výživného, pretože primárnou zákonnou podmienkou pre určenie (eventuálne zvýšenie) výživného je zabezpečenie oprávnených potrieb maloletého dieťaťa. Je nesporné, že v tomto prípade jeho oprávnené potreby od predchádzajúcej úpravy výživného, teda od roku 2012 vzrástli, čo je objektívne dané jednak všeobecným nárastom všetkých nákladov, nárast nákladov na jeho výživu a na uspokojenie jeho osobných potrieb sa prirodzene prejavil i v súvislosti s jeho vekom a školským zaradením. Určená výška výživného zohľadňuje i to, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje a i v minulosti zabezpečovala jeho matka, a že táto jej osobná starostlivosť fakticky predstavuje naturálny ekvivalent materiálnej hodnoty, čiastočne zodpovedajúci tomu, čo je otec povinný jemu poskytovať vo forme výživného. Odvolací súd uvádza, že z prvoinštančným súdom citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že pri určovaní výšky výživného je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda v tomto prípade maloletého I.. Miera týchto potrieb je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa jeho veku, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby oprávneného sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné vo výške, ktorá prevyšuje reálne odôvodnené potreby oprávneného a naopak, pri nižšej životnej úrovni rodiča, resp. pri jeho nižšom finančnom príjme sa určuje také výživné, ktoré pokryje aspoň nevyhnutné potreby oprávneného. U povinnej osoby sú preto rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. 11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zohľadnil všetky vyššie uvedené relevantné aspekty, keď o návrhu matky maloletého rozhodol tak, že s účinnosťou od mesiaca august 2017 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému I. zo sumy 100,00 Eur mesačne na sumu 140,00 Eur mesačne, pričom mal za to, že na zabezpečeniu „bežného výživného“ zodpovedá suma 100,00 Eur, čo nerosporoval ani odvolateľ. Zároveň okresný súd za ďalšie odôvodnené potreby považoval tvorbu úspor vo výške 40 Eur mesačne, keď zistil, že majetkové pomery povinného to odôvodňujú a okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa, majetková situácia otca umožňuje aj tvorbu úspor. Tvorba úspor bude slúžiť na zabezpečenie potrieb maloletého v budúcnosti, výživné v tejto výške nebude vynaložené na súčasnú bežnú spotrebu maloletého. 12. Súd prvej inštancie vzhľadom na zmenu pomerov od poslednej úpravy, zistený príjem otca maloletého, jeho výdavky, ako aj deklarované výdavky matky, ktorej pribudli dve vyživovacie povinnosti z terajšieho manželstva a vzhľadom k tomu, že je na materskej dovolenke, nemá možnosť si zvýšiť príjem, dospel k správnemu záveru, že je v reálnych možnostiach a schopnostiach otca maloletého plniť výživné v súdom určenej výške 140,- eur mesačne. V konaní bolo teda jednoznačne preukázané, že na strane otca došlo k zmene pomerov spočívajúcej vo zvýšení jeho pravidelného príjmu, preto pokiaľ majetkové pomery otca nesporne umožňovali v minulosti pri dosahovaní nižšieho príjmu ako v súčasnosti, prispievať maloletému I. na tvorbu úspor, jednoznačne mu jeho súčasné lepšie majetkové pomery umožňujú pokračovať v tvorbe úspor i naďalej. 14. Všetky tieto skutočnosti zobral do úvahy odvolací súd a výšku zvýšeného výživného považoval za primeranú k zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletého I. a možnostiam a schopnostiam matky plniť si vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd pre úplnosť vzhľadom na námietky odvolateľa udáva, že v tomto konaní nebolo možné preskúmať správnosť/nesprávnosť predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o určení výživného. 15. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky otca maloletého za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 16. O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 CSP, § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 17. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP).