Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/217/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715212174 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715212174.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v právnej veci navrhovateľky E. V., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. Z. XXX, XX XXX Y. N., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Brázdil & Brázdilová, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti odporcovi X. C. V., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. XXX, XXX XX L., právne zastúpenému JUDr. Pavlom Torňošom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Tomášikova 50/D, 831 03 Bratislava, o určenie manželského výživného, na základe odvolania navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/191/2015-74 zo dňa 24. 02. 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 9C/191/2015-28 zo dňa 21.10.2015 vo výroku týkajúcom sa náhrady trov konania mení tak, že tento znie: Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.323,90 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia (prvý výrok), m e n í tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj ,,okresný súd”, event. „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 24. 02. 2016 rozhodol, že uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 9C/191/2015-28 zo dňa 21.10.2015 vo výroku týkajúcom sa náhrady trov konania mení tak, že tento znie: Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.323,90 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia (prvý výrok). Zároveň vo výroku konštatoval, že vo vyšnej časti zostáva napadnuté uznesenie nedotknuté (druhý výrok). 1. 2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnej veci o určenie manželského výživného uznesením č.k. 9C/191/2015-28 zo dňa 21. 10. 2015 rozhodol o zastavení konania a náhradu trov nepriznal súd žiadnemu z účastníkov. O náhrade trov konania rozhodol podľa v tom čase platného ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo zastavené. Ďalej poukázal na to, že proti uvedenému uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o náhrade trov konania zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne aby uznesenie v napadnuto výroku zmenil a priznal mu trovy prvoinštančného konania a trovy odvolacieho konania. Nakoľko uznesením č.k. 9C/191/2015-28 zo dňa 21.10.2015 vydaným vyšší súdnym úradníkom konanie zastavil a trovy konania nepriznal žiadnemu z účastníkov, pričom odporca podal uvedené odvolanie, prvoinštančný súd vyhovel jeho odvolaniu a (odvolaním napadnutým uznesením č. k. 9C/191/2015-74 zo dňa 24. 02. 2016) uvedené uznesenie vo výroku týkajúcom sa náhrady trov konania v súlade v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 druhá veta O.s.p. zmenil. 1. 3. O náhrade trov konania v tomto prípade prvoinštančný súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p.. Konštatoval, že navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 15. 10. 2015 vzala návrh o určenie manželského výživného v celom rozsahu späť ešte pred prvým pojednávaním, pričom ako dôvod späťvzatia návrhu uviedla, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 15C 85/2015-44 zo dňa 08. 09. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 10. 2015 a preto uznesením č.k. 9C 191/2015-28 zo dňa 21. 10. 2015 konanie zastavil. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel prvoinštančný súd v napadnutom uznesení k záveru, že príčinou zastavenia konania bolo využitie dispozitívneho procesného úkonu navrhovateľky vo forme späťvzatia návrhu v celom rozsahu a nie samotný rozvod manželstva, nakoľko navrhovateľka nevyužila svoje právo a netrvala na svojom návrhu aj naďalej z titulu jej existujúceho nároku na výživné odo dňa podania návrhu 24. 08. 2015, do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode, pričom podaním späťvzatia návrhu zmarila ďalšie konanie vo veci, čím zavinila jeho zastavenie v celom rozsahu. 1. 4. K výpočtu náhrady trov konania prvoinštančný súd uviedol, že v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. priznal odporcovi náhradu trov konania ako náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1851,78 Eur, pričom vychádzal z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, z tarifnej hodnoty nad 33193,92 Eur je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 486,29 Eur + 6,64 Eur za každých aj začatých 3319,39 Eur prevyšujúcich sumu 33193,92 Eur. Zároveň vychádzal z ustanovenia § 10 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia. Vzhľadom na uvedené, keďže predmetom konania pri začatí zastupovania bolo opakujúce sa plnenie vo výške 800 Eur mesačne na neurčitý čas, tarifná hodnota predstavovala sumu 48 000 Eur (800 Eur x 12 mesiacov x 5 rokov), pričom hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje sumu vo výške 519,49 Eur (486,29 Eur + 586,64 Eur) a súd ju priznal právnemu zástupcovi za 3 úkony, ktorými sú 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 23. 09. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky) v sume 519,49 Eur, 2. vyjadrenie odporcu dňa 28. 09. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky) v sume 519,49 Eur, 3. písomné podanie na súd (odvolanie) zo dňa 23. 11. 2015 (§ 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky) v sume 259,75 Eur. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky priznal súd prvej inštancie právnemu zástupcovi režijný paušál k vyššie uvedeným úkonom vo výške jednej stotiny výpočtového základu, ktorý v roku 2015 predstavoval 8,39 Eura (za 3 úkony), t.j. spolu 25,17 Eur. Súd prvej inštancie ďalej nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za vyjadrenie dňa 26. 10. 2015 podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 519,49 Eur, nakoľko zaslanie vyžiadaných dokladov zo dňa 26. 10. 2015 na výzvu súdu z dôvodu ich nepredloženia vo vyjadrení zo dňa 28. 09. 2015 nemožno podľa názoru súdu považovať za písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej. Zároveň súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu ani náhradu trov konania za štvrtý úkon právnej služby, nakoľko z predloženého vyčíslenia ako aj z obsahu súdneho spisu vyplývali 3 úkony subsumovateľné pod taxatívny výpočet úkonov právnej služby podľa § 13a ods. 1 a 2 vyhlášky. Spolu celková náhrada trov predstavovala sumu 1323,90 Eur. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala navrhovateľka (prostredníctvom právnej zástupkyne) v zákonnej lehote odvolanie. Konštatovala, že podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15. 10. 2015 vzala svoj návrh na začatie konania vo veci určenia manželského výživného späť z dôvodu, že dňa 06. 10. 2015 sa stal právoplatným rozsudok okresného súdu o rozvode manželstva s tým, že vzhľadom na danú okolnosť nevidela dôvod na pokračovanie v konaní. Mala za to, že odporca tento jej dobrý úmysel zneužil a začal tvrdiť, že bezdôvodne zavinila zastavenie konania a preto je povinná znášať trovy jeho právneho zastúpenia, pričom v danom prípade ide z jeho strany o zjavne šikanózny výklad práva. Ďalej uviedla, že uniklo pozornosti súdu, že v konaní o rozvod manželstva sa ona a odporca po vyhlásení výroku rozsudku o tom, že ich manželstvo sa rozvádza dňa 08. 09. 2015, obaja vzdali opravného prostriedku, pričom aj odporca vedel, že už nemôže proti tomuto rozsudku podať odvolanie. Nakoľko navrhovateľka predpokladala, že rozhodné obdobie pre posúdenie manželského výživného by bolo obdobie od 24. 08. 2015 do 08. 09. 2015 teda za 14 dní a pokladala za zbytočné, aby viedla ďalej toto konanie, zobrala svoj návrh späť. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh nezobrala späť bezdôvodne a nezavinila, že konanie muselo byť zastavené. Na záver podotkla, že formálny výklad ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. viedol okresný súd k nesprávnemu záveru, že je povinná zaplatiť odporcovi trovy konania, pretože súd prvej inštancie vychádzal z čisto formálneho výkladu procesného zavinenia zastavenia konania a nevzal do úvahy, že tento procesný úkon má i iný ako formálny výklad. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 3. K odvolaniu navrhovateľky podal odporca (prostredníctvom právneho zástupcu) vyjadrenie, v ktorom uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie považuje za správne a to tak po právnej i vecnej stránke. Podľa jeho názoru je nesporné, že konanie o určenie výživného na manželku je sporovým konaním a navrhovateľka si mala byť pri podaní žaloby vedomá, že súd v danom prípade bude pri posúdení nároku na náhradu trov vychádzať zo zásad zodpovednosti za výsledok úspechu, zodpovednosti za zavinenie a zodpovednosti za náhodu. K posúdeniu miery zavinenia uviedol, že v danom prípade navrhovateľka nepreukázala, že by zastavenie konania nezavinila, a teda, že by ho zavinil on (odporca), pričom podotkol, že akékoľvek podporné odkazy navrhovateľky na konanie o rozvode manželstva a to, že sa v konaní sp. zn. 15C/85/2015 vzdal odvolania, nemajú význam pre toto konanie a nemožno ich považovať za dôvody vymedzené v § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. 4. Odvolanie navrhovateľky bolo podané osobne dňa 10. 03. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). 5. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť i ďalší nový procesnoprávny kódex - zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, konkrétne v ustanovení § 395 ods. 1 uvádza: „Ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z ustanovenia § 2 ods. 1 CMP vyplýva: „Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento neustanovuje inak.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CMP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CMP a CSP. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP). 7. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 24. 08. 2015 bol súdu prvej inštancie doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala voči odporcovi uloženia povinnosti prispievať na jej výživu sumou 800 Eur mesačne. Dňa 15. 10. 2015 doručila navrhovateľka súdu prvej inštancie podanie, v ktorom oznámila, že na podanom návrhu netrvá a berie ho späť. Okresný súd uznesením č.k. 9C/191/2015-28 zo dňa 21.10.2015 rozhodol o zastavení konania, pričom náhradu trov nepriznal súd žiadnemu z účastníkov. O náhrade trov konania rozhodol podľa v tom čase platného ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/191/2015-28 zo dňa 21. 10. 2015 (vydanému vyššou súdnou úradníčkou) podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne aby uznesenie v napadnutom výroku zmenil a priznal mu trovy prvoinštančného konania a trovy odvolacieho konania. Prvoinštančný súd vyhovel jeho odvolaniu a (odvolaním napadnutým uznesením č. k. 9C/191/2015-74 zo dňa 24. 02. 2016) uvedené uznesenie vo výroku týkajúcom sa náhrady trov konania v súlade v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 druhá veta O.s.p. zmenil. 8. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 9. Podľa ustanovenia § 257 CSP, súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 10. Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu (účastníkov konania). Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu (účastníkov konania), ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu (účastníkov konania) pred a po podaní žaloby (návrhu). Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP. 11. V zmysle § 256 ods. 1 CSP vzniká povinnostˇ nahraditˇ trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo bytˇ zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovatˇ len z procesného hlˇadiska. Navhovateľka spätˇvzatím návrhu síce z procesného hlˇadiska zavinila zastavenie konania, avšak dôvodom spätˇvzatia návrhu navrhovateľky bola v danom prípade skutočnosť, že Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 15C/85/2015-44 zo dňa 08. 09. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 10. 2015, rozhodol, že manželstvo manželov rozvádza (pokiaľ v priebehu konania o určenie manželského výživného dôjde k rozvodu, súd môže priznať výživné len do času zániku manželstva). S prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 24. 08. 2015 domáhala určenia manželského výživného a v čase podania návrhu nemohla predpokladať nielen dĺžku, ale ani spôsob rozhodnutia súdu o rozvode manželstva i so zreteľom na to, že navrhovateľke nemôže byť na ťarchu, že využila svoje právo v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodol odvolací súd o náhrade trov konania tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov konania nepriznal, pretože uvedenú situáciu možno považovatˇ za dôvody hodné osobitného zretelˇa podlˇa § 257 CSP na strane navrhovateľky. 12. Z uvedeného vyplýva, že prvoinštančný súd nepostupoval správne, keď na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu napadnutým uznesením uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1323,90 Eur, pretože ním uvádzané okolnosti (za daného skutkového a právneho stavu) nie sú a nemôžu byť relevantným dôvodom na to, aby bola navrhovateľke v danom prípade uložená povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi (z dôvodu, že v uvedenom prípade ide o výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP). 13. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 9C/191/2015-28 zo dňa 21.10.2015 vo výroku o trovách konania, zmeniť tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznáva. 14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 257 CSP. <., keď navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, opäť z dôvodov hodných osobitného zreteľa, poukazujúc na odôvodnenie v predchádzajúcich odsekoch, ktoré sa v primeranom rozsahu vzťahuje aj na posúdenie náhrady trov odvolacieho konania. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že aj v odvolacom konaní boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa (majúce charakter výnimočnosti a vedúce k zamedzeniu neprimeranej tvrdosti) rozhodol, že navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).