Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/553/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715212307 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715212307.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: M E S T O Z VOLEN , Námestie slobody č. 22, 960 01 Zvolen, IČO: 320 439, právne zastúpený: TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 74/28, IČO: 47 235 888, proti žalovanej: Q. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., t. č. bytom T. XXXX/XX, XXX XX Q. - Q., občan SR, zastúpená: JUDr. Miroslav Pavelka, nar. 04. 04. 1970, bytom Pri Starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, o určenie, že nedošlo k prechodu nájmu bytu a o povinnosti vypratať nehnuteľnosť, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/316/2015-111 zo dňa 14. 09. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok v napadnutej časti, v ktorej súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania z r u š u j e a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok III). o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I/ Žalobu žalobcu o určenie, že nedošlo k prechodu nájmu bytu č. XX, nachádzajúci sa na I. poschodí vo vchode č. XX, bytový dom súp. číslo XXXX, na ulici L.. X. vo N. na žalovanú zamietol. II/ Žalovanej uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť byt č. XX, nachádzajúci sa na I. poschodí vo vchode č. XX, bytového domu súp. číslo XXXX, na ulici L.. X. vo N., postavený na pozemkoch KN - C, parc. číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom N., katastrálny odbor pre k. ú. P. a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III/ O trovách konania rozhodol, tak, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobu o určenie, že nedošlo k prechodu nájmu bytu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, daný výrok je nadbytočný, pretože otázkou prechodu nájmu bytu si súd môže vyriešiť ako predbežnú otázku pri posúdení druhého nároku žalobcu o vypratanie nehnuteľností. 3. V časti, v ktorej žalobca žiadal uložiť žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť, súd prvej inštancie vyhovel nároku žalobcu z dôvodu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre prechod nájmu bytu z pôvodného výlučného nájomcu na žalovanú, žalovaná preto užíva byt vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, bráni žalobcovi, ktorý je vlastníkom bytu v užívaní a s nakladaním tohto bytu, preto okresný súd uzavrel, že žaloba žalobcu o vypratanie nehnuteľnosti žalovanou je dôvodná a uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť. 4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP, náhradu trov konania posudzoval podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v polovici, t. j. v časti žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, v určovacej časti žaloby bol neúspešný, naopak, v tejto časti bola úspešná žalovaná. Súd prvej inštancie preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 5. Proti rozhodnutiu okresného súdu v časti výroku III. ktorou súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania podal odvolanie v lehote v súlade s § 362 CSP žalobca, z dôvodu, že ide o nesprávne posúdenie veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Odvolateľ uviedol, že v súlade s § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa domáhal na súde, aby súd určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo. Domáhal sa tohto v súlade s platnou hmotnoprávnou úpravou. Žalobu podával v čase, kedy z dôvodu zachovania tiež hmotnoprávnej trojmesačnej prekluzívnej lehoty bol nútený rešpektovať predmetnú právnu úpravu občianskeho zákonníka. Ak by žalobca uvedenú formuláciu v podanej žalobe opomenul, boli by ohrozené jeho subjektívne práva z dôvodu, že by nemusel byť naplnený základný zákonný predpoklad zakotvený v § 706 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v tejto súvislosti aj ozrejmil naliehavý právny záujem spočívajúci v objektívnej právnej neistote. 6. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie konštatoval, že neboli splnené zákonné predpoklady pre prechod nájmu bytu z pôvodného výlučného nájomcu na žalovanú, súd teda v konečnom dôsledku dospel k určeniu, že nedošlo k prechodu nájmu bytu tak ako sa domáhal žalobca vo svojom žalobnom návrhu. Je preto nepochybné, že žalobca mal v predmetnom spore plný úspech. Okresný súd pri rozhodovaní o priznaní práva na náhradu trov konania zvolil formalistický prístup, kedy nepriznal žalobcovi, ktorý mal v spore 100 % úspech, právo na náhradu trov konania, i keď bolo preukázané, že nedošlo k prechodu nájmu bytu a rozhodlo sa o jeho vyprataní. V rozpore so zásadou spravodlivosti a základnými zásadami Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie zvýhodnil druhú sporovú stranu pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania, kedy zo strany žalovanej: - išlo o zrejme bezúspešné bránenie domnelého práva počas celého súdneho konania, - v rozpore s platnou právnou úpravou bez právneho titulu užívala byt vo vlastníctve žalobcu, čo zapríčinilo, že tento bol nútený žalobou sa domáhať určenia, že nedošlo k prechodu nájmu bytu. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že žalovaná svojím účelovým konaním zapríčinila trovy konania a zároveň aj ich navyšovanie prostredníctvom účelového odročovania pojednávania, čo potvrdil v odôvodnení rozsudku aj okresný súd. V konaní sa uskutočnilo 8 pojednávaní, kedy sa žalovaná s jej právnym zástupcom zúčastnili len jedného z nich, v ostatných prípadoch ospravedlnili neúčasť údajnými zdravotnými problémami, ktoré neboli žiadnym spôsobom dokladované lekárskymi potvrdeniami a žiadali o odročenie pojednávania, čo oznámili v deň pojednávania, niekoľko hodín resp. minút pred začatím pojednávania. Uvedené zapríčinilo, že právny zástupca žalobcu sa vždy zúčastnil nariadeného pojednávania, v súvislosti, s čím mu vznikli trovy (nezúčastnil sa len dňa 15. 03. 2016, kedy bol v predstihu informovaný o odročení). Žalobca si zároveň vyčíslil náhradu trov konania a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. zmeniť tak, že žalobcovi súd prizná právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 49,90 €. 7. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti, v ktorej súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania je potrebné podľa § 389 ods. 1, pís. b) CSP zrušiť a v súlade s § 391 ods.1 CSP odvolací súd vrátil vec v napadnutej časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Predmetom odvolacieho konania bol napadnutý výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania. 10. Odvolateľ v odvolaní poukázal na nesprávnosť rozhodnutia, pretože mal v spore plný úspech a tiež, že okresný súd v rozpore so zásadou spravodlivosti a základnými zásadami Civilného sporového poriadku zvýhodnil druhú sporovú stranu pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania, kedy žalovaná svojím účelovým konaním zapríčinila trovy konania a zároveň aj ich navyšovanie prostredníctvom účelového odročovania pojednávania, čo potvrdil v odôvodnení rozsudku aj okresný súd. Žalovaná s jej právnym zástupcom ospravedlnili neúčasť údajnými zdravotnými problémami, ktoré neboli žiadnym spôsobom dokladované lekárskymi potvrdeniami a žiadali o odročenie pojednávania, čo oznámili v deň pojednávania, niekoľko hodín resp. minút pred začatím pojednávania, uvedené zapríčinilo, že právny zástupca žalobcu sa vždy zúčastnil nariadeného pojednávania, v súvislosti, s čím mu vznikli trovy. 11. Odvolací súd po preskúmaní žalobcovho odvolania konštatuje, že je dôvodné. 12. Povinnosťou všeobecného súdu je náležite odôvodniť svoje rozhodnutie. Ak súd nedostatočne odôvodnení rozhodnutie, ide o nesprávny procesný postupom súdu, ktorý znemožní strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nedostatočné odôvodnenie neumožňuje strane sporu pre nedostatok dôvodov rozhodnutia reagovať riadne na závery rozhodnutia v odvolaní, čím dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v konaní. 13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil rozhodnutie. Správne súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom pomer úspechu sa posudzuje podľa výsledku konania a teda, ak súd rozhodol o návrhu žalobcu tak, že jeho návrh v časti zamietol a v časti návrhu vyhovel, správne súd prvej inštancie vyhodnotil, že išlo o úspech žalobcu len čiastočný. Súd prvej inštancie však v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ako posúdil konanie žalovanej (ospravedlňovanie neúčasti na pojednávaní žiadosťami o odročenie pojednávania, v deň pojednávania, krátko pred začatím pojednávania zdravotnými problémami, ktoré neboli dokladované...), ktoré sa javí ako konanie žalovanej, ktorým procesne zavinila trovy konania žalobcu, ktoré by inak neboli vznikli. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vzhľadom na daný skutkový stav nie je zrejmé, či uvedené konanie žalovanej súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania posudzoval aj v súlade s § 256 ods. 2 CSP, keď sa javí, že vzhľadom na procesné zavinenie žalovanej by žalobcovi niektoré trovy v konaní nevznikli (pričom aj súd prvej inštancie napr. rozhodnutiami zo dňa 16.06.2016, 09.06.2016, 15.03.2016 v podstate konštatoval, že žalovaná resp. jej právny zástupca sa na pojednávanie opakovane nedostavili, napriek tomu, že boli riadne predvolaní a svoju neúčasť neospravedlnili riadne a včas). Ustanovenie § 256 ods. 2 CSP jednoznačne uvádza, že ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Obdobnú právnu úpravu obsahovalo aj ust. § 147 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016, podľa ktorého účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradil trovy, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobil svojím zavinením, alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila. 14. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil. 15. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, pričom súd prvej inštancie v súlade s § 256 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia uvedie ako posúdil konanie žalovanej, či žalovaná procesne zavinila trovy konania žalobcu, ktoré by inak neboli vznikli žalobcovi (v súvislosti s návrhmi žalovanej na odročenie pojednávania, či boli splnené podmienky v súlade s § 119 ods. 2,3 OSP účinného v čase ospravedlnenia), ak trovy vznikli žalobcovi v príčinnej súvislosti s procesným zavinením žalovanou, súd rozhodne o ich náhrade v súlade s § 256 ods. 2 CSP. 16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).