Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5CoE/145/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715212773 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715212773.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a členov senátu JUDr. Jána Deáka a JUDr. Jozefa Mikluša, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: R. U., nar. XX.XX.XXXX, s hláseným trvalým pobytom v obci P., okres V., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 304,- eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou EX 6793/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 10Er/447/2015-36 zo dňa 01.03.2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR 00169/13 zo dňa 13.06.2013. Základný právny rámec nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským súdom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 04.07.2011 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 200,00 eur, ktorý mal byť splatený zvýšený o príslušný poplatok v 11-tich mesačných splátkach po 35,- eur. Keďže dlžník neplnil svoje záväzky zo zmluvy o úvere riadne a včas, veriteľ podal žalobu na rozhodcovskom súde, ktorý právomoc vec prejednať a rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený s povinným uzavrel v ten istý deň ako zmluvu o úvere. 3. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom ako zmluvy spotrebiteľské, a to predovšetkým vzhľadom na ustanovenie § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) a § 52 ods. 1 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) účinných v čase uzavretia zmluvy o úvere, preto na právny vzťah medzi oprávneným a povinným aplikoval normy spotrebiteľského práva. K spotrebiteľskému charakteru zmluvy o úvere uviedol, že podstatným z hľadiska vyslovenia uvedeného záveru nie je predmet zmluvy, ale povaha zmluvných strán. Uvedené vo vzťahu k pôsobnosti smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách konštatoval Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci C-488/11 Dirk Frederik Asbeek Brusse, Katarina de Man Garabito proti Jahani BV, zo dňa 30.05.2013 (body 29-30). Z hľadiska vyslovenia záveru o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným je preto relevantná tá skutočnosť, že spotrebiteľom je osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, pričom dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Podľa Obchodného registra SR je obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytovateľom úverov z vlastných zdrojov, z ktorej skutočnosti vyplýva, že právnom vzťahu na základe zmluvy o úvere je v postavení dodávateľa. Pokiaľ ide o postavenie povinného, súd nemal pochybnosť, že by v rámci zmluvného vzťahu konal v rámci podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ho súd posúdil ako spotrebiteľa a priznal mu právnu ochranu, ktorá mu ako spotrebiteľovi podľa právnych noriem prináleží. Na základe uvedeného súd aplikoval na predmetný právny vzťah normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. 4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval svoju právomoc posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy, či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k inej zmluve v rámci prieskumnej právomoci vyplývajúcej z ust § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd preskúmava či ustanovenia takejto dohody nie sú neprijateľnými podmienkami obsiahnutými v spotrebiteľskej zmluve a či zmluvné dojednania účastníkov zmluvného vzťahu boli, resp. neboli dojednané individuálne, v ktorom prípade by boli vylúčené z obsahového prieskumu v tom zmysle, či ide o neprijateľné zmluvné podmienky. 5. Rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu uzavretá na samostatnej listine (§ 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), pričom táto skutočnosť sama o sebe ešte nepreukazuje, že jednotlivé ustanovenia rozhodcovskej zmluvy boli individuálne dojednané. Rozhodujúcou nie je forma rozhodcovskej zmluvy, ale proces jej kreovania, resp. vzniku dohody účastníkov exekučného konania o právomoci rozhodcovského súdu. Ďalej uviedol, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami sa vzťahuje aj na ustanovenia štandardnej formulárovej zmluvy, s ktorými spotrebiteľ mal možnosť sa oboznámiť, ale nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Predmetné ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je transpozíciou čl. 3 ods. 2 smernice 93/13/EHS, v súlade s ktorým je potrebné ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykladať. Pritom je zrejmé, že predmetom posúdenia ne/prijateľnosti v zmysle uvedeného ustanovenia smernice nie je predbežne formulovaná zmluva ako celok, ale jednotlivé dojednania v nej obsiahnuté. To ostatne vyplýva aj z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 6. Návrh rozhodcovskej zmluvy bol spotrebiteľovi predložený v štandardnej formulárovej podobe, pozostávajúcej z jednotlivých zmluvných dojednaní, ktoré dlžník nemal možnosť ovplyvniť, vrátane možnosti ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ktorý bol v čl. I bode 1 vopred predurčený, ako aj pokiaľ ide o okruh vzájomných sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd medzi účastníkmi rozhodnúť. Tento bol veriteľom vymedzený ako predmet rozhodcovskej zmluvy v čl. II bode 1. Tieto ustanovenia rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie nepovažoval za individuálne dojednané a samotnou skutočnosťou, že oprávnený predložil dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu vo forme osobitne uzavretej zmluvy, neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale aj čl. 3 ods. 2 veta tretia smernice 93/13/EHS, vo vzťahu ku ktorému predstavuje § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka transpozičné ustanovenie. 7. Alternatíva vyplývajúca z čl. II. bodu 1 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej je možné spor medzi účastníkmi exekučného konania riešiť aj pred súdom všeobecným, je len formálna a nedochádza k jej reálnemu naplneniu, keďže je zrejmé, že v prípade, ak dodávateľ už raz voľbu spočívajúcu vo výbere rozhodcovského konania uskutoční, spotrebiteľ už nemá možnosť takto vykonanú voľbu zvrátiť, pretože podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké účinky ako podanie žaloby na všeobecnom súde. Zároveň s poukazom na povahu spotrebiteľských zmluvných vzťahov je to práve veriteľ z úverového vzťahu, ktorý sa ocitá v procesnej pozícií žalujúcej zmluvnej strany domáhajúcej sa plnenia, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytol. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že oprávnený predkladá svoje pohľadávky z podnikateľskej činnosti pred ten istý rozhodcovský súd, zriadený podnikateľským subjektom - obchodnou spoločnosťou, založenou za účelom zisku, ktorá skutočnosť vzbudzuje dôvodnú obavu o inštitucionálnej nezávislosti rozhodcovského súdu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súd vo vzťahu k rozsudku rozhodcovského súdu nepreskúmaval vecné a skutkové závery rozhodcovského súdu. 8. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vyslovil záver o neprijateľnom charaktere dojednaní v čl. I. bode 1 a čl. II. bode 1 rozhodcovskej zmluvy, ktoré svojimi dôsledkami napĺňajú kritérium značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k dojednaniam predmetnej zmluvy o úvere ( § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka - do 31.05.2014 § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka). Nie je preto možné konštatovať, že súd vyvodil neprijateľnosť uvedených ustanovení zmluvy na základe právnych a skutkových záverov rozhodcovského súdu, ale táto neprijateľnosť je daná vzhľadom na obsah zmluvy o úvere už v čase jej uzavretia. Na základe uvedených ustanovení rozhodcovskej zmluvy týkajúcich sa určenia osoby rozhodcu a vymedzenia vecného okruhu vzájomných sporov, spory z ktorých budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, získal dodávateľ možnosť uplatniť pred rozhodcovským súdom, ktorého výber spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, pohľadávky z hrubo nevyvážených ustanovení zmluvy o úvere, ktoré sú samy o sebe spôsobilé naplniť definíciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. V dôsledku uvedeného podľa záveru súdu prvej inštancie ust. čl. I. bod 1. a čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy neprimerane zvýhodnili dodávateľa voči spotrebiteľovi a spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 9. Keďže rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania od rozhodcovskej zmluvy, ktorej ustanovenia čl. I. bod 1 a čl. II. bod 1 súd vyhodnotil ako absolútne neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a z hľadiska podstatných náležitostí rozhodcovskej zmluvy nevyhnutné pre jej platnosť, rozhodcovský rozsudok nenadobudol formálnu ani materiálnu vykonateľnosť a nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súd preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. V odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie prekročil v prejednávanej veci rámec svojej preskúmacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“). Súd v prejednávanej veci okrem § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. 11. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. 12. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo. 13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 14. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 15.02.2015 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola súdu prvej inštancie dňa 05.05.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 00169/13 zo dňa 13.06.2013. 15. Podľa článku II. bodu 1 a 2 rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 04.07.2011 budú všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 601101895 uzatvorenej dňa 04.07.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. 16. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 19. Odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470 ods. 2 CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zachované. 20. Podľa § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku v znení účinnom do 22.12.2015 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. 21. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“. 22. Po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva uzavreté dňa 04.07.2011 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú zmluvu z hľadísk podľa § 53 ods. 1 O.s.p., či jej obsahom nie je taká dohoda zmluvných strán, resp. zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. 23. Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu odvolací súd právne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým za absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatným z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je to, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predtlačené znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku je práve pri rozhodcovskej zmluve zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou a spotrebiteľ sa ďalej nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská zmluva navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. II bode 1, písm. a/ rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. 24. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi - povinnému odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. 25. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. 26. Námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní sa odvolací súd podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec neaplikoval uvedené ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila ustanovenie § 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval tieto námietky za irelevantné. V tejto súvislosti odvolací súd považoval za potrebné dodať, že ak sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale o posúdenie, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, bola platne dojednaná. 27. Ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľné, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatné. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. 28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre začatie (vedenie) exekúcie, preto napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).