Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/314/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213608 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715213608.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci žalobcu FDC, s. r. o., so sídlom Sady pod Dedovcom 35, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 47 945 028 proti žalovanému: Mesto Sliač, Letecká 1, 962 31 Sliač, IČO: 00 320 277, zastúpenému URBÁNI & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1.748.369,22 eur s príslušenstvom, o základe nároku žalobcu, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18Cb/49/2015-315 zo dňa 25.mája 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 18Cb/49/2015-315 zo dňa 25.mája 2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Zvolen napadnutým medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalobcov nárok na náhradu škody proti žalovanému z titulu neplatnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Inžinierske a energetické služby, s. r. o. so sídlom Levice a žalovaným zo dňa 29.7.2009 v spojení s ďalšími dodatkami a úplným znením zmluvy je daný, a to v rozsahu 1/2. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca Inžinierske a energetické služby, s. r. o. so sídlom Levice podal dňa 26.7.2013 na Okresný súd Levice žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.748.369,22 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť z neplatnej nájomnej zmluvy s tým, že dôvod neplatnosti zmluvy mal spôsobiť výlučne žalovaný. Uznesením zo dňa 30.12.2014 súd pripustil zmenu účastníkov konania tak, že namiesto doterajšieho žalobcu vstúpil nový žalobca - spoločnosť FDC, s. r. o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2014. Žalovaný namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Levice, z ktorého dôvodu bola vec dňa 25.9.2015 odstúpená Okresnému súdu Zvolen ako súdu miestne príslušnému. Súd ďalej uviedol, že v prejednávanom spore rieši žalobu o náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla z dôvodu neplatnosti Nájomnej zmluvy z 29.7.2009, ktorý zmluvný vzťah prejednávaný v tomto konaní bol podrobený súdnemu posúdeniu v konaní pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 14C/184/2011, kde súd ako prejudiciálnu otázku riešil platnosť zmluvného vzťahu medzi zmluvnými stranami. V tomto konaní bola konštatovaná absolútna neplatnosť Nájomnej zmluvy zo dňa 29.7.2009 z dôvodu nedostatočnej špecifikácie predmetu nájmu, ako aj z dôvodu, že nájomná zmluva bola podmienená súvisiacou zmluvou podmienkou, a to rekonštrukciou tepelného hospodárstva zo strany nájomcu, avšak s prihliadnutím na to, že zmluva o nájme neobsahovala potrebnú Prílohu č. 3, v ktorej mal byť medzi zmluvnými stranami dojednaný harmonogram rekonštrukčným prác spolu s rozpočtom. Súd v predmetnom konaní ďalej konštatoval absolútnu neplatnosť právneho úkonu jednak podľa § 37 ods. 1 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, pretože uvedené časti nebolo možné oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu, teda zmluvy o nájme. Súd konštatoval, že v tomto konaní predložil žalobca súdu ďalší Dodatok k Prílohe č. 1 zo dňa 18.11.2009,ktorý nebol k dispozícii v konaní sp. zn. 14C/184/2011, kde došlo k špecifikácii predmetu nájmu. Napriek tomu zmluva ostala neurčitá v časti popisu pozemkov tak, ako bolo konštatované v predchádzajúcom konaní. Pokiaľ sa žalobca bránil tým, že neplatnosť právneho úkonu v tejto časti mal spôsobiť výlučne žalovaný, ktorý dodal údaje v Prílohe č. 1, súd konštatoval, že z výpovede svedkov, t. j. konateľa právneho predchodcu žalobcu a bývalého primátora žalovaného, ktorí boli pri tvorbe zmluvy vyplynulo, že obe zmluvné strany rovnako participovali na tvorbe zmluvy. Právny predchodca žalobcu potvrdil, že sám bol tvorcom zmluvy, a že mal obdobnú skúsenosť z iných obchodných vzťahov. Čo sa týka špecifikácie nehnuteľností, potom aj právny predchodca žalovaného musel mať vedomosť o tom, tak v predchádzajúcich vzťahoch ako je potrebné označiť nehnuteľnosti tak, aby spĺňali náležitosti určitosti právneho úkonu. Sám potvrdil, že všetky súčasti zmluvy, vrátane všetkých príloh a doplnkov boli opakovane prejednávané zmluvnými stranami a odsúhlasované. Príloha č. 1 k nájomnej zmluve mu bola daná k dispozícii pred podpisom zmluvy a pri dodržaní odbornej starostlivosti mal možnosť upozorniť na nedostatočnú špecifikáciu predmetu nájomnej zmluvy. Súd ďalej uviedol, že sám konateľ právneho predchodcu žalobcu potvrdil, že bol tvorcom nasledujúcich dodatkov, pričom Dodatkom zo dňa 18.11.2009 došlo k bližšej špecifikácii predmetu nájmu v časti budovy a súd konštatoval, že pokiaľ bol on tvorcom dodatku, museli mu byť známe všetky potrebné registračné údaje predmetu nájmu. Potom obranu žalobcu v tomto smere súd vyhodnotil len ako účelovú a nepreukázanú a konštatoval, že v tomto prípade bolo povinnosťou oboch zmluvných strán pristupovať k zmluve, k jej obsahu s náležitou odbornou starostlivosťou, zvlášť s prihliadnutím na rozsah zmluvy a hodnotu rekonštrukčných prác, ktorá mala byť právnym predchodcom žalobcu vykonaná. Súd mal za to, že aj žalovaný vstupoval do tohto zmluvného vzťahu vo verejnom záujme a bolo jeho povinnosťou taktiež s maximálnou odbornou starostlivosťou zabezpečiť platný a určitý právny úkon. Práve v časti, kde právny predchodca žalobcu mal vykonávať rekonštrukčné práce, bola zmluva neurčitá, pretože samotná zmluva neobsahovala prílohu, ktorá by popisovala práva a povinnosti zmluvných strán pri rekonštrukcii tepelného hospodárstva. Súd potom konštatoval, že takáto zmluva nemôže byť transparentnou ani vo vzťahu k prípadnej kontrole nakladania s majetkom obce a má za to, že obe zmluvné strany mali mať záujem na tom, aby zmluva obsahovala riadnym a určitým spôsobom predmet rekonštrukčných prác, časový harmonogram vykonávania prác, práva a povinnosti zmluvných strán aj cenové podmienky. Žalovaný bol tvorcom záväznej časti koncepcie rozvoja tepelného hospodárstva v meste Sliač, v súlade s ktorým mala byť uzavretá zmluva práve v tejto časti. Právny predchodca žalobcu potvrdil, že bol oboznámený s touto koncepciou a vychádzal z nej pri tvorbe zmluvy a bol to práve on, ktorý v tejto časti bol tvorcom zmluvy. Súd uviedol, že obe strany mali možnosť zmluvu vrátane príloh preskúmať, v prípade zistených nedostatkov namietať znenie zmluvy, to ani jedna zo strán neurobila, preto konštatoval, že obe zmluvné strany sú rovnako zodpovedné za následok, ktorým je absolútna neplatnosť Nájomnej zmluvy zo dňa 29.7.2009 v znení neskorších zmien a dodatkov. K úplnému zneniu zmluvy zo dňa 9.9.2010 súd prvej inštancie uviedol, že tvorcom znenia tejto zmluvy bola spoločnosť IES a pri zachovaní odbornej starostlivosti si musela byť vedomá toho, že zmluva obsahuje ďalšie zmluvné práva a povinnosti oproti predchádzajúcej zmluve. Súd konštatoval, že koncepcia úplného znenia zmluvy nezodpovedala stavu v čase podpisu zmluvy, čím spôsobila značnú zmätočnosť najmä v časovom harmonograme vykonávania rekonštrukčných prác. Na základe výpovedí svedkov súd konštatoval že zmätočnosť celého zmluvného vzťahu a tým aj absolútnu neplatnosť spôsobili obe strany. Súd ďalej konštatoval, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody v súlade s ust. § 268 Obchod. zák., nepatrí mu právo na náhradu škody v celom rozsahu, pretože neplatnosť právneho úkonu bola spojená s konaním poškodenej strany, t. j. žalobcu v súlade s ust. § 376 Obchod. zák., preto rozhodol, že každá zo strán nesie zodpovednosť za neplatnosť právneho úkonu v rovnakom rozsahu, žalobcovi tak patrí len polovica nároku na náhradu škody. V záujme predídenia zbytočných trov konania o výške nároku žalobcu, súd rozhodol najskôr o jeho základe medzitýmnym rozsudkom, s tým, že po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd bude pokračovať o výške nároku žalobcu, pričom v konečnom rozhodnutí bude rozhodnuté aj o trovách konania. 3. Proti rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel k svojmu právnemu záveru na základe nesprávneho právneho posúdenia nároku žalobcu, avšak po vykonaní dôkazov v potrebnom rozsahu. Zastáva názor, že samotné vykonané dokazovanie popiera existenciu nároku žalobcu na náhradu škody z neplatnosti právneho úkonu. Súd dospel k správnemu zisteniu ohľadne zodpovednosti oboch strán za neplatnosť právneho úkonu v rovnakej miere. Tento rovnaký rozsah zodpovednosti sporových strán by mal aplikačne vyústiť do neexistencie vzájomných nárokov na náhradu škody, nie do existencie v jednej polovici. Uviedol, že dokazovanie pred súdom prvej inštancie potvrdilo žalovaným tvrdenú skutočnosť, že neplatnosť právneho úkonu nespôsobil žalovaný, ale ju spôsobili obidve zmluvné strany rovnakým pričinením. Bolo by právne nespravodlivé, aby žalovaný bol zaviazaný na polovicu nároku na náhradu škody v prospech žalobcu, keďže zistený skutkový stav odôvodňuje, aby si dôsledky neplatnosti znášala každá sporová strana sama. Vzhľadom na vykonané dokazovanie je zrejmé, že zmluvu pripravil štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu, čím je naplnená premisa podľa § 268 veta prvá Obchod. zákonníka, keď k obdobným záverom dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4M Cdo 23/2008. Má za to, že žalovaný by mohol postupovať rovnako a žiadať náhradu škody od protistrany, avšak tak ako to ustálil súd ohľadne pomeru zavinenia neplatnosti, vo vzťahu k takémuto nároku 50 % zavinenia skonzumuje druhých 50 % danosti nároku a výsledkom je 0 %, teda nedôvodnosť takéhoto nároku. Uplatňovaný domnelý nárok žalobcu je nedôvodný a nepredvídateľný, preto nemožno súhlasiť s danosťou nároku žalobcu v 1/2. To by bolo možné konštatovať jedine vtedy, ak by bol v 2/3 žalobca poškodený a v 1/3 škodcom, potom by nárok existoval práve v jednej polovici. Žalovaný od počiatku uvádzal, že sa jednalo o právny vzťah vytvorený oboma stranami a rozporoval výlučnú zodpovednosť za neplatnosť tohto právneho úkonu, čo vykonané dokazovanie v celom rozsahu potvrdilo. Žalovaný tak rozsah vykonaného dokazovania nerozporuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že základ nároku žalobcu nie je daný. 4. Žalobca v odvolaní uviedol, že ho podáva podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Žalobca má výhrady k posúdeniu zodpovednosti jednotlivých zmluvných strán za situáciu, kedy žalobca tvrdí, že za uvedenú neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu zodpovedá žalovaný, čo preukazuje na rozbore právnych úvah prvostupňového súdu nachádzajúcich sa na strane 19 rozsudku. Svedok H.. U. F. vypovedal, že vypracovával návrh zmluvy s prílohami, následne však mesto vypracovalo prílohu, ktorá už nebola predložená jeho spoločnosti na pripomienkovanie, zmluva bola odsúhlasená mestským zastupiteľstvom, čo sa tiež pripojilo k zmluve, on ju nekontroloval, jednalo sa o doklad vypracovaný mestom, predpokladal, že je všetko v poriadku. Jeho slová potvrdil svedok W. S., ktorý uviedol, že k tvorbe zmluvy o nájme, a to k Prílohe č. 1 jednotlivé čísla parciel do zmluvy dodalo mesto Sliač. Z uvedeného je zrejmé, že nedostatočná špecifikácia predmetu nájmu je zodpovednosť žalovaného. Výčitka žalobcovi, že on vypracoval návrh zmluvy je neopodstatnená, nakoľko obe strany potvrdili, že Prílohu č. 1, a to jej podstatnú časť - predmet nájmu, ktorej nedostatočnosť spôsobila neplatnosť zmluvy, vypracoval výlučne žalovaný. Výčitka súdu žalobcovi o tom, že mal mať skúsenosť z obdobných vzťahov nevyplýva z vykonaného dokazovania, ide len o domnienku súdu, nakoľko nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu nepostupoval rovnako aj v obdobných vzťahoch a že teoreticky aj tieto kontrakty sú neplatnými právnymi úkonmi, ich neplatnosť nikto neskúmal a ani nemusel, nakoľko obchodný spor obdobného charakteru mal právny predchodca žalobcu výlučne so žalovaným, to potvrdil pri výsluchu. Nie je pravdou konštatovanie prvostupňového súdu, že obe strany participovali na tvorbe zmluvy rovnako. Aj keby tvrdenie súdu bolo pravdivé, podstatná je skutočnosť, kto do tvorby zmluvy vniesol prvok, ktorý spôsobil neplatnosť právneho úkonu a teda špecifikáciu predmetu nájmu. Je nesporné, tak ako vyplynulo z dokazovania výsluchom svedkov aj z povahy veci, že touto stranou bol žalovaný. Ďalej uviedol, že obsahové znenie samotnej zmluvy aj jej príloh musí byť striktne totožné s obsahovým znením schváleným mestským zastupiteľstvom, pričom ani žiaden mestský poslanec nenamietal nedostatočnú špecifikáciu predmetu nájmu, teda žalobcovi nie je zrejmé, akú odbornú starostlivosť by mal právny predchodca žalobcu vynaložiť keď nedostatočná špecifikácia predmetu nájmu bola konštatovaná až súdom v konaní sp. zn. 14C/184/2011, kedy ani právny zástupcovia sporových strán s právnym vzdelaním nenamietali nedostatočnú špecifikáciu predmetu nájmu ako dôvod neplatnosti zmluvy. Právny predchodca žalobcu nikdy predtým ani potom neriešil nedostatočnú špecifikáciu predmetu nájmu a táto sa môže nachádzať aj v jeho iných kontraktoch a túto špecifikáciu mal na starosti žalovaný. Žalobca považuje za iracionálne konštatovanie vyčítať právnemu predchodcovi žalobcu nedostatočnú odbornú starostlivosť. Poukazoval na výpoveď svedka W. S., ako predchádzajúceho primátora, ktorý uviedol, že podklady týkajúce sa identifikácie predmetu nájmu pripravoval odbor výstavby žalovaného, a preto tvrdenie súdu, že ak k Dodatkom zo dňa 18.11.2009 došlo k bližšej špecifikácii predmetu nájmu v časti budovy a pokiaľ bol právny predchodca žalobcu tvorcom tohto dodatku, museli mu byť známe všetky potrebné registračné údaje predmetu nájmu, považuje žalobca len za špekuláciu súdu prvej inštancie. Ďalej uviedol, že nemôže byť žalobcovi na príťaž skutočnosť, že Príloha č. 3, ktorá bola síce schválená mestským zastupiteľstvom nebola prílohou uzavretej zmluvy, nakoľko nebolo vykonané dokazovanie ohľadom skutočnosti, z akého dôvodu nebola schválená Príloha č. 3 prílohou uzavretej zmluvy, či sa napriek tomu, že nebola prílohou zmluvy, no bola schválená mestským zastupiteľstvom žalovaného, ňou zmluvné strany neriadili. Z tohto dôvodu nemôže byť zodpovednosť za uvedené bez preukázania skutočnosti na príťaž ani jednej zo strán. Žalobca ďalej uviedol, že sa stotožňuje s názorom Okresného súdu Zvolen v konaní sp. zn. 14C/184/2011 v časti, ktorá pojednávala o dôvodoch neplatnosti právnych úkonov - Dodatku k zmluve zo dňa 3.8.2010 a úplného znenia zmluvy zo dňa 9.9.2010, s ktorého závermi sa prvostupňový súd v tomto konaní stotožnil. V konaní 14C/184/2011 súd iného uviedol, že tieto právne úkony neodrážajú vôľu žalovaného, teda Mesta Sliač, lebo o nájme, teda konkrétnom predmete nájmu a napokon i tak o závažnej spolupráci ako bola dojednaná týmito právnymi úkonmi nerozhodlo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Mestského zastupiteľstva Sliač. Z uvedeného má žalobca preukázané, že dôvodom, pre ktorý sú uvedené právne úkony neplatné, je jednoznačne nekonanie, resp. nepostupovanie v súlade s právom zo strany žalovaného. Predmetné právne úkony by boli platnými v prípade, ak by žalovaný postupoval de lege lata a v takom prípade, nakoľko súd vyhodnotil tieto právne úkony za nováciu záväzku by bola nepodstatná skutková okolnosť absolútnej neplatnosti pôvodnej zmluvy v znení príloh a dodatkov. Tieto právne úkony boli spôsobilé konvalidovať vzniknutý právny stav a len výlučne z dôvodu, že žalovaný uzatvoril predmetnú zmluvu postupom nekonformným s právom, boli tieto právne úkony neplatné. Za daného stavu považuje žalobca konštatovanie súdu, že neplatnosť zmluvy, resp. neplatnosť právnych úkonov spôsobili obidve zmluvné strany v rovnakom rozsahu, za rozporné s vykonaným dokazovaním, nakoľko právny predchodca žalobcu nemal ako ovplyvniť postup žalovaného pri uzatváraní zmluvy. Právny predchodca žalobcu uzatvoril z jeho strany platne právny úkon - zmluvu, ktorý by bol platný v prípade, ak by aj druhá strana úkonu platne tento úkon vykonala. Nakoľko tak žalovaný neučinil, urobil tak neplatným úkon a pripisovať obidvom zmluvným stranám dokonca rovnaký podiel zodpovednosti považuje žalobca za neakceptovateľný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodne, že žalobcov nárok na náhradu škody proti žalovanému je daný v celom rozsahu, prípadne v rozsahu väčšom ako 1/2, prípadne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu na ďalšie konanie. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného o tvrdení, že nakoľko sa podľa prvostupňového súdu mali obe zmluvné strany rovnako podieľať na neplatnosti právneho úkonu, nárok žalobcu proti žalovanému mal byť konzumovaný „druhou polovicou nároku“. V konaní si nároky uplatnil výlučne žalobca proti žalovanému jednostranne a súd rozhodoval medzitýmnym rozsudkom o rozsahu takto uplatňovaného nároku. Je logickým nezmyslom v takomto prípade, tak ako argumentuje žalovaný malo dôjsť k akejsi konzumácii nároku a interpretačne je argumentácia žalovaného totožná s tvrdením, že v prípade, ak by si niekto v súdnom konaní uplatňoval nárok vo výške 1.000,--eur a súd by mu priznal nárok len vo výške 500,--eur a vo zvyšnej časti by návrh zamietol, tak nárok neexistuje a povinná strana nie je oprávnenej strane povinná plniť, lebo priznaný nárok je konzumovaný „druhou polovicou“ nároku, ktorý priznaný nebol. Zavádzajúce je aj tvrdenie žalovaného o tom, že zmluvu pripravil štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu, nakoľko ako žalobca už poukazoval aj vo svojom odvolaní, bol to práve žalovaný, ktorý vniesol do zmluvy obsah, ktorý spôsobil neplatnosť zmluvy a taktiež porušil zákonné postupy pri uzatváraní zmlúv, čím opäť len žalovaný spôsobil neplatnosť právneho úkonu. 6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že z výpovede konateľa H.. U. F. je zrejmé, že zmluvu zostavil on, tento svedok pripravil jej znenie. Údaje, ktoré poskytoval pre potreby zmluvného vzťahu žalovaný, boli údajmi, ktoré boli nielen overiteľnými údajmi podľa katastra nehnuteľností, ale v danom čase aj jeho webového portálu C.. Nie je pravdou, že by takúto „prílohu“ vypracoval žalovaný, ten len podľa výpovedi svedkov poskytol požadované údaje H.. F.. Tento ako osoba, ktorá celý koncept fungovania tepelného hospodárstva pripravila sám určil rozsah toho, čo do zmluvy potrebuje dať. Je zrejmé, že právny predchodca žalobcu, ktorý sa podujal vyriešiť problematiku tepelného hospodárstva Sliač by mal vedieť, čo činí nielen po odbornej, ale aj skutkovej stránke. Rovnako tak faktor tvorby zmluvy - t. j. jej zloženia a charakteru je výsledok výlučne právneho predchodcu žalobcu a nie žalovaného. Voľba spôsobu riešenia, fungovania, termínov ale aj toho, čo všetko bude od žalovaného potrebné, bolo pre žalovaného vopred neznáme. Keďže pod nízku kvalitu písomnej zmluvy sa podpísali obe zmluvné strany tým, že tento nebol posudzovaný po právnej stráne pred podpisom relevantnou autoritou, do istej miery možno konštatovať dobromyseľnosť pri vstupe do tohto záväzkovo-právneho vzťahu. V danom prípade je úplne zrejmé, že napriek nerealizácii projektu tepelného hospodárstva, právny predchodca žalobcu teraz uplatnil náhradu škody, hoci ak by predmetný zmluvný vzťah pripravil s odbornou starostlivosťou, nemusel byť neplatný. Keďže v tomto prípade je zmluvný vzťah neplatný, nevyvolal zamýšľané účinky, pričom k vysloveniu neplatnosti súdom došlo až v čase, kedy právny predchodca žalobcu bol v omeškaní s plnením podľa zmluvy, čo malo za následok nielen prijatie dodatkov k pôvodnej zmluve, ale aj reakciu žalovaného vo forme ukončenia predmetnej zmluvy spôsobom, ktorý bol predmetom súdneho konania o určenie neplatnosti. Žalovaný nepovažuje odvolací návrh na určenie danosti nároku žalobcu v pomere vyššom ako 1/2 za dôvodný; pri dvojstrannej zmluve dojednávanej oboma stranami, ktoré podľa názoru súdu prvej inštancie obidve prispeli k neplatnosti tohto právneho úkonu nevidí žalovaný ako právne správne, resp. spravodlivé, aby ktorákoľvek zo strán tejto zmluvy mala akýkoľvek nárok na náhradu škody z titulu zapríčinenia neplatnosti tejto zmluvy voči protistrane. Má za to, že s ohľadom na doteraz vykonané dokazovanie, obsah odvolania žalovaného, odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že odvolacie dôvody žalobcu nie sú naplnené a navrhol, aby odvolaniu žalobcu nevyhovel a posúdil možnosť vyhovieť odvolaniu žalovaného. 7. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že aj po zaslaní vyjadrenia žalobca v celom rozsahu zotrváva na odvolacích dôvodoch tak, ako ich označil vo svojom odvolaní a na tejto skutočnosti nič nemení ani podané vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu a v ňom uvedené skutočnosti, ku ktorým sa žalobca obšírne vyjadroval už v odvolaní ako aj vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, ktoré obsahuje rovnaké skutkové vyjadrenia ako vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal odvolania žalobcu a žalovaného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. 9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie medzitýmneho rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol, že žalobcov nárok na náhradu škody proti žalovanému je daný v rozsahu 1/2 . Základnou odvolacou námietkou žalobcu je tvrdenie, že dôvodom pre ktorý sú predmetné právne úkony neplatné, je konanie, resp. nepostupovanie v súlade s právom zo strany žalovaného a že právny predchodca žalobcu uzatvoril z jeho strany platný právny úkon, ktorý by bol platný aj v prípade, ak by druhá strana úkonu platne tento úkon vykonala. Základnou odvolacou námietkou žalovaného je tvrdenie, že ak dokazovanie pred súdom prvej inštancie potvrdilo žalovaným tvrdenú skutočnosť, že neplatnosť právneho úkonu spôsobili obe zmluvné strany rovnakým pričinením, bolo by právne nespravodlivé, aby bol žalovaný zaviazaný na polovicu nároku na náhradu škody v prospech žalobcu, keďže práve zistený skutkový stav odôvodňuje, aby si dôsledky neplatnosti znášala každá sporová strana sama. 10. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu škody vychádzal okrem iného aj z rozhodnutia Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/184/2011-261 zo dňa 20.12.2012, ktorý rozhodol, že právny úkon žalovaného, ktorý listom zo dňa 14.2.2011 odstúpil od nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom dňa 29.7.2009 je neplatný, keď ako prejudiciálnu otázku riešil platnosť nájomnej zmluvy zo dňa 29.7.2009, ktorú vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon a za neplatný právny úkon považoval aj dodatok zo dňa 3.8.2010 ako aj úplné znenie zmluvy zo dňa 9.9.2010, ktoré súd vyhodnotil ako absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 Obč. zákonníka. 11. Okresný súd Zvolen v konaní 14C/184/2011 okrem iného z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného H.. P. P. zistil, že predmet nájomnej zmluvy bol špecifikovaný v Prílohe č. 1 k nájomnej zmluve, kde sú uvedené aj pozemky, o ktorých mesto zistilo, že patria súkromným osobám, aj kvôli čomu sa rekonštrukcia nemohla uskutočniť. Ďalej uviedol, že Dodatok z augusta 2010 nebol „zaregistrovaný“ na Mestskom úrade a nebolo zaregistrované ani úplné znenie nájomnej zmluvy. Súd ďalej konštatoval, že k predmetnej zmluve o nájme, resp. k uzavretiu udelilo súhlas Mestské zastupiteľstvo Sliač na svojom zasadnutí dňa 27.7.2009, ktoré uznesenie č. 102/2009B1 tvorilo neoddeliteľnú súčasť zmluvy o nájme ako Prílohu č. 2. Mestské zastupiteľstvo Sliač na svojom zasadnutí dňa 27.7.2009 prejavilo vôľu Mesta Sliač ako vlastníka nehuteľností (prenajímateľa) prenechať žalobcovi (nájomcovi) do užívania nehnuteľnosti v meste Sliač, špecifikované v Prílohe č. 1, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť uznesenia Mestského zastupiteľstva Sliač. Nájomca mal vykonať celú investíciu na vlastné náklady, pričom popis technického zhodnotenia bol uvedený v Prílohe č. 2 uznesenia Mestského zastupiteľstva Sliač s tým, že harmonogram s rozpočtom tvoril Prílohu č. 3 uznesenia mestského zastupiteľstva, keď všetky tieto prílohy boli neoddeliteľnou súčasťou uznesenia mestského zastupiteľstva. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, samotný harmonogram s rozpočtom, ktorý tvoril Prílohu č. 3 uznesenia mestského zastupiteľstva netvoril prílohu samotnej zmluvy o nájme zo dňa 27. 9. 2009, keď súd túto skutočnosť mal preukázanú z tejto zmluvy a z jej príloh aj z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu H.. U. F.. Preto pokiaľ žalovaný odstúpil od zmluvy o nájme pre neplnenie tohto harmonogramu žalobcom, neurobil takto dôvodne. Ďalej súd uviedol, že čo sa týka špecifikácie predmetu nájmu, prenajatý nehnuteľný majetok bol špecifikovaný v Prílohe č. 1 k zmluve o nájme, ktorá je obsahovo totožná s Prílohou č. 1 uznesenia Mestského zastupiteľstva Sliač č. 102/2009B1 zo dňa 27.7.2009, v ktorom bol špecifikovaný nehnuteľný majetok, ktorý mesto ako vlastník tohto majetku na základe zmluvy o nájme prenechal do užívania, resp. do nájmu žalobcovi. Podľa tejto špecifikácie prenajatého nehnuteľného majetku podľa názoru súdu nie je splnená zákonná požiadavka určitosti právneho úkonu, teda samotnej zmluvy o nájme podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého musí byť právny úkon urobený určite, inak je neplatný, pričom ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Súd ďalej konštatoval, že špecifikácia prenajatých pozemkov v Prílohe č. 1 zmluvy o nájme nie je riadna, chýbajú výmery pozemkov aj čísla LV, na ktorých sú zapísané ako vlastníctvo, navyše pri pozemku „register E parc. č. XXX/X. k. ú. W. - Z.“ je uvedené, že pozemok je v dlhodobom prenájme a nebolo ničím preukázané, že žalovaný ako prenajímateľ bol oprávnený tento pozemok ďalej prenajať, teda pozemok jednoznačne nebol vo vlastníctve prenajímateľa, objekt na ňom bol prenajatý, ale bez bližšej špecifikácie. Z tohto pohľadu súd uzatvoril, že zmluva o nájme nespĺňa kritéria určitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 O.s.p. (správne OZ) a je tak absolútne neplatným právnym úkonom. Ďalej súd uviedol, že zmluva o nájme je tak absolútne neplatným právnym úkonom preto, že jej neoddeliteľnou súčasťou nebol harmonogram s rozpočtom týkajúci sa rekonštrukcie tepelného hospodárstva, ktorý tvorí Prílohu č. 3 uznesenia mestského zastupiteľstva č. 102/2009B1 zo dňa 27.7.2009. Súd uviedol, že štatutárny zástupca žalobcu pri výsluchu potvrdil, že Prílohu č. 2 k uzneseniu Mestského zastupiteľstva Sliač obsahujúcu popis technického riešenia rekonštrukcie tepelného hospodárstva navrhol a vypracoval sám, keď s ňou bol oboznámený, pričom uvedený popis technického riešenia bol predložený mestskému zastupiteľstvu. Čo sa týka termínov uskutočnenia rekonštrukcie, tieto navrhol Mestu Sliač žalobca, avšak išlo o interné termíny, on ako štatutárny zástupca žalobcu sa zúčastnil zasadnutia Mestského zastupiteľstva Sliač dňa 27.7.2009, ale už nie schvaľovacieho procesu, pričom časový harmonogram rekonštrukcie tvoriaci Prílohu č. 3 uznesenia mestského zastupiteľstva netvoril prílohu zmluvy o nájme zo dňa 29.7.2009. Okresný súd Zvolen v konaní sp. zn. 14C 184/2011 považoval za absolútne neplatný právny úkon aj dodatok zo dňa 3.8.2010 k zmluve o nájme nehnuteľností aj úplné znenie zmluvy zo dňa 9.9.2010, keď mal za to, že týmito právnymi úkonmi sa odporuje zákonu, konkrétne § 9a ods. 9 písm. c/ zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, pretože tieto právne úkony neodrážajú vôľu žalovaného, teda Mesta Sliač, lebo o nájme, konkrétnom predmete nájmu a o tak závažnej spolupráci ako bola dojednaná týmito právnymi úkonmi nerozhodlo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Mestské zastupiteľstvo Sliač, keď z ničoho nevyplýva, že pred uzavretím týchto právnych úkonov zo strany žalovaného bol dodržaný tento zákonný postup. Právny úkon primátora vyžadujúci si schválenie zastupiteľstvom Mesta Sliač vykonaným bez predchádzajúceho schválenia je od počiatku neplatný. 12. Obe strany potvrdili, že Prílohu č. 1 - predmet nájmu vypracoval výlučne žalovaný, keď podľa názoru súdu v konaní 14C 184/2011 práve podľa tejto špecifikácie prenajatého nehnuteľného majetku nebola splnená požiadavka určitosti právneho zákonu, teda samotnej zmluvy o nájme podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka. Neobstojí potom konštatovanie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku keď uviedol, čo sa týka špecifikácie nehnuteľností, že aj právny predchodca žalovaného ( zrejme mal na mysli žalobcu) musel mať vedomosť o tom, tak ako v predchádzajúcich vzťahoch ako je potrebné označiť nehnuteľnosti tak, aby spĺňali náležitosti určitosti právneho úkonu, keď odvolaciemu súdu nie je zrejmé, odkiaľ by mal mať právny predchodca žalobcu vedomosť o tom, ako je potrebné označiť nehnuteľnosti, keď sa malo jednať o nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a tiež z čoho súd prvej inštancie vychádzal pri tomto svojom konštatovaní ohľadne vedomosti žalobcu z predchádzajúcich vzťahov, teda či mal na mysli iné vzájomné právne vzťahy právneho predchodcu žalobcu a žalovaného a či boli aj nejaké iné právne úkony medzi týmito účastníkmi vyhlásené za neplatné. 13. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že po oboznámení sa s obsahom rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/184/2011 nedošlo k žiadnej takej podstatnej zmene skutkového stavu, či dôkaznej situácie, ktoré by mali vplyv na iné vyriešenie prejudiciálnej otázky ohľadne určenia neplatnosti nájomnej zmluvy. Napriek tomu však v odôvodnení rozhodnutia k neplatnosti Dodatku z 3.8.2010 a úplnému zneniu Zmluvy zo dňa 9. 9.2010 okrem iného konštatoval, že zmätočnosť celého zmluvného vzťahu a tým aj absolútnu neplatnosť spôsobili obe strany. Naproti tomu súd v konaní 14C/184/2011 ohľadne neplatnosti Dodatku z 3.8.2010 ako aj úplného znenia zmluvy zo dňa 9.9.2010 konštatoval, že síce v Dodatku z 3.8.2010, ktorým sa menil čl. I. „Predmet nájmu“ zmluvy o nájme zo dňa 29.7.2009, teda podstatná náležitosť zmluvy, už strany predmet nájmu špecifikovali riadne v súlade s požiadavkou uvedenou v § 37 ods. 1 Obč. zák., čo do určitosti zmluvy o nájme, ale v konečnom dôsledku súd tak Dodatok z 3.8.2010 ako aj úplné znenie zo dňa 9.9.2010 vyhodnotil ako absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 Obč. zák., pretože tieto právne úkony neodrážajú vôľu žalovaného, lebo o konkrétnom predmete nájmu, a o tak závažnej spolupráci ako bola dojednaná týmito právnymi úkonmi, nerozhodlo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Mestské zastupiteľstvo Sliač, keď z ničoho nevyplýva, že pred uzavretím týchto právnych úkonov zo strany žalovaného bol dodržaný tento zákonný postup. 14. Keďže súd prvej inštancie v predmetom rozhodnutí konštatoval, že nedošlo k žiadnej podstatnej zmene skutkového stavu oproti zistenému stavu v konaní 14C/184/2011, prišiel odvolací súd k záveru, že sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal správne s dôvodom neplatnosti úplného znenia zmluvy zo dňa 9.9.2010, keď podľa názoru Okresného súdu Zvolen v konaní 14C/184/2011 o predmete nájmu nerozhodlo Mestské zastupiteľstvo Sliač trojpätinovou väčšinou, teda zo strany žalovaného nebol dodržaný zákonný postup na to, aby mohlo byť úplné znenie zmluvy zo dňa 9.9.2010 platne uzavreté. Ak k neplatnosti tohto právneho úkonu došlo zavinením žalovaného, je potrebné sa s týmto v napadnutom rozhodnutí vysporiadať, s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie v odôvodení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal v súlade so závermi rozhodnutia Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/184/2011, keď by musel prísť k záveru, že neplatnosť predmetného úplného znenia zmluvy zavinil výlučne žalovaný, pretože o predmete nájmu nerozhodlo Mestské zastupiteľstvo Sliač zákonným spôsobom, t. j. trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, čím nebol dodržaný zákonný postup, napriek tomu, že súd v konaní 14C/184/2011 konštatoval, že v Dodatku z 3.8.2010 si zmluvy už predmet nájmu špecifikovali riadne, v súlade s požiadavkou určitosti. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa nemôže potom odvolací súd stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že neplatnosť zmluvy o nájme spôsobili v rovnakom rozsahu žalobca aj žalovaný. 16. V ďalšom konaní sa musí súd prvej inštancie vysporiadať s dôvodmi zavinenia neplatnosti tohto úplného znenia zmluvy, keď súd v konaní 14C/184/2011 uviedol, že sa jednalo o nováciu Zmluvy o nájme zo dňa 29.7.2009, pričom touto nováciou zmluvy pôvodná zmluva zo dňa 29.7.2009 nemala platiť. Zároveň odvolací súd konštatuje, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal ani so zisteným skutkovým stavom ohľadne časového harmonogramu rekonštrukcie tvoriaceho Prílohu č. 3 uznesenia mestského zastupiteľstva, ktorá príloha nebola prílohou zmluvy o nájme zo dňa 29.7.2009, keď sa súd nezaoberal tým, z akého dôvodu sa Príloha č. 3, ktorá bola schválená poslancami Mestského zastupiteľstva, nestala sa aj prílohou uzatvorenej Zmluvy o nájme zo dňa 29.7.2009. Zároveň bude v ďalšom konaní súd prvej inštancie skúmať samotnú výšku náhrady škody, ktorú si uplatňuje v konaní žalobca. 17. Odvolací súd potom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť, preto ho zrušil a vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie doplní dokazovanie v naznačenom smere a opätovne o nároku žalobcu na náhradu škody rozhodne. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 O. s. p.) 19. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).