Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/259/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200218 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716200218.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej R. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X. XXXX/XX, XXX XX X., o zaplatenie 7.161,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/5/2016-50 zo dňa 09. 03. 2017 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (druhý výrok) a vo výroku o trovách konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 09. 03. 2017 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.542,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej sumy od 03. 02. 2013 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 26 % (tretí výrok). Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 10. 11. 2011 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, ktorej schválená výška bola 6.910,52 eur; právny predchodca žalobcu tvrdil 11.692,08 eur. Žalovaná mala pôžičku splatiť v 72 mesačných splátkach po 162,39 eur; do podania žaloby uhradila 2.368,12 eur. Termín končenej splatnosti bol dohodnutý 11/2017, celková suma pôžičky 11.692,08 eur, celkové náklady spotrebiteľa 4.781,56 eur, RPMN aj ročná úroková sadzba 21 %, priemerná hodnota RPMN nebola v zmluve uvedená. Listom zo dňa 24. 01. 2013 žalobcov právny predchodca vyzval žalovanú na okamžitú jednorazovú úhradu všetkých splátok pre porušenie jej povinnosti splácať pôžičku. Právne okresný súd s odkazom na § 497 Obchodného zákonníka účinného k 10. 11. 2011, na § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. účinného k 10. 11. 2011 a na komunitárne právo posudzovaný zmluvný vzťah vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva o úvere sa spravuje Obchodným zákonníkom. Nakoľko zo zmluvy nebolo zrejmé, aká čiastka z mesačnej splátky 162,39 eur pripadá na splátku istiny a aká na úroky považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutým úverom (6.910,52 eur) a jeho vrátenou časťou (2.368,12 eur), čo predstavuje 3.542,40 eur. Aj keď v čase meritórneho rozhodovania vo veci bolo vydané rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09. 11. 2016 zn. C-42/15, súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodoval v zmysle platných právnych predpisov vydaných v legislatívnom procese zákonodarného orgánu Slovenskej republiky (týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv). Súdny dvor Európskej únie podľa okresného súdu vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva, ani zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý poskytujú výlučne a len vnútroštátne súdy členských štátov Európskeho spoločenstva. Z dôvodu omeškania s úhradou dlhu bola žalovaná odo dňa 03. 02. 2013 (keďže výzvu na zaplatenie dlhu do 5 dní zo dňa 24. 01. 2013 prevzala 28. 01. 2013) zaviazaná na zaplatenie úroku z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške určenej podľa § 3 nar. č. 87/1995 Z. z.. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol s poukazom na §§ 255 ods. 1 a 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalobcovi ako strane sporu úspešnej v pomere 26 % priznal nárok na náhradu jeho trov. 2. Žalobca podal voči druhému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie včas odvolanie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) CSP navrhnúc zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch odvolacím súdom tak, že uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.619,54 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 2.619,54 eur od 03. 02. 2013 do zaplatenia a prizná mu nárok na náhradu trov celého konania. V zdôvodnení odvolania namietol nesprávnosť právneho posúdenia bezúročnosti úveru. Poukázal na rozpor rozsudku súdu prvej inštancie s článkom 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva aj s primárnym prameňom európskeho práva, ktorým je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09. 11. 2016 zn. C-42/15 vydaný vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a T. J., ktoré majú v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonmi SR. Podľa tohto rozsudku by členské štáty nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Súdny dvor tiež rozhodol, že voľba režimu sankcií je ponechaná na zváženie členského štátu, avšak ich tvrdosť musí byť primeraná závažnosti postihovaných porušení. Podľa odvolateľa Súdny dvor vylúčil oprávnenosť sankcie na stratu úrokov a poplatkov v prípade, že úverová zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky. 3. Žalovaná nevyužila možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu (§ 373 ods. 3 CSP). 4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP), proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 a § 362 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné. Odvolací súd odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nižšie uvedených dôvodov. 5. S prihliadnutím na obsah odvolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktoré nie sú len vecného charakteru (dotýkajú sa správnosti právneho posúdenia veci) a vo svojej podstate spochybňujú presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (tvrdenie odvolateľa, že neabsentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia), odvolací súd pristúpil k posúdeniu argumentačnej „udržateľnosti“ rozhodnutia súdu prvej inštancie z pohľadu, či napĺňa záruky garantujúce, že výkon spravodlivosti v danom prípade nie je arbitrárny (svojvoľný). V zmysle judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS301/06). 6. Právo na spravodlivý súdny proces ako základné právo strany sporu je garantované Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1) aj zákonmi Slovenskej republiky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/2003, z 27. júla 2011 sp. zn. III. ÚS 198/2011) sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu (až na výnimky stanovené zákonom - viď napr. § 279 alebo § 279 CSP) musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami; jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Súd ale nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných jeho stranami. 7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 222/2009, zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009). 8. Ako vyplýva z obsahu spisu, jediným dôvodom zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti okresným súdom bola aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo dňa 10. 11 2011 neobsahovala náležitosť stanovenú v § 9 ods. 2 písm. k) uvedeného zákona (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia). Súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku vysvetlil, že pri rozhodovaní nepostupoval podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vyhlásenom dňa 09. 11. 2016 v prejudiciálnom konaní C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a T. J., nakoľko vnútroštátne právo môže interpretovať iba vnútroštátny súd. Nezdôvodnil ale, či je toto rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie prameňom práva a či a do akej miery je pre všeobecné súdy Slovenskej republiky záväzné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 03. 02. 1977, Benedetti/Munari, 52 - 76 rozhodol, že cieľom rozsudku o výklade vyhlásenom v prejudiciálnom konaní je vyriešiť právnu otázku, a že zaväzuje vnútroštátneho sudcu, ktorý otázku položil, pokiaľ ide o výklad príslušných ustanovení a aktov Spoločenstva. Podľa bodu 21 a bodu 24 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 09. 03 1978, Simmenthal, 106/77 na základe doktríny prednosti práva Spoločenstva je vnútroštátny sudca povinný uplatňovať v celom rozsahu právo Spoločenstva a chrániť práva, ktoré toto právo priznáva jednotlivcom, a to aj tým, že neuplatní každé ustanovenie vnútroštátneho zákona, ktoré prípadne právu Spoločenstva odporuje, bez ohľadu na to, či je toto ustanovenie staršie alebo novšie ako ustanovenie Spoločenstva. Vnútroštátny sudca najmä nesmie čakať na zrušenie vnútroštátneho zákona, ktorý je v rozpore s právom Spoločenstva, či už legislatívnym postupom alebo akýmkoľvek iným ústavným postupom (Naômé, Caroline. Prejudiciálna otázka v európskom práve. Praktický sprievodca. Bratislava: Iura Edition, 2011, str. 209). Neaplikovaním týchto princípov únijného práva dospel okresný súd k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vyhlásenom dňa 09. 11. 2016 v prejudiciálnom konaní C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a T. J. by totiž členské štáty nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré smernica 2008/48/ES neupravuje. Podľa jej článku 10 ods. 2 písm. i) v spojení s písm. h) zmluva o úvere na dobu určitú nemusí v čase jej uzatvorenia obsahovať presné určenie, aká časť splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. 9. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával a súdnej kontrole nepodrobil celú spotrebiteľskú zmluvu, čo napraví v ďalšom konaní. Súd prvej inštancie najmä zistí, či zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 10. 11 2011 obsahuje platne písomne dohodnutú priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov vyžadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného k 10. 11. 2011 a či je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dohodnutý spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne (§ 9 ods. 2 písm. f) označeného zákona). Ak okresný súd v ďalšom konaní zistí absenciu niektorej z obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovanej v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 10. 11. 2011 a pristúpi k aplikácii jeho § 11 ods. 1 písm. a), svoj právny záver náležite zdôvodní. 10. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie tiež nevysvetlil, prečo zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX uzatvorenú dňa 10. 11 2011 medzi právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok a žalovanou považoval za zmluvu o úvere uzatvorenú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. 11. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (prvý výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 3 CSP). 12. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).