Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/16/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716204479 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716204479.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o mal. C. A. C., nar. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, dieťa rodičov X. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/X, XXX XX U., zast. JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, advokátkou AK Zvolen, so sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, a O. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. R. XX, XXX XX C., t. č. bytom XXX XX U., M. R. W. XX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s. r. o., Žilina, so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a úpravu styku s maloletým dieťaťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 5. decembra 2016, č. k.: 6P/9/2016 - 394 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 02. 02. 2017, č. k.: 6P/9/2016-422, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo IV. výroku, ktorým návrh otca na zníženie výživného zamietol, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že: „Otec X. C., nar. XX. XX. XXXX je oprávnený stretávať sa s mal. C. A. C., nar. XX. XX. XXXX nasledovne: - každý tretí piatok v mesiaci od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod. - počas letných prázdnin od pondelka druhého júlového týždňa od 9.00 hod. do nedele tretieho júlového týždňa do 18.00 hod. - nepretržite 14 po sebe nasledujúcich dní, - počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od štvrtka od 18.00 hod. do pondelka do 18.00 hod., - počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 26. 12. od 9.00 hod. do 30. 12. do 18.00 hod a každý nepárny kalendárny rok od 26. 12. od 9.00 hod. do 02. 01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otec je oprávnený maloletú v stanovených dňoch a časoch vyzdvihnúť pred budovou Slovenskej pošty U. - V. a matka je povinná v stanovený deň a čas po ukončení realizácie styku maloletú od otca prevziať pred budovou Slovenskej pošty U.-V.. Otec X. C., nar. XX. XX. XXXX je oprávnený s maloletou C. A. C., nar. XX. XX. XXXX telefonovať prostredníctvom telefónu matky každú nedeľu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Žilina 37P/119/2013 zo dňa 22. 05. 2014 v časti úpravy styku. Žiadna strana nemá nárok na náhradu trov konania.“ 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec maloletého dieťaťa sa svojím písomným podaním zo dňa 18. 5. 2015 domáhal zníženia výživného a úpravy styku s maloletým dieťaťom. Matka maloletého dieťaťa s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila, k návrhu na úpravu styku sa súhlasne pripojila s určitými výhradami. 3. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že od posledného rozhodovania súdu o výške výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky, ako aj na jeho strane, ktoré odôvodňovali zníženie výšky výživného, ktorým v čase podania návrhu prispieval na výchovu a výživu maloletej dcéry. Uviedol, že matka maloletej C. je zamestnaná, jej mesačný príjem je určite vyšší ako v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom tak, že podľa jeho názoru aj matka sa musí primeraným spôsobom podieľať na výžive maloletej C.. Ďalšou podstatnou zmenou pomerov na strane matky je to, že najstarší syn Radovan Ján Hanko (16 rokov) po ukončení povinnej školskej dochádzky zanechal ďalšie štúdium a začal príležitostne pracovať, pričom touto svojou činnosťou prinášal do určitej miery aj vlastným pričinením určité finančné prostriedky v rámci rodinného rozpočtu. V čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného s navrhovanou výškou výživného súhlasil, pretože matka nebola zamestnaná, poberala len rodičovský príspevok a navyše mala vyživovaciu povinnosť aj k ďalším trom maloletým deťom, okrem maloletej X. Matka4. Matka maloletej uviedla, že otec dieťaťa sa v predmetnom kalendárnom roku o dieťa zaujímal asi 3-krát a to v období zimných sviatkov, veľkonočných sviatkov a krátko pred prvým pojednávaním. Potvrdila, že skutočne od mája 2015 do septembra 2015 bola zamestnankyňou spoločnosti Q. s. r. o., s priemerným mesačným zárobkom cca 565,- Eur. V októbri 2015 zamestnaná nebola, no od novembra 2015 sa opäť zamestnala a to na dobu určitú od 04. 11. 2015 do 30. 04. 2016 v spoločnosti J. P. so sídlom v Z.. Na otázku sudcu uviedla, že jej príjem bol vo výške minimálnej mzdy cca 360,-Eur. Od februára 2016 do 30. 04. 2016 bola práceneschopná, pričom v máji 2016 dostala od sociálnej poisťovni sumu 465,- Eur. S návrhom na zníženie výživného nesúhlasila, pričom jej syn R. je síce 16-ročný, ale chodí na U. priemyslovku. Zdôraznila, že dieťaťom zostáva až do dovŕšenia 18-teho roku svojho veku, takže zo zákona má nárok na vyživovaciu povinnosť tak zo strany otca, ako aj matky. 5. Po vykonanom dokazovaní mal súd za spornú len výšku výživného. Dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného zo sumy 130,- Eur na sumu 80,- Eur nie je dôvodný, pretože výška priemerného mesačného zárobku otca maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom (rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 5. 2014, č. k.:37P/119/2013) predstavovala sumu 430,- Eur. Priemerný zárobok otca za rok 2015 bol 388,17 Eur, ale za obdobie od januára do septembra 2016 predstavoval výšku 630,70 Eur, čo je takmer o jednu tretinu viac, ako otec maloletého dieťaťa zarábal v čase posledného rozhodovania o výške výživného. Pokiaľ otec maloletého uviedol, že okrem iného sa podieľa na úhrade dlhov vzniknutých za existencie manželstva s matkou maloletej, takéto finančné platby nepredchádzajú platbám výživného a ide o prednostnú platbu, pretože maloleté dieťa je v zásade vždy odkázané na starostlivosť zo strany svojich rodičov (v prípade ak nejde o náhradnú osobnú starostlivosť), toto nie je schopné si zadovážiť vlastným pričinením finančné prostriedky slúžiace mu na obživu, a uspokojenie základných životných, zdravotných či vzdelávacích potrieb. Ohľadom úpravy styku otca s maloletou rozhodol v súlade s návrhom otca. 6. Okresný súd dňa 02. 02. 2017 vydal dopĺňací rozsudok, ktorým určil splatnosť výživného pre maloletú na 20. deň kalendárneho mesiaca, čím došlo ku zmene rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 22. mája 2014, 37 P/119/2013 v časti dátumu splatnosti výživného. Poukázal na § 225 ods. 1 CSP. 7. Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ (otec), a to proti IV. Výroku, ktorým súd zamietol jeho návrh na zníženie výživného. Odvolanie odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g), h) CSP. Poukázal na § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Trval na tom, že u neho došlo k zníženiu mesačného príjmu. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že za obdobie od januára do septembra 2016 jeho priemerný mesačný zárobok predstavoval 630,70 EUR. Nevzal do úvahy, že jeho zamestnávateľ z tohto príjmu vykonáva ešte exekučné zrážky, reálne mu je vyplácaná mzda 390 EUR mesačne. Pri poslednom rozhodovaní o výživnom jeho príjem bol vo výške 430 EUR mesačne, v súčasnosti sa jeho príjem pohybuje vo výške 390 EUR, čo je pokles približne o 40 EUR mesačne. Je síce pravda, že príjem vo výške 390 EUR mesačne prestavuje jeho príjem po vykonaní exekučných zrážok, je toho názoru, že súd mal pri svojom rozhodovaní zohľadniť práve túto skutočnosť, nakoľko aj v tomto prípade je potrebné dôsledne aplikovať citované ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, že maloleté dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov. S vykonávaním vysokých exekučných zrážok z jeho mesačnej mzdy, t. j. vo výške 240 EUR mesačne sa jeho príjem a jeho životná úroveň prudko znížili, a to do tej miery, že zo svojho čistého mesačného príjmu dokáže po úhrade výživného vo výške 130 EUR mesačne uhradiť už len niektoré svoje základné životné potreby. 8. Poukázal na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa jeho názoru exekučné zrážky z jeho mzdy, ktoré vykonáva jeho zamestnávateľ, nie je možné považovať za výdavok v zmysle citovaného ustanovenia § 62 ods. 5, a teda nie je možné ho považovať za nie nevyhnutný výdavok, nakoľko nedokáže reálne ovplyvniť to, aby mu z jeho mzdy táto zarážka vykonávaná nebola. Z tohto dôvodu súd pochybil, keď pri výpočte jeho priemerného mesačného príjmu nezohľadnil nútene vykonávanú exekučnú zrážku z jeho mzdy. Podotkol, že čím viac sa snaží pracovať, aby svoj príjem zvýšil, tým vyššiu exekučnú zrážku z jeho mzdy mu jeho zamestnávateľ vykonáva, teda reálne nie je schopný ovplyvniť zvýšenie svojho príjmu. 9. Aj za situácie, keby s matkou maloletej žili v spoločnej domácnosti a jeho situácia by bola rovnaká, t. j. boli by mu z jeho príjmu vykonávané takéto vysoké exekučné zrážky, ich dcéra by sa rovnako ako oni musela uskromniť a všetkým členom domácnosti by sa rovnako znížila životná úroveň. Zníženie výživného na sumu, ktorú navrhuje, t. j. 80 EUR mesačne, by v žiadnom prípade nebola ohrozená výchova a výživa maloletej C., pričom poukázal na to, že rovnako matka sa musí na výchove a výžive dcéry podieľať aj finančne podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. 10. Maloletá nenavštevuje žiadnu mimoškolskú aktivitu, ktorú by musela v dôsledku zníženia výživného zanechať, maloletej matka ani doteraz nedopriala žiadne kultúrne vyžitie, ktorého by sa musela dcéra kvôli zníženiu výživného vzdávať. Maloletá sa taktiež nestravuje v školskej jedálni. 11. Vyslovil podozrenie, že matka ním primerané výživné určené na výživu maloletej C., ktorá je jeho dcérou, využíva na výživu svojich dvoch starších detí, na ktoré ich otec neprispieva žiadnym výživným. Toto usudzuje práve z dôvodu, že maloletá aj napriek tomu, že jej prispieva vysokým výživným, nemá žiadne mimoškolské aktivity, žiadne kultúrne vyžitie, nestravuje sa v školskej jedálni, k nemu často chodieva oblečená v staršom, mnohokrát ošúchanom oblečení a zničenej obuvi, je oblečená neprimerane počasiu. Z tohto dôvodu je nútený maloletej s finančnou pomocou jeho priateľky zabezpečovať pri realizácii styku s ňou aj vhodné oblečenie a obuv. Na Vianoce jej zakúpili sadu nových rysovacích pomôcok na vyučovanie. Podľa jeho názoru toto všetko by mala zabezpečiť matka z výživného, ktoré poskytuje. 12. Špecifikáciu výdavkov na maloletú, ktorú predložila matka, považuje za fiktívnu a účelovo nadhodnotenú, nakoľko matka tieto výdavky ničím nepreukázala. Pokiaľ by matka mala mať rovnako vysoké výdavky na každé zo svojich detí, len na ich výživu a výchovu by potrebovala 1.200 EUR mesačne. Špecifikáciu výdavkov považuje za neaktuálnou. Preto pokiaľ by súd vyhovel jeho návrhu, radšej bude maloletej oblečenie a obuv zabezpečovať podľa jej potrieb, aby mal istotu, že má všetko, čo potrebuje. 13. Poukázal na podstatnú zmenu pomerov na strane matky maloletej. Pri poslednom rozhodovaní o výživnom v máji 2014 bola matka na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok. Tento v rozhodnom období bol vo výške 200 EUR mesačne. Momentálne je matka zamestnaná, podľa jej tvrdenia dlhodobo práceneschopná, avšak s príjmom 420 EUR mesačne titulom nemocenskej dávky, ale opäť len na základe jej tvrdenia. Pokiaľ porovná jej aktuálne majetkové pomery s majetkovými pomermi pri poslednom rozhodovaní o výživnom, u matky došlo k zvýšeniu jej príjmu o 220 EUR mesačne, pričom okruh jej vyživovacích povinností sa nezmenil. Súd sa nevysporiadal s majetkovými pomermi na strane matky, a to aj napriek tomu, že na jej strane došlo k zvýšeniu príjmu od posledného rozhodovania súdu o výživnom a teda aj k podstatnej zmene pomerov na jej strane. Nesúhlasil s odôvodnením súdu, že je potrebné prihliadať na to, že matka má okrem maloletej XX. ešte ďalšie 3 vyživovacie povinnosti, pričom deficit finančných prostriedkov pri výchove a výžive dvoch najstarších detí, na ktoré ich otec neprispieva, jej pomáha vykryť buď je rodina, blízki alebo terajší partner. 14. Podotkol, že aj matka má k maloletej vyživovaciu povinnosť a rovnako nielen osobnou starostlivosťou, ale finančne sa na výžive dcéry musí podieľať, a to bez ohľadu na to, že jej na výživu jej dvoch starších detí nie je poskytované výživné od ich otca a ani náhradné výživné od štátu, o ktorého poberanie sa matka žiadnym relevantným spôsobom neuchádzala. Pokiaľ matka tvrdí, že maloletej poskytuje celodennú osobnú starostlivosť, k tomu uviedol, že maloletá C. už nie je vo veku, kedy by potrebovala celodennú osobnú starostlivosť od matky, ako sa to vyžaduje pri dieťati v útlom veku. Matka nijako nepreukázala, že by nebola schopná pracovať a dosahovať príjem, z ktorého by aj ona bola schopná finančne sa podieľať na výžive maloletej dcéry. Pokiaľ by sa aj ona podieľala vo výške 80 EUR mesačne na výžive dcéry, v žiadnom prípade by nebola ohrozená výživa maloletej. 15. K odvolaniu navrhovateľa (otca) sa písomne vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že s jeho tvrdeniami nesúhlasí. Podľa jej názoru nedošlo k takej zmene pomerov u povinného, oprávnenej ani na jej strane, aby to odôvodňovalo zníženie výživného. Podľa jej názoru príjem otca sa od posledného rozhodovania súdu neznížil, práve naopak, tak, ako uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, sa zvýšil. Jeho príjem bol pri predchádzajúcom rozhodovaní súdu 430 EUR. Terajší príjem je 630,70 EUR, teda jeho príjem sa zvýšil o 200 EUR oproti poslednému rozhodovaniu súdu. Argumentácia ohľadom exekučných zrážok zo mzdy neobstojí, argumentácia ohľadom výdavkov, ktoré deklaroval rovnako neobstojí, nakoľko výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov. 16. Exekučné zrážky vykonávané zo mzdy otca je možné považovať za výdavok podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, nie je možné ich považovať za nevyhnutný výdavok. Je pravdou, že otec vykonávanie týchto zrážok nevie ovplyvniť, ale pri vzniku záväzkov, ktoré im predchádzali, si musel byť vedomý, že má maloleté dieťa, voči ktorému má zákonnú povinnosť vyživovať ho. 17. Tvrdenie, že otcom navrhovaná výška výživného by pokryla výdavky maloletého dieťaťa, nie je pravdivé. Deťom sa snaží zabezpečiť všetko, čo potrebujú, ako matka sa finančne podieľa na výžive dcéry a rovnako sa podieľa aj tým, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o ňu. 18. Uviedla, že dcéra má už skoro 11 rokov, z čoho vyplýva, že jej výdavky sa stále zvyšujú. Tvrdenie otca ohľadom podozrenia na to, že výživné na maloletú C. využíva na výživu svojich ďalších starších detí, sú klamstvom. Ani jeden z dôvodov uvádzaných otcom nie je dôvodný na to, aby si otec myslel, že výživné neinvestuje do C.. Tvrdenie, že chodí v staršom, ošúchanom oblečení, zničenej obuvi neobstoja, pretože tieto tvrdenia ničím nepreukazuje. Zdôraznila, že otec sa s maloletou pol roka nestretával, pretože pre ňu neprišiel, tesne pred pojednávaniami vo veci zníženia výživného bol s maloletou na stretnutí 5×, čo vypovedá o v tom, že mu jej situácia nemôže byť jasná a určite nevie posúdiť, čo potrebuje a nepotrebuje. To, že otec zakúpil k Vianociam dcére sadu rysovacích pomôcok, je podľa jej názoru normálne. 19. Pokiaľ rozoberá výdavky na maloletú, všetky, ktoré vypísal, boli bez poplatku na bývanie. Výška výživného 130 EUR je adekvátna veku a potrebám maloletej. Tvrdenia o zmene jej majetkových pomerov sú nerozhodné v tomto konaní. Malo by sa prihliadať na zmeny osoby oprávnenej a povinnej. Pri poslednom určovaní výživného poberala rodičovský príspevok vo výške cca 220 EUR, teraz jej príjem (nemocenská) dosahuje 420 EUR. Podľa jej názoru určite jej príjmové pomery súd skúmal. 20. Súd zobral do úvahy pri zmene výživného a posudzovaní aj to, že má okrem maloletej ešte 3 vyživovacie povinnosti a otec maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť. Výživné na jej 2 staršie deti nie je predmetom tohto konania. 21. Pokiaľ sa otec bráni vykonávanými exekučnými zrážkami, týmto by sa mohla brániť aj ona, nakoľko aj jej vykonávajú niekoľko zrážok, rovnako exekučných z príjmu. Je si vedomá toho, že toto nie sú výdavky, ktoré sa posudzujú v rámci vyživovacej povinnosti. Navyše otec zaplatil exekučné zrážky, následne si ich uplatnil voči nej na Okresnom súde Žilina v konaní sp. zn. 27 C/307/2015, kde bola zaviazaná na úhradu sumy 150 EUR mesačne otcovi maloletej, v tomto smere sa jej situácia zmenila. Z tohto dôvodu žiadala rozsudok potvrdiť ako vecne správny. 22. K vyjadreniu matky sa vyjadril navrhovateľ (otec) podaním zo dňa 27. februára 2017. Uviedol, že suma, ktorú si nárokoval voči matke v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 27 C/307/2015, prestavuje jej podiel na ich spoločných dlhoch, ktoré on v minulosti uhradil v plnej výške veriteľom alebo mu ich veritelia vyzrážali z jeho mzdy, nejde o exekučné zrážky z jeho mzdy, ktoré on uvádzal ako svoj výdavok v tomto konaní. Okresný súd Žilina zaviazal matku zaplatiť mu sumu 5.473,46 EUR s príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach vo výške 150 EUR až do úplného zaplatenia. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21. 1. 2017. Doteraz mu matka nezaplatila ani len prvú splátku. 23. Poukázal aj na to, že ústne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa nepremietlo do jeho písomného vyhotovenia, súd po vyhlásení rozsudku a v rámci ústneho odôvodnenia uviedol, že jeho návrh na zníženie výživného zamietol aj z dôvodu, že matku Okresný súd Žilina zaviazal na splácanie dlhu voči nemu splátkami vo výške 150 EUR mesačne, z ktorého dôvodu mu predsa výška výživného, ktoré platí (130 EUR mesačne), nemôže byť na ujmu, preto tu nie je dôvod na zníženie výživného. Matka si svoju povinnosť neplní, teda nedošlo k naplneniu tohto súdom ústne prezentovaného dôvodu, pre ktorý jeho návrh na zníženie výživného zamietol. 24. V čase rozhodovania súdu u neho došlo k zvýšeniu príjmu, avšak to len vďaka práci nadčas, ktorú vykonával, aby dokázal vyžiť a nadčasmi si zarobiť práve na tú časť mzdy, ktorá mu chýbala v dôsledku exekučných zrážok zo mzdy. On je kvôli zrážkam zo mzdy nútený zaplatiť ich dlhy aj za matku. 25. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny. 26. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 27. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Námietky uvedené v odvolaní nepovažoval za dôvodné. Otec odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 s poukazom na písmená d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 28. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolania v bode 27 a porovnaním obsahu odvolania je zrejmé, že otec v odvolaní poukázal všeobecne na odvolacie dôvody, avšak jeho argumentácia v odvolaní plne nekorešponduje s citovanými ustanoveniami vyššie uvedenými. Zvlášť odkaz na písmeno g) nie je z obsahu odvolania dostatočne poznateľné, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade nejde o sporové konanie. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnej miere vykonal potrebné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a zistenie relevantných skutočností, ktoré sú pre rozhodnutie súdu smerodajné. Z rozhodnutia súdu je nepochybné, že došlo k podstatnej zmene pomerov, a to na strane otca, pretože v čase posledného rozhodovania bol jeho príjem 388,17 EUR, teraz je to 630,70 EUR. Teda zmena pomerov nenastala tak, ako to otec tvrdil, že došlo k poklesu jeho príjmu odôvodňujúceho zníženie jeho povinnosti platiť výživné na sumu 80 EUR. Súd náležite vysvetlil, ako sa vyporiadal s námietkou otca vo vzťahu k úhrade dlhov vzniknutých za existencie manželstva (bod 22 odôvodnenia rozhodnutia). Súd správne prihliadol na skutočnosť, že matka má aj ďalšie vyživovacie povinnosti k svojim ďalším deťom, pričom navrhovateľ má len jednu vyživovaciu povinnosť k mal. C.. V odvolaní navrhovateľ podceňuje podstatu a zmysel osobnej starostlivosti matky o maloletú C., ktorou vyvažuje svoju povinnosť finančne sa podieľať na jej výžive. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti zákon súdu priamo prikazuje prihliadať na skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 Zákon o rodine), čo zohľadnil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Osobná starostlivosť je v tomto prípade rovná finančným plneniam, keďže rodič, ktorý do domácnosti neprispieva príjmami z vlastnej zárobkovej činnosti, môže na druhej strane zabezpečovať fungovanie rodiny a spoločnej domácnosti svojou prácou, a to tým, že zveľaďuje rodinné prostredie, zabezpečuje starostlivosť na uspokojovanie potrieb členov rodiny. Toto platí v prípade, ak spolu rodičia dieťaťa žijú a ak sa táto skutočnosť preukáže. Podiel osobnej starostlivosti, na ktorý súd pri rozhodovaní prihliada, je na úvahu súdu a závisí najmä od schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného, od veku, potreby či zdravotného stavu dieťaťa. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy (IV ÚS 489/2011 - 13). Súd prvej inštancie mal preukázanú osobnú starostlivosť matky o maloletú, taktiež jej príjem. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade rozhodujúcim kritériom nie sú majetkové pomery matky maloletej, pretože súd posudzuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinnej osoby - navrhovateľa. Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine jednoznačne vyplýva, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Námietka navrhovateľa v tomto smere nie je dôvodná. 29. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o potreby oprávneného, teda maloletej C., súd prihliada na jej vek, zdravotný stav, ekonomické, sociálne, kultúrne prostredie a zázemie. Vyživovacia povinnosť rodičov slúži najmä na uspokojenie odôvodnených hmotných potrieb, ako bytovej otázky, ošatenie, stravovania, pričom výživné musí pokryť aj ďalšie odôvodnené potreby, ktoré sú podstatné vzhľadom na výchovu a vývoj dieťaťa, ako vzdelanie, kultúrne športové vyžitie, príprava na budúce povolanie, a pod. 30. Taktiež je potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. V zmysle citovaného ustanovenia súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery, z ktorých sa vychádzalo pri určovaní pôvodnej výšky výživného. Súd prvej inštancie mal preukázané, že nedošlo k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, práve naopak, došlo k zvýšeniu príjmov povinnej osoby - navrhovateľa. Citovanému ustanoveniu zodpovedá aj ustanovenie § 121 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Je nepochybné, že naposledy o výživnom bolo rozhodované v roku 2014, v súčasnosti maloleté dieťa je teda staršie, vzhľadom na dosiahnutý vek dochádza k zvýšeniu jeho potrieb. 31. Podstatnou námietkou navrhovateľa bolo, že jeho skutočný príjem je iný, ako bol zistený v konaní, pričom poukázal na zrážky vykonávané zamestnávateľom. Okresný súd túto skutočnosť riadne vyhodnotil. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že vyživovacie povinnosti majú prednosť pred inými povinnosťami, ktorá skutočnosť sa zohľadňuje aj pri vykonávaní zrážok, pretože prednostne treba zabezpečiť výživu maloletých detí. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a v zmysle tohto ustanovenia má plnenie tejto povinnosti prednosť pred uspokojovaním vlastných potrieb rodiča. To znamená, že až potom, ako rodič zabezpečí výživu svojho dieťaťa, má právo využiť svoje zostatkové finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súdom tento povinne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, teda nie jeho výdavky. Prvoinštančný súd teda nepochybil, keď exekučné zrážky navrhovateľa nepovažoval za rozhodujúce pri určení výživného, hoci reálne existujú. Odvolací súd podotýka, že v prípade exekúcie na výživné tieto ostatné zrážky nemajú prednosť. Zákon teda aj vo vykonávacom konaní chráni záujmy maloletého dieťaťa, pričom ďalšie zrážky sa podľa možnosti nevykonajú, alebo sa vykonajú neskôr. 32. Tvrdenie otca v nedostatočnom oblečení žiadnym spôsobom nepreukázal, pokiaľ by tomu aj tak bolo, vzhľadom na sociálnu a materiálnu situáciu rodiny maloletej C. a výšku poskytovaného výživného, ako aj skromné pomery života počas manželstva, ako otec tvrdil, by tomu mohli zodpovedať. Z ničoho však nevyplynulo, že by o maloletú nebolo riadne postarané. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že náklady na výživu nie sú len tie, ktoré podpísal otec, ale sú to aj náklady na bývanie, kde patria ceny energií, dane, poplatky za odpad a pod., ktoré je nie sú malou položkou v rodinnom rozpočte. 33. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CSP).