Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/358/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6811206268 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6811206268.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: C. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, XXX XX M., zast. JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom Nám. Slobody 2, 050 01 Revúca, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, o zaplatenie 5 596,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 12C/234/2014 - 205, zo dňa 07. 06. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, Okresný súd Rimavská Sobota, zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému náhrady škody za nezákonné rozhodnutie spôsobené nezákonným trestným stíhaním, a to uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rimavskej Sobote, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ zo dňa 04. 08. 2006, ČVS:ORP-374/OEK- RS-2006, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného zákona za zločin krádeže formou spolupáchateľstva, podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 07. 11. 2007 sp. zn. 3T/27/07 oslobodený spod obžaloby, odvolanie prokurátora bolo uznesením odvolacieho súdu, a to Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16. 09. 2008 sp. zn. 3T/27/2007 zamietnuté na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. 09. 2008, na ktorom bol prítomný aj žalobca ako obžalovaný a jeho obhajca. Týmto dňom sa žalobca dozvedel, že je právoplatne oslobodený spod obžaloby. Okresný súd zamietol žalobu žalobcu z dôvodu prihliadnutia na vznesenú námietku premlčania s poukazom na ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. Podľa názoru okresného súdu žalobca a jeho obhajca boli prítomní na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 16. 09. 2008, kedy bolo vyhlásené uznesenie o zamietnutí odvolania prokurátora proti rozsudku okresného súdu, nasledujúci deň začala plynúť trojročná premlčacia lehota, pretože dňa 16. 09. 2008 sa poškodený - žalobca dozvedel o škode, ktorá mu vznikla. Trojročná premlčacia lehota začala plynúť dňa 17. 09. 2008, skončila by 17. 09. 2001, predĺžila sa o čas od podania žiadosti do skončenia prerokovania žiadosti podľa § 19 ods. 3 za obdobie od 26. 10. 2009 do 22. 12. 2009, teda o 56 dní, a tak premlčacia lehota skončila 13. 11. 2011. Žaloba na súd bola podaná až 30. 11. 2011, stalo sa tak až po uplynutí premlčacej lehoty, preto okresný súd žalobu zamietol. Neprihliadol na vyúčtovanie obhajoby až zo dňa 10. 12. 2008, pričom súd vychádzal z toho, že dozvedieť sa o škode znamená, že poškodený sa dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, že právo na jej náhradu možno dôvodne uplatniť na súde. O škode sa poškodený dozvie vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah, tak aby bolo možné prípadne aj určiť aspoň približne výšku škody v peniazoch. Žalobca sa takto už 16. 09. 2008 dozvedel o škode, keďže proti uzneseniu o odmietnutí odvolania prokurátora proti rozsudku odvolanie nie je prípustné, teda žiaden ďalší úkon v trestnom konaní zo strany obhajcu už nebol potrebný, a preto mohli byť vyčíslené trovy obhajoby. Žalovaný, ako úspešný účastník v konaní, si náhradu trov konania neuplatňoval, preto mu okresný súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. (zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov). 2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Namietal posúdenie plynutia premlčacej lehoty okresným súdom. Tvrdil, že ako poškodený sa dozvedel o škode, t. j. že mu vznikla a aká je jej výška, okamihom doručenia vyúčtovania trov obhajoby. Pred týmto dňom žalobca síce svojmu obhajcovi v trestnom konaní uhrádzal preddavky trov obhajoby, avšak až s vyúčtovaním trov sa dozvedel, aká je výška odmeny jeho obhajcu za zastupovanie v trestnom konaní. Táto odmena nebola pred vyúčtovaním ani splatná. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, a to Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/44/2014 - 48 z 19. 06. 2016 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/140/2002 zo dňa 26. 03. 2003. O skutkovo a právne totožnej veci sa zaoberal rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/110/2003, ktorý judikoval, že žalobca sa o výške škody dozvedel oznámením vyúčtovania odmeny a náhrad za poskytnuté právne služby, pričom dátum vyúčtovania trov obhajoby považoval krajský súd za rozhodujúci z hľadiska posúdenia začiatku plynutia premlčania. Ďalšie pochybenie prvostupňového súdu podľa názoru žalobcu spočíva v nezohľadnení, resp. nedostatočnom zohľadnení predbežného prerokovania nároku z hľadiska posúdenia vznesenej námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca ako laik sa o výške odmeny požadovanej advokátom za obhajobu v trestnom konaní dozvedel až z vyúčtovania, ktoré jeho obhajca - advokát vykonal krátko po tom, ako mu bolo uznesenie odvolacieho súdu sp. zn. 5To/137/08 zo dňa 16. 09. 2008 doručené, a ako mu bola na ňom vyznačená doložka právoplatnosti. Výška odmeny za obhajobu sa môže od preddavkov trov obhajoby výrazným spôsobom líšiť, čím môže byť vyššia aj nižšia ako zaplatené preddavky. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alternatívne rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. 3. Žalovaný vo vyjadrení sa k odvolaniu, podaného prostredníctvom Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. 4. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 12C/234/2015 - 2005 zo dňa 07. 06. 2016 bol vydaný za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. 5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Vzhľadom na vyššie uvedené pravidlá procesnej intertemporality Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, postupoval v odvolacom konaní v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to po skutkovej aj právnej stránke, rozhodnutie považuje za vecne správne, stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie tejto správnosti. 12. Súd prvej inštancie správne posúdil žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody, ako nárok vyplývajúci zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, posudzovanú podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rovnako okresný súd došiel k správnemu záveru, že žalobcovi vznikla škoda v súvislosti s trestným stíhaním, keďže uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Rimavskej Sobote, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ, Rimavská Sobota ČVS:ORP-374/ OEK-RS-2006 zo dňa 04. 08. 2006 bolo žalobcovi vznesené obvinenie za zločin krádeže formou spolupáchateľstva a Okresná prokuratúra Rimavská Sobota podala na žalobcu obžalobu dňa 13. 02. 2007 na Okresný súd Rimavská Sobota. Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/27/07 zo dňa 07. 11. 2007 bol žalobca (spolu s ostatnými obžalovanými) oslobodený spod obžaloby a sťažnosť okresného prokurátora proti rozhodnutiu súdu bola uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/137/08 zo 16. 09. 2008 zamietnutá. Súd prvej inštancie tak v tomto konaní správne skonštatoval, že žalobcovi vznikla v súvislosti s trestným stíhaním majetková ujma spočívajúca v nákladoch na obhajobu uhradených advokátovi, čo je možné považovať za škodu zahŕňajúcu náhradu účelne vynaložených trov konania. Aj pre uplatnenie nároku na náhradu škody však platia zákonné lehoty, v ktorých je potrebné právo na náhradu škody uplatniť, pretože pokiaľ toto právo nie je uplatnené v zákonom stanovenej lehote, premlčuje sa. 13. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. 14. Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z . najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, kedy bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a § 8. 15. Premlčanie je možné charakterizovať ako márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého dôsledkom je, že právo, ktoré nebolo v určenom čase vykonané sa oslabuje (stáva sa z neho tzv. naturálne právo), a toto právo v spojení s ďalšou právnou skutočnosťou (dovolaním sa premlčania), nie je možné v zásade priznať. Následkom premlčania je teda kvalifikované uplynutie času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva. K premlčaniu práva stačí, ak nastala objektívna právna skutočnosť, ktorou je uplynutie času, a ak ten, kto má povinnosť plniť vznesie v súdnom konaní námietku premlčania. Pri splnení týchto podmienok právo nie je možné priznať a právny poriadok mu nepriznáva súdnu ochranu. Dĺžka (trvanie) premlčacej doby je závislá na subjektívnych alebo objektívnych skutočnostiach určujúcich uplatnenie práva v zákonom stanovenej dobe. Objektívna premlčacia doba znamená určenie premlčacej doby, ktorej plynutie je nezávislé na správaní oprávneného subjektu a ktorej začiatok je spravidla viazaný na skutočnosť, ktorá má za následok vznik práva, ktoré podlieha premlčaniu (napr. vznik škody). Subjektívna premlčacia doba znamená určenie premlčacej doby v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorej začiatok je spravidla viazaný na subjektívne poznatky (vedomosť) oprávnenej osoby o skutočnostiach podmieňujúcich vznik práva oprávnenej osoby a vznik povinnosti konkrétnej povinnej osoby. 16. Pokiaľ žalobca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu namietal, že okresný súd pri určení počiatku plynutia premlčacej lehoty nezohľadnil dátum, kedy sa poškodený o škode dozvedel, pričom žalobca sa o výške odmeny požadovanej advokátom za obhajobu v trestnom konaní dozvedel až z vyúčtovania, ktoré jeho obhajca - advokát vykonal krátko po tom, ako mu bolo uznesenie odvolacieho súdu sp. zn. 5To/137/08 zo dňa 16. 09. 2009 doručené a ako mu bola na ňom vyznačená doložka právoplatnosti (vyúčtovanie obhajoby zo dňa 10. 12. 2008) odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou žalobcu nestotožňuje, práve naopak, posúdenie tejto právnej skutočnosti súdom prvej inštancie považuje za vecne správne. 17. V zmysle § 19 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. začiatok uplatnenia objektívnej lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody je stanovený dňom, kedy bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda, a začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa viaže na deň, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Je nepochybné, že žalobcovi bolo oznámené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/137/08 zo dňa 16. 09. 2008, ktorým odvolanie okresného prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 07. 11. 2007 sp. zn. 3T/24/07 bolo zamietnuté, dňa 16. 09. 2008, teda týmto dňom začala plynúť 10 ročná objektívna premlčacia lehota na uplatnenie si práva na náhradu škody, keďže týmto dňom žalobcovi, ako poškodenému, bolo oznámené rozhodnutie, na základe ktorého žalobcovi bolo zrejmé, že škoda spôsobená pri výkone verejnej moci mu vznikla. Odvolací súd sa však stotožňuje v tejto súvislosti s názorom okresného súdu, že týmto dňom začala plynúť aj trojročná premlčacia doba podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. nakoľko týmto dňom žalobca ako poškodený sa o škode dozvedel. 18. Subjektívna premlčacia lehota sa odvíja od doby, kedy má poškodený vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Jej počiatok sa viaže na okamih, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť, o tom, že na jeho úkor došlo ku škode (nie teda len o protiprávnom úkone alebo o škodovej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. To predpokladá, že sa poškodený dozvedel o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch, tak aj o zodpovednom subjekte. Dozvedieť sa o škode znamená, že poškodený sa dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 2883/2006, Er 98/2009; zhodnotenie bývalého Najvyššieho súdu SSR zo dňa 03. 11. 1983 sp. zn. Cpj 10/83, publikované pod č. 3 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk ročník 1984, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. 04. 2002 sp. zn. 33Obo 477/2001). 19. Žalobca sa tak dňom kedy bolo vyhlásené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/137/08, ktorým bolo zamietnuté odvolanie okresného prokurátora dňa 16. 09. 2008, a ktorým dňom uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť, sa objektívne dozvedel, že na jeho úkor došlo ku škode spôsobenej pri výkone verejnej moci, že za túto škodu zodpovedá štát a túto škodu bolo možné objektívne vyjadriť v peniazoch. To, že advokát si vyúčtoval trovy obhajoby v trestnom konaní až 10. 12. 2008 nemôže mať vplyv na určenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty nemôže byť odvíjaný od vôle a právneho úkonu advokáta, ktorým vyúčtuje svoju odmenu za zastupovanie v trestnom konaní. Nárok na náhradu škody má totiž poškodený a premlčacia subjektívna lehota sa odvíja od doby, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Odvolací súd zdôrazňuje, že odmena advokáta sa určuje buď na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom, a ak nedôjde k dohode použijú sa ustanovenia o tarifnej odmene v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 1 ods. 2 citovanej vyhlášky). Dňom vyhlásenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktorom bol prítomný žalobca ako obžalovaný, ako aj jeho obhajca, a ktorým dňom aj nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie krajského súdu (dňom 16. 09. 2008, 5To/137/08) mal poškodený vedomosť o tom, že škoda mu v súvislosti s výkonom verejnej moci vznikla, kto za ňu zodpovedá a zároveň k tomuto dňu bola aj vyčísliteľná. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody sa nemôže odvíjať od svojvôle obhajcu, kedy vyúčtovanie predloží svojmu klientovi. Okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal aj na zaužitú judikatúru súdov, podľa ktorej je potrebné vychádzať z toho, že dozvedieť sa o škode znamená, že poškodený sa dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, že právo na jej náhradu možno dôvodne uplatniť na súde. 20. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na rozpor vznesenia námietky premlčania so zásadami dobrých mravov, odvolací súd uvádza, že vznesenie námietky premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje. Uplatnenie námietky premlčania by sa priečilo dobrým mravom len v prípadoch, keď by bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takejto situácie zánik nároku na plnenie v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil (pozri aj rozhodnutie NS ČR 25Cdo/2366/2013, NS ČR 28Cdo/2097/2013). 21. Pokiaľ začatie plynutia trojročnej subjektívnej premlčacej lehoty pre uplatnenie práva na náhradu škody podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., bolo stanovené dňom 16. 09. 2008, a vyúčtovanie obhajoby bolo predložené advokátom 10. 12. 2008 a lehota na uplatnenie práva na náhradu škody uplynula dňa 13. 11. 2011, žalobca mal dostatok času od 10. 12. 2008 do 13. 11. 2011 pre uplatnenie svojho práva na súde. Z tohto hľadiska preto nemožno hovoriť o zneužití práva uplatnenia námietky premlčania na úkor žalobcu, ani o neprimerane tvrdom postihu v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatneného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. Žaloba zo strany žalobcu na náhradu škody bola podaná na okresný súd až 30. 11. 2011, preto súd prvej inštancie pokiaľ prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným postupoval správne a jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby aj odvolací súd musel považovať za vecne správne, a preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. 22. Trovy odvolacieho konania odvolací súd žalovanej strane nepriznal v zmysle § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP nakoľko trovy žalovanou stranou požadované a uplatnené neboli a trovy konania nevyplývajú ani zo spisu. 23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).