Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/705/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813208303 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6813208303.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, XXX XX H. W., pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 1 136,95 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 4Ro/556/2013-56 zo dňa 20. 05. 2015, takto r o z h o d o l : I. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako osobitný subjekt do odvolacieho konania nepriberá. II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalobcu (označeného v napadnutom uznesení ako navrhovateľ) zaplatiť pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného (označeného v napadnutom uznesení ako vedľajší účastník na strane odporcu) trovy konania pred súdom prvej inštancie potvrdzuje. III. Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté. IV. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, pôvodne ako vedľajší účastník na strane žalovaného má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením Okresný súd Revúca (ďalej len „súd prvej inštancie“) konanie zastavil a zaviazal žalobcu povinnosťou zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania vo výške 166,68 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného JUDr. Andreja Cifru, advokáta, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. 2. Súd prvej inštancie konanie zastavil v zmysle § 96 ods. 1, 2, 3 OSP z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom v celom rozsahu, na základe ktorého súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách konania, ktoré odôvodnil podľa § 146 ods. 2 OSP. Rozsah a výšku náhrady trov konania súd prvej inštancie konkretizoval v napadnutom uznesení. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ považoval právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, neúčelné a nehospodárne. Mal za to, že združenie musí byť z podstaty svojej existencie schopné samo poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Je zrejmé, že na to, aby združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov (okrem iného aj zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka zmenil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 21,02 €. 4. K odvolaniu podal písomné vyjadrenie pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý poukázal na to, že žalobca vzal žalobu späť v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorý vstúpil do konania a po prednesení argumentácie v písomnom podaní zo dňa 10. 09. 2014 vzal žalobca žalobu späť, čo nasvedčuje splnenie primárneho účelu zabezpečenia ochrany práv žalovaného spotrebiteľa. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov združením na súdoch. Trovy konania, ktoré vedľajšiemu účastníkovi v súvislosti s konaním vznikli, sú objektívne účelné a nie sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Argument žalobcu, že zo strany vedľajšieho účastníka dochádza k nadbytočnému opakovaniu procesných podaní bez uvedenia nových skutočností, považuje za účelový a nelogický, pretože v merite veci sa vyjadril k predmetnej veci len raz, nedošlo k opakovaniu úkonov. Uznesenie súdu prvej inštancie žiadal ako správne v napadnutej časti potvrdiť a zaviazať žalobcu aj na náhradu trov odvolacieho konania. 5. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 ustanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenia novely od 01. 07. 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995). 7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario CSP a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania pred súdom prvej inštancie vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného. Súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP ako i v súlade v súčasnosti platným ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku je vecne správne, na ktoré odkazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia uvádza. 10. Podľa § 93 ods. 2, 3 a 4 OSP účinného do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. 11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 12. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť ak by to nebolo konanie pred všeobecným súdom. 14. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako aj skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 257 CSP. Nie je rozhodujúce či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení. 15. Je potrebné poukázať na to, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. 16. Z obsahu spisu vyplýva, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, oznámilo vstup dňa 19. 12. 2013 do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného podľa § 93 ods. 2 OSP. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12. 09. 2014 vedľajší účastník namietal, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti, v zmluve chýba údaj podľa § 4 ods. 2 písm. g), i), j) zák. č. 258/2001 Z. z. a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Zároveň vzniesol aj námietku premlčania. Žalobca podaním zo dňa 01. 10. 2014, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie 06. 10. 2014 vzal žalobu v celom rozsahu späť, žiadal zastaviť konanie a nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. 17. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa v zmysle § 93 ods. 2 OSP účinného do 30. 06. 2016. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v čl. 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba občianske združenie nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a časti meniacej sa legislatíve pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa. 18. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR z 29. 09. 2015 sp. zn. 4 MCdo/16/2014, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „Pojem „účelný“ je nevyhnutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám“. Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa vzťahujú rovnako na vedľajšieho účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdom konaní. Pri posudzovaní účelnosti trov je potrebné prihliadnuť na to, že vedľajší účastník poskytol žalovanému kvalifikovanú ochranu. Aktivity vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa. Činnosť vyvinutá vedľajším účastníkom bola účelná, viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. 19. Ust. § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto ak v tomto prípade vzal žalobca žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť, pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil z dôvodu, že akceptoval námietky, ktoré vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesol vedľajší účastník na strane žalovaného, možno konštatovať, že predmetná žaloba žalobcu bola podaná objektívne nedôvodne a že k jej späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že späťvzatím žaloby žalobca zavinil zastavenie konania a preto v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP musí niesť žalobca za to následky vo forme náhrady trov konania vzniknutých na protistrane. 20. Odvolací súd uznesenie vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania potvrdil ako vecne správne. 21. Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP). 22. Na záver odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní podalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS návrh dňa 11. 07. 2016, ktorým navrhol, aby odvolací súd s označenou právnickou osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, naďalej konal od 01. 07. 2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 CSP. 23. Z ust. § 95 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže aj bez návrhu do konania prijať právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu a to na ochranu práv strany. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci do konania vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv. Podľa osobitného predpisu za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 poskytlo ochranu práv žalovanému ako spotrebiteľovi pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom s tým, že v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov tohto združenia, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP sú zachované. Ak teda pôvodný vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného v priebehu odvolacieho konania podal vyjadrenie k odvolaniu žalobcu za účinnosti OSP, realizoval tým predmet svojej činnosti, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Počas konania súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho konania právne a skutkovo argumentoval na podporu tvrdení žalovaného, na podporu ochrany spotrebiteľa a účinky jeho úkonov do 30. 06. 2016 zostali zachované. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd na tieto úkony prihliadal aj na základe pôsobenia pôvodného vedľajšieho účastníka v konaní bolo následne vo veci samej rozhodnuté. Odvolací súd považuje za daného stavu pribratie totožného združenia - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v zmysle § 95 ods. 1 CSP od 01. 07. 2016 ako osobitného subjektu v odvolacom konaní za nadbytočné, neúčelné a nehospodárne, ak pôvodný vedľajší účastník vykonal na ochranu práv spotrebiteľa v čase do 30. 06. 2016 všetky nevyhnuté úkony a odvolací súd na tieto úkony v zmysle § 470 ods. 2 CSP prihliadal. Nemožno opomenúť, že v odvolacom konaní je predmetom odvolacieho konania len rozhodovanie o náhrade trov konania po späťvzatí žaloby žalobcom. 24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd návrhu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na jeho vstup do konania od 01. 07. 2016 pod novým procesným označením nevyhovel a združenie ako osobitný subjekt podľa § 95 ods. 1 CSP do odvolacieho konania nepribral, keď navyše z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný s jeho vstupom do konania súhlasil. 25. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému však v odvolacom konaní trovy konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by bolo možné považovať za účelne vynaložené výdavky, nevznikli. Na strane žalovaného v konaní vystupovalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a to za účinnosti OSP platného a účinného do 30. 06. 2016. V zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a preto Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré do konania vstúpilo ako vedľajší účastník na strane žalovaného, ešte za účinnosti OSP vznikol nárok na náhradu trov konania vrátane náhrady trov odvolacieho konania za právne úkony, ku ktorým došlo do 30. 06. 2016. Odvolací súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na náhradu trov odvolacieho konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí s tým, že o výške týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník. 26. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).