Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/44/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815208071 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6815208071.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu O.. E. H., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom P. C. XXX/XX, S., zastúpený JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou, so sídlom Námestie Andreja Hlinku, Považská Bystrica, IČO: 42378397, proti žalovaným 1) O.. A. E., rod. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom A. XX, okres S., 2) R. T., rod. J., XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, P. - J. E., obaja zastúpení JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 4, Rožňava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaných zo dňa 21. 11. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.k. 3C 9/2015-106 zo dňa 26. 09. 2016 čo do výroku o trovách konania takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo určené, že žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi preukázané odôvodnené a účelne vynaložené trovy konania v plnom rozsahu p o t v r d z u j e. Vo veci samej zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žalovaní 1/,2/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu určenom § 251 CSP. o d ô v o d n e n i e : 1. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu v konaní. Súd nevzhliadol dôvody na postup podľa § 257 CSP, pretože žalovaní 1/ a 2/ rade nepristúpili k mimosúdnemu vyriešeniu sporu a následnému spätnému prevodu vlastníckeho práva na žalovanú v 2/ rade. Preto súd priznal žalobcovi podľa zásady úspechu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Proti rozsudku procesného súdu, čo do výroku o priznaných trovách konania odvolanie podali žalovaní. Uviedli, že súd hoci to deklaruje v odôvodnení rozhodnutia (že skúmal dôvody hodné osobitného zreteľa) v skutočnosti tak neurobil a v tomto smere sa obmedzil iba na konštatovanie toho, že žalovaní nepristúpili k mimosúdnemu riešeniu veci a následne sa už riadil výlučne len zásadou úspešnosti. 3. Žalovaní zastávajú názor, že dôvody osobitného zreteľa existujú v ich prípade. Za takýto dôvod považujú samotný predmet konania, kde sa konalo o určovacej žalobe, čiže rozhodnúť o veci bolo v záujme oboch strán sporu na vyriešenie otázky. Rozhodnutie vo veci záviselo od posúdenia otázky, či sa predkupné právo vzťahuje aj na darovaciu zmluvu. Žalovaní zastávajú názor, že je tu nejednotnosť rozhodovacej praxe, či sa predkupné právo vzťahuje aj na darovaciu zmluvu. Už táto skutočnosť je dôvodom hodným osobitného zreteľa. 4. Žalovaná 2/ zároveň tiež namieta, že ona je sociálny prípad, je dôchodkyňou vo veku 85 rokov a jediným zdrojom jej príjmu je starobný dôchodok. Žalobca je však veľkopodnikateľ, ktorý vlastní značný majetok. Poukázala zároveň na rozhodnutie publikované v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 419/1953, v zmysle ktorého v konaní o uplatnenie nároku z predkupného práva spoluvlastníka je pasívne legitimovaný len nadobúdateľ (kupujúci). V konaní ona vystupovala ako darkyňa a teda nevystupovala v postavení nadobúdateľa. Podľa nej nemala byť ani žalovaná. Vzhľadom na jej vek a na jej postoj v konaní by bolo krajne nespravodlivé, aby bola zaviazaná povinnosťou nahradiť žalobcovi, ktorý je viac než veľmi solídne majetkovo zabezpečený, nahradiť trovy konaia. 5. Žalovaným sa javí nespravodlivé rozhodnúť o trovách konania tak, že tieto majú znášať solidárne oni. Z ustanovení § 257 CSP vyplýva, že výnimočne súd nemôže nepriznať náhradu trov konania podľa zásady úspešnosti, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolatelia horeuvádzané dôvody považujú za dôvody hodné osobitného zreteľa. Správnosti toho názoru svedčí aj ich rozhodnutie nepokračovať v konaní (podaním odvolania čo do vyhovujúceho výroku), o tom čo spoznali právny názor súdu prvej inštancie. Tento právny názor pred pojednávaním, na ktorom rozhodol súd o veci samej nebol účastníkom oznámený. Žalovaní preto navrhli, napadnutý rozsudok vo výroku o trovách zmeniť tak, že súd právo na náhradu trov konania neprizná žiadnej strane sporu; alternatívne navrhli napadnutý výrok predmetného rozsudku zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. Žalobca do vyjadrení podanom k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi odvolania. Žalobcovi vzniklo nesporné právo na náhradu účelne vynaložených trov a nákladov spojených s uplatnením svojho práva na súde v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje generálnou zásadou úspechu a neúspechu vo veci. 7. V tomto prípade nemožno hovoriť o výnimočnosti situácie a teda nie je dôvod na použitie ustanovenia § 257 CSP, pri rozhodovaní o trovách konania. Tvrdenie žalovaných, že „nepodali odvolanie čo do merita veci a na toto treba prihliadať, ako na okolnosť hodnú osobitného zreteľa“ nie je okolnosťou, ktorá môže byť hodnotená ako výnimočná. Sociálna odkázanosť žalovanej v 2/ rade nebola podložená. 8. Žalobca preto navrhol, o trovách konania rozhodnúť tak, že napadnutý rozsudok prvej inštancie bude potvrdený. 9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdil, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). 11. K podanému odvolaniu krajský súd dodáva. Nemožno akceptovať ako jediné správne tvrdenie žalovanej 2/, ktorá odkazuje na rozhodnutie R 19/53, z ktorého má vyplývať záver, že pri porušení predkupného práva má byť žalovaný iba nadobúdateľ. Takýto jednoznačný záver z uvedeného rozhodnutia nevyplýva. Práve naopak treba zdôrazniť, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany zaviazaného spoluvlastníka na výber tieto možnosti: a/ môže sa domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (§ 40a). Prípadná žaloba oprávnenej osoby v takomto prípade smeruje voči všetkým účastníkom prevodnej zmluvy (ich právnym nástupcom) ako pasívne legitimovaným osobám. b/ môže sa domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby. Ak tak nadobúdateľ podielu neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 229 CSP). Žalobca v tomto prípade zvolil možnosť a/. 12. Pri rozhodovaní o trovách konania sa ako esenciálne kritérium priznania premieta v ust. § 255 CSP zásada „úspech vo veci“. Zásada úspechu vo veci znamená, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli (samozrejme iba trov konania vymedzených v ust. § 251 CSP). Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Pri procesnom spoločenstve, teda ak na jednej strane sporu vystupuje viac subjektov, sú oprávnení požadovať náhradu trov, resp. sú povinní na ich náhradu podľa pomeru účastníctva vo veci. Solidaritu účastníkov možno v rozhodnutí založiť iba v prípade, ak vyplýva z hmotného práva a je prípustná iba vtedy, ak ide o procesné spoločenstvo (ako to bolo v tomto prípade). 13. Podľa ust. § 257 CSP môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá ne stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje vždy kumulatívne spojenie dvoch podmienok a/ dôvody hodné osobitného zreteľa, b/výnimočné okolnosti Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. To však neznamená, že tým sa vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. 14. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom konania, alebo procesnej situácie. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania. 15. K aplikácii ustanovenia § 257 môže dôjsť aj s aspektov sociálnych. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napr. skutočnosť, že strana, ktorá nemala úspech vo veci, ocitne sa v takej závažnej, sociálnej, alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu. Iba konštatovanie, že rozhodnutie výnimočnosti nepriznania práva na náhradu trov konania nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry úspešnej strany bez toho, aby sa súd majetkovou sférou tejto strany akokoľvek zaoberal, je neprípustné. 16. V tejto situácii, to znamená pri vyhodnocovaní sociálnych aspektov, treba však vždy mať na pamäti, že ide o sporové konanie, kde návrhovú povinnosť ako aj povinnosť dôkazu majú stránky. Znamená to, že pokiaľ sa žalovaná 2/ odvoláva na svoju sociálnu situáciu, bolo jej povinnosťou predložiť spolu s odvolaním dôkazy o tejto situácii. To však žalovaná 2/ neurobila. 17. Treba zdôrazniť, že z pohľadu ustanovenia § 257 CSP toto ustanovenie slúži na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva, alebo právom chránené záujmy, nedostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. 18. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie, alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie ustanovenia § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. 19. Treba teda konštatovať, že dôvody osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne: a/ neprimeraná tvrdosť, b/ podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, c/ povaha a okolnosti sporu, d/ zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, e/ zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, f/ osobné pomery strany sporu, g/ nízky príjem. 20. Ako už bolo vyššie uvedené povinnosťou žiadateľky o použitie moderačného práva bolo preukázať, pokiaľ ide o sociálny aspekt (svoje osobné, majetkové, atď. pomery, ako aj prinajmenšom zhruba priblížiť pomery protistrany). Toto však žalovaná 2/ v konaní a ani v podanom odvolaní neurobila. 21. Z výsledkov sporu, zo spôsobu vedenia sporu a ani z iných procesných situácii nevyplynul dôvod na použitie moderačného práva. Týmto dôvodom rozhodne nemôže byť nepodanie odvolania vo veci samej. 22. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Odvolací súd potom s poukazom už vyššie citované zásady a teda aj ust. § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu, ako to predpokladá ust. § 251 CSP. 23. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).