Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/252/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816203419 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6816203419.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 264 29 705 Česká republika, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému 1/ N. I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX I. o zaplatenie 1.064,97 Eur s prísl., žalovanému 2/ V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX X., o zaplatenie 99 Eur s prísl., žalovanému 3/ N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX N. o zaplatenie 875,87 Eur a prísl., žalovanému 4/ Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX G. o zaplatenie 144 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Revúca č.k. 6C/68/2016-41 zo dňa 25. augusta 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Revúca č.k. 6C/68/2016-41 zo dňa 25. augusta 2016 potvrdzuje. Žalovanému 1/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/, 2/, 3 a 4/ zaplatenia zmenkovej istiny aj s príslušenstvom a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa návrhmi na uplatnenie pohľadávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "Nariadenie č. 861/2007"), podanými vo veciach vedených Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 6C/68/2016, 6C/69/2016, 6C/70/2016 a 6C/71/2016 domáhal proti žalovaným 1/ - 4/ zaplatenia pohľadávok zo zmeniek vystavených žalovanými 1/ - 4/ na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, sídlo Pribinova 25, 811 09 Bratislava, ktoré boli rubopismi prevedené na žalobcu. 3. Okresný súd v konaní postupoval podľa Nariadenia č. 861/2007, a keďže sa podľa článku 19, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, postupoval v konaní aj podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. 4. S ohľadom na to, že okresný súd vo veci mienil vykonať dokazovanie aj takými dôkazmi, ktoré v podaných návrhoch žalobca neuviedol, podľa článku 5 ods. 1, článku 7 ods. 1 písm. c) a článku 9 Nariadenia č. 861/2007 nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov konania, pričom žalobcu písomne upovedomil o tom, že na pojednávaní vo veci budú vykonané aj žalobcom nenavrhnuté dôkazy listinami z exekučných spisov oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti žalovaným 1/-4/ ako povinným, prípadne listinami, ktoré na pojednávaní predložia žalovaní 1/-4/ a výsluchom žalovaných 1/-4/. O nariadení pojednávania nerozhodoval osobitne formalizovaným postupom vydaním uznesenia, keďže podľa § 5 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 písomne je potrebné vyhotoviť iba rozhodnutie súdu o odmietnutí žiadosti strany o nariadenie ústneho pojednávania. 5. Okresný súd uviedol, že žalovaným 1/ - 4/ doručil návrh žalobcu spolu s tlačivom „C“ podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007. Žalovaný 1/ sa k návrhu žalobcu nevyjadril, iba požiadal o odročenie termínu pojednávania; túto žiadosť žalovaného 1/ súd neakceptoval. Žalovaná 2/ sa k návrhu žalobcu nevyjadrila, iba ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní. Žalovaná 3/ sa k návrhu žalobcu nevyjadrila, ako jediná zo žalovaných sa zúčastnila pojednávania vo veci. Žalovaný 4/ sa k návrhu žalobcu nevyjadril. 6. Okresný súd z kópií zmeniek a zmlúv o úvere zabezpečených z exekučných spisov vedených Okresným súdom Revúca na návrh spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako oprávneného proti žalovaným 1/ - 4/ ako povinným zistil, že všetky zmenky boli žalovanými 1/ - 4/ vystavené v súvislosti s poskytnutím úveru spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľom žalovaným 1/ - 4/ ako dlžníkom. Uvedená súvislosť vyplýva z dátumu ich vystavenia a sériového čísla zmeniek, ktoré sú zhodné s dátumami uzatvorenia zmlúv o úvere a sériovými číslami zmlúv o úvere. Z bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že predmetné zmenky boli takto vystavené za účelom zabezpečenia záväzkov dlžníkov z úverovej zmluvy ako blankozmenky. 7. Okresný súd uviedol, že Zmluva o úvere medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanými bola formálne uzatvorená so žalovaným 1/ ako fyzickou osobou podnikateľom, pričom vnútorný obsahový nesúlad údajov v zmluve obsiahnutých týkajúcich sa identifikácie žalovaného 1/ ako dlžníka aj údajmi fyzickej osoby s ohľadom na ďalšie okolnosti uzatvorenia zmluvy (použitie typizovaného formuláru a pod.) má za následok, že žalovaného 1/ je potrebné považovať vo vzťahu k spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. za spotrebiteľa tak, ako to vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.6CoE/79/2015-39 zo dňa 30.04.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Revúca o zastavení exekúcie voči žalovanému 1/ ako povinnému. 8. Okresný súd uviedol, že Zmluvy o úvere medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. a žalovanými 2/ - 4/ obsahujú prehlásenie dlžníkov, že im finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon zamestnania (žalovaná 3/) alebo povolania (žalovaní 2/ a 4/). Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti v iných veciach týkajúcich sa úverových vzťahov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. však známe, že takéto prehlásenie dlžníkov je obsahom zmlúv len z dôvodu, aby bola takto formálne vylúčená ochrana dlžníkov uzatvárajúcich zmluvy o úvere za účelom uspokojenia svojich individuálnych spotrebiteľských potrieb. Porovnaním textu vyplnených zmlúv o úvere ako aj zmeniek, najmä tých, ktoré boli podpísané žalovanými 1/, 3/, a 4/ je aj bez vykonania znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectva zrejmé, že formuláre týchto zmlúv a zmeniek nevypisoval dlžník, ale obchodný zástupca spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.; dlžníci len podpísali už vopred vyplnený text zmluvy a zmenky, pričom ani nevedeli, že súčasťou zmluvy je aj prehlásenie o účele použitia prostriedkov z úveru odporujúce skutočnému účelu použitia týchto prostriedkov, resp. neuvedomili si možný dôsledok pravdivosti tohto prehlásenia. Preto takto urobené vyhlásenie o účele použitia prostriedkov z úveru nie je prejavom vôle dlžníka a už vôbec nie je dôkazným prostriedkom k preukázaniu skutočného účelu použitia prostriedkov z úveru. 9. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že v predmetnej veci sa dostáva do rozporu právna povaha zmenky ako dokonalého bezpodmienečného listinného cenného papiera nespornej povahy, kde zmenka sama osebe je jediným a celkom dostatočným dôvodom zaplatenia, ako aj abstraktnej povahy a samostatný záväzkový vzťah, s pravidlami práva na ochranu spotrebiteľa, ktorými je používanie zmeniek na splnenie alebo zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľských úverov vylúčené. 10. Žalobca ako indosatár zmeniek o sebe tvrdí, že nemá žiadnu vedomosť o obsahu vzťahu žalovaných 1/-4/ a predchádzajúceho majiteľa zmeniek. Z vysokého počtu na žalobcu prevedených zmeniek (len v malom okrese Revúca si žalobca uplatňuje práva z 940 zmeniek prevedených na žalobcu od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.) a ďalej z toho, že všetky zmenky sú vystavené vyplnením identického formulára fyzickými osobami v postavení vystaviteľa zmenky na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., ktorej predmetom podnikania je poskytovanie spotrebiteľských úverov, musí byť žalobcovi pri zachovaní obvyklej opatrnosti zrejmé, že skutočným dôvodom (kauzou) vystavenia zmeniek je zabezpečenie spotrebiteľských úverov. Nadobudnutím zmeniek tak žalobca vedome konal na škodu žalovaných 1/-4/, pretože musel mať vedomosť o tom, že predmetné zmenky boli vystavené v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľských úverov. Za tohto stavu nemožno žalobcu považovať za dobromyseľného nadobúdateľa zmeniek s účinkami v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., t.j. že by voči žalobcovi žalovaní 1/ - 4/ nemohli namietať skutočnosti týkajúce sa ich vlastného vzťahu s pôvodným majiteľom zmeniek. 11. Ak je vylúčené použitie zmenky v určitých právnych vzťahoch (okrem spotrebiteľských vzťahov napr. vzťahy pracovnoprávne), potom skutočnosť, že zmenka bola vystavená k zabezpečeniu takéhoto právneho vzťahu nie je dôvodom neplatnosti zmenky, ale zakladá dôvodnú obranu dlžníka vo forme námietky neprípustného dôvodu zmenky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 933/2008 zo dňa 24.09.2008, dostupný na www.nsoud.cz, alebo rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 9Cmo 122/2013 zo dňa 29.04.2013, dostupný na www.beckonline.cz). V tejto súvislosti potom ustanovenie článku III § 3a zákona č. 191/1950 Zb., podľa ktorého zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky sú neplatné je nesprávnou (napriek tomu účinnou a záväznou) trivializáciou hmotného práva. Nemožnosť uzavrieť zmenkovú dohodu o použití zmenky na rad je možné vyvodiť aj z ustanovení § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. b) a písm. l) Občianskeho zákonníka, podľa ktorých spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať dojednania spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorými sú najmä ustanovenia dovoľujúce dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, a ustanovenia obmedzujúce prístup spotrebiteľa k dôkazom alebo ukladajúce spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by mal niesť dodávateľ. Ak nie je právne prípustné previesť dlh dodávateľa na tretiu osobu, ak by sa tým zhoršila možnosť spotrebiteľa domáhať sa splnenia svojej pohľadávky, potom je nutné logicky dospieť k záveru, že rovnako sú nedovolené aj prevody pohľadávok dodávateľa (najmä zmenkových pohľadávok) na tretiu osobu, proti ktorej sa spotrebiteľ môže brániť iba s väčšími ťažkosťami, než by to bolo možné voči dodávateľovi, pričom práve prevod zmenky rubopisom má tieto dôsledky spojené s prenášaním dôkazného bremena ohľadom kauzálnych námietok podľa § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. na spotrebiteľa (opäť rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 9Cmo 122/2013 zo dňa 29.04.2013, dostupný na www.beckonline.cz). 12. Pri riešení vyššie uvedenej kolízie pravidiel práva na ochranu spotrebiteľa vylučujúcich používanie zmeniek na zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľských úverov s formálnymi pravidlami zmenkového práva (najmä obmedzené možnosti kauzálnych námietok) je potom potrebné, aby súd zvážil, ktorému druhu právnych noriem dá prednosť. Vzhľadom k tomu, že ochrana spotrebiteľa okrem konkrétnych formalizovaných právnych noriem je aj všeobecným právnym princípom súkromného ako aj európskeho práva, ktoré má pred vnútroštátnym právom prednosť (článok 7 ods. 2 Ústavy SR), potom už samotný účel a povaha noriem práva na ochranu spotrebiteľa, na ktoré je potrebné prihliadať v každej situácii, určuje, že súd v uvedenej kolízii musí dať prednosť právu na ochranu spotrebiteľa, tým skôr v prípade, ak žalobca nie je dobromyseľným nadobúdateľom práv zo zmeniek. Uvedené platí bez ohľadu na to, kedy bola zmenka vystavená a platí to aj v situácii, kedy pasívni žalovaní svoje práva v konaní aktívne nebránia (kauzálne námietky sami neuplatňujú), pretože nemožno neprihliadať k tomu, čo je súdu známe, alebo čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Hoci právny inštitút zmenky je založený na prísnej formálnosti zmenkových záväzkov, táto formálnosť samotná nemôže odchýliť práva zo zmenkového vzťahu v prospech jednej strany, túto skutočnosť je potrebné akcentovať najmä pri používaní zabezpečovacích zmeniek (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III.ÚS 980/13 zo dňa 19.06.2014, dostupné na www.profipravo.cz). 13. Okresný súd preto aj bez návrhu alebo námietky žalovaných 1/-4/ prihliadol na zistenú skutočnosť, že žalovanými 1/-4/ vystavené zmenky za účelom zabezpečenia splnenia hlavných záväzkov z uzatvorených zmlúv o úvere, teda tzv. zabezpečovacie zmenky poskytnutých spotrebiteľských úverov, boli vystavené v rozpore so zákazom ich vystavenia plynúcim z v rozhodnom čase účinného § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. Povinnosť súdu prihliadať na takéto kauzálne skutočnosti aj bez návrhu (z úradnej povinnosti) plynie aj z ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. účinného od 23.12.2015. Keďže povinnosť súdu prihliadať v konaní na skutočnosti odôvodňujúce kauzálne námietky nemožno uplatňovať inak ako v rámci súdneho konania, ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. účinného od 23.12.2015 je svojou povahou procesnoprávna norma (hoci je zaradená v inak hmotnoprávnom predpise). Tento procesnoprávny charakter normy má význam z hľadiska časovej pôsobnosti normy a teda možnosti jej aplikácie aj v konaniach začatých pred nadobudnutím účinnosti dňa 23.12.2015 ako aj vo všeobecnosti v konaniach, ktorých predmetom je posudzovanie právnych vzťahov zo spotrebiteľských zmeniek vystavených aj pred dňom 23.12.2015. V oblasti procesného práva platí ako základná zásada účinnosti právnych noriem princíp nepravej retroaktivity (napr. § 355 O. s. p. a ďalšie prechodné ustanovenia k početným novelizáciám O. s. p., § 470 CSP, ako aj iné prechodné ustanovenia k iným procesným predpisom). Z povahy procesného práva tak vyplýva, že nové procesné právo (jeho zmeny) majú pôsobiť výlučne odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona a to aj pre konania začaté pred jeho účinnosťou. Na základe zásady princípu nepravej retroaktivity procesného práva, tiež na základe absencie osobitnej od tohto všeobecného princípu odchylnej intertemporálnej úpravy pre ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. v spojení s jeho procesným charakterom, je potom potrebné toto ustanovenie vo všeobecnosti aplikovať vo všetkých konaniach, ktorých predmetom je posudzovanie právnych vzťahov zo spotrebiteľských zmeniek, a to aj zmeniek vystavených pred 23.12.2015. Súd preto aj z tohto dôvodu aj bez návrhu resp. námietky žalovaných 1/-4/ prihliadal na kauzálne okolnosti vystavenia zmeniek. 14. Predmetom konania na základe skutkových tvrdení žalobcu boli iba práva z predložených zmeniek, nie aj práva z pôvodných úverových vzťahov medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľom a žalovanými 1/-4/ ako dlžníkmi, pretože prevod zmenky rubopisom nemá za následok aj postúpenie práv z právneho vzťahu, v ktorom bola zmenka vystavená. Preto v tomto konaní nebolo možné a ani potrebné skúmať zmluvné podmienky, ani hmotnoprávne nároky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. voči žalovaným 1/-4/. Pôvodný úverový vzťah tu má význam len pre zistenie, že vystavené zmenky majú súvis s poskytnutím úveru, ktorý je úverom spotrebiteľským. 15. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu odvolanie s odôvodnením, že konaním súdu, ako aj napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia EP a Rady (ES č. 861/2007) z 11.07.2007 (ďalej len Nariadenie), ktoré má všeobecnú pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a je aj priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Podľa názoru žalobcu súd nemohol nariadiť podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia pojednávanie, pretože pre jeho nariadenie neboli splnené podmienky uvedené v cit. Nariadení. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nie je možné podľa jeho názoru uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov konania, ich skutkových tvrdení a ani za účelom doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods.1 písm. a/ Nariadenia. Pojednávanie nie je možné podľa jeho názoru nariadiť podľa Nariadenia ani vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia alebo ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III Nariadenia (tlačivo „C“) na žalobnú odpoveď. 16. Podľa jeho názoru v podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou uznesenia, pričom okresný súd žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho stranám v súlade s § 45 a nasl. O.s.p., preto sa takéto pojednávanie nemohlo uskutočniť a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí. Konanie je tak postihnuté vadou, pretože došlo k porušeniu ust. § 167 a nasl. O.s.p., čo v konaní vyvolalo zásadné právne následky - vykonanie ústneho pojednávania a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tom smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. 17. Uviedol tiež, že žalovaní nedoručili súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods.3 alebo 6 Nariadenia, preto mal súd postupovať podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke bez pojednávania. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že okresný súd vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré dokazovanie žalobca nenavrhol. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch len platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, čím dostatočne preukázal právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, preto neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Z prednesov účastníkov konania počas písomnej fázy konania, a to aj na základe koncentračnej zásady podľa čl. 5 Nariadenia a dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Každý žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to práve z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak urobil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd tak z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával a uplatnenú pohľadávku nerozporoval, naopak svojim konaním ju prakticky uznal. 18. Okresný súd v rozpore so zákonom považoval údajne nesporné skutočnosti, ktoré neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania a ktoré vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol za jednoznačné a za nesporné, pričom žalobca a ani žalovaný sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na základe takýchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. 19. Navyše okresný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj na základe nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ, keď zmenku, ktorá je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a ktorú nie je možné spájať či podmieňovať inými okolnosťami, ak nie sú na zmenke uvedené, sa vôbec prvostupňový súd nezaoberal a odignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka, nie iný záväzkový právny vzťah, pričom súd posudzoval prejednávanú vec, ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Pripustil, že ak aj je za určitých okolností možné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, musí byť táto námietka vznesená zo strany žalovaného, na ktorom je dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je však možné, aby takúto iniciatívu proti vôli žalovaného prevzal na seba súd a suploval jeho aktivity. 20. Ak teda okresný súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, nie je tento jeho názor správny, pretože vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol a ktoré ani žiaden z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) je po indosovaní irelevantný. Žalobcovi ani nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000, ako aj na uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 5 CMo 14/97, a to z dôvodu, že Najvyšší súd ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, preto je možné tento judikát na prejednávanú vec použiť. 21. K záveru súdu, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov uviedol, že zákon o spotrebných úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie spotrebného úveru bola vystavená zmenka a limitoval iba výšku zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek, preto nemohla byť dohoda o jej vyplnení neplatná. 22. V ďalšom poukázal žalobca na rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch a na rozhodnutie sp.zn. 1Ob/602/87 zo dňa 10.06.1987. Poukázal tiež na to, ako je potrebné vykladať tzv. zákazy zmenky, t.j. prípady, keď zákon zakazuje, aby veriteľ použil zmenku vystavenú dlžníkom - spotrebiteľom alebo aby mu ju dlžník vystavil a odovzdal. To, že § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. limitoval zabezpečenie zmenkou len do výšky 30% nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená toto percento presahuje. Jedná sa len o tzv. relatívnu námietku zmenkového zákazu, pričom na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka. 23. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/ a žalovaný 3/. Okresný súd posúdil obsah vyjadrení žalovaného 1/ a 3/ k odvolaniu a uviedol, že neobsahuje žiadne relevantné skutkové a právne argumenty, preto je ich doručenie žalobcovi podľa § 374 ods. 1 CSP nadbytočné. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k odvolaniu však uviedol, že odvolaniu nerozumie ale je ochotný splácať sumu 875,87 Eur v splátkach po 10 Eur, keďže mu momentálne finančná situácia vyššiu splátku nedovoľuje. Túto informáciu považoval odvolací súd pre žalobcu za relevantnú, preto vyjadrenie žalovaného 3/ zaslal žalobcovi a uznesením 43Cob/252/2016-155 mu umožnil, aby sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril. 24. Žalobca v podaní, doručenom odvolaciemu súdu dňa 31.01.2017 uviedol, že okolnosti uvádzané žalovaným 3/ nie sú pre súdne konanie o zmenke právne významné. Nepriaznivá sociálna situácia nie je dôvodom na zamietnutie návrhu. Uviedol, že nie je možné pripustiť, aby sa vytvorila osobitná skupina subjektov (spotrebitelia) u ktorých by sa dovtedy účinné právne predpisy vykladali inak, ako pre ostatné subjekty. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008 a uviedol, že súhlasí s tým, aby súd povolil žalovanému zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach tak, ako žiada žalovaný 3/. 25. Najvyšší súd SR prijal na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodno-právneho kolégia dňa 20. 10. 2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo zverejnené pod č. 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 v nasledujúcom znení: I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. 26. Zákonom č. 438/2015 Z.z. došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k zmene a doplneniu čl. I., § 17 zák. č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do inštitútu zmenky ako abstraktného cenného papiera bez ohľadu na to, kedy došlo k vystaveniu samotnej zmenky. 27. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 28. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 29. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. 30. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. 31. Podľa § 300 CSP na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 32. Podľa čl. I v § 17 ods.1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení platnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. 33. Podľa čl. I v § 17 ods. 2 cit. zákona v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti ) napríklad § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z. odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 34. S prihliadnutím na Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 a zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa novelizoval čl. I. § 17 a § 3a/ zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, § 52 a nasl. zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj § 17 zák. č. 129 /2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na prechodné ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých sa na všetky konania, a teda aj prebiehajúce, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona, vrátane ostatných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, práva a povinnosti z nich vzniknuté a právne predpisy o ochrane spotrebiteľa, vyzval odvolací súd v súlade s § 382 CSP strany sporu, aby sa k možnému použitiu iných právnych predpisov, ktoré doteraz použité neboli, vyjadrili. 35. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 od.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 36. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a žalovaný 1/ ako dlžník uzavreli dňa 12.05.2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej táto obchodná spoločnosť poskytla žalovanému 1/ úver vo výške 600,- Eur, pričom žalovaný 1/ sa zaviazal, že zaplatí 1176,- Eur v 12 mesačných splátkach vo výške 98,- Eur. 37. POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a žalovaný 2/ ako dlžník uzavreli dňa 17.10.2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej táto obchodná spoločnosť poskytla žalovanému 2/ úver vo výške 350,- Eur, pričom žalovaný 2/ sa zaviazal, že zaplatí 696,- Eur v 12 mesačných splátkach vo výške 58,- Eur. 38. POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a žalovaný 3/ ako dlžník uzavreli dňa 26.10.2011 zmluvu, na základe ktorej mu táto obchodná spoločnosť poskytla úver vo výške 1.400,- Eur, pričom žalovaný 3/ sa zaviazal, že zaplatí 2.748,- Eur v 12 mesačných splátkach vo výške 229,- Eur. Z výsluchu žalovaného 3/ súd zistil, že úver od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. si vzal za účelom financovania kúpy nábytku a kosačky. Údaje do zmluvy vypisoval obchodný zástupca spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. podľa občianskeho preukazu, žalovaný 3/ zmluvu iba podpísal. Ako sa do zmluvy dostal údaj o tom, že finančné prostriedky mu majú byť poskytnuté na výkon zamestnania žalovaný 3/ nevedel, takúto informáciu obchodnému zástupcovi spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. ani nedával. Žalovaný 3/ si nepamätal, že by podpísal aj zmenku, nevie ani čo to zmenka je, podpis na zmenke však uznal za svoj. 39. POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a žalovaný 4/ ako dlžník uzavreli dňa 02.09.2011 zmluvu, na základe ktorej táto obchodná spoločnosť poskytla žalovanému 4/ úver vo výške 100,- Eur, pričom žalovaný 4/ sa zaviazal, že tejto spoločnosti zaplatí 160,- Eur v 5 mesačných splátkach vo výške 32,- Eur. 40. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. vedie voči dlžníkom ako veriteľ, ale aj ako remitent exekučné konania a k návrhu na výkon rozhodnutí prikladá Zmluvy o úvere, návratnosť ktorého bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou. Už okresný súd vykonal dokazovanie Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX a Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX ktorá obsahuje odkaz na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na rube tejto zmluvy a v nich obsiahnutú Dohodu o vyplnení zmenky. 41. Z čl. 13 VPPÚ, ktorými tiež okresný súd vykonal dokazovanie vyplýva, že tento obsahuje Dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent (Pohotovosť s.r.o.) najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh, s čím žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok prehlásených za súčasť zmluvy o úvere akceptoval. 42. Odvolací súd zistil, že žalobca, ako zahraničná právnická osoba podal na predtlačenom formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd návrh na zaplatenie zmeniek vystavených žalovanými 1/ - 4/ (ďalej len „žalovanými“) ako indosatár, na ktorého boli zmenky remitentom potom, ako ju vyplnil, indosované. Žalobca na preukázanie nároku zo zmeniek predložil s návrhom originály vyplnených vlastných zmeniek „na rad“, vystavených žalovanými. Žiadne iné listiny žalobca súdu nepredložil, pretože podľa jeho tvrdenia nimi nedisponoval. 43. O návrhoch žalobcu sa viedli súdne konania pod spisovými značkami 6C/68/2016, 6C/69/2016, 6C/70/2016 a 6C/71/2016, ktoré okresný súd spojil uznesením č.k. 6C/68/2016-39 zo dňa 25.08.2016 na spoločné konanie pod sp. zn. 6C/68/2016. 44. Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. 45. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. 46. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadilo sa do 30.06.2016 zákonom č. 99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom v znení platnom v čase rozhodovania a od 01.07.2016 sa konanie pred všeobecným súdom spravuje zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom. 47. Odvolací súd nepovažoval za potrebné nariadiť podľa článku 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES ústne pojednávanie. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že aj keď si v prebiehajúcom konaní o nároku zo zmenky uplatnil žalobca právo podľa Nariadenia, ktoré je právnym predpisom Európskeho spoločenstva s priamym účinkom, jeho právna úprava nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rovnako, ako aj podľa vnútroštátnej úpravy rešpektovať právo na spravodlivý proces. Z článku 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. 48. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy a ustanovenia použiteľné v slovenskom právnom poriadku, a teda aj § 79 O.s.p. v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 a od 01.07.2016 ust. § 290 a § 295 CSP a súbežne zohľadniť ochranu slabšej strany v konaní práve preto, že Civilný sporový poriadok z vecnej pôsobnosti nevylučuje spotrebiteľské spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ stranou v spore nielen na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného. 49. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedenú zmenu právnej úpravy musel odkloniť od doterajšieho právneho názoru, vyjadreného vo svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43 CoZm 10/2013-131 zo dňa 21.11.2013, č.k. 43 CoZm 50/2014 zo dňa 20.11.2014) vydaných v konaniach o nároku z indosovanej zmenky, v ktorých oprávnenosť posudzoval len podľa Zákona zmenkového a šekového a nerozhodoval o ňom ako o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý zmenka zabezpečovala, pretože bol toho názoru, že účastníci sporu nemali postavenie ako zmluvné strany kauzálneho (úverového) vzťahu, a teda ako dlžník alebo veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca ako majiteľ zmenky, ktorú nadobudol indosamentom voči žalovanému ako vystaviteľovi zmenky nie je v postavení dodávateľa, a preto ani žalovaný nemohol mať v zmenkovom spore postavenie spotrebiteľa. Zo samotnej zmenky nie je možné určiť, aký charakter mal právny vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu, preto ani nebolo možné určiť, či žalovaný mal alebo nemal pri vystavení zmenky postavenie spotrebiteľa. Rovnaký záver o abstraktnom charaktere zmenky vyplýval aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/V/31/2010 zo dňa 24.5.2012, na ktoré odvolací súd odkazoval. 50. Okresný súd rovnako, ako aj súd odvolací v konaní zistil, že zmenky boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomných zmlúv, ktoré ak žalobca nepredložil, má súd podľa § 295 CSP právo si zaobstarať. Keďže si ich zaobstaral už okresný súd a vykonal nimi aj dokazovanie, odvolací súd z jeho zistení pri skúmaní charakteru úverového vzťahu vychádzal. Písomne uzavreté zmluvy o úvere medzi žalovanými ako dlžníkmi a veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú dôkazom o tom, že zmenky majú k pohľadávke vyplývajúcej z tejto zmluvy zabezpečovací charakter a že nárok zo zmeniek uplatnený žalobcom voči žalovaným, ktorí sú fyzickými osobami, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 51. Z novelizovaného ust. § 17 ods.1 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v platnom znení vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Z ods.2 cit. ust. vyplýva, že v konaní o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa a ktorý podpísal ako vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú z § 52 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, z § 5a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na iné právne predpisy, na ktoré § 17 ods.2 ZZŠ odkazuje. Ak by takéto skutočnosti odôvodňovali námietky žalovaného, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, tzv. kauzálne námietky, ktoré by žalovaný bol mohol v prejednávanej veci uplatniť, súd ex offo zistí, či jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a preskúma, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. 52. Pre samotné posúdenie uplatneného nároku zo zmenky je preto zásadný záver, či je správne tvrdenie žalobcu, že predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky a nie nárok z iného záväzkového právneho vzťahu, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, či právo žalobcu ako indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi - žalovanému nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo v dôsledku rubopisu, či je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) po indosovaní zmenky irelevantný, či musí dlžník preukázať, že žalobca bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda, či až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné ex offo prihliadať na skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi ako aj to, či sú kauzálne námietky po indosovaní zmenky neprípustné, či je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I ZZŠ vtedy, ak bol nadobúdateľ zmenky dobromyseľný, či dohoda o vyplnení zmenky má vplyv na platnosť zmenky, aj keby bola neplatná a či má žalobca nárok na primeranú výšku zmenkového úroku. 53. Podľa § 48 ods. 1 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. 54. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 15.11.2010 sa v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. 55. Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom. 56. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 57. Podľa § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 58. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 59. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 60. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 61. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 62. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 63. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 64. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 65. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa ďalšie skutočnosti, a to aj v nadväznosti na tvrdenia uvedené žalobcom v jeho odvolaní a vo vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu na jeho výzvu a tiež aj s prihliadnutím k tomu, že odvolací súd sa v prejednávanej veci odklonil od právneho názoru vyjadreného v obdobných veciach, v ktorých rozhodoval do 23.12.2015, pretože použil pri rozhodovaní, rovnako ako okresný súd právne predpisy, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci použité neboli a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce. 66. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že zmenky vystavené dlžníkmi ako zmenky vlastné spĺňajú všetky formálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového a sú zmenkami platnými. Žalovaní ich vystavili ako zmenky na rad s doložkou bez protestu, ktoré zabezpečovali splnenie ich záväzkov zo zmluvy o úvere, ktorú uzavreli v postavení spotrebiteľa, pričom sa nejedná o spotrebiteľský úver na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľností. 67. Zmenky boli vystavené a podpísané v ten istý deň, ako Zmluvy o úvere. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že ide o tzv. blankozmenky, ktoré boli veriteľom vyplnené v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky obsiahnutej v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Zmenky boli vystavené na predtlači pripravenej vopred veriteľom Pohotovosť s.r.o. a okrem zákonom predpísaného textu „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o. Bratislava“, bol na nich vopred uvedený aj zmenkový úrok 0,25% denne, údaj o splatnosti v prospech veriteľa Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, ako aj ďalšie údaje „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenkách bola zmenková suma a dátum začiatku úročenia dopísaný neskôr, a to až po podpísaní zmeniek žalovanými ako vystaviteľmi. Zmenky boli remitentom POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava prevedené nedatovaným indosamentom na žalobcu. 68. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v čase uzavretia Zmlúv o úvere, kedy došlo aj k vystaveniu blankozmeniek a k Dohode o vyplnení zmeniek žalovanými, nebolo používanie zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch zásadne vylúčené. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere sa v súvislosti s poskytovaním úveru spotrebiteľovi zakazovalo len splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, avšak musel postupovať tak, aby boli zachované všetky práva dlžníka ako spotrebiteľa, ktoré zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplývajú. Príslušenstvom sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 69. Z okresným súdom vykonaného dokazovania, s rozsahom ktorého sa odvolací súd stotožnil nesporne vyplynulo, že zmluvy o úvere uzavreté medzi POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovanými sú zmluvy spotrebiteľské, pretože ich na jednej strane uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., predmetom činnosti ktorej je poskytovanie úverov a ktorá vystupuje vo vzťahu k žalovaným v pozícii podnikateľa, ktorý je dodávateľom a na druhej stane ju uzavreli žalovaní ako fyzické osoby, ktoré žiadali o poskytnutie finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu ako spotrebiteľ. Okresný súd správne vyhodnotil aj postavenie žalovaného 1/ ako spotrebiteľa, vzhľadom na spôsob jeho označenia v Zmluve o úvere. Pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv je dlžník tou slabšou stranou a v záujme obstarania si finančnej hotovosti pristúpi na podmienky veriteľa bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky predložené len ako VPPÚ na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Z úverových zmlúv nesporne vyplýva, že v nej neboli uvedené žiadne sadzby úroku z úveru, pretože sumu, ktorú spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. poskytla žalovaným, zvýšil veriteľ len o sumu poplatkov bez toho, že by bližšie špecifikoval ich druh, pričom celková suma na vrátenie žalovanými dosahovala podľa úverovej zmluvy dvojnásobok a podľa sumy vyplnenej spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako remitentom do zmenky takmer trojnásobok sumy úveru. Súčasťou zmlúv o úvere neboli ani podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná úroková sadzba ani RPMN - ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2. V zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverových zmlúv sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedených zmlúv považuje za bezúročný a bez poplatkov. 70. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že z každej z predložených zmlúv o úvere vyplýva, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 13 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. bol povinný pri vystavení blankozmenky, ktorá síce v tom čase úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), avšak nesporne tak, ako to vyplýva z Dohody o vyplnení zmenky mala zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru postupovať tak, aby dlžníkovi umožnil rovnakú obranu proti prípadnému novému nadobúdateľovi zmenky, akú by bol mal voči pôvodnému veriteľovi a zároveň remitentovi zmenky, t.j. voči POHOTOVOSŤ s.r.o. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a pôvodný remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenka, a teda že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv. rekta zmenku a že by bolo z obsahu tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie žalovaného, a tým aj jeho obranu voči novým nadobúdateľom zmenky, na ktorých mohol pôvodný majiteľ kedykoľvek, aj bez súhlasu žalovaného ako zmenkového dlžníka zmenku previesť. Takýmto konaním obmedzil práva dlžníka zo zmenky podať tzv. kauzálne námietky, na ktoré by bol mal právo podľa čl. I § 17 ZZŠ v znení účinnom do 23.12.2015 vo vzťahu k novému nadobúdateľovi zmenky. Podľa rubopisu na zmenke bola táto indosovaná na žalobcu nedatovaným indosamentom, ktorý si v tomto konaní ako majiteľ zmenky uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy aj so zmenkovými úrokmi a zmenkovou odmenou, pričom okrem iného uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu a žalovaný ako vystaviteľ ním uplatnenú sumu nezaplatil. 71. Keďže si žalobca v konaní uplatnil nároky zo zmeniek, musel odvolací súd podľa § 17 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, ktorého zmena nadobudla účinnosť po vydaní rozhodnutia okresným súdom, z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky námietky, ktoré by boli mohli žalovaní v konaní uplatniť, najmä v súvislosti s Dohodou o vyplnení zmenky, na základe ktorej boli zmenky veriteľom a remitentom vyplnené a následne indosované na žalobcu, aj keď žalovaní relevantné námietky nevzniesli. 72. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi žalovanými a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Táto spoločnosť ako veriteľ podmienila poskytnutie úveru vystavením blankozmenky žalovanými, pričom tento dôležitý údaj, že žalovaní vystavujú blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedla. Neuviedla tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohli žalovaní zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Podstatné je aj to, že výška zmenkovej sumy v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o ktorej nemali žalovaní vopred žiadnu vedomosť. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Žalovaným nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani VPPÚ. 73. Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky tak, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Takéto dojednanie, ktoré umožnilo veriteľovi - dodávateľovi len z toho dôvodu, že žalovaní museli na zabezpečenie návratnosti úveru vystaviť blankozmenku „na rad“, previesť zmenku na tretiu osobu, proti ktorej sa spotrebiteľ nemohol brániť, resp. len s problémami a nemohli vzniesť voči novému majiteľovi zmenky tzv. kauzálne námietky podľa § 17 ZZŠ v znení do dňa 22.12.2015, ktoré by inak, ak by veriteľ nebol mohol zmenku previesť, a teda keby ju bol vystavil ako rekta zmenku, boli mohli voči veriteľovi a remitentovi zmenky vzniesť, posúdil odvolací súd ako konanie, ktoré obchádza účel právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. 74. V prípade zmenky „na rad“ totiž dochádza jej jednoduchým prevodom k podstatnému sťaženiu postavenia zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, pretože pri uplatnení námietok týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom v konaní, ktoré voči nemu už vedie nový majiteľ zmenky, musel splniť podmienky v zmysle cit. § 17 ods. 1 ZZŠ platného do 22. 12. 2015. 75. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ak nebola v zmenkovej dohode obsiahnutej v Dohode o vyplnení zmenky vylúčená prevoditeľnosť zmenky rubopisom, potom takáto dohoda - zmluva obsahovala dojednanie, ktoré nesporne spôsobuje na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, nemôže spĺňať náležiosti individuálne dohodnutej podmienky úverovej zmluvy, a preto je pre rozpor s § 52 ods. 2 OZ neplatná. 76. Okrem toho, že odvolací súd posúdil Dohodu o vyplnení zmenky ako neplatnú pre rozpor s § 52 ods. 2 v nadväznosti na § 53 ods. 1 OZ, je neplatnou aj podľa § 39 OZ, pretože bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu jej uzatvorenia. 77. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená vo VPPÚ umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že zmenková suma bola v čase vyplnenia ponechaná výlučne na vôli veriteľa, ktorý do nej doplnil úroky, poplatky a zmluvné pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo nevzniklo, v dôsledku čoho odvolací súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov. 78. Takýto právny názor odvolacieho súdu vyplýva aj z gramatického výkladu § 52 ods. 1 a 2 a 53 ods. 1 OZ, ale aj § 4 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení do prijatia zák. č. 129/2010 Z.z., keďže každý veriteľ je povinný si počínať tak, aby boli zachované práva dlžníka, a naopak tá istá povinnosť platí aj pre dlžníka vo vzťahu k právam veriteľa. 79. Spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. týmto zákonným spôsobom, keď uzavrela so žalovanými zmenkové dohody - zmluvy o kauze zmenky, t.j. o dôvode, pre ktorý žalovaní vystavili v prospech spoločnosti vlastnú blankozmenku „na rad“ (ordre zmenku), a nie zmenku - „nie na rad“ (rektazmenku), nepostupovala. 80. Zmenka nie je zmluvou, preto zmenková dohoda obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky nespôsobuje jej neplatnosť podľa Zákona zmenkového a šekového, avšak zakladá dôvodnú obranu vo forme kauzálnych námietok dlžníka proti povinnosti zaplatiť zmenku nielen remitentovi, ale aj indosatárovi, ktorý ju ani nesmel podľa ustanovenia § 4 ods.6 zák. 258/2001 Z.z. prijať. Odvolací súd je toho názoru, že žalobcovi muselo byť pri indosácii zmenky od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zrejmé, že ak sú zmenkovými dlžníkmi výlučne fyzické osoby a ak boli na zmenkách uvedené čísla zmluvy, že tieto boli vystavené na zabezpečenie návratnosti peňažných prostriedkov pre pôvodného majiteľa prevádzanej zmenky, ktorý bol aj veriteľom dlžníkov, inak by nebol mal informácie o tom, koľko zo zmenkovej sumy na splátky úveru už dlžníci spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zaplatili a o akú sumu zníži ním uplatňovaný nárok zo zmenky. Musel preto vedieť, že sa jedná o zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, keď v niektorých návrhoch žaloval nielen znížené sumy o splátky úveru, ale aj len zmenkovú úroky a odmenu. Takéto údaje mohol zistiť len z podkladov predložených mu zo strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o. Vedel nielen to, že sa jedná o zmenky „na rad“, keďže boli na neho indosované, ale aj to, že medzi dlžníkmi a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. boli uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bez ktorýchj by len ťažko mohol zo samotnej zmenky zistiť všetky relevantné údaje pre uplatnenie nárokov zo zmenky. Nie je preto možné súhlasiť s jeho tvrdením, že bol pri nadobúdaní zmenky dobromyseľný. 81. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že záväzok žalovaných ako spotrebiteľov k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, v dôsledku čoho nemohol pôvodný majiteľ previesť na nového nadobúdateľa zmenky práva, ktoré platne nenadobudol. Aj keď žalovaní kauzálne námietky, tj. skutočnosti odôvodňujúce námietky, že ich zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou na ujmu ich práv ako spotrebiteľov, ktoré by boli mohli namietať nepodali, okresný súd správne zistil všetky relevantné skutočnosti ex offo vykonaným dokazovaním, a to v intenciách platného a účinného ust. § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, ktorý mu uložil tieto skúmať vždy, a teda nielen u tých zmenkových nárokoch, ktoré boli uplatnené na súde po 23.12.2016, ale aj pred týmto dátumom. Žalobca netvrdil, ale ani v konaní nevyvrátil, že zmenky nemali zabezpečovací charakter a že neboli vystavené v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami, preto platí, že nároky zo zmeniek si žalobca uplatnil voči žalovaným, ktorí sú fyzickými osobami zo zmeniek, ktoré zabezpečovali spotrebiteľské úvery, vzniknuté na základe spotrebiteľských zmlúv. Zo všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré odvolací súd z Dohôd o vyplnení zmeniek zistil vyplýva, že pre ich rozpor so zákonom nie sú žalovaní povinní ako dlžníci jej majiteľovi na zmenku plniť. 82. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 83. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne. 84. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).