Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/28/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816205909 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6816205909.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa D. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny R., dieťa rodičov matky: X. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX X. XXX, prechodne bytom XXX XX S. XX, a otca: D. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX X. XXX, prechodne bytom XXX XX S. XX, o uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 7P/59/2016-17 zo dňa 13.12.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloleté dieťa D. U. dočasne odňal z osobnej starostlivosti rodičov a uložil maloletému dieťaťu výchovné opatrenie - pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku: R. G., IČO: XX XXX XXX, so sídlom W. XXX, M. na dobu 6 mesiacov od nastúpenia výkonu výchovného opatrenia, ktorá doba neplynie od 01.07. do 01.09. kalendárneho roka. Matke maloletého dieťaťa ako aj otcovi maloletého dieťaťa uložil každému povinnosť po dobu výkonu výchovného opatrenia prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, pričom rodičom uložil povinnosť výživné poukazovať vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, a to na účet Reedukačného centra. Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že uznesením č. k. 6P/110/2015-37 zo dňa 19.10.2016 súd začal bez návrhu konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa o uloženie výchovného opatrenia. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru s prihliadnutím k tomu, že doteraz uložené výchovné opatrenia neviedli k náprave, existujú zákonné dôvody v zmysle § 37 ods. 3, písm. a) Zákona o rodine na odňatie maloletého dieťaťa dočasne z osobnej starostlivosti rodičov a uloženie výchovného opatrenia pobytom v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, a to na maximálne zákonom stanovenú dobu 6 mesiacov. Poukázal na to, že maloletá D. je žiačkou W. C.Z. v F., kde v každom školskom roku 2014/2015, 2015/2016 a 2016/2017 opakovane vymeškáva vysoký počet neospravedlnených ako aj ospravedlnených vyučovacích hodín. Ani opakované odsúdenie oboch rodičov maloletého dieťaťa za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, ani výchovné opatrenie dohľadu uložené rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R., ani iné aktivity tohto úradu pri práci s rodinou maloletého dieťaťa, rovnako ani výchovné opatrenie dohľadu uložené rozsudkom okresného súdu č. k. 6P/110/2015-24, ktorým súd uložil maloletému dieťaťu výchovné opatrenie - dohľad, neviedli k žiadnej náprave a maloleté dieťa si naďalej neplní povinnú školskú dochádzku riadne a vyhodnotil, že uložené výchovné opatrenie svoj účel nesplnilo. Súd sledoval účinnosť uloženého výchovného opatrenia v spolupráci s kolíznym opatrovníkom, Obcou S. a W. C.Z. F., pričom zistil, že maloleté dieťa je žiačkou X. ročníka W. C.Z. v F., od marca do septembra 2016 vymeškala 146 neospravedlnených vyučovacích hodín a 118 ospravedlnených vyučovacích hodín, školu navštevuje iba sporadicky, nemá záujem vzdelávať sa, na vyučovacích hodinách je málo aktívna, nerešpektuje príkazy vyučujúcich, niekedy svojvoľne opúšťa triedu počas vyučovania, rodičia so školou nespolupracujú, nespolupracujú ani s kolíznym opatrovníkom. Súd ustálil, že nemožno už prihliadať na opakované prísľuby otca maloletého dieťaťa, ako aj samotného maloletého dieťaťa, že dochádzka do školy sa zlepší, keďže rovnako verbálne prejavený záujem otca a dieťaťa na pojednávaní vo veci sp. zn. 6P/110/2016 v neskoršom období nebol reálne aj uskutočnený. Pretože doteraz uložené výchovné opatrenia neviedli k náprave, súd v zmysle § 37 ods. 3, písm. a) Zákona o rodine dočasne maloleté dieťa odňal z osobnej starostlivosti rodičov a maloletému dieťaťu nariadil pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky, a to v trvaní 6 mesiacov. Súd poukázal na to, že dĺžku doby trvania výchovného opatrenia určil s prihliadnutím k miere, v akej maloleté dieťa v dôsledku doterajšieho rozsiahleho zanedbávania povinnej školskej dochádzky nedosahuje vzdelanostnú úroveň svojich rovesníkov, keď v dôsledku svojho prístupu k vzdelávaniu dvakrát opakovala ročník. Takto stanovenú dĺžku výchovného opatrenia súd považoval za potrebnú tiež z dôvodu obnovenia, resp. skôr vytvorenia riadnych vzdelávacích návykov spočívajúcich v pravidelnej dennej účasti na celom vyučovaní a s tým súvisiacich vzdelávacích aktivít. Výchovné opatrenie bude vykonávané v Reedukačnom centre, ktoré navrhol kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, pričom súd stanovil dobu trvania výchovného opatrenia na dobu 6 mesiacov od nastúpenia výkonu výchovného opatrenia tak, že táto doba nebude plynúť v období od 01.07. do 01.09. kalendárneho roka. Vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu po dobu trvania výkonu výchovného opatrenia súd určil analogicky v zmysle § 81 Zákona o rodine, pričom vyživovaciu povinnosť určil aplikujúc ust. § 62 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, keď mal za to, že je potrebné upraviť vyživovaciu povinnosť rodičov, pričom príjemcom výživného bude zariadenie vykonávajúce výchovné opatrenie. Súd vyživovaciu povinnosť obidvoch rodičov určil v minimálnom rozsahu podľa Zákona o rodine, a to vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu namieta. Uviedol, že v mesiaci december dcéra nemá ani jeden deň vymeškaný, pričom naďalej sa budú snažiť, aby to tak bolo aj naďalej, čo nedokázali za 10 mesiacov, teraz dokážu. 4. Keďže po predložení spisu odvolaciemu súdu nebolo jednoznačne zrejmé, či predmetné odvolanie podal otec maloletého dieťaťa na predvolanie súdu prvej inštancie, otec maloletého dieťaťa v zápisnici o výsluchu zo dňa 06.04.2017 uviedol, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podaním na č. l. 25 spisu podal on, pretože nesúhlasí s tým, aby dcéra išla do takéhoto zariadenia. Uviedol, že sľúbil a aj teraz sľubuje, že dcéra bude už do školy chodiť riadne. Ďalej vypovedal, že teraz asi 8 - 10 dní nebol doma, pracoval pre spoločnosť V. v Z., vtedy dcéra vymeškala asi 2 dni, ale inak sa snaží, aby do školy chodila riadne a aj tam riadne chodí. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že dcére nebude uložené výchovné opatrenie pobytom v zariadení vykonávajúcom odbornú diagnostiku a aby odvolací súd namiesto toho uložil opakovane výchovné opatrenie - dohľad po dobu, ktorej dĺžku ponecháva na zvážení a rozhodnutí odvolacieho súdu. Dcéra je s nimi doma, oni sú radi, že je s nimi doma, chcú, aby chodila do školy riadne. Ona aj chodí do školy rada, ale nechce chodiť do družiny, pretože tam nemá kamarátky. Je tam veľa chlapcov, ktorí sa stále len bijú, ona tam preto nechce chodiť a učiteľky to nechcú pochopiť. 5. Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súhlasí s dohľadom ich dcéry v akej lehote stanoví súd, nesúhlasí s manželom, aby maloletú zobrali do ústavu. 6. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého dieťaťa uviedol, že nemá námietky voči rozsudku súdu prvej inštancie a s jeho rozhodnutím súhlasí. 7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie začal bez návrhu konať vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, o uloženie výchovného opatrenia, keď mal za preukázané, že Okresný súd Revúca rozsudkom č. k. 6P/110/2015-24 zo dňa 11.02.2016, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2016, uložil maloletému dieťaťu výchovné opatrenie - dohľad, ktorého účinnosť mala byť vyhodnotená po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku z dôvodov, že maloletá ako žiačka W. C.Z. v F. v období od marca do septembra 2016 vymeškala 146 neospravedlnených vyučovacích hodín a 118 ospravedlnených vyučovacích hodín. Školu navštevuje iba sporadicky, nemá záujem vzdelávať sa, na vyučovacích hodinách je málo aktívna, nerešpektuje príkazy vyučujúcich, niekedy svojvoľne opúšťa triedu počas vyučovania, pričom rodičia so školou ani s kolíznym opatrovníkom nespolupracujú. Súd vyhodnotil, že uložené výchovné opatrenie rozsudkom č. k. 6P/110/2015-24 zo dňa 11.02.2016 nesplnilo svoj účel, keď z výsledkov sledovania účinnosti výchovného opatrenia súd zistil, že výchovné opatrenie - dohľad, uložené maloletému dieťaťu rozsudkom, účel nesplnilo, preto súd na základe správy kolízneho opatrovníka bez návrhu začal konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa - o uloženie výchovného opatrenia. Súd vo veci vykonal náležité dokazovanie, pričom v konaní pred súdom, a to na pojednávaní dňa 13.12.2016 vypočul aj maloleté dieťa, pričom maloleté dieťa okrem iného vypovedalo, že na predchádzajúcom pojednávaní sľúbila, že bude do školy chodiť, aj do školy chcela chodiť, ale sa jej nepodarilo túto dohodu dodržať. Vypovedala, že teraz by už do školy chodila, čo prisľúbila. Vyjadrila sa, že nechce v žiadnom prípade ísť do reedukačného centra, uviedla, že naposledy bola v škole včera, predtým nevedela uviesť, kedy naposledy v škole bola, uvádzala, že bola asi týždeň chorá. Predtým ako ochorela nevedela uviesť, kedy naposledy v škole bola. Vypovedala, že v škole dvakrát prepadla, nevedela uviesť prečo. Nevedela sa vyjadriť, či v mesiaci november v škole vôbec bola. Rovnako sa pojednávania zúčastnil aj otec maloletého dieťaťa, ktorý vypovedal, že od minulého pojednávania dochádzku dieťaťa do školy zabezpečiť nemohli, pretože mali stále nejaké problémy s manželkou. Vypovedal, že by chcel, aby maloletému dieťaťu bola poskytnutá šanca aspoň do marca, aby mohla preukázať, že začne chodiť do školy. Prisľúbil, že v prípade, ak by bola poskytnutá ešte lehota 3 mesiacov, v tejto lehote by už zabezpečil to, aby maloletá do školy chodila. S prihliadnutím na zistenie súdu prvej inštancie, že maloletá v období od marca do septembra 2016 vymeškala 146 neospravedlnených vyučovacích hodín a 118 ospravedlnených vyučovacích hodín a školu navštevuje iba sporadicky, pričom nemá záujem sa vzdelávať, dochádza k svojvoľnému opúšťaniu triedy počas vyučovania a rodičia so školou ani s kolíznym opatrovníkom nespolupracujú, pričom aj v predchádzajúcich školských rokoch, a to školskom roku 2014/2015 a 2015/2016 opakovane vymeškávala vysoký počet neospravedlnených ako aj ospravedlnených vyučovacích hodín a ani opakované odsúdenie oboch rodičov maloletého dieťaťa za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, ako ani uložené výchovné opatrenie dohľadu rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a ako aj iné aktivity tohto úradu pri práci s rodinou vrátane výchovného opatrenia dohľadu, ktorý dohľad bol uložený rozsudkom okresného súdu č. k. 6P/110/2015-24 zo dňa 11.02.2016 neviedli k žiadnej náprave a maloletá ani v ďalšom období si naďalej neplní povinnú školskú dochádzku riadne, je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že nemožno už naďalej prihliadať na opakované sľuby otca maloletého dieťaťa ako aj samotného maloletého dieťaťa, že dochádzka do školy sa zlepší. Súd prvej inštancie správne dospel názoru, že existujú zákonné podmienky pre rozhodnutie súdu v zmysle § 37 ods. 3, písm. a) Zákona o rodine, podľa ktorého, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 3, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará a nariadi maloletému dieťaťu na účely zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie na 6 mesiacov. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že dĺžka doby trvania výchovného opatrenia určená súdom v lehote 6 mesiacov, bola súdom určená s prihliadnutím k miere, v akej maloleté dieťa v dôsledku doterajšieho rozsiahleho zanedbávania povinnej školskej dochádzky nedosahuje vzdelanostnú úroveň svojich rovesníkov, keď v dôsledku svojho prístupu k vzdelávaniu dvakrát opakovala ročník, pričom takto stanovená dĺžka trvania výchovného opatrenia je potrebná tiež z dôvodu obnovenia, resp. z dôvodu vytvorenia riadnych vzdelávacích návykov spočívajúcich v pravidelnej dennej účasti na celom vyučovaní a s tým súvisiacich vzdelávacích aktivít. S prihliadnutím na odvolacie dôvody otca uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že otec maloletého dieťaťa v odvolaní žiadnym spôsobom ani vecne neargumentoval a neuviedol žiadne odvolacie dôvody, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie s prihliadnutím na zistený skutkový stav pri aplikácii príslušných ustanovení Zákona o rodine tak, ako sú tieto uvedené vyššie. Otec v odvolaní len opakovane uviedol, že sa budú snažiť, aby dcéra navštevovala školu, pričom poukázal, že v mesiaci december dcéra nemala školu vymeškanú; odvolací súd však poukazuje na vyjadrenie otca, ktorým doplnil svoje odvolanie, a to jeho vyjadrenie zo dňa 06.04.2017, z ktorého tiež nepochybne vyplýva, že aj v období bezprostredne pred doplnením odvolania vyjadrením zo dňa 06.04.2017 dcéra opakovane školu vymeškala, asi 2 dni, pričom zároveň vypovedal, že sa inak snaží, aby do školy chodila riadne. Je nepochybné, že rodičia maloletého dieťaťa nezabezpečujú riadne návštevu maloletého dieťaťa do školy, pričom z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie tiež nepochybne vyplýva, že v dôsledku rozsiahleho zanedbávania povinnej školskej dochádzky maloletá nedosahuje vzdelanostnú úroveň svojich rovesníkov a s prihliadnutím k tomu, že doteraz uložené výchovné opatrenie, a to naposledy rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 6P/110/2015-24 zo dňa 11.02.2016 neviedlo k žiadnej náprave, bolo potrebné, aby súd prvej inštancie predovšetkým v záujme samotného maloletého dieťaťa dočasne odňal maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov a uložil maloletému dieťaťu výchovné opatrenie - pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku v súlade s ust. § 37 ods. 3, písm. a) Zákona o rodine. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 378 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. 12. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že súd správne rozhodol aj v časti určenia vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu v súlade s ust. § 62 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine pri analogickej aplikácii ust. § 81 Zákona o rodine na dobu trvania pobytu maloletého dieťaťa v zariadení - Reedukačnom centre M., pričom však otec maloletého dieťaťa rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia vyživovacej povinnosti rodičov po dobu výkonu výchovného opatrenia v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietal. Keďže však odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania v zmysle § 65 CMP, odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny, preto aplikujúc ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil. 13. Odvolací súd na záver uvádza, že o trovách odvolacieho konania nerozhodol, keďže v zmysle § 57 CSP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Vzhľadom na to, že návrh účastníkmi konania, aby súd rozhodoval o trovách konania, podaný nebol, odvolací súd o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania preto nerozhodoval. 14. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).