Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/659/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6904117713 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6904117713.6 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcu: X.. R. E., advokátka so sídlom Zvolen, Sládkovičova č. 99/2, IČO: 37 949 411, zast. JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, so sídlom Trhová ul. č. 1, Zvolen, proti žalovanému: Evanjelický augsburského vyznania cirkevný zbor v Rimavskej Sobote, so sídlom Cukrovarská 43, Rimavská Sobota, IČO: 31 934 170, zast. JUDr. Ľudmilou Lorencovou, s. r. o., advokátska kancelária Metodova 7, 821 08 Bratislava, IČO: 36 809 047, o náhrade trov štátu, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 02. 07. 2015, č. k. 7C/230/20004 - 548, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet súdu sumu 1 014,83 eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia pripojenou poštovou poukážkou. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa žalobkyňa žalobou na okresnom súde domáhala zaplatenia sumy 12 281,75 eur (370 000,- Sk) spolu s príslušenstvom. Po rozhodnutí tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu zostal predmetom konania spor o zaplatenie 9 995,85 eur (301 135,- Sk) s príslušenstvom, ktorého zaplatenia sa žalobkyňa domáhala z dôvodu uzavretej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci v konaní, v ktorom zastupovala žalovaného pod sp. zn. 6C/203/1999 o určenie neplatnosti právneho úkonu. Konanie bolo právoplatne skončené súdnym zmierom, v zmysle ktorého sa zaviazal žalovaný uhradiť žalobkyni sumu 10 000,- eur. V priebehu konania bol pribratý znalec H.. X. G., ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok, za ktorý sa vyúčtoval znalečné. Uznesením zo dňa 05. 11. 2012 súd priznal znalcovi znalečné, pričom bolo vyplatené zo zálohy zloženej žalobkyňou v časti a vo zvyšku v sume 921,73 eur predbežne z rozpočtových prostriedkov súdu. Následne vypracoval znalec doplnenie k znaleckému posudku, ktoré rovnako bolo čiastočne kryté zálohou zloženou žalobkyňou a vo zvyšku v sume 13,05 eur predbežne z rozpočtových prostriedkov súdu. Dňa 07. 04. 2009 sa znalec zúčastnil pojednávania, kde si vyčíslil za účasť na pojednávaní čiastku 39,84 eur, ktorá rovnako bola vyplatená znalcovi z rozpočtových prostriedkov súdu a po dopracovaní znaleckého posudku druhým doplnkom k znaleckému posudku, odmena bola sčasti krytá zálohou zloženou žalobkyňou a sčasti z rozpočtových prostriedkov súdu v sume 40,21 eur. Spolu tak súd prvej inštancie priznal znalcovi znalečné, ktoré vo výške 1 014,83 eur, bolo pokryté z rozpočtových prostriedkov štátu. S poukazom na ust. § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd zaviazal žalovaného, ktorý vo veci úspech nemal, a neboli u neho predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, nahradiť štátu trovy, ktoré vznikli. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne, pretože súd nesprávne skutkovo a právne vec posúdil. Navyše pri vydaní rozhodnutia došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odvolateľ poukázal na doterajší priebeh konania, z ktorého mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď žiadala určitú peňažnú sumu a na podporu jej prehnaných výpočtov a tvrdení žiadala o znalecký posudok na určenie hodnoty nehnuteľnosti. Počas celého konania sa žalovaný bránil námietkami na zbytočnosť žalobkyňou navrhovaného znaleckého dokazovania, nakoľko išlo o reštituované nehnuteľnosti, ktorých hodnota bola jednoznačne určená a nesporná v súdnom konaní prebiehajúcom na okresnom súde pod č. k. 6C/203/99. Navyše poukazovali na to, že hodnota bola známa aj z dokladu o inventarizácii majetku zo dňa 20. 11. 1997. Vzhľadom na to, odvolateľ mal za to, že táto hodnota bola jednoducho a preukázateľne zistiteľná, bez potreby vypracovávania znaleckého, ako aj dodatkov k znaleckému posudku v rámci tohto konania. Takýmto postupom by nevznikli štátu a ani žalobkyni ďalšie trovy. Navyše poukazovali na to, že už v minulosti voči uzneseniam o povinnosti zložiť preddavky na trovy znaleckého dokazovania podávali odvolania, o ktorých nebolo do súčasnosti nijakým spôsobom rozhodnuté. Navyše zdôraznil, že výsledky znaleckého dokazovania nemali žiadnu relevanciu ani zmysel vzhľadom na výsledok sporu. Poukázal aj na to, že žalobkyňa po takmer 10 rokoch sporu dosiahla menej ako tretinu toho, čo pôvodne požadovala. Od samého počiatku uznával nárok žalobkyne vo výške 1 757,29 eur (52 940,- Sk), ktorá by ku dňu zmieru spolu s úrokmi z omeškania dosiahla sumu 4 348,44 eur bez ďalšieho. Navyše zdôraznil, že súd prvej inštancie nesprávne matematicky vypočítal predmetnú sumu k úhrade, ako rozdiel medzi uhradenými nákladmi na znalecké dokazovanie a zloženými a vyplateným zálohami od žalobkyne. V tejto súvislosti poukázal aj na znenie ustanovenia § 148 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a na ust. § 141 ods. 4 O. s. p. s tým, že trovy konania zavinila žalobkyňa a tá by mala znášať tieto trovy. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové rozhodnutie a posúdenie otázky náhrady trov znaleckého dokazovania. 4. Žalobkyňa sa k odvolaniu, ktoré jej bolo doručené dňa 02. 09. 2015 nevyjadrila. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“), preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil. 6. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“). Do ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Nosným pojmovým znakom vyššie uvedeného je princíp okamžitej použiteľnosti novej procesnej úpravy, a to aj na konania začaté a prebiehajúce za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Zmyslom tohto princípu podľa predkladateľov zákona, malo byť bezproblémové zabezpečenie procesného režimu súdnych konaní. Okamžitá aplikácia ustanovení CSP totiž ani iný postup neumožňuje, a to s poukazom aj na základné princípy uvedené v CSP. Podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov, ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. V zmysle čl. 2 ods. 2 Základných princípov, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutí v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutí spravodlivo. 8. Súčasná práva úprava trovy konania zahrnula do šiestej hlavy, druhej časti a trovami konania, podľa ust. § 251 CSP sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Trovy dôkazu upravuje ust. § 253 CSP s tým, že ak strana konaní navrhne vykonanie dôkazu, z ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložil povinnosť zložiť preddavok. Ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. O trovách konania rozhoduje podľa ust. § 262 ods. 1 tak, že rozhoduje o nároku o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Následne o výške rozhoduje samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). 9. Je nesporné, že konanie v danej veci začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Do tohto dátumu boli vykonané vo veci procesné úkony strán sporu, súdu a vykonané dokazovanie. Zároveň bolo vo veci rozhodnuté aj o trovách štátu, uznesením zo dňa 02. 07. 2015. Rovnako aj odvolanie žalovaného bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní, musel prihliadnuť na nový procesný predpis, avšak s ohľadom na to, že procesné úkony súdu, strán sporu, vykonané dokazovanie a napadnuté rozhodnutie boli vydané za účinnosti O. s. p. S prihliadnutím na základné princípy CSP súd prihliadal aj na uvedený procesný stav veci, a to v záujme právnej istoty, keď strany sporu sú v legitímnom očakávaní, že ich spor bude spravodlivo posúdený a v súlade s rozhodovacou praxou, vzhľadom na procesný stav, ktorý tu bol do 30. 06. 2016 tak, aby nebolo zhoršené ich procesné postavenie v konaní. Navyše, súčasná právna úprava trovy štátu v rámci ustanovení CSP nerieši. Preto pri rozhodovaní o trovách štátu vzhľadom na podané odolanie odvolací súd s poukazom na základné princípy , vychádzal z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ako aj z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. 10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, aj keď nie úplne z dôvodov uvedených v odvolaní. Je pravdivé odvolanie v tom, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadal s odvolaniami podanými voči uzneseniam, ktorými bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zložiť preddavky na trovy znaleckého dokazovania (uznesenie zo dňa 07. 06. 2005, uznesenie zo dňa 22. 04. 2008), o ktorých nebolo rozhodnuté. Vzhľadom na rozhodnutie vo veci samej, už zanikli dôvody na rozhodnutie o týchto odvolaniach. Navyše v preskúmavanej veci súd prvej inštancie vo veci samej nerozhodol o trovách štátu a ani nerozhodol, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vo veci bolo rozhodnuté uznesením o schválení súdneho zmieru zo dňa 09. 09. 2014, kde o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Následne takmer rok po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, z vlastnej iniciatívy, vydal uznesenie, ktorým rozhodol o trovách štátu uložením povinnosti žalovanému zaplatiť takto štátom preddavkované trovy. 11. Odvolací súd považuje vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie za neudržateľný a tým za nesprávny, pretože odporuje právnej úprave, zvýhodňuje štát a narúša princíp právnej istoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie súdu prvej inštancie o schválení súdneho zmieru nadobudlo právoplatnosť, nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie doručovať toto rozhodnutie aj osobitne štátu (v tomto konajúcemu súdu), pretože nešlo o prípad upravený v ust. § 94 ods. 4 O. s. p. v čase rozhodovania platného a účinného, v zmysle ktorého, ak sa má podľa rozhodnutia plniť z finančných prostriedkov, z ktorými hospodári súd, účastníkom konania je v tejto časti aj štát, za ktorý koná príslušný súd. Ochrana záujmov štátu spočívajúca v povinnosti súdu rozhodnúť o trovách, ktoré štát platil, je úradnou povinnosťou konajúceho súdu. Táto povinnosť vyplývala súdu prvej inštancie z ust. § 151 ods. 6 O. s. p. v zmysle ktorého, o trovách štátu, súd rozhodne aj bez návrhu. Pokiaľ súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí nerozhodol o trovách štátu a nerozhodol o nich ani bez návrhu do právoplatnosti rozhodnutia, bolo vylúčené, aby o nich rozhodol neskôr uznesením vydaným takmer po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 12. V zmysle právnej úpravy platnej a účinnej v časti rozhodovania súdu, podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 151 ods. 3 veta prvá O. s. p. v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania, alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenie § 166 sa nepoužije. Podľa ust. § 166 ods. 1 O. s. p. ak súd nerozhodol o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť doplniť aj bez návrhu. Citované ustanovenie § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p. treba podľa odvolacieho súdu interpretovať v spojitosti s ods. 3, to znamená, že pokiaľ súd nerozhodne, že o trovách rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, potom má povinnosť rozhodnúť o trovách konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak napriek tomu o trovách konania v rozhodnutí vo veci samej nerozhodne, môže o nich v zmysle citovaného ustanovenia § 166 ods. 1 O. s. p. rozhodnúť doplňujúcim rozsudkom a to na návrh strany, podaný do 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo môže takéto rozhodnutie doplniť aj bez návrhu, no len do doby, pokiaľ nenadobudne právoplatnosť. Je teda vylúčené, aby dopĺňal rozhodnutie z vlastnej iniciatívy až po jeho právoplatnosti. Pokiaľ teda súd prvej inštancie rozhodol o trovách štátu s poukazom na ust. § 151 ods. 6 O. s. p., až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, urobil tak v rozpore s ustanoveniami v tom čase platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku § 151 ods. 1 a 3. 13. Ustanovenia § 137 až 151a O. s. p., ktorý bol platný a účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, určovali pravidlá nielen pre rozhodovanie o trovách konania strán, ale aj pre rozhodovanie o trovách, ktoré platil štát (§ 148 O. s. p. a § 151 ods. 6 O. s. p.). Povinnosťou súdu bolo rozhodnúť o trovách konania, nielen o trovách strán, ale aj o trovách štátu. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí bol súd povinný rozhodnúť aj o trovách štátu, ak nerozhodol, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ak o týchto trovách opomenul rozhodnúť, mohol o nich bez návrhu rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom, ale len kým rozhodnutie vo veci samej, resp. rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nenadobudlo právoplatnosť. Obdobne aj v zmysle ustanovení CSP platí pri rozhodovaní o trovách konania, že o týchto rozhoduje súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Civilný sporový poriadok je oproti Občianskemu súdnemu poriadku striktnejší, nakoľko neumožňuje súdu rozhodovať o trovách do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ukladá povinnosť súdu rozhodnúť o trovách, rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Ak teda konanie pred súdom prvej inštancie skončilo súdnym zmierom schváleným dňa 09. 09. 2014 bolo povinnosťou súdu zároveň rozhodnúť aj o trovách štátu s poukazom na v tom čase platný Občiansky súdny poriadok § 151 ods. 6 O. s. p. ku dňu schválenia súdneho zmieru, prípadne v zmysle ust. § 166 ods. 1 O. s. p. v lehote na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie vo veci končilo. 14. So zreteľom na vyššie uvedené, odvolací súd s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil. Nerozhodol však o vrátení veci na ďalšie konanie, pretože takéto konanie z povahy veci (z dôvodov pre ktoré bolo uznesenie zrušené) neprichádza do úvahy. 15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).