Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/394/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6906209002 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6906209002.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcov 1/ G.. G. X., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Bánošom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Parková č. 1287/4, 986 01 Fiľakovo, 2a/ Y. H., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X. P. XXX/X, XXX XX C., 2b/ H. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. XXXX/XX, XXX XX C., (žalobcovia 2a/ a 2b/ ako právni nástupcovia pôvodnej žalobkyne 2/ Y. W., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX), proti žalovaným 1/ N. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. č. XXX, 2/ B. W., nar. XX. XX. XXXX, s S. pobytom M. č. XXX, zastúpenej opatrovníčkou U. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. č. XXX, obidvaja žalovaní právne zastúpení Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Budatínska 16, 851 05 Bratislava, o žalobe žalobcov o vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie plota a o vzájomnej žalobe žalovaných o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na základe odvolania žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 8C/202/2006-298 zo dňa 07. 05. 2013, takto r o z h o d o l : Pokračuje v spore s právnymi nástupcami pôvodnej žalobkyne 2/ Y. W., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, a to s Y. H., rod. W., nar. XX. XX. R., s trvalým pobytom X. P. XXX/X, XXX XX C. a s H. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. XXXX/XX, XXX XX C.. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota p o t v r d z u j e. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. 1. Okresný súd Rimavská Sobota ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) v poradí tretím rozsudkom zo dňa 07. 05. 2013 žalobu žalobcov o vypratanie nehnuteľnosti zamietol (prvý výrok). Zároveň na základe vzájomnej žaloby žalovaných určil, že pozemok parc.č. XXXX/X - záhrady vo výmere XXX m2 zapísaný na Správe katastra Rimavská Sobota na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M., E. M., okres H. X. je v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ N. W., nar. XX. XX. XXXX v 1/2-ici a žalovanej 2/ B. W., rodenej E., nar. XX. XX. XXXX v 1/2-ici (druhý výrok). O trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalobcom 1/ a 2/ uložil solidárnu povinnosť zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 5.474,41 Eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok). Zároveň uložil žalobcom 1/ a 2/ solidárnu povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet súdu z titulu náhrady trov konania sumu 15,55 Eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok). 1. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že v dobe jeho rozhodovania bola predmetom sporu žaloba žalobcov, ktorou sa voči žalovaným domáhali vypratania nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere XXX m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území M., evidovanej na Správe katastra Rimavská Sobota na LV č. XXXX (ďalej aj „predmetná nehnuteľnosť“ resp. „nehnuteľnosť“) a odstrániť plot nachádzajúci sa na uvedenej nehnuteľnosti. Zároveň predmetom sporu bola je vzájomná žaloba žalovaných, ktorou sa domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti z titulu vydržania, pričom vzhľadom na skutočnosť, že boli právoplatne rozvedení, žiadali, aby došlo k určeniu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti v podiele 1-ce k celku v prospech každého z nich. 1. 3. Ďalej súd prvej inštancie poukázal i na procesnoprávne aspekty sporu a to konkrétne na to, že po zrušení jeho pôvodného rozsudku bola žalovaná 2/ rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote č.k. 7Ps/7/2011 zo dňa 22. 05. 2012 pozbavená na spôsobilosti na právne úkony a ako opatrovníčka jej bola ustanovená jej dcéra U. W., ktorá splnomocnila advokáta P.. P. L. na ďalšie zastupovanie žalovanej 2/ v tomto spore. 1. 4. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že „ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti sú u Správy katastra v Rimavskej Sobote na Liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia M. vedení žalobcovia, avšak po vykonanom dokazovaní súd mal preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť užívajú dobromyseľne a nerušene počas zákonom stanovenej doby žalovaní a keďže žalovaní sa v konaní domáhali vzájomnou žalobou určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti titulom vydržania, súd vzhľadom na vyššie uvedené ich žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalobu žalobcov na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti a odstránenie oplotenia zamietol.“ V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že „mal preukázané že žalovaní 1/ a 2/ užívajú predmetnú nehnuteľnosť dobromyseľne a nerušene od roku 1983, taktiež mal preukázané, že túto nehnuteľnosť užívali dobromyseľne a nerušene aj ich právni predchodcovia manželia T. a manželia S.. Žiadny dôkaz počas celého konania nebol produkovaný, ktorý by potvrdil tú skutočnosť, že žalobcovia sa k predmetnej nehnuteľnosti správali ako vlastníci. Súd poukazuje aj na prvotné potvrdenie Obecného úradu M. zo dňa 07. 02. 2008, z ktorého zistil, že žalovaní predmetnú nehnuteľnosť užívajú dobromyseľne a nerušene ako predmet svojho vlastníctva od roku 1983, žiadne podlžnosti voči obci nemajú.“ Zároveň v súvislosti s tým, že ide o určovaciu žalobu uviedol, že „žalovaní majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti“ pretože „bez tohto určenia je ich právne postavenie neisté. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti sú rozvedení, súd určil vlastnícke právo v ich prospech po 1-ici.“ 1. 5. Rozhodnutia o trovách konania medzi stranami sporu odôvodnil aplikáciou v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní priznal náhradu trov konania vzniknutú z titulu zaplateného súdneho poplatku zo vzájomnej žaloby a z titulu trov ich právneho zastúpenia za presne špecifikované úkony právnej služby. 1. 6. Rozhodnutie o náhrade trov konania štátu odôvodnil aplikáciou v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. 2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobca 1/ a pôvodná žalobkyňa 2/ (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote tzv. blanketové odvolanie (t.j. odvolanie bez uvedenia konkrétnych odvolacích dôvodov). Toto odvolanie doplnili podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 31. 05. 2013. Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že žiadali, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil, ich žalobe vyhovel a vzájomnú žalobu žalovaných zamietol, a aby im zároveň priznal (presne špecifikovanú) náhradu trov konania. 2. 2. V odôvodnení odvolania namietali, že napadnutým rozsudkom „bol narušený princíp právnej istoty a ochrany dôvery v právny poriadok, ktorého súčasťou je zákaz retroaktívneho pôsobenia právnych noriem ...“. Ďalej namietali, že „nikto zo svedkov nepovedal pravdu. T. vedome klamali a zavádzali súd.“ Okrem toho uviedli, že „k nehnuteľnosti, ktorá je riadne zapísaná /zavkladovaná/ a má svojho vlastníka nie je možné vlastnícke právo vydržať, nakoľko by sa jednalo o zásah do vlastníckeho práva ktorý je priamo ochránení právnym poriadkom SR a Ústavou SR. (...) Súd nezobral do úvahy že v okamžiku, keď zo strany žalobcov bol podaný súdny návrh, žalovaní už nemohli byť dobromyseľní a preto súd ich návrhu o vydržanie vôbec nemal vyhovieť.“ Nesúhlasili ani s tvrdeniami žalovaných týkajúcimi sa ich vzájomnej žaloby o určenie vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti z titulu vydržania, že „nehnuteľnosti vrátane pozemku parc. č. XXXX kúpili na základe kúpnej zmluvy od predávajúcich U. T. a P. O. tak, ako v teréne stáli a boli riadne oplotené, teda v stave v akom sa tieto pozemky nachádzajú doteraz. Toto je nezmysel. O tom, že sporný pozemok im nepatrí žalovaní vedeli a vedia a takisto aj ich predchodcovia. Boli neustále upozorňovaní, že im sporná parcela nepatrí a žiadali premiestniť plot. Žalovaní odmietli predmetnú parcelu odovzdať aj keď bol vyhotovený geometrický plán a predmetná nehnuteľnosť na LV XXXX je evidovaná ako ich vlastníctvo.“ Ďalej žalobcovia poukázali na to, že o tom, že žalovaná 2/ bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a že za jej opatrovníčku bola ustanovená jej dcéra sa dozvedeli až na pojednávaní pred vyhlásením rozsudku. „To znamená, že súd pojednával a pritom nemal vedomosť o tom, že žalovaná 2/ je zbavená spôsobilosti na právne úkony. Je to závažná procesná chyba a pochybenie, ktoré sa nedá nijako ospravedlniť a je potrebné vypočul opatrovníčku , t. j. vykonať všetky úkony nanovo. O tom, že mala opatrovníčka splnomocniť právneho zástupcu P.. M. L. na zastupovanie v predmetnom konaní je vrchol porušenia procesného poriadku. Na pojednávaní nesplnomocnila opatrovníčka na ďalšie zastupovanie v predmetnom spore.“ V súvislosti s tým, že prvoinštančný súd vyhovel vzájomnej žalobe žalovaných o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti z titulu vydržania namietali, že žalovaní „nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku vydržaním, hoci by boli akokoľvek dobromyseľní ...“, pričom uviedli svoj názor, ktorým zdôvodňovali tento argument. 3. 1. Žalovaní (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a aby žalobcom uložil povinnosť nahradiť im trovy tohto odvolacieho konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia, ktorých výšku presne špecifikovali. 3. 2. V súvislosti s argumentáciou žalobcov uvedenou v odvolaní, že i ich právni predchodcovia „vedeli“ a že im sporný prevádzaný pozemok nepatrí a preto ho nemohli vlastniť, uviedli, že v súdnom konaní, ktoré trvá od roku 2006 boli podrobne rozobraté všetky právne relevantnej skutočnosti a nič z tvrdení žalobcov sa nepreukázalo. Poukázali na to, že spôsoby nadobudnutia vlastníctva sú upravené v § 132 Občianskeho zákonníka, pričom nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je upravené v § 134 Občianskeho zákonníka. Následne v tejto súvislosti poukázali na historickú genézu právnej úpravy nadobúdania vlastníckeho práva vydržaním, ktorú popísali už vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16. 04. 2009. V súvislosti s prejednávaným sporom uviedli, že keďže sporný pozemok ako svoj vlastný nerušene užívali už od roku 1933 manželia S., čo bolo v konaní preukázané, nemohli byť nedobromyseľní ani ich právny nástupcovia, teda manželia T., ale ani ich deti, súrodenci T. (U. T. a jeho sestra P. O., rod. T.), ale ani ich právny nástupcovia a teda oni (žalovaní). V tejto súvislosti ďalej uviedli, že „právni predchodcovia pôvodných žalobcov nikdy sporný pozemok neužívali, nikdy sa k nemu nesprávali ako k svojmu vlastníctvu, preto sporný pozemok nemohli ani len previesť. To že sporný pozemok nepokladali za svoje vlastníctvo dokazuje jednak jeho užívanie manželmi S., ale i fakt, že jeho vypratania či vydania od manželov S. sa nikdy nedomáhali ...“. Pôvodní žalobcovia nadobudli susedné nehnuteľnosti v roku 1962, v čase keď vlastníkom sporného pozemku boli manželia S.. Manželia S. previedli (aj) sporný pozemok v roku 1977 na manželov T., následne po ich smrti (aj) sporný pozemok zdedili ich deti súrodenci T. (U. T. a jeho sestra P. O., rodená T.), ktorí previedli (aj) sporný pozemok na nich (žalovaných). V konaní sa podarilo preukázať, že sporný pozemok od roku 1933, tak ako v prírode ležal a ako bol od roku 1933 ohradený, bez akéhokoľvek rušenia a nepretržite užívali tak manželia S., ich nástupcovia manželia T., ich deti U. T. so sestrou P. O. a nakoniec i oni (žalovaní). V súvislosti s argumentáciou žalobcov uvedenou v odvolaní, že súrodenci T. mali v čase nadobudnutia pozemku ich rodičmi len 4 roky žalovaní uviedli, že v roku 1977, keď (aj) sporný pozemok nadobudli manželia T., mali ich deti, U. XX rokov a P. XX rokov. Títo následne pozemky zdedili. Žalovaní ďalej uviedli, že „v konaní vyšlo najavo, že ani pôvodní žalobcovia nevedeli, že by mali byť vlastníkmi sporného pozemku, a zrejme o tom nevedeli ani ich predchodcovia. Následne žalovaní v tejto súvislosti poukázali na vyjadrenie pôvodného právneho zástupcu žalobcov, na svedecké výpovede špecifikovaných svedkov, i na vyjadrenie pôvodného žalobcu F. X.. Zároveň poukázali na to, že im vlastníctvo k spornému pozemku vyplýva i z potvrdenia vydaného Obecným úradom v M. zo dňa 07. 02. 2008, číslo 17/2008. Okrem toho uviedli, že k ďalším tvrdeným skutočnostiam uvedeným v odvolaní, ktoré nie sú ani dostatočne určité, nepokladajú za potrebné sa podrobnejšie vyjadrovať. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní tvrdili, že svedkovia klamali, respektíve boli zaujatí, tak v tejto súvislosti žalovaní uviedli, že žalobcovia „neuviedli žiaden dôkaz, ktorý by toto tvrdenie podporoval, pričom týchto svedkov bolo viac.“ 4. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných k ich odvolaniu uviedli, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú podaného odvolania, kde sú uvedené „všetky dôvody právneho a skutkového charakteru“. 5. Odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“ 6. 1. V priebehu odvolacieho konania právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ oznámil odvolaciemu súdu, že žalobkyňa 2/ dňa XX. XX. XXXX zomrela. Túto skutočnosť mal odvolací súd preukázanú z úmrtného listu evidovaného v knihe úmrtí Matričného úradu D. zväzok XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX (č.l. 340 spisu). 6. 2. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 6. 3. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkových sporoch. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na, ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. 6. 4. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. 6. 5. Z uznesenia Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5D/516 /2016, Dnot 139/2016 zo dňa 07. 03. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 03. 2017 odvolací súd zistil, že súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva po pôvodnej žalobkyni 2/ Y. W., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, tak, že jej dedičmi sa stali jej dcéra Y. H., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X. P. XXX/X, XXX XX C. a syn H. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. XXXX/XX, XXX XX C.. 6. 6. Na základe uvedenej skutočnosti odvolací súd podľa vyššie uvedených ustanovení rozhodol, že pokračuje v spore s právnymi nástupcami pôvodnej žalobkyne 2/ Y. W., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, a to s Y. H., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X. P. XXX/X, XXX XX C. a s H. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. XXXX/XX, XXX XX C.. 7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 8. Z vyššie uvedeného odôvodnenia je zrejmé, že súd prvej inštancie žalobu žalobcov, ktorou sa voči žalovaným domáhali vypratania predmetnej nehnuteľnosti (parc. č. XXXX/X) a odstránenia plota nachádzajúceho sa na nej zamietol z dôvodu, že dospel k záveru, že im voči tejto nehnuteľností nesvedčí vlastnícke právo a teda vo vzťahu k nej im nemôže byť poskytnutá ochrana vyplývajúca z ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka, pretože vlastníkmi tejto nehnuteľnosti sú z titulu vydržania (§ 134 Občianskeho zákonníka) žalovaní. Z tohto dôvodu vyhovel vzájomnej žalobe žalovaných o určenie ich vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. 9. Odvolací súd sa s týmto rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že žalovaní (ako kupujúci) uzatvorili s U. T. a P. O. (ako predávajúcimi) dňa 26. 08. 1983 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti špecifikované v čl. I. Týmto momentom sa ujali reálnej držby nehnuteľností v rozsahu, ako bol vymedzený ohradením (ku ktorému došlo už v roku 1933, čo bolo v konaní preukázané) a tieto nehnuteľnosti, ktorých súčasťou je i sporná nehnuteľnosť (parc. č. XXXX/X) dobromyseľne a nerušene užívali až do roku 2006, kedy si žalobcovia nechali vyhotoviť geometrický plán a podali predmetnú žalobu na súd. Ako na základe vykonaného dokazovania správne konštatoval súd prvej inštancie, žalobcovia v spore nepreukázali, že by pred rokom 2006 spochybnili dobromyseľnosť držby spornej nehnuteľnosti zo strany žalovaných a v tomto smere neuviedli žiadne konkrétne okolnosti a skutočnosti ani v samotnom odvolaní. Uviedli len, že žalovaní boli z ich strany „neustále upozorňovaní“, že im sporná parcela nepatrí a že majú odstrániť predmetný plot. Neuviedli a už vôbec nepreukázali, že by k takémuto upozorňovaniu malo dôjsť ešte pred rokom 2006. Z toho vyplýva jediný možný záver a to, že žalovaní vstúpili do držby spornej nehnuteľnosti na základe uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 26. 08. 1983 (titul uchopenia sa držby) a túto nehnuteľnosť užívajú až do súčasnosti, pričom k spochybneniu dobromyseľnosti tejto ich držby došlo až v roku 2006. Keďže od uzavretia predmetný kúpnej zmluvy zo dňa 26. 08. 1983 spornú nehnuteľnosť užívali dobromyseľne po dobu takmer 23 rokov, je nesporné, že im k tejto nehnuteľnosti vzniklo vlastnícke právo z titulu vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Za tohto skutkového a právneho stavu preto rozhodol súd prvej inštancie vecne správne, keď vzájomnej žalobe žalobcov o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vyhovel. Zároveň je logické, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní sú vlastníci predmetnej nehnuteľnosti, nemohol vyhovieť žalobe žalobcov, ktorou sa voči žalovaným domáhali vypratania predmetnej nehnuteľnosti a odstránenia plota nachádzajúceho sa na nej, z dôvodu, že im voči tejto nehnuteľností nesvedčí vlastnícke právo a teda vo vzťahu k nej im nemôže byť poskytnutá ochrana vyplývajúca z ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka, a preto musel ich žalobu zamietnuť. 10. Pokiaľ žalobcovia v odôvodnení odvolania namietali, že „nikto zo svedkov nepovedal pravdu. T. vedome klamali a zavádzali súd.“, možno konštatovať že de facto spochybňovali objektívnosť a vierohodnosť svedkov (resp. ich svedeckých k výpovedí), pričom ide len o všeobecné spochybnenie, bez uvedenia konkrétnych okolností a skutočností, z ktorých by bolo možno logicky vyvodiť hoci len čiastočnú opodstatnenosť tohto záveru. Po oboznámení sa so svedeckými výpoveďami z ktorých prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal odvolací súd konštatuje, že ani v jednotlivých svedeckých výpovediach a ani pri ich hodnotení vo vzájomnej súvislosti neboli zistené také rozpory, ktoré by vzbudzovali objektívnu pochybnosť o ich pravdivosti a vierohodnosti. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by svedecké výpovede svedkov, z ktorých sa pri rozhodovaní vychádzalo, bolo možné považovať za nevierohodné, prípadne za nepravdivé. 11. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s ďalším odvolacím argumentom žalobcov, že „k nehnuteľnosti, ktoré je riadne zapísaná /zavkladovaná/ a má svojho vlastníka nie je možné vlastnícke právo vydržať, nakoľko by sa jednalo o zásah do vlastníckeho práva ktorý je priamo ochránení právnym poriadkom SR a Ústavou SR.“ Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vydanom v tomto spore (uznesenie č.k. 17Co/307/2008-74 zo dňa 27. 02. 2008, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok prvoinštančného súdu) poukázal na to, že list vlastníctva je verejnou listinou, ktorá osvedčuje vlastníctvo konkrétnej osoby (osôb), ku konkrétnej nehnuteľnosti (nehnuteľnostiam), pričom platí, že údaje v nej uvedené sú záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Z toho vyplýva, že nejde o listinu absolútne nespochybniteľnú. Preto, ak sa v súdnom konaní preukáže, že údaje uvedené v liste vlastníctva sú nesprávne, nemožno naň prihliadať a teda logicky nemožno z neho pri rozhodnutí vychádzať. Tento názor možno primerane aplikovať i na žalobcami uvádzanú argumentáciu týkajúcu sa príslušného ROEP-u. 12. Odvolací súd nemohol akceptovať ani procesnoprávny argument žalobcov uvedený v odvolaní, týkajúci sa pozbavenia spôsobilosti na právne úkony žalovanej 2/. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaná 2/ bola skutočne rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 7Ps/7/2011-31zo dňa 22. 05. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 05. 2012 pozbavená spôsobilosti na právne úkony, s tým, že za opatrovníčku jej bola ustanovená jej dcéra U. W., nar. XX. XX. XXXX, ktorá v mene žalovanej 2/ vystupuje i v tomto spore a ktorá v mene žalovanej 2/ udelila 28. 05. 2012 plnomocenstvo na právne zastúpenie advokátovi Mgr. Miroslavovi Golianovi. V dobe rozhodovania súdu prvej inštancie a v dobe vyhlásenia odvolaním napadnutého rozhodnutia teda na strane žalovanej 2/ neexistovali žiadne procesnoprávne nedostatky. 13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 14. Žalovaní 1/ a 2/ boli v tomto odvolacom konaní úspešní a preto im odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).