Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/139/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913202049 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6913202049.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: V. Z., nar. XX. XX. XXXX, štátny občan SR, bytom J. XX, zast. JUDr. Pavlom Balogom, advokátom v Rimavskej Sobote, Železničná 6/1, proti žalovanej: R. V., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, štátna občianka SR, bytom V. XXX, zast. JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou v Rimavskej Sobote Daxnerova 2, o trovách konania v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 26. januára 2017 č. k. 6C/50/2013-85, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 26. januára 2017 č. k. 6C/50/2013-85 p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd, ako súd prvej inštancie, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnej uplatnenej výške 100 %. O trovách rozhodoval po tom, čo vo veci samej bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom z dôvodu, že v priebehu konania žalovaná vyplatila žalobcovi úhradu za prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom sporu, čím predmet sporu zanikol. Súd konštatoval procesné zavinenie žalovanej na zastavení konania, a preto s poukazom na ust. § 256 ods. 2 CSP priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej v plnej uplatnenej výške 100 %. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Odvolanie opiera o ust. § 257 CSP dôvodiac, že u nej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže vzhľadom na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery splnila podmienky na jej právne zastupovanie advokátom prideleným Centrom právnej pomoci Rimavská Sobota. Je teda osoba v hmotnej núdzi a nie je schopná nahradiť žalobcovi trovy konania. Rozhodnutie považuje za likvidačné a je pre ňu prehnanou tvrdosťou zákona. Domáha sa zmeny napadnutého rozhodnutia tak, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 3. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca uvádza, že žalovaná v konaní nenapádala nič proti späťvzatiu žaloby, súhlasila s ním, nemala žiadne výhrady. Pred podaním žaloby bola písomne vyzývaná na mimosúdne riešenie veci. Na základe jej postoja bol žalobca nútený podať žalobu. Ďalej uvádza, že žalovaná v odvolaní neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP. Neuvádza žiadne skutočnosti, na základe ktorých by súd mal uvažovať, že je potrebné vybočiť zo základnej zásady pri rozhodovaní o trovách konania, teda na základe úspechu vo veci. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, túto právnu normu nemožno interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vecne správne. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP (teda viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi). Napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 5. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že vo veci samej došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby po tom, čo žalovaná v priebehu konania uznala dôvodnosť podanej žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a zaplatila žalobcovi na náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 5.000 Eur. So späťvzatím žaloby žalobkyňa súhlasila. 6. Odvolací súd vzhľadom na uvedený priebeh a výsledok konania konštatuje, že súd prvej inštancie svojím (v poradí druhým) rozhodnutím o náhrade trov konania správne posúdil pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania procesné zavinenie žalovanej za zastavenie konania. 7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 8. V zmysle citovanej právnej úpravy na daný prípad dopadá ust. § 256 ods. 1 CSP, nie ods. 2, ako nesprávne uviedol v napadnutom uznesení súd prvej inštancie. Len na dôvažok odvolací súd upozorňuje, že ods. 2 citovaného ustanovenia sa použije v prípade, že dôjde k vzniku takých trov konania, ktoré by bez tohto konkrétneho procesného zavinenia niektorej zo sporových strán neboli vznikli, musí však tiež ísť o trovy, ku ktorým došlo v príčinnej súvislosti s predmetným konaním (ako príklad sa uvádza napr. neodôvodnená neúčasť na súdnom pojednávaní). Tento omyl však nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovanej, konkrétne námietka nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho právneho posúdenia veci, tieto odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní poukazuje len na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, v dôsledku ktorých splnila podmienky na to, aby jej bol pridelený advokát prostredníctvom Centra právnej pomoci. Je teda osoba v hmotnej núdzi a nie je schopná nahradiť žalobcovi trovy konania. 9. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní sa zásadne spravuje povinnosť nahradiť trovy konania zásadou úspechu podľa § 255 CSP. Pre aplikáciu ust. § 257 CSP musia byť naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, pričom súd dôjde k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná, musí však ísť o úplne výnimočné dôvody, ktoré môžu spočívať buď v okolnostiach danej veci, alebo aj v okolnostiach týkajúcich sa sporových strán. Uplatniť toto osobitné kritérium však možno len úplne výnimočne. Samotná skutočnosť, že žalovanej bol ustanovený advokát Centrom právnej pomoci vzhľadom na jej zlé majetkové pomery, však nemožno považovať za splnenie kritéria pre použitie ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého úspešnej sporovej strane súd neprizná náhradu trov konania, na ktoré má inak právo. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v tomto prípade aj žalobcovi bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keď dokladoval svoje pomery pre tento postup, z ktorých vyplynulo, že v posudzovanom období (od 01. 12. 2006 do 01. 01. 2013) bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberal dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke s rodinou, od 01. 01. 2013 do 30. 06. 2013 poberal aktivačný príspevok pre dlhodobo nezamestnaného vo výške 63,07 Eur, až následne začal sám podnikať ako samostatne zárobkovo činná osoba (poskytovanie služieb v N. a T.). Odvolací súd ešte upozorňuje na skutočnosť, že súd rozhoduje o náhrade trov konania, to znamená, že rozhoduje o náhrade tých trov, ktoré strana sporu musela vynaložiť v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Žalobca, ktorý zásadne v zmysle ust. § 256 ods. 1 má nárok na náhradu trov konania, je teda povinný sám zaplatiť trovy konania svojmu advokátovi, preto použitie ust. § 257 CSP, to znamená nepriznať takejto sporovej strane náhradu týchto ním vynaložených trov konania, musí byť skutočne výnimočné, mimoriadne, a teda podložené konkrétnymi dôvodmi pre využitie tohto moderačného práva. Žalovaná však okrem svojho poukazovania na svoje nepriaznivé majetkové pomery nič iné neuviedla (napr. zlý zdravotný stav, dôvod, pre ktorý sa nemôže dlhodobo zamestnať a pod.). 10. Odvolací súd teda uzatvára, že žalovaná nepreukázala, že by v tomto prípade šlo na jej strane o také výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožnili súdu nepriznať žalobcovi náhradu trov konania, ktoré mu inak v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP patria. Napadnuté uznesenie ako vecne správne preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa § 396 a § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške bude rozhodnuté podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP. 12. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).