Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/51/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914207233 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6914207233.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v spore žalobcu: BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO 47 150 315, zast. Advokátska kancelária SOUKENÍK-ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: A. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. R. XXX, XXX XX I. - L., za účasti Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), právne zast. Mgr. Peter Masarovič, advokát, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 725,78 € s prísl. , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/216/2014-89 zo dňa 11. 10. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť nahradiť Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923 (vystupujúcemu do 30. 06. 2016 v pozícii vedľajšieho účastníka) trovy konania vo výške 75,22 % (piaty výrok) p o t v r d z u j e. II. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. III. Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923 (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 89,94 spolu s €, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 29,98 € od 18. 06. 2011 do zaplatenia, 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 29,98 € od 18. 07. 2011 do zaplatenia a 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 29,98 € od 18. 08. 2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia ďalších 3,50 € s 9,5 % úrokmi z omeškania ročne od 18. 07. 2011 do zaplatenia, žalobu zamietol (druhý výrok). Konanie ohľadom sumy 632,34 € s 9,5 % úrokmi z omeškania ročne od 18. 09. 2011 do zaplatenia zastavil (tretí výrok). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (štvrtý výrok) a žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, IČO 42 326 923 (vystupujúcemu do 30. 06. 2016 v pozícii vedľajšieho účastníka) trovy konania vo výške 75,22 %. 2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 a § 470 ods. 1, 2 CSP. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalovanému, ktorý by mal nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní mal v prevažnej miere úspech, keď žalobe bolo vyhovené ohľadom sumy 89,94 € s prísl. a zamietnutá bola ohľadom sumy 3,50 € a späťvzatá v časti ohľadom sumy 632,34 € procesným zavinením žalobcu (neúspech žalovaného je len vo výške 12,39 %) súd náhradu trov konania nepriznal, lebo mu v konaní žiadne trovy nevznikli a zároveň žalovaný uviedol, že trovy konania si neuplatňuje. O trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol súd aj s prihliadnutím na ust. § 93 ods. 4 OSP, keď žalovaný, na strane ktorého do konania vstúpil, mal vo veci prevažne úspech a preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 75,22 % (rozdiel medzi úspechom 87,61 % a neúspechom 12,39 %). Ďalej uviedol, že vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vychádzajúc z hodnoty sporu 632,34 €, ohľadom ktorej sumy ako zmluvnej pokuty uviedol, že vstupuje do konania. Vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 13. 08. 2014, a to do konania ako takého a až po obdržaní žaloby sa vyjadril tak, že vstupuje do konania len ohľadom zmluvnej pokuty 632,34 €. Vedľajšiemu účastníkovi nič nebránilo v tom, aby prípadne vstúpil do konania len v časti, i keď to zákon výslovne neustanovoval, ale v danom prípade tak neurobil, teda vstúpil do celého konania. Jeho nároky sú odvodené od úspechu účastníka, ku ktorému sa pripojil. Preto nemôže mať nárok na vyšší rozsah trov, ako hlavný účastník, i keď neskôr tvrdil, že vstúpil iba v určitej časti. Trovy mu patria podľa pomeru úspechu hlavného účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. Žalovaný ako spotrebiteľ, na podporu ktorého vstúpil do konania, má nielen práva, ale aj povinnosti a bolo preukázané, že žalovaný svoje povinnosti porušil, keď nezaplatil za poskytnuté služby a týmto konaním, ktoré je v rozpore so zákonom, vyvolal spor, lebo na základe jeho (ne)konania (nezaplatenie za poskytnuté služby) sa žalobca domáhal aj zaplatenia určitých sankcií. Podľa názoru súdu prvej inštancie preto vedľajšiemu účastníkovi prináleží náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 75,22 % vychádzajúc z hodnoty sporu 725,78 € a nie 100 % z hodnoty sporu 632,34 €, ako si ich vedľajší účastník uplatnil. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (piaty výrok) podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok o trovách konania priznaných vedľajšiemu účastníkovi zrušil. Žalobca ako dôvod odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Poukázal na neúčelnosť uplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. V súvislosti s tým aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. 04. 2012 sp. zn. 17Co/91/2012. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ sa v konaní okrem účastníkov nachádza aj intervenient (ktorý dokonca nie je spôsobilý právnu pomoc poskytnúť sám, ale musí využiť služby advokáta) jeho hodnota v konaní je bezvýznamná. Intervenient žiadnym spôsobom nie je schopný ovplyvniť priebeh konania alebo zabezpečiť iný výsledok, ku ktorému by nedospel sám súd. Jeho prítomnosť v konaní je nepochybne motivovaná len prospechom v podobe trov konania, na úkor účastníkov konania. Tieto úkony sú jednoznačne nadbytočné a teda neúčelné a nie je možné ich priznať. Súdy vždy dôkladne preskúmajú účelnosť trov právneho zastúpenia intervenienta. Preskúmanie ich účelnosti malo za následok vydanie rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj krajských súdov, napr. Najvyšší súd SR sa vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6 MCdo 9/2013 z 20. 06. 2014 zaoberal možnosťou priznania trov právneho zastúpenia intervenientovi a dospel k záveru: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde“. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 5/2013 z 19. 03. 2014 ako aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 06. 2013 sp. zn. 9Co/375/2013 a uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co1054/2015-15 zo dňa 29. 06. 2016, v zmysle ktorého paušálny vstup vedľajšieho účastníka do bližšie nepoznaných konaní a udelenie všeobecnej plnej moci advokátovi na svoje zastupovanie v neznámom počte vecí, nemôže byť prejavom jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov. Nemožno hovoriť o účelne vynaložených trovách vedľajšieho účastníka. Žalobca ďalej uviedol, že právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vznikne len v tom prípade, ak vzniklo účastníkovi konania, ktorého vedľajší účastník v konaní podporuje. Len v tom rozsahu má vedľajší účastník právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu ako účastník konania. Poukázal na závery rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. 11. 2014. Podľa názoru žalobcu súd v napadnutom rozsudku vec nesprávne právne posúdil, nakoľko je zrejmé, že úkony právneho zastúpenia intervenienta neboli v konaní vynaložené účelne a taktiež neboli nevyhnutné na bránenie práva slabšej strany, ktorou je žalovaný. 4. Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA k odvolaniu žalobcu uviedlo, že vedľajší účastník na strane žalovaného je právnickou osobou zriadenou za účelom kolektívnej ochrany spotrebiteľov na podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, na zastupovanie spotrebiteľov v Občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Z elektronického podania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného vyplýva, že po oznámení vstupu do konania a oboznámení sa s predmetom konania, vstúpil do konania z dôvodu žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 632,34 €, ktorú z dôvodov, ktoré uviedol v predmetnom podaní, považuje za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy a žiadal žalobu v tejto časti zamietnuť. Zároveň uviedol, že moderácia neprijateľnej podmienky je neplatná, nakoľko absolútne neplatný právny úkon nie je možné moderovať a keďže na žalobcu ako postupníka bola postupcom pohľadávky postúpená pohľadávka iba titulom zmluvnej pokuty, žalobca tak nie je vo veci aktívne procesne legitimovaný uplatniť nárok na náhradu škody, ktorý na neho postúpený nebol a poukázal na faktúru, ktorou bola zmluvná pokuta vyfakturovaná jeho právnym predchodcom. Zároveň z dôvodu právnej istoty vzniesol vedľajší účastník aj námietku premlčania pre prípad, že by žalobca požadoval priznanie žalovanej sumy 632,34 € titulom náhrady škody. Podaním zo dňa 28. 09. 2016 žalobca zobral jeho žalobu v časti o zaplatenie časti zmluvnej pokuty v sume 632,34 € s prísl. späť, čím zavinil zastavenie konania v tejto časti, pričom návrh v tejto časti evidentne nebol podaný dôvodne. Súd prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 632,34 € s prísl. titulom zmluvnej pokuty konanie zastavil rozsudkom zo dňa 11. 10. 2016. Poukázal tiež na aktuálnu judikatúru súdov Slovenskej republiky, ktorými bola zmluvná pokuta zo zmlúv právneho predchodcu žalobcu určená ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy. Čo sa týka právnej hodnoty vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného poukázal na skutočnosť, že má vedomosť o viacerých sporoch, kde súdy neprihliadli na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo. Poukázal tiež na prax žalobcu, ktorý dlhodobo a opakovane uplatňuje voči spotrebiteľom nároky z neprijateľných podmienok zo spotrebiteľských zmlúv, resp. premlčané pohľadávky, ktoré boli na neho postúpené spoločnosťou Slovak Telecom collection, s. r. o., je teda logické, že voči takýmto nárokom žalobcu budú opakovane vystupovať na ochranu spotrebiteľov do konania. Uviedol, že konateľom spoločnosti BL Telecom collection, s. r. o., je JUDr. Peter Štrpka, Advokátska kancelária SOUKENÍK- ŠTRPKA, s. r. o., so zhodným sídlom žalobcu, podáva formulárové hromadné žaloby na vymáhanie nárokov žalobcu, z neprijateľných zmluvných podmienok postúpených na žalobcu spoločnosťou Slovak Telecom, s. r. o. V tomto smere by bolo na mieste aplikovať voči žalobcovi ust. § 257 Civilného sporového poriadku, nakoľko konania, v ktorých vystupuje ako žalobca, podáva formulárové žaloby a vyjadrenia, čo z hľadiska právnej a časovej náročnosti úkonov právnej služby, ako aj skutočnosti, že samotný JUDr. Peter Štrpka je konateľom spoločnosti, ktorú zastupuje a že na druhej strane stojí spotrebiteľ, zakladá otázku účelnosti a oprávnenosti trov právneho zastúpenia žalobcu, resp. ich nadbytočnosti a vytvára tak priestor pre súdy, aby tieto žalobcovi minimálne sčasti nepriznávali a to ich primeraným krátením. Poukázal aj na rozhodnutia odvolacích súdov a uviedol, že vedľajší účastník v zmysle § 93 ods. 4 OSP účinného v čase vstupu a vyjadrenia sa vo veci vedľajšieho účastníka, má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania a teda aj v súlade s § 24 a § 25 ods. 1 OSP realizujúc tak ústavné právo na právnu pomoc pred súdmi. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku o trovách konania osobitného subjektu (predtým vedľajšieho účastníka) na strane žalovaného potvrdil a zároveň zaviazal žalobcu nahradiť Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA trovy odvolacieho konania. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka (piaty výrok) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1 ods. 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Z obsahu podanej žaloby a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 725,78 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p. a. zo sumy vo výške 29,98 € za obdobie odo dňa 18. 06. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % p. a. zo sumy vo výške 33,48 € za obdobie odo dňa 18. 07. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % p. a. zo sumy vo výške 29,98 € za obdobie odo dňa 18. 08. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % p. a. zo sumy vo výške 632,34 € za obdobie odo dňa 18. 09. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Dňa 13. 08. 2014 oznámilo Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA vstup do konania na strane žalovaného a v písomnom podaní zo dňa 25. 08. 2014 uviedlo, že vstúpil do konania len čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 632,34 €. V časti uplatnenej zmluvnej pokuty navrhol vedľajší účastník žalobcu zamietnuť žalobu z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorú nie je možné modifikovať. Žalobca vzniesol voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania námietku, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27. 03. 2015 č. k. 12C/216/2014-56 tak, že pripustil do konania na strane žalovaného vstup vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 30. 06. 2016 č. k. 13Co/367/2015-76 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Podaním zo dňa 28. 09. 2016, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 30. 09. 2016 vzal žalobca žalobu v časti zaplatenia sumy (zmluvnej pokuty) 632,34 € s príslušenstvom späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. 8. S poukazom na novú právnu úpravu zavedenú CSP je potrebné zdôrazniť, že subjekt, s ktorým súd do 30. 06. 2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania po 01. 07. 2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30. 06. 2016 zaniká. Tento subjekt môže po 01. 07. 2016 vystupovať v konaní buď ako osobitný subjekt v zmysle § 95 CSP (do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu ak s tým strana súhlasí) alebo ako všeobecný zástupca podľa § 89 CSP. Inštitút vedľajšieho účastníka (§ 93 OSP) bol v novej právnej úprave nahradený inštitútom intervenienta (§ 81 a nasl. CSP). S poukazom na uvedené už nie je možné ďalej konať so Združením na ochranu spotrebiteľov OBRANA, ako s vedľajším účastníkom konania, čím však nie sú dotknuté jeho práva z úkonov vykonaných za účinnosti OSP ako vedľajším účastníkom. 9. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 10. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa v zmysle § 93 ods. 2 OSP účinného do 30. 06. 2016. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v čl. 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba občianske združenie nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a časti meniacej sa legislatíve pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa. 11. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR z 29. 09. 2015 sp. zn. 4 MCdo/16/2014, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „Pojem „účelný“ je nevyhnutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám“. Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa vzťahujú rovnako na vedľajšieho účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdom konaní. Pri posudzovaní účelnosti trov je potrebné prihliadnuť na to, že vedľajší účastník poskytol žalovanému kvalifikovanú ochranu. Aktivity vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa. Činnosť vyvinutá vedľajším účastníkom bola účelná, viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. 12. Odvolací súd konštatuje, že v ad hoc nešlo o paušálny vstup do konania, nakoľko vstúpil do konania len čo sa týkalo uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 632,34 € po oboznámení sa so žalobou a v dôsledku kvalifikovane poskytnutej obrany žalovaného vedľajším účastníkom, ktorý v konaní namietal, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy ohľadom uplatnenej zmluvnej pokuty došlo až podaním zo dňa 28. 09. 2016, ktoré bolo doručené dňa 30. 09. 2016 k čiastočnému späťvzatiu žaloby a to v časti zmluvnej pokuty zo strany žalobcu, teda v čase už po relevantnej právnej argumentácii zo strany vedľajšieho účastníka. Pokiaľ žalobca opakovane vyvoláva spory na obdobnom skutkovom a právnom základe, nie je možné vytýkať právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, keď v záujme efektívnej ochrany spotrebiteľa využije obdobné prostriedky ochrany, navyše ak uvedené prostriedky sa ukázali byť účinnými v iných obdobných konaniach. Čo sa týka skutkovej a právnej náročnosti podania vedľajšieho účastníka, je potrebné poukázať na to, že vedľajší účastník v prvom rade právne posúdil zmluvu, na základe ktorej žalobca svoj nárok vo veci samej uplatnil, z hľadiska či sa jedná alebo nejedná o zmluvu spotrebiteľskú a následne sa zameral na zisťovanie či neobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom vyhodnotil v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnú a teda absolútne neplatnú zmluvnú podmienku nie je možné modifikovať k čom u sa už vyjadrila početná judikatúra vrátane Súdneho dvora EÚ. Poukázal aj na skutočnosť, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné označiť ako individuálne a to s poukazom na čl. 3 ods. 1, 2 smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej za individuálnu podmienku nemožno považovať ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zároveň sa dotkol aj procesnej legitimácie žalobcu, keďže na neho bola postúpená pohľadávka titulom zmluvnej pokuty a nie práva na náhradu škody, zaoberal sa aj otázkou premlčania v zmysle § 101 a § 106 Občianskeho zákonníka, t. j. vzniesol námietku premlčania, pre prípad, že by žalobca požadoval priznanie žalovanej sumy 632,34 € titulom náhrady škody. Odvolací súd jednoznačne vyvodil záver, že vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa, keď okrem iného aj žalobcu pod vplyvom vstupu do konania vedľajšieho účastníka a písomného podania a vyjadrenia sa k návrhu na začatie konania zo dňa 25. 08. 2014, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 26. 08. 2014, v ktorom sa vedľajší účastník k veci právne kvalifikovane vyjadril, návrh v časti pôvodne uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 632,34 € spolu s prísl., zobral v časti späť a žiadal konanie zastaviť. Tu možno diferencovať medzi predmetným vyjadrením vedľajšieho účastníka a vyjadrením vedľajšieho účastníka vo veci prejednávanej Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 6 MCdo 5/2013, v ktorej vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania v písomnom podaní, ktoré je podľa názoru Najvyššieho súdu všeobecné a rámcové. V prejednávanom prípade však vedľajší účastník okrem toho, že kvalifikoval zmluvu ako spotrebiteľskú, zároveň predmetnú zmluvu právne posúdil aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, následne skúmal či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, pričom zistené nedostatky zmluvy vo svojom písomnom podaní presne vymenoval a vysvetlil. Odvolací súd konštatuje, že sa nejedná o úkon, ktorý by bol formulárový a nenáročný, že by sa jednalo len o úkon administratívny, ktorého podstatou by bolo len doplnenie niekoľko málo údajov do vopred predtlačeného formulára bez potreby detailnejšieho oboznámenia sa s obsahom návrhu na začatie konania a s jeho prílohami. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyplýva, že posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť. Je preto povinnosťou súdu, v rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitnosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a závery dostatočne odôvodniť. Teda účelnosť trov konania je potrebné posudzovať v každej veci individuálne. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že strana sporu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, ktorý v konaní vystupoval ako vedľajší účastník, vystupujúci v určitých typoch sporov opakovane, nie je sama o sebe dôvodom, pre ktorý by neboli jeho trovy v takýchto konaniach vynaložené účelne. 13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania správne podľa § 255 ods. 2 CSP a § 470 ods. 1 a 2 CSP (s prihliadnutím na ust. § 93 ods. 4 OSP). Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne napadnutého výroku o náhrade trov konania a aplikoval správny právny predpis. 14. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie náhrady trov konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného sú správne a preto rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdil. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, nakoľko je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznaných trov konania resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval. Súd prvej inštancie sa správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania. 15. Záverom odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci je zrejmé, že Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA zastúpené advokátom, síce hromadne vstúpil do predmetnej veci (po vstupe do konania žiadal o doručenie žaloby), avšak po doručení žaloby spolu s prílohami podal vo veci samej vyjadrenie, v rámci ktorého namietal konkrétne okolnosti týkajúce sa daného prípadu, poukázal na to, že dojednanie zmluvnej podmienky nebolo individuálne, poukázal na neprijateľnosť podmienky a tiež na to, že neprijateľnú zmluvnú podmienku nie je možné modifikovať. Zaoberajúc sa účelnosťou jeho vstupu do konania v tomto podaní uviedol, že do konania vstupuje len čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 632,34 €, teda len v časti, v ktorej vzal žalobca neskôr žalobu späť. Následne došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom v časti zaplatenia práve sumy 632,34 € a zastaveniu konania v tejto časti. Keďže Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA v predmetnej právnej veci nepodalo formulárové vyjadrenie, odvolací súd mal za to, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v predmetnej veci je možné považovať za trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde, keď k späťvzatiu žaloby v časti žalobcom došlo po vyjadrení Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA a to bez uvedenia dôvodu. Aj keď účelnosť vynaložených trov konania je treba posudzovať zvlášť v každom prípade, Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA v danej veci riadne hájilo práva strany, na ktorej vystupovalo a samotná okolnosť, či sa dá v konaní zastúpiť právnym zástupcom je na ňom, pričom medzi trovy konania podľa § 251 CSP patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Ani samotná skutočnosť, že úkony, ktoré uskutočnil právny zástupca Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA mohlo uskutočniť aj samotné združenie, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym zástupcom. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov vedľajšieho účastníka na strane žalovaného podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 15. Výroky prvý, druhý, tretí a štvrtý zostávajú v zmysle § 367 ods. 2, 3 CSP nedotknuté. 16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA malo v odvolacom konaní úspech, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 17. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).