Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/363/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914208727 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6914208727.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o. so sídlom, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava IČO: 47 150 513, zastúpený Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: S. W.. nar. XX. XX. XXXX trvale bytom XXX XX H. XXX, pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava IČO: 42 362 962, právne zastúpený JUDr. Patrik Podhorský, advokát so sídlom, Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie sumy 423,83 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 14C/295/2014-60 zo dňa 28. 01. 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e . Vo zvyšku zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4,93 € spoločne s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4,93 € od 14. 07. 2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa sumy 418,90 € spoločne s úrokom s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 418,90 € od 14. 08. 2011 do zaplatenia zamietol. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 122,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, s poukazom na § 151 ods. 1 prvá veta v spojení s § 151 ods., 3 OSP, pretože žalovaný si trovy v konaní neuplatnil a zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žiadne trovy konania v jeho prospech nevyplývali. O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 3 OSP, nakoľko vedľajší účastník vystupoval v konaní na strane žalovaného, ktorý mal v konaní neúspech len v nepatrnej časti. 3. Žalobca včas podaným odvolaním napadol výrok, ktorým súd prvej inštancie priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Namietal neúčelnosť trov právneho zastúpenia, pretože neboli nevyhnutne potrebné a účelné na bránenie práva. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv vedľajší účastník napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bol založený, preto má byť odborne pripravený bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov. Vedľajší účastník neposkytoval ochranu práv žalovanému ako spotrebiteľovi. Vedľajší účastník do konania vstúpil bez prejavenej vôle žalovaného ako hlavného účastníka. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaného trovy konania neprizná a zaviaže vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. 4. Vyjadrenie žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného k odvolaniu nebolo podané. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil. 6. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP vety prvej CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995). 8. Odvolací súd posudzoval vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolanie boli podané ešte za účinnosti OSP, ktorý právny predpis bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. CSP od 01. 07. 2016, či v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ako aj podania odvolania vznikol nárok vedľajšiemu účastníkovi na náhradu trov konania. Viazaný však rozsahom a dôvodmi odvolania skúmal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie len v rozsahu a v medziach podaného odvolania. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne zdôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, s týmto tvrdením nie je možné sa stotožniť, nakoľko súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, ktoré trovy vedľajšieho účastníka považoval za účelné. Tieto trovy súd prvej inštancie konkretizoval, špecifikoval a uviedol aj ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého oprávnenosť na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka posudzoval, t. j. ako vec právne posúdil. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak k sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Podľa § 93 ods. 2, 3 a 4 OSP účinného do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. 11. Podľa § 89 CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 13. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa v zmysle § 93 ods. 2 OSP účinného do 30. 06. 2016. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v čl. 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba občianske združenie nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a časti meniacej sa legislatíve pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa. 14. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR z 29. 09. 2015 sp. zn. 4 MCdo/16/2014, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „Pojem „účelný“ je nevyhnutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám“. Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa vzťahujú rovnako na vedľajšieho účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdom konaní. Pri posudzovaní účelnosti trov je potrebné prihliadnuť na to, že vedľajší účastník poskytol žalovanému kvalifikovanú ochranu. Aktivity vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa. Činnosť vyvinutá vedľajším účastníkom bola účelná, viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. 15. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval, že žalovaný výslovne neudelil súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, podľa názoru odvolacieho súdu táto námietka neobstojí, lebo v zmysle ust. § 93 OSP účinného do 31. 12. 2014 sa na vstup vedľajšieho účastníka do konania nevyžadoval výslovný súhlas žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 01. 12. 2014. Okrem toho žalobca účelovo cituje z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. z. 3Cdo/188/2012, pričom toto uznesenie komplexne rieši vstup vedľajšieho účastníka práve v rozpore s tvrdením žalobcu. 16. Bezpredmetná je aj námietka ohľadom § 101 ods. 3 OSP. 17. Námietku žalobcu ohľadom prostriedkov poskytovaných štátom na podporu ochrany spotrebiteľa odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, pretože nie je podstatnou pre posúdenie veci. 18. Záverom odvolací súd dodáva, že aktuálna právna úprava v Civilnom sporovom poriadku inštitút vedľajšieho účastníctva síce nepozná, avšak občianske združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník v čase keď mu to právna úprava umožňovala. Občianske združenie teda účinne vstúpilo do konania, oprávnene sa konania zúčastnilo a účelne vynaložilo trovy, na ktorých náhradu mu vznikol nárok a ktoré mu boli priznané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto dôvodov ako aj vzhľadom na zákaz retroaktivity a s ohľadom na právnu istotou odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti t. j. vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie vedľajšieho účastníka ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP. 19. Odvolanie nesmerovalo proti výrokom rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť súdom priznanú istinu spolu s príslušenstvom, ani proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom vo zvyšku súd žalobu zamietol a ani proti výroku, ktorým žalovanému náhradu trov konania nepriznal, preto v týchto výrokoch zostal rozsudok súdu prvej inštancie ako odvolaním nenapadnutý, nedotknutý bez preskúmania v zmysle § 367 ods. 2 CSP. 20. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 CSP. Žalobca nebol úspešný v odvolacom konaní, vedľajší účastník si žiadne trovy odvolacieho konania do 30. 06. 2016 ani žalovaný neuplatnili, ani žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania im nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).