Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/62/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914210977 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6914210977.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47233516, so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Andrea Cviková, advokát a konateľ, proti žalovaným: 1/ F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v U., č. XX, a 2/ X. V., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v U., č. XX, obidvaja zastúpení zástupcom Centrum právnej pomoci, IČO: 30798841, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody č. 12, o zaplatenie 795,34 € s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaných, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 14C/237/2014-105 zo dňa 16.07.2015, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok), vo výroku o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 601,16 € s príslušenstvom (druhý výrok), vo výroku o poplatkovej povinnosti žalobcu (piaty výrok) a vo výroku o trovách konania (šiesty výrok) p o t v r d z u j e. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“). 1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 601,16 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 24.06.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok), vzájomnú žalobu žalovaných v prevyšujúcej časti zamietol (tretí a štvrtý výrok), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok v sume 36,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (šiesty výrok). 1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého žalovaní 1/ a 2/ dňa 21.09.2010 vyplnili žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru (bod 5 formulára žalobcu), v ktorej žiadali o poskytnutie úveru v sume 930,- € s tým, že tento splatia v 42 splátkach v sume 49,83 € mesačne splatných vždy k 22. dňu mesiaca v celkovej sume 2.092,86 € s predpokladanou ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej aj „RPMN“) vo výške 70,01 %, ročnou úroková sadzba úveru vo výške 70,01 % pri priemernej RPMN vo výške 47,39 %; dňa 23.09.2010 žalobca doplnil údaje žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (bod 6 formulára žalobcu) o schválení poskytnutia úveru žalovaným v sume 930,- € s tým, že tento splatia v 42 splátkach v sume 49,83 € mesačne splatných v 22. deň mesiaca v celkovej sume 2.092,86 € pri RPMN vo výške 70,22 %, ročnej úrokovej sadzbe úveru vo výške 70,01 % a priemernej RPMN vo výške 47,39 %; žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou druhej splátky a žalobca im listom zo dňa 06.10.2013 oznámil stratu výhody splátok a dlžnú sumu s výzvou na jej úhradu v stanovenej lehote; podľa karty klienta k zmluve č. 8500000844 vyplatil žalobca žalovaným dňa 23.09.2010 sumu 796,02 € po odpočítaní sumy 133,98 € ako dohodnutej odplaty za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru na žiadosť žalovaných za splnenia špecifikovaných podmienok (práceneschopnosť trvajúca dlhšie ako tri týždne alebo skončenie pracovného pomeru); revolving poskytnutý ani čerpaný nebol; žalovaní zaplatili žalobcovi spolu sumu 1.397,18 €. 1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie k uzavretiu predmetnej zmluvy o úvere nedošlo, pretože žalobca neprijal návrh žalovaných na uzavretie zmluvy bez výhrad, ale zmenil navrhovanú výšku RPMN; keďže prijatie takto zmeneného návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalovaných nebolo v konaní preukázané, súd prvej inštancie nepovažoval zmluvu za riadne uzavretú; dohodu o poskytnutí služby v podobe možnosti odkladu splátok úveru považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a za neplatnú aj pre rozpor s dobrými mravmi; nakoľko žalobca poskytol žalovaným sumu 796,02 € a žalovaní zaplatili žalobcovi spolu sumu 1.397,18 €, žalobu žalobcu nepovažoval za dôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol. Vzájomnú žalobu žalovaných považoval súd prvej inštancie za dôvodnú v časti o zaplatenie sumy 601,16 € s príslušenstvom ako rozdielu medzi poskytnutým úverom a zaplatenou sumou; námietku premlčania uplatneného nároku vznesenú žalobcom nepovažoval za dôvodnú, pretože vzájomnú žalobu podali žalovaní na súd dňa 15.05.2015 pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá podľa súdu prvej inštancie začala plynúť dňa 09.07.2013. 1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 43a ods. 1, § 43c ods. 2 prvá veta, § 44 ods. 2, § 46 ods. 1, § 107 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 511 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a v spojení s § 97 ods. 1 a § 98 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; o poplatkovej povinnosti žalobcu rozhodol podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ani žalovaní 1/ a 2/ neboli v spore v plnom rozsahu úspešní dospel k záveru, že „najspravodlivejší stav sa dosiahne ak žiadnemu zo strán náhradu trov konania neprizná“. 2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.). 2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 21.09.2015 (č.l. 121-122 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok), výroku o uložení povinnosti zaplatiť žalovaným sumu 601,16 € s príslušenstvom (druhý výrok), výroku o poplatkovej povinnosti (piaty výrok) a výroku o trovách konania (šiesty výrok). Ťažiskovo vyčítal súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1.1 Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o revolvingovom úver nevznikla pre absenciu dohody o RPMN, pretože takýto záver zo zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nevyplýva; náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú podmienkou vzniku samotnej zmluvy a jej platnosti; chýbajúci údaj o RPMN nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov, preto pre vznik samotnej zmluvy nie je údaj o RPMN podstatný; ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k dohode o RPMN, jeho záver o tom, že zmluva nevznikla nie je správny. 2.1.2 Vyjadril názor, že údaj o RPMN nemôže zo svojej podstaty byť výsledkom dohody zmluvných strán, pretože podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. sa RPMN určuje na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy; táto požiadavka preto vylučuje prípustnosť záverov súdu prvej inštancie ohľadne dojednávania RPMN, pretože zákon formuláciou podmienok nepredpokladá dohodovanie zmluvných strán o jej výške podobne ako aj iné povinné údaje (napr. priemerná RPMN, označenie kontrolného orgánu a podobne); zdôraznil, že RPMN je možné určiť až po schválení úveru, pretože pre jej určenie má význam suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky, keď pri podaní žiadosti o poskytnutie úveru nie je známy údaj o dátume jeho vyplatenia; poukázal na to, že údaje, ktorú vstupujú do výpočtu RPMN boli v obidvoch prípadoch rovnaké a nezmenila sa ani výška celkových nákladov, suma úveru, počet splátok ani dátum ich splatnosti; údaj o RPMN je časovým vyjadrením celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré definuje zákon podľa stavu ku dňu uzavretia zmluvy; údaj o RPMN je percentuálnym vyjadrením týchto nákladov, kde sa zohľadňuje práve časový faktor (dátum prvej splátky, počet dní medzi vyplatením úveru a podobne); s ohľadom na spôsob konštituovania zmluvného vzťahu (kedy spotrebiteľ podáva návrh na uzavretie zmluvy a dodávateľ rozhoduje o jeho schválení alebo neschválení) je potrebné konštatovať, že časové vyjadrenie celkových nákladov v podobe inej (nižšej alebo vyššej) RPMN ako je uvedená v návrhu, nie je takou zmenou, výhradou, či doplnením, ktoré by spĺňalo predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 2.1.3 Nesúhlasil ani s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie o vyhovení vzájomnej žalobe; uplatnený nárok považoval za nedôvodný a vyčítal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie námietky premlčania tohto nároku; uviedol, že podľa odôvodnenia rozsudku spočívala vzájomná žaloba v nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť plnením bez právneho dôvodu, t.j. nad rámec toho, čo súd ustálil ako sumu, ktorú mali žalovaní vrátiť; bezdôvodné obohatenie by v tomto prípade vznikalo postupne a od každého plnenia, ktoré má tvoriť jeho sumu, sa podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka počíta aj premlčanie, pretože bezdôvodné obohatenie vzniká už okamihom prijatia každého plnenia; súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z dátumu ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia, ktorú stotožňuje s poslednou úhradou započítavanou do sumy bezdôvodného obohatenia; tento postup však nemá oporu v zákone, pretože ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka neurčuje osobitné počítanie premlčacej doby pri postupne vznikajúcom bezdôvodnom obohatení, ale počíta len s momentom vzniku bezdôvodného obohatenia ako okamihom, kedy k nemu došlo. 2.1.4 Nakoniec uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol o vzájomnej žalobe na základe záveru, že žalovaní sú solidárne oprávnení, pretože sú manželmi; tento záver je neopodstatnený, pretože žalovaní nie sú s ním v zmluvnom vzťahu z titulu manželstva, ale ako spoludlžníci; v spore nebolo preukázané, kto zo žalovaných má postavenie oprávneného k tvrdenému nároku uplatňovanému vzájomnou žalobou; súd prvej inštancie navyše prekročil žalobu, pretože žalovaný sa priznania žiadneho nároku nedomáhal. 2.1.5 Na základe uvedeného navrhol zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle vyhovenia žalobe v plnom rozsahu a zamietnutia vzájomnej žaloby žalovaných alebo, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie. 2.2 Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 01.12.2015 (č.l. 132-133 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili nesúhlas s odvolaním žalobcu; súhlasili so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie; nakoľko k uzavretiu zmluvy o úvere so žalobcom nedošlo z dôvodu neprijatia ich návrhu žalobcom bez zmien a doplnkov boli povinní zaplatiť žalobcovi len skutočne poskytnutú sumu 796,02 €; keďže v skutočnosti žalobcovi zaplatili sumu 1.397,18 €, súd prvej inštancie správne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť im sumu 601,16 € z titulu bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného žalovaní navrhli potvrdenie napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie. 2.3 Vyjadrenie žalovaných doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu do vlastných rúk dňa 09.12.2015 prostredníctvom pošty (č.l. 136 spisu). 3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.). 3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.). 4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne nedôvodnosti žaloby žalobcu a čiastočnej dôvodnosti vzájomnej žaloby žalovaných, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 4.6 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že v rámci kontraktačného procesu pred uzavretím spornej zmluvy o úvere navrhli žalovaní jej znenie, ktoré žalobca v celom rozsahu a bez výhrad neprijal a navrhol iné znenie zmluvy, prijatie ktorého zo strany žalovaných z dokazovania nevyplýva; žalobca vyplatil žalovaným sumu 796,02 € a žalovaní v období od 20.10.2010 do 09.07.2013 zaplatili žalobcovi sumu 1.397,18 €. 4.7 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne záveru, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu spornej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 23.09.2010 je správne; z dokazovania je zrejmé, že strany mienili uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov; na kontraktačný proces súd prvej inštancie správne aplikoval kogentné ustanovenia § 43a a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktorého aplikáciu zákon č. 129/2010 Z. z. nevylučuje (§ 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z.); Občiansky zákonník kogentne ustanovuje, že v rámci procesu uzavierania každej zmluvy akákoľvek zmena oproti návrhu na jej uzavretie predstavuje nový návrh (§ 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka), ktorý podlieha akceptácii; z dokazovania vyplýva, že žalobca oproti návrhu žalovaných na uzavretie zmluvy zmenil navrhovanú hodnotu RPMN; nakoľko RPMN je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z.), pri jej zmene musí ísť o nový návrh na uzavretie zmluvy; pokiaľ ide o požiadavku zákona, že údaj o RPMN sa určuje na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, z hľadiska kontraktačného procesu je nutné túto požiadavku vykladať tak, že ide o konsenzus obidvoch zmluvných strán o hodnote RPMN na základe ostatných dojednaných údajov zmluvy; Občiansky zákonník nemá ustanovenie, že na uzavretie zmluvy stačí dohoda strán o jej podstatných náležitostiach, preto na uzavretie zmluvy sú nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo zhodné; nakoľko zákon vyžaduje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z.), návrh na jej uzavretie ako aj jeho prijatie musia mať písomnú formu, keď z dokazovania nevyplýva písomné prijatie nového návrhu na uzavretie zmluvy so zmenenou hodnotou RPMN zo strany žalovaných; keďže v rámci kontraktačného procesu medzi stranami nedošlo k dohode o RPMN spotrebiteľského úveru, záver súdu prvej inštancie, že k uzavretiu spornej zmluvy nedošlo je správny; aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. preto neprichádza do úvahy, pretože toto ustanovenie dopadá len na prípad, kedy zmluva vznikla, ale chýba jej niektorá zákonná náležitosť a nie na situáciu, kedy k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vôbec nedošlo v dôsledku neprijatia návrhu na jej uzavretie. 4.8 Okrem uvedeného považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že aj keby medzi stranami došlo k uzavretiu spornej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, chýbajúci údaj o RPMN by mal za následok, že úver by bol bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase tvrdeného uzavretia zmluvy) s rovnakým následkom na dôvodnosť žaloby žalobcu; navyše RPMN uvedená v zmluve je nesprávna v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov s rovnakým zákonným následkom (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase tvrdeného uzavretia zmluvy); podľa žalobcu predstavovala RPMN 70,22 %; pri sume 796,02 € (skutočne poskytnutá suma úveru) a 42 splátkach po 49,83 € mesačne predstavuje RPMN 93,03 %; v prípade, že sa do výpočtu zahrnie aj dohodnutá odplata za službu (bod 8 spornej zmluvy) v sume 133,98 € predstavuje RPMN 127,90 %; zahrnutie uvedenej odplaty za službu v sume 133,98 € do výpočtu RPMN je opodstatnené z dôvodu, že táto bola splatná v okamihu uzavretia dohody (bod 8.4 zmluvy); súčasne podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. pod pojmom ročná percentuálna miera nákladov treba rozumieť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19; podľa § 19 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z., na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver; v prípade uvedenej odplaty za službu v sume 133,98 € podľa bodu 8 spornej zmluvy nejde o poplatok, ale o odplatu, preto mala byť zahrnutá do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; údaj o RPMN uvedený žalobcom je preto nesprávny a v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov. 4.9 Odvolací súd dospel k záveru, že aj dôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalobcom proti nároku žalovaných uplatnenému vo vzájomnej žalobe posúdil súd prvej inštancie správne; nárok uplatnený vzájomnou žalobou posúdil súd prvej inštancie ako bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, keď toto právne posúdenie nebolo medzi stranami sporné; premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka; premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia; dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán; jej uplynutím dochádza k právnym účinkom premlčania (zníženie možnosti vynúteného splnenia práva na základe námietky premlčania); právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka); najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka); vzájomnú žalobu doručili žalovaní súdu dňa 15.05.2015; vzhľadom na to, že k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedošlo, vznikla žalovaným povinnosť vrátiť žalobcovi len poskytnutú sumu 796,02 €; nebolo sporné, že v období od 20.10.2010 do 09.07.2013 zaplatili žalovaní žalobcovi v splátkach spolu sumu 1.397,18 €; k dovŕšeniu zaplatenia sumy 796,02 € zo strany žalovaných došlo podľa karty klienta dňa 20.04.2012; od zaplatenia ďalšej splátky dňa 23.05.2012 začala plynúť objektívna trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorej posledný deň pripadol podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka na pondelok dňa 25.05.2015 (dňa 23.05.2015 bola sobota); súčasne keďže žalovaní platili splátky až do 09.07.2013, pred týmto dňom nemožno hovoriť o ich vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia a až od tohto dňa tak mohla najskôr začať plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorej posledný deň pripadol na štvrtok dňa 09.07.2015; nakoľko právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnili žalovaní dňa 15.05.2015 doručením vzájomnej žaloby na súd, urobili tak pred uplynutím subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby; námietka premlčania uplatneného práva vznesená žalobcom nebola dôvodná. 4.10 Súd prvej inštancie vecne správne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným sumu 601,16 € spoločne a nerozdielne; súd prvej inštancie síce pochybil, keď nevyzval žalovaných na ozrejmenie znenia navrhovaného výroku rozhodnutia súdu vo veci samej vo vzájomnej žalobe, z hľadiska ich postavenia ako spoločných dlžníkov, to však na vecnej správnosti výroku napadnutého rozsudku nič nemení, pretože žalovaní proti tomuto výroku nepodali odvolanie a ich postavenie voči žalobcovi je solidárne (z dokazovania ani z tvrdení strán v priebehu konania nevyplýva opak). 4.11 Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vecne správny aj vo výroku o poplatkovej povinnosti žalobcu, ktorá na neho prešla v dôsledku osobného zákonného oslobodenia žalovaných ako spotrebiteľov od súdnych poplatkov (§ 2 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov); výšku súdneho poplatku súd prvej inštancie správne určil z priznanej sumy (6 % zo sumy 601,16 €). Napadnutý rozsudok bol vecne správny aj vo výroku o trovách konania vzhľadom na v zásade rovnaký pomer úspechu a neúspechu strán vzhľadom na predmet konania a výsledok sporu. 5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.). 5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. 6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.). 6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a súčasne tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj jeho právne posúdenie vo vzťahu k nedôvodnosti žaloby a súčasne vo vzťahu k čiastočnej dôvodnosti vzájomnej žaloby v prejednávanom spore však považuje odvolací súd za správne (body 4.6 až 4.11 odôvodnenia). Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukázal aj na ustanovenia zakotvujúce odvolacie dôvody týkajúce sa vád konania, tieto v obsahu odvolania žiadnym spôsobom konkrétne nešpecifikoval, preto sa nimi odvolací súd nad rozsah skúmania splnenia procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.) pri rozhodovaní o podanom odvolaní nezaoberal. 7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní, priznal im odvolací súd proti žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).