Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/13/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010199 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6916010199.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Juraja Babjaka, v trestnej veci obžalovanej G. E., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. februára 2017, o odvolaní obžalovanej, proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 28.09.2016 sp.zn. 3T/56/2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 28.09.2016 sp.zn. 3T/56/2016 bola obžalovaná G. E. uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 10.07.2015 asi o 13.15 h viedla osobné motorové vozidlo značky Peugeot 206, evidenčného čísla Q. XXX C., po hlavnej ceste III/2777 smerom na križovatku so štátnou cestou III/2745 v pravotočivej zákrute v smere od obce Lukovištia na obec Horné Zahorany, rýchlosťou v intervale od 76 km/h do 93,86 km/h, ktorá bola vyššia ako medzná rýchlosť, neprispôsobila rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam, stavu a povahe vozovky, prešla s vozidlom do protismeru do ľavej polovice vozovky v smere od obce Lukovištia, kde došlo k čelnej zrážke s osobným motorovým vozidlom Opel Insignia, evidenčného čísla BA XXX VU, ktoré prichádzalo v smere od obce Kraskovo na obec Lukovištia po štátnej ceste III/2777 a po tom ako zastavilo pred dopravnou značkou P2 ,,Stop, daj prednosť v jazde!“ rozbiehalo sa, prešlo za hranicu križovatky, kde došlo k tejto zrážke pričom spolujazdkyňa v osobnom motorovom vozidle Opel Insignia N. E., nar. XX.XX.XXXX, sediaca na zadnom sedadle vľavo utrpela zranenia, a to pomliaždenie hrudnej kosti, zlomeninu V. - IX. rebra vľavo s pomliaždením pľúc obojstranne a minimálnym množstvom tekutiny v ľavej pohrudničnej dutine, pomliaždenie brušnej steny s podkožnou krvnou podliatinou na pravej strane bez poškodenia vnútrobrušných orgánov, pomliaždenie pravého zápästia ľahkého stupňa, pomliaždenie pravého kolena s potrebou operačnej liečby s dobou liečenia a práceneschopnosti 7 - 8 týždňov so závažným ovplyvnením obvyklého spôsobu života 41 dní, spolujazdkyňa v osobnom motorovom vozidle Opel Insignia A. F., nar. XX.XX.XXXX, sediaca na prednom sedadle vpravo utrpela zranenia, a to otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie hrudníka bez poškodenia vnútrohrudných orgánov a rebier s dobou liečenia 7 dní bez práceneschopnosti, spolujazdkyňa v osobnom motorovom vozidle Opel Insignia C. F. nar. XX.XX.XXXX, sediaca na zadnom sedadle vpravo, utrpela zranenia, a to pomliaždenie hlavy, v oblasti hrudnej kosti a brušnej steny, odreniny kože v tejto oblasti s dobou liečenia 7 dní bez práceneschopnosti, čím porušila ustanovenie § 9 ods. 1, § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov. Za to jej bol uložený podľa § 158 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. jej určil skúšobnú dobu na jeden rok. Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. bol obžalovanej uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovaná zaviazaná nahradiť poškodenej N. E., nar. XX.XX.XXXX v D., okres Q. K., trvale bytom D., E. XXX, okres Q. K., škodu vo výške 3.732,30 Eur a poškodenej C. F., nar. XX.XX.XXXX v Q. S., okres Q. K., trvale bytom D., E. XXX, okres Q. K., škodu vo výške 858,- Eur. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených, a to Dôveru, zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 94 24 36, A. F., nar. XX.XX.XXXX v D., okres Q. K. a N. C., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. - H. Z., K. XXXX/XX, prechodne bytom C., Za E. 4, s nárokom na náhradu škody, odkázal na civilný proces. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie obžalovaná G. E.. V písomných dôvodoch uviedla, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožnila. Zdôraznila, že v čase dopravnej nehody sa pohybovala po hlavnej ceste III/2777 od obce Lukovištia v smere na Horné Záhorany rýchlosťou maximálne 70 km/h, pričom v danom úseku nie je žiadne obmedzenie rýchlosti, teda v tomto úseku je rýchlostný limit 90 km/h, a preto v podstate išla rýchlosťou nižšou, ako je v danom úseku povolená. Ďalej dodala, že venovala sa plne riadeniu motorového vozidla aj napriek tomu, že úsek cesty dôverne roky pozná, pretože býva v obci Lukovištia a odtiaľ skoro každý deň cestuje do práce v Rimavskej Sobote . Ďalej dodala, že ako sa po hlavnej ceste približovala ku križovatke, spozorovala z vedľajšej cesty prichádzať značnou rýchlosťou vozidlo Opel Insignia, ktoré nerešpektovalo dopravnú značku ,,Stop, daj prednosť v jazde“ a pokračovalo v jazde ďalej do križovatky, pričom ona v snahe zrážke zabrániť v domnení, že vozidlo Opel Insignia zastane, nasmerovala jej vozidlo do ľavej strany v snahe vyhnúť sa zrážke. Uvedené vozidlo však nezastalo a z jej strany sa nedalo zrážke pre nedostatočnú vzdialenosť a krátkosť času zabrániť. Okrem toho poznamenala, že hlavná cesta III/277 sa v križovatke, v ktorej došlo k dopravne nehode, zužuje asi o 2 metre, a takto zúžená pokračuje ďalej v smere na Horné Záhorany. Vzhľadom k tomu vodiči idúci v smere od obce Lukovištia do obce Horné Záhorany musia pred križovatkou prejsť čiastočne do ľavého jazdného pruhu, aby po prejdení križovatky ďalej pokračovali po hlavnej ceste v pravom jazdnom pruhu, čo je jasne vidieť aj na satelitných záberoch danej križovatky. Okrem toho uviedla, že v minulosti bola cesta v smere od obce Kraskovo na obec Lukovištia vedená ako hlavná cesta a pre vodičov, ktorí dostatočne nesledujú dopravné značenie, to môže mať nebezpečné následky. Podľa jej názoru výpoveď svedkyne C. F., ktorá v čase dopravnej nehody viedla motorové vozidlo Opel Insignia, sa nezkladala na pravde, keď pred súdom tvrdila, že zastala na značke ,,Stop, daj prednosť v jazde“ a potom pokračovala v jazde smerom na obec Lukovištia. Dopravná značka ,,Stop, daj prednosť v jazde“ je v danom úseku osadená asi 11 m od hranice križovatky a v prípade, že by svedkyňa C. F. bola na uvedenej značke zastala, nemala šancu vidieť, či z ľavej strany od obce Lukovištia prichádza nejaké motorové vozidlo, nakoľko jej v tom bránil porast po ľavej strany vozovky, čo konštatoval vo svojom posudku na strane 7 aj znalec M. N.. Okrem toho poukázala aj na ust. § 2 ods. 2 písm. e) Zákona o cestnej premávke a § 20 ods. 4. Dodala, že v prípade, že by bola vodička vozidla Opel Insignia zastavila na mieste, ako jej to ukladá ustanovenie hore uvedeného § 20 ods. 4 Zákona o cestne premávke, mala by náležitý rozhľad a bola by videla prichádzať jej vozidlo, ktoré išlo po hlavnej ceste v smere na obec Horné Zahorany a umožnila by jej bezpečne prejsť a následne by mohla pokračovať v smere svojej jazdy a nebolo by došlo k zrážke. Nárazová rýchlosť motorového vozidla Opel Insignia v mieste zrážky bola podľa znaleckého posudku znalca M. N. 39,0 km/h, +- 10 % a keď sa vezme do úvahy vzdialenosť od značky ,,Stoj, daj prednosť v jazde“, kde podľa vyjadrenia vodičky C. F. s vozidlom zastavila až po miesto zrážky vozidiel je vzdialenosť 26 m, a preto sa javí dosť nepravdepodobné, že na tak krátkom úseku a pri plnom zaťažení celkovo štyri osoby dosiahlo vozidlo Opel Insignia hore uvedenú rýchlosť. V prípade zastavenia vozidla Opel Insignia na hranici križovatky a vypočítanej nárazovej rýchlosti, tak by tieto údaje vôbec nekorešpondovali, lebo v tom prípade by bola vzdialenosť do miesta stretu len niečo vyše 11 m a dosiahnutie rýchlosti 39,0 km, +- 10 % sa javí ako nepravdepodobné. S prihliadnutím na tieto skutočnosti vyplýva, že vodička vozidla Opel Insignia nezastala na dopravnej značke ,,Stoj, daj prednosť v jazde“ a ani na hranici križovatky, ale vošla na hlavnú cestu bez zastavenia, čím porušila ust. § 20 ods. 1, ods. 4 Zákona o cestnej premávke. S otázkou, že vozidlo Opel Insignia v križovatke nezastavilo, ale plynulo pokračovalo ďalej, sa vo svojom znaleckom posudku znalec M. N. vôbec nezaoberal, pričom pracoval len s verziou, že jej motorové vozidlo prešlo bez príčiny do ľavého jazdného pruhu, hoci z technického hľadiska na to nebol dôvod. Na základe týchto skutočností doložila znalecký posudok, vypracovaný P.. E. E. a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, trpí podstatnou chybou, ktorú nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí a z tohto dôvodu rozhodol o odvolaní obžalovanej na neverejnom zasadnutí v zmysle § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por. Podľa § 2 ods. 1 Tr. por., nikto nemôže byť trestne stíhaný ako obvinený inak, než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v prípravnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti, svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Ide o základné zásady trestného konania a je povinnosťou všetkých orgánov činných v trestnom konaní, súd nevynímajúc, tieto zásady striktne dodržiavať. Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje aj ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že súd v každej trestnej veci je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Je potrebné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť spravodlivé rozhodnutie. Z judikatúry súdov SR možno vyvodiť, že náležité zistenie skutkového stavu podľa § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené a ničím nespochybniteľné fakty, ktoré vylučujú akúkoľvek pochybnosť, že sa skutok stal, ktorý je predmetom trestného stíhania, resp., že skutok spáchal obžalovaný. Vo vzťahu k nepriamym dôkazom pre uznanie viny, tieto musia tvoriť ucelený systém - reťaz, ktorých jednotlivé články sú v súlade medzi sebou a na seba nadväzujú a preukazujú dokazovanú skutočnosť. Ich súhrn musí byť uzavretý tak, že súd musí viesť výlučne k jedinému záveru a vylučovať možnosť záveru iného (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR 2To/6/2012). Pri hodnotení dôkazov sa súd opiera nielen o tie dôkazy, ktoré boli produkované na hlavnom pojednávaní, ale aj o tie, ktoré zabezpečili orgány činné v trestnom konaní, výsluchy svedkov nevynímajúc a v neposlednom rade aj o dôkazy, ktoré zabezpečili jednotlivé strany. Ak v priebehu hlavného pojednávania sa dôkazná situácia určitým spôsobom mení, súd na takýto jav musí nielen reagovať, ale je aj jeho povinnosťou zisťovať, z akých dôvodov a prečo k takejto zmene dochádza. Okrem toho súd musí sa aj procesným spôsobom vysporiadať aj s takými dôkazmi, ktoré jednotlivé strany predložia na hlavnom pojednávaní, poprípade sa vykonania takého dôkazu domáhajú a ak súd ich návrhu nevyhovie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia sa s touto otázkou dôsledne vysporiadať. Nestačí len vo všeobecnosti návrh dôkazu zamietnuť bez toho, aby z odôvodnenia rozhodnutia nebolo zrejmé, čo bolo dôvodom takéhoto postupu zo strany prvostupňového súdu. Ako je už vyššie uvedené, súd prvého stupňa však vyššie opísaným spôsobom nepostupoval. Súd prvého stupňa v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní vypočul jednak obžalovanú G. E., ďalej znalca z odboru dopravy M. N., znalca Z.. B. E., ako aj ďalších svedkov, a to svedkyňu C. F., svedkyňu C. F., svedkyňu N. E., svedka N. C. a svedka N. O., prečítal aj celý rad listinných dôkazov a na základe týchto skutočností dospel k záveru, že obžalovaná sa protiprávneho konania dopustila tým spôsobom, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa, ktorý obžalovanú uznal vinnou zo žalovaného trestného činu, vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckého posudku znalca M. N., ktorý za príčinu dopravnej nehody určil prejdenie motorového vozidla značky Peugeot 206, ktoré viedla obžalovaná doľava, hoci z technického hľadiska na to nebol dôvod, čím obžalovaná vytvorila náhlu prekážku pre motorové vozidlo poškodenej, ktorá viedla motorové vozidlo Opel Insignia, avšak bez toho, aby sa dôsledne vysporiadal aj s tvrdením obžalovanej, že to bola práve poškodená, ktorá nerešpektovala dopravné značenie takým spôsobom, ako to obžalovaná uvádzala nielen v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní a v neposlednom rade aj v dôvodoch odvolania, ktoré sú citované vyššie. Je síce pravdou, že tvrdenie poškodenej je značne podporené aj osobami, ktoré sa v inkriminovanom čase nachádzali vo vozidle poškodenej, ohľadne jej zastavenia pred vstupom do križovatky, čo však neznamená, aby znalec vo svojom znaleckom posudku dôsledne sa z technického hľadiska nevysporiadal aj s tvrdením obžalovanej a to, či jej tvrdenie je alebo nie je technicky prijateľné. O to skôr, keď aj na strane obžalovanej existuje výpoveď svedka N. O., ktorý jej verziu potvrdzuje, hoci súd prvého stupňa nevysvetlil presvedčivo, z akých dôvodov a prečo práve tomuto svedkovi neuveril. Možno potom súhlasiť s tvrdením obhajoby, že obrane obžalovanej súd nevenoval dostatočnú pozornosť a jej vinu uzavrel jednostranne. Aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, kto za skutkový dej uvedený v napadnutom rozhodnutí je zodpovedný, resp., či obžalovaná sa skutočne dopustila protiprávneho konania a ak áno, či aj v rozsahu tam uvedenom s následkami na zdraví poškodených, bude potrebné nielen doplniť dokazovanie výsluchom znalca vo vyššie naznačenom smere, ale aj vypracovaním dodatku znaleckého posudku s tým, aby sa znalec dôsledne vysporiadal s tvrdením obžalovanej a v neposlednom rade bude potrebné oboznámiť sa so znaleckým posudkom, predloženým obhajobou, tento konfrontovať so závermi znaleckého posudku znalca M. N. a až následne vo veci rozhodnúť. Odvolací súd na záver upozorňuje súd prvostupňový, že ak rýchlosť motorového vozidla je určená intervalom (napr. 70 až 90 km/h), vždy je potrebné vychádzať z dolnej hranice takto určenej rýchlosti, pretože opačný výklad by bol v rozpore so zásadou in dubio pro reo. Podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Odvolací súd, riadiac sa týmto ustanovením, dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je plne dôvodné a ňou uvádzané argumenty možno akceptovať, a preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol. Po vrátení veci odvolacím súdom prvostupňový súd opätovne vykoná dokazovanie v naznačenom smere, odstráni nedostatky vyššie uvedené, vysporiada sa s dôvodmi, ktoré uviedla obžalovaná v dôvodoch odvolania, vyhodnotí dôkazy v zmysle Trestného poriadku a následne vo veci znovu rozhodne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.