Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoPr/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916201601 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6916201601.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T. B., ul.H. XXX/X, zastúpeného JUDr. Pavlom Balogom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Rimavskej Sobote, Železničná 6/1, proti žalovanému PIGAGRO,s. r. o., Ipeľský Sokolec 360, IČO: 36 046 272, právne zastúpeného VRBA & PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Sliezska 9, v konaní o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10Cpr/1/2016-62 zo dňa 17.05.2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu na určenie, že výpoveď daná žalobcovi listom zo dňa 28.08.2015 je neplatná (prvý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1 030,42 € na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 09.03.2010 ako ošetrovateľ ošípaných; dňa 26.08.2015 prijal žalovaný prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu rozhodnutie o organizačnej zmene podľa §63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej v texte aj „ZP“), pričom malo dôjsť k zníženiu nákladov prostredníctvom zefektívnenia práce zmenou profesijného zloženia zamestnancov zamestnávateľa v reprodukčnej sekcii na farme Domafala v Jesenskom s účinnosťou od 26.08.2015 s tým, že sa mala zrušiť jedna pracovná pozícia - ošetrovateľ ošípaných. Na základe tohto rozhodnutia žalovaný listom zo dňa 28.08.2015 výpoveďou podľa §63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce skončil pracovný pomer so žalobcom. Predmetný právny úkon spĺňa všetky právne a formálne náležitosti, ktoré zákon vyžaduje a zároveň je v ňom uvedený odkaz na rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, ktorá mala za následok výpoveď žalobcovi. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou bolo doručované v súlade s príkazom §38 Zákonníka práce do vlastných rúk žalobcovi, pretože ide o písomnosť zakladajúcu skončenie pracovného pomeru; zamestnávateľ doručoval písomnosť svojmu zamestnancovi dňa 28.08.2015 priamo na pracovisku. Tieto skutočnosti boli preukázané výpoveďou žalobcu, svedka Z. B. - manažéra farmy, svedka V.. T. Y., ako aj písomnou odpoveďou žalovaného inšpektorátu práce (č.l. 20 spisu). Žalobca výpoveď odmietol prevziať, a hoci mu ju žalovaný doručoval poštou, platí nevyvrátiteľná domnienka, že výpoveď mu bola na pracovisku dňa 28.08.2015 doručená, v tento deň nastali účinky jej doručenia a začala plynúť 3 mesačná výpovedná doba (od 01.09.2015 do 30.11.2015). Následné doručenie výpovede poštou už nemá žiadne relevantné právne následky. Aj keď z korešpondencie strán konania vyplýva, že pracovný pomer by sa mal skončiť dňa 31.12.2015, vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že dňa 28.08.2015 žalobca odmietol prevziať výpoveď, preto týmto dňom sa považuje výpoveď jemu za doručenú a od nasledujúceho mesiaca mu začala plynúť výpovedná doba. Žalobca ako zamestnanec mohol uplatniť podľa §77 Zákonníka práce súdnou cestou neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť; posledný deň príslušného kalendárneho mesiaca, ktorým uplynula výpovedná doba, bol deň 30.11.2015; lehota dvoch mesiacov na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde začala plynúť 01.12.2015 a skončila dňa 31.01.2016; žalobu podal žalobca až dňa 17.02.2016, teda po uplynutí lehoty, čím mu zaniklo právo na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na ktorú skutočnosť súd musel prihliadnuť. Preto sa súd ďalej nezaoberal hmotnoprávnymi dôvodmi, ktoré žalobca uviedol ako dôvod neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia §38, §61, §62 ods. 1, 2, §63 ods. 1 písm. a), b), §77 ZP. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov vo výške 1 030,42 €. 2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie. Písomnosť nazvaná ,,Skončenie pracovného pomeru výpoveďou“ podľa §63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce mu bola doručená poštou na adresu jeho bydliska dňa 04.09.2015. Po jej doručení prostredníctvom právneho zástupcu napísal list, kde upozornil zamestnávateľa na skutočnosť, že výpovedná lehota mu začína plynúť od mesiaca október 2015 a pracovný pomer sa končí dňom 31.12.2015. Toto jeho tvrdenie zamestnávateľ vôbec nenamietal a aj začiatok plynutia výpovednej doby a skončenia pracovného pomeru vychádzalo z doručenia dňa 04.09.2015. Výpoveď mu teda nebola doručená do vlastných rúk, ako to ukladá Zákonník práce v §38 ods. 1. Aj právny zástupca žalovaného vo vyjadrení k žalobe nerozporoval, že by k doručeniu došlo už v auguste 2015. Svedok V.. Y. na pojednávaní dňa 17.05.2016 uviedol, že výpoveď bola žalobcovi doručovaná poštou a nie na pracovisku. Dňa 28.08.2015 čerpal žalobca dovolenku, o čom svedčí aj zistenie inšpektorátu práce; dňa 24.08.2015 mu doručoval zamestnávateľ písomnosť ,,Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, ktorú žalobca odmietol prevziať, čo XX.XX.XXXXB. poznačil na kópii tohto listu; na liste o skončení pracovného pomeru nie je žiadna poznámka o odopretí jeho prevzatia. Zamestnávateľ teda nepovažoval správanie žalobcu za odopretie prevzatia listu, ako to má na mysli §38 ods. 4 posledná veta Zákonníka práce. Keby považoval zamestnávateľ výpoveď za doručenú (odmietnutím jej prevzatia), už by mu ju poštou nebol doručoval. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca výpoveď prevzal až dňa 04.09.2015 a pracovný pomer bol skončený 31.12.2015; vzhľadom na nespornosť súd o nej nemal rozhodovať a mal vziať za záväzné, že výpoveď prevzal žalobca dňa 04.09.2015. Preto súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť v celom rozsahu; žiadal priznať náhradu trov konania aj za odvolacie konanie. V konaní bolo preukázané, že žalovaný na základe rozhodnutia o prijatí organizačnej zmeny a zrušenia jednej pozície v reprodukčnej sekcii, v ktorej pracoval žalobca na základe pracovnej zmluvy zo dňa 09.03.2010, dal žalobcovi výpoveď, datovanú ku dňu 28.08.2015, v ktorý deň bola prejednaná so žalobcom a odovzdávaná mu; žalobca ju však odmietol prevziať. Žalovaný výpoveď na požiadanie žalobcu doručoval poštou. V protokole Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 03.11.2015, ktorý vykonával šetrenie na podnet žalobcu, bol žalovanému vytknutý len fakt, že výpoveď nebola doručovaná doporučenou zásielkou, preto žalovaný nedisponoval dokladom o presnom dátume doručenia písomnej listiny žalobcovi. Poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 17.05.2016, kde sám žalobca uviedol, že sa osobne zúčastnil prejednania výpovede na pracovisku na výzvu zamestnávateľa, ktorý ho odvolal z jeho dovolenky dňa 28.08.2015; na pracovisko sa dostavil na vyzvanie Z. B. ako manažéra farmy, pri osobnom stretnutí zo dňa 28.08.2015 výpoveď neprevzal a odmietol ju prevziať, lebo s ňou nesúhlasil a žiadal, aby mu bola zaslaná poštou. Z tejto argumentácie žalobcu nepochybne vyplýva, že dňa 28.08.2015 mu bola výpoveď doručená podľa ust. §38 ods. 4 Zákonníka práce, pretože účinky doručenia výpovede nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. Výpovedná lehota potom začala plynúť 01.09.2015, uplynula 30.11.2015. Lehota na podanie žaloby v zmysle §77 Zákonníka práce je prekluzívnou lehotou a jej márnym uplynutím zaniká právo žalobcu domáhať sa neplatnosti výpovede zo zákona a súd musí na túto skutočnosť prihliadať. Žaloba bola podaná na súde 17.02.2016. Právo domáhať sa svojej ochrany žalobcovi zaniklo. Tvrdenie žalobcu, že odmietnutie prevzatia výpovede malo byť poznamenané písomne (podobne ako pri doručovaní upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 24.08.2015) je špekulatívne a nemá oporu v zákone. Rozhodnutie o nadbytočnosti, ako aj samotný výber zamestnanca, s ktorým sa pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti ukončí, je vždy na úvahe a voľnom rozhodnutí zamestnávateľa, daný jednostranný úkon nemôže byť napadnutý neplatnosťou. 4. Odvolanie bolo podané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte len ,,O. s. p.“). Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,C. s. p.“), ktorý v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1, 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 6. Podľa §387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. V zmysle platnej právnej úpravy, písomnosti zamestnávateľa, týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru, alebo vzniku zmeny a zániku povinnosti zamestnanca, vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk; písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý; ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. Písomnosti, doručované poštovým podnikom, zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou ,,Do vlastných rúk“. Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme, alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním, alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa; účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne (§ 38 ZP). Zákonník práce uprednostňuje priame doručovanie, t.j. na pracovisku, v byte, alebo kdekoľvek je zamestnanec zastihnutý. Ak zamestnanec odmietne pri doručovaní prevziať písomnosť, platí nevyvrátiteľná domnienka, že písomnosť bola doručená. Ak je zamestnávateľom právnická osoba, doručovanie písomnosti uskutoční osoba, ktorá je oprávnená v mene zamestnávateľa robiť právne úkony, prípadne aj ďalší zamestnanci na základe písomného poverenia. Doručenie písomnosti zamestnancovi v prípade súdneho sporu preukazuje zamestnávateľ. Riadne doručenie výpovede má význam aj z hľadiska začiatku plynutia výpovednej doby, ktorá začína plynúť vždy prvým dňom kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po doručení výpovede; právne účinky doručenia výpovede nastanú aj vtedy, ak ju zamestnanec odmietne prijať (§ 38 ods. 4 veta druhá Zákonníka práce - zákon v tomto smere nevyžaduje žiadnu povinnosť zamestnávateľa poučiť zamestnanca o následkoch odmietnutia písomnosti). Neplatnosť skočenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru je prekluzívnou hmotnoprávnou lehotou; jej uplynutím zaniká právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru; súd k nej prihliada z úradnej povinnosti (§ 36 ZP), aj keď to účastník konania nenamietne. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca pracoval u žalovaného ako ošetrovateľ ošípaných na dobu neurčitú na základe pracovnej zmluvy zo dňa 09.03.2010 s miestom výkonu práce naposledy na farme ošípaných Domafala v Jesenskom s posledne dohodnutou mzdou 600 € mesačne. Jeho práca spočívala v kŕmení a čistení ošípaných. Listom zo dňa 28.08.2015 žalovaný oznámil žalobcovi, že s ním výpoveďou podľa §63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce končí pracovný pomer, pretože na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu spoločnosti PIGAGRO, s.r.o. zo dňa 26.08.2015 bolo zrušené na farme ošípaných Domafala v Jesenskom s účinnosťou od 26.08.2015 jedno pracovné miesto s pracovnou pozíciou ,,ošetrovateľ ošípaných“, preto sa v dôsledku tejto organizačnej zmeny stal nadbytočným. Trojmesačná výpovedná doba (vzhľadom na dobu trvania pracovného pomeru) plynula do 30.11.2015, počas ktorej žalovaný ponúkol žalobcovi pracovné voľno s prináležiacou náhradou mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku a s nárokom na odstupné vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku (§76 ods. 1 písm. a) ZP). Žalovaný výpoveď doručoval v zmysle §38 Zákonníka práce do vlastných rúk žalobcovi na pracovisku dňa 28.08.2015. Žalobca ju odmietol prevziať a na jeho výslovnú žiadosť mu bola doručená poštou dňa 04.09.2015. Žalobca, počítajúc lehotu na podanie žaloby od tohto dátumu (výpovedná doba mu uplynula dňa 31.12.2015, od 01.01.2016 začala plynúť lehota na podanie žaloby) sa žalobou zo dňa 17.02.2016 domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. 9. Krajský súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Skutkové zistenia, potrebné pre posúdenie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie pri rozhodovaní, sú v prejednávanej veci postačujúce aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Vyplýva z nich, že dňa 28.08.2015 sa uskutočnilo v kancelárii manažéra Z. B. v priestoroch farmy Domafala v Jesenskom, v prítomnosti asistentky V. K., stretnutie žalobcu a zástupcu žalovaného (Z. B.), predmetom ktorého bolo skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Žalobca odmietol na osobnom stretnutí prevziať výpoveď a trval na jej zaslaní poštou; túto skutočnosť potvrdil nielen žalobca, ktorý uviedol, že 28.08.2015 prišiel do práce, tam ho čakal Z. B. s výpoveďou z organizačných dôvodov (nachádzajúcej sa na č. l. 5 spisového materiálu), ktorú odmietol prevziať, pretože s ňou nesúhlasil a chcel, aby mu ju zaslali poštou, ale aj súdom vypočutý svedok Z. B. (viď č.l. 49 súdneho spisu). Znamená to, že dňom 28.08.2015 nastali účinky doručenia skončenia pracovného pomeru žalobcovi výpoveďou (§38 ods. 4 veta druhá Zákonníka práce). Prvým dňom nasledujúceho mesiaca, t.j. 01.09.2015 začala plynúť žalobcovi trojmesačná výpovedná doba, ktorá uplynula 30.11.2015; 01.12.2015 začala plynúť zákonná dvojmesačná lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru (§ 77 Zákonníka práce), a uplynula 31.01.2016, a to bez ohľadu na skutočnosť, že po doručovaní výpovede žalobcovi pri osobnom rokovaní dňa 28.08.2015 mu žalovaný následne tento písomný rozväzovací prejav doručoval (nadbytočne) poštou (04.09.2015). Ak teda žalobca podal predmetnú žalobu na súd až 17.02.2016, záver súdu prvej inštancie o oneskorenom podaní žaloby je správny a jej zamietnutie z tohto dôvodu bolo správne. 10. Odvolacia námietka žalobcu ohľadom nespornosti dátumu doručenia výpovede žalobcovi poštou je v plnom rozsahu nedôvodná; v tomto smere názory svedkov V.. Y. a B., že pracovný pomer mal skončiť 31.12.2015, nie sú relevantné, pretože sám žalobca potvrdil, že odmietol prevziať na pracovisku do vlastných rúk listinu, ktorej obsahom bola výpoveď. Ani nevyznačenie poznámky „adresát odmietol prevziať“ na tomto posúdení nič nemení. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť; pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát má objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. ako náhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.01.2011 sp. zn. 5Cdo 129/2010). 11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil. 12. V dôsledku úspechu žalovaného v odvolacom konaní mu krajský súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu v zmysle §255 ods. 1, §262 ods. 1 C. s. p. v spojení s §396 ods. 1 C. s. p. s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 C. s. p.). 13. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).