Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/72/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916201646 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6916201646.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s. so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, proti žalovanej W. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., T. XX, v konaní o zaplatenie 887,25 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/49/2016-44 zo dňa 23. 11. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného vo výroku, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 554,29 EUR s príslušenstvom (výrok I.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.); p o t v r d z u j e . II. Vo zvyšku z o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý. III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 554,29 EUR s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 554,29 EUR od 24. 10. 2014 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a to titulom plnenia z úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu č. 420140633 dňa 04. 04. 2014 (ďalej v texte „zmluva“). 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou uzavretou v zmysle Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej v texte „zákon č. 129/2010 Z.z.“), na základe ktorej skutočnosti podrobil predmetnú zmluvu prieskumu v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona. Okresný súd zdôraznil, že zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o konečnej splatnosti úveru, t. j. o tom, dokedy mu bude trvať povinnosť splácať istinu, úroky a iné poplatky. Konštatoval, že po prieskume predmetnej zmluvy táto neobsahuje konkrétny údaj o konečnej splatnosti úveru a tento nedostatok nemohol byť odstránený ani tým, že sa veriteľ odvolával na skutočnosť, že z úverovej zmluvy vyplýva počet splátok, ktoré je spotrebiteľ povinný veriteľovi zaplatiť a že z tohto údaja by si mohol spotrebiteľ dostatočným spôsobom sám určiť deň konečnej splatnosti úveru. Keďže okresný súd uzavrel, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z., vyhodnotil poskytnutý úver na základe tejto zmluvy podľa § 11 ods. 1 písm. b/ tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov. V takom prípade vznikla spotrebiteľovi povinnosť uhradiť v prospech veriteľa len sumu skutočne poskytnutého úveru. V konaní mal okresný súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 650,- EUR a keďže žalovaná uhradila žalobcovi sumu 9,75 EUR a mala tiež nárok na zápočet sumy 85,96 EUR (protokol o zápočte v zmysle bodu 5 Obchodných podmienok) mal za to, že vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi ešte sumu 554,29 EUR ako rozdiel sumy, ktorá jej bola poskytnutá a sumy, ktorá mala byť zo strany žalovanej započítaná ako platby ( 95,71 EUR ). 3. Vzhľadom na vyššie uvedené následne preto okresný súd žalobu nad sumu 554,29 EUR, teda vo výške 332,96 EUR, vrátane prináležiaceho príslušenstva ako nedôvodnú zamietol. O úroku z omeškania rozhodol v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z.z.. 4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP. 5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že finančná hotovosť jej bola žalobcom poskytnutá v Rimavskej Sobote, a nie v mieste bydliska, takže domáci servis bola nadštandardná služba, ktorú nikdy nevyužila. S domácim servisom nesúhlasila, nakoľko s ním nebola oboznámení vopred a táto služba bola vopred formulovaná v úverovej zmluve, ktorú nemala možnosť ovplyvniť. Zároveň poukázala na to, že so žalobcom uzavrela už predtým zmluvu č. 420132668, a to dňa 25. 09. 2013, na základe ktorej jej napriek dohode nevrátili úrok a nedošlo ani k jeho započítaniu napriek viacerým upozorneniam. 6. Na záver žalovaná namietala skutočnosť, že z úveru bola uhradená splátka iba vo výške 9,75 EUR, s čím nesúhlasí, nakoľko splátky boli uhradené vo výške 225,93 EUR + zostatok z predchádzajúceho úveru vo výške 87,60 EUR, takže bolo uhradených až 313,53 EUR. Konštatovala, že zmluva je uzavretá v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a neobsahuje náležitosti v zmysle tohto zákona. Na základe uvedeného by sa mal úver jej poskytnutý považovať za bezúročný a bez poplatkov, na základe ktorej skutočnosti podala odvolanie voči predmetnému rozsudku. 7. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané. 8. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 23. 11. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (konanie začalo dňom 18. 02. 2016). 9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej, rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal v medziach daných ustanovením § 79 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, a to vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 554,29 EUR s príslušenstvom (výrok I.) a vo výroku o náhrade trov konania, ktorým rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (výrok III.), rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 10. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd stručne a jasne objasnil skutkový, ako aj právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že nárok žalobcu bol vo vzťahu k žalovanej dôvodný len čiastočne, (v rozsahu sumy 554,29 EUR s príslušenstvom), ak zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti predpokladané zákonom č. 129/2010 Z. z. s tým, že vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. 11. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovanej za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi. V odvolaní žalovaná namieta, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., na základe čoho je nevyhnutné úver, ktorý jej bol poskytnutý považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to napriek tomu, že okresný súd založil svoje rozhodnutie na právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalovanej. Okresný súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi stranami sporu v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. za zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý úver, ktorý je nutné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. V tomto smere považoval odvolací súd odvolanie za zmätočné. 12. Nedôvodnou je i ďalšia námietka žalovanej vo vzťahu k tomu, že tzv. domáci servis bola nadštandardná služba, ktorú nikdy nevyužila. Okresný súd jej ale neuložil povinnosť zaplatiť za predmetnú službu a s uvedenou nadštandardnou službou sa ani v dôvodoch svojho rozhodnutia nezaoberal. Odvolaciemu súdu preto nie je zrejmé, na základe čoho žalovaná namieta predmetné skutočnosti, ak nemajú žiadny priamy vzťah k predmetu konania. 13. Ďalším odvolacím dôvodom žalovanej bola skutočnosť, že už v minulosti, a to dňa 25. 09. 2013 uzavrela so žalobcom zmluvu, na základe ktorej jej mal byť vzhľadom na predčasné splatenie úveru vrátený úrok vo výške 87,60 EUR, ktorý jej mal byť započítaný. Žalobca uplatňuje svoj nárok v predmetnom konaní zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 04. 04. 2014, ktorá žiadnym spôsobom v sebe nezahŕňa ustanovenia, na základe ktorých by malo dôjsť k akémukoľvek započítaniu akýchkoľvek nárokov medzi stranami sporu (medzi zmluvou uzavretou dňa 25. 09. 2013 a zmluvou uzavretou dňa 04. 04. 2014). V tomto prípade ide o dva samostatné záväzkovoprávne vzťahy medzi stranami sporu a započítanie sumy 87,60 EUR v zmysle zmluvy uzavretej zo dňa 25. 09. 2013 vo vzťahu k pohľadávke žalobcu uplatňovanej na základe zmluvy zo dňa 04. 04. 2014 ani z jednej zo zmlúv nevyplýva a žalovaná ani konkrétnymi skutočnosťami nepoukázala na to, na základe akej právnej úpravy, prípadne na základe akej dohody medzi stranami sporu k predmetnému započítaniu vo vzťahu k zmluve zo dňa 04. 04. 2014 by malo dôjsť. 14. Poslednou odvolacou námietkou žalovanej bola skutočnosť, že na plnenie voči žalobcovi jej bola započítaná iba suma 9,75 EUR. Uvedené tvrdenie však nie je pravdivé, nakoľko okresný súd okrem sumy 9,75 EUR, ktorá bola uhradená zo strany žalovanej žalobcovi, jej započítal aj v zmysle Protokolu o zápočte v zmysle bodu 5 Obchodných podmienok sumu 85,96 EUR (ktorý protokol o zápočte predložila i žalovaná spolu s odvolaním). Ak žalovaná tvrdí, že splátky boli uhradené vo výške 225,93 EUR, svoje tvrdenie naviac ničím nepreukázala. Naopak z predložených listinných dôkazov, na základe okresný súd k rozhodnutiu dospel, vyplýva, že z jej strany došlo len k úhrade 9,75 EUR. Žalovaná síce už v odpore proti platobnému rozkazu poukazovala na viacero ustanovení Občianskeho zákonníka, či zákona č. 129/2010 Z. z., avšak ani v predmetnom podaní nepoukazovala na to, že by z jej strany bolo voči žalobcovi na základe zmluvy uzavretej dňa 04. 04. 2014 zaplatené na splátkach 225,93 EUR a k odporu, ako aj k odvolaniu predložila len protokol o zápočte vo vzťahu k 85,96 EUR, na ktorú sumu okresný súd pri rozhodovaní prihliadal a túto sumu zohľadnil. Zo strany žalovanej teda pred okresným súdom, avšak ani v odvolacom konaní nebol predložený žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo možné spochybniť rozhodnutie okresného súdu o tom, že zo strany žalovanej došlo voči žalobcovi titulom plnenia zo zmluvy uzavretej dňa 04. 04. 2014 k úhrade vyššej sumy, než ktorú započítal okresný súd. Suma 225,93 EUR, na ktorú žalovaná poukazuje v odvolaní je len súčasťou tohto odvolania a nevyplýva zo žiadnych listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu a ani z tých, ktoré boli predložené spolu s odvolacím konaním. Naviac, aj z prehľadu o splátkach uhrádzaných žalovanou žalobcovi v zmysle zmluvy o úvere uzavretej dňa 04. 04. 2014, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 650,- EUR, vyplýva, že na základe tejto zmluvy došlo k „vybranej čiastke“ vo výške 9,75 EUR s tým, že zostatok nezaplatenej pohľadávky žalobcu predstavuje 887,25 EUR. Pokiaľ k uvedenému priložila žalovaná i počet splátok vo vzťahu k tzv. domácemu servisu, predmetná služba nebola zo strany žalobcu voči žalovanej v prejednávanej veci uplatňovaná, uvedená služba nebola predmetom konania, v dôsledku čoho je argumentácia žalovanej vo vzťahu k tejto službe, bezpredmetná. 15. Keďže ani jeden z odvolacích dôvodov žalovanej neobstál, akýmkoľvek spôsobom nespochybnil vecne správne závery okresného súdu, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutom rozsahu potvrdil. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, okresný súd rozhodol správne, ak aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, ktorú skutočnosť odvolací súd poznamenáva napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi rozhodnutie o náhrade trov konania nebolo žalovanou napadnuté, avšak ide o výrok závislý. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda podľa pomeru úspechu v odvolacom konaní. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi, ktorý úspešný v odvolacom konaní bol, trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané a odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalobcu (§ 251 CSP), nevznikli, na základe čoho odvolací súd rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).