Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/23/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917200045 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6917200045.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Jany Krnáčovej ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky U. O., nar. XX. U. XXXX, bytom U. XX/XX, XXX XX M., t. č. X. H. č. X, XXX XX H. X., zast. AK Bitalová & Demeterová, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 8, 979 01 Rimavská Sobota, proti druhému manželovi P. O., nar. XX. X. XXXX, bytom U. XX/XX, XXX XX M., zast. JUDr. Janou Ďalakovou, advokátkou, so sídlom Daxnerova 2, 979 01 Rimavská Sobota, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému P. O., nar. XX. U. XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, na čas po rozvode, o odvolaní druhého manžela proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 10P/2/2017-81 zo dňa 07. marca 2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom manželstvo U. O., rod. X., nar. XX. U. XXXX (ďalej ako „navrhovateľka“ alebo „manželka“ resp. „matka“) a P. O., nar. XX. X. XXXX (ďalej ako „druhý manžel“ resp. „manžel“ event. „otec“) uzavreté dňa XX. T. XXXX v H. X., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu H. X., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX rozviedol (I. výrok), maloletého P. O., nar. XX. U. XXXX (ďalej ako „maloletý“ alebo „dieťa“) na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky maloletého dieťaťa, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok (II. výrok), otca maloletého zaviazal počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200,- Eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého (III. výrok), upravil styk otca maloletého s dieťaťom tak, že otec maloletého je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku a to v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod, pričom otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku riadne a včas maloleté dieťa odovzdá matke v mieste bydliska matky; matka maloletého je povinná maloletého na styk riadne pripraviť (IV. výrok) a nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal (V. výrok). 1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľka s druhým manželom uzavreli dňa 30. decembra XXXX manželstvo. Z manželstva pochádzalo jedno maloleté dieťa. Podľa vyjadrenia navrhovateľky boli ich vzťahy s manželom vážne narušené z dôvodu manželovej žiarlivosti, požívania alkoholických nápojov a psychického nátlaku z manželovej strany na jej osobu ako aj na maloletého. Navrhovateľka spolu s maloletým opustili spoločnú domácnosť dňa 03. januára 2017. Návrh o rozvod manželstva a zverenie do výchovy a určenie výživného podala navrhovateľka na súd prvej inštancie dňa 04. januára 2017. V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, vyživovaciu povinnosť na maloletého zo strany otca určiť na sumu 250,- Eur a styk otca s maloletým upraviť na každú párnu sobotu v čase od 09.00 hod. do 14.00 hod. Maloletému bol Uznesením súdu prvej inštancie, č.k. 10P/2/2017-7 zo dňa 04. januára 2017 ustanovený kolízny opatrovník v osobe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote (ďalej ako „kolízny opatrovník“). Otec maloletého s rozvodom nesúhlasil. Vyjadril názor, že manželka podala návrh v afekte, a že ich vzťahy nie sú natoľko narušené, aby nebolo možné obnoviť manželské spolužitie. V prípade, že by súd manželstvo rozviedol navrhol manžel zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a jeho styk s maloletým upraviť na každý párny víkend počnúc piatkom od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod. Ohľadom výživy maloletého by bol otec schopný prispievať sumou 50,- Eur mesačne, pretože mal nulový príjem a finančne mu pomáhali rodičia. Potvrdil, že je samostatne zárobkovo činnou osobou, prevádzkuje bar avšak poprel, že by vykonával prácu kamionistu ako aj podnikanie s drevom. Podľa názoru otca by bolo pomocou psychologického poradenstva možné manželstvo zachrániť, pretože rozvod manželstva by mal negatívny vplyv na dieťa. Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, vyživovaciu povinnosť otca určiť v sume 250,- Eur a styk dieťaťa s otcom upraviť v súlade s návrhom otca. 1.2 Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko rozvrátené. Manželia spolu nežijú intímne, nehospodária spolu a nie sú schopní medzi sebou komunikovať ani len ohľadom maloletého syna. Navrhovateľka sa odmietla podrobiť intervencii zo strany psychológa v manželskej poradni. Súd prvej inštancie preto manželstvo rozviedol a maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky. Poukázal na to, že matka má všetky predpoklady na zabezpečenie priaznivého vývoja dieťaťa a zohľadnil pritom želanie samotného dieťaťa ako aj závery kolízneho opatrovníka. Vyživovaciu povinnosť otca súd prvej inštancie určil vo výške 200,- Eur mesačne; túto sumu považoval za dostatočnú na zabezpečenie potrieb maloletého. Prvoinštančný súd nesúhlasil s vyjadrením otca, že v súčasnej dobe nemá žiadny príjem a preto je schopný prispievať na výživu maloletého iba sumou 50,- Eur mesačne. Otec napriek požiadavke okresného súdu nepredložil svoje príjmy, preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že jeho príjmové pomery sú podstatne vyššie ako je bežný priemer. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že otec maloletého prevádzkuje bar, podniká v oblasti s drevom a zároveň pracuje ako vodič kamiónu a teda má dostatočný príjem na hradenie priznaného výživného. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol tak ako je to uvedené v ods. 1 tohto rozhodnutia. 1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 23, § 24, § 25, § 62, § 63 ods. 1, § 65, § 75 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o rodine“). Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „C. m. p.“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. 2. Proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu podal manžel v zákonnej lehote odvolanie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „C. s. p.“) Vyjadril nesúhlas s rozvodom z dôvodu, že manželstvo medzi ním a navrhovateľkou ešte stále plní spoločenský účel a je možné spolužitie obnoviť. Uviedol, že v záujme zachovania manželstva a maloletého dieťaťa mal súd prvej inštancie poskytnúť časový priestor na vyhľadanie odborníkov v snahe pokúsiť sa o zachovanie manželstva a úplnej rodiny. Maloleté dieťa je na oboch rodičov naviazané a rozpad rodiny ho natrvalo poznačí. Okresný súd rozhodol nesprávne a unáhlene iba na základe argumentov navrhovateľky proti jeho osobe, ktoré sú vymyslené, účelové a vyplývajú z nevyrovnanosti navrhovateľky. Osobitne namietal otec maloletého v odvolaní výšku výživného. Suma 200,- Eur je podľa jeho názoru neprijateľná a ohrozí jeho existenciu z dôvodu jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov. Na podporu svojho tvrdenia priložil otec maloletého k odvolaniu výpisy z účtu v banke. Manžel z uvedených dôvodov žiadal aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh navrhovateľky zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, prípadne aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu trvala na tom, že jej manželstvo s manželom už dlhšiu dobu nenapĺňa atribúty riadneho manželstva. Už v čase rozhodovania prvoinštančného súdu nežila navrhovateľka s manželom v spoločnej domácnosti, ale spolu s maloletým žila v nájomnom byte v H. X. z čoho vyplýva, že sa k manželovi odmietla vrátiť a spolužitie s ním nikdy neobnoví. Popiera vyjadrenie manžela, že je na neho maloletý naviazaný. Uvádza, že maloletý sa otca skôr bojí, nechce s ním už žiť a zverenie do starostlivosti matky je najlepšie pre psychický a duševný vývoj. Navrhovateľka poprela, že by niekedy chcela úplný zákaz styku maloletého s otcom a ani mu to nikdy neodopierala. Podotýka, že odkedy sa od otca odsťahovali maloletý sa upokojil a nebýva nervózny, čo sa pozitívne odrazilo aj v jeho správaní. Námietku otca ohľadom výšky výživného považuje za nepodstatnú, nakoľko otec mal možnosť kedykoľvek počas konania (dokonca až počas dvoch pojednávaní) predložiť dôkazy o jeho príjme a výdavkoch. Navrhovateľka navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. 4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdiť, nakoľko bolo vynesené po dôkladnom dokazovaní. Súd prvej inštancie plne rešpektoval práva rodičov, ako aj záujem maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník vykonal pohovory s rodičmi, dôkladné šetrenie v domácom prostredí otca aj matky, výsluch maloletého, zisťoval správanie rodičov a ich majetkové pomery. Na tomto základe zistil, že komunikácia medzi rodičmi nie je možná z dôvodu komunikačnej bariéry. Maloletý sa vyjadril, že v minulosti bol svedkom konfliktov rodičov, chce bývať s mamou a otca chce len navštevovať. Maloletý má u matky v novom byte vytvorené vhodné pomery a matka vyvíja maximálnu snahu vytvoriť mu čo najideálnejšie podmienky, aby bol pozitívne ovplyvnený jeho psychický a fyzický vývin. Vo vyjadrení kolízny opatrovník zároveň uviedol, že otec podniká s drevom, je šoférom kamiónu a prevádzkuje bar W. v H. X.. Súdom určené výživné v sume 200,- Eur mesačne zodpovedá podľa názoru kolízneho opatrovníka možnostiam a schopnostiam otca maloletého a počas pojednávaní nebolo preukázané, že by takáto výška výživného ohrozovala jeho existenciu. 5. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky trval na odvolaní v celom rozsahu. Poukázal na rozpor v tvrdeniach navrhovateľky, kedy na jednej strane súhlasila s úpravou styku uvedenou v rozhodnutí prvoinštančného súdu a na druhej strane vo vyjadrení polemizovala o zákaze styku maloletého s otcom. Otec maloletého naďalej nesúhlasil s rozvodom a namietal výšku výživného. 6. Navrhovateľka sa vyjadrila k vyjadreniu manžela na vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu. Uviedla, že nikdy nechcela zakázať styk maloletého s otcom a ani takýto styk nikdy neodopierala, pretože berie do úvahy, že aj manžel je otcom maloletého a aj ten má práva voči svojmu synovi. Navrhovateľka trvala na potvrdení rozsudku okresného súdu a zároveň navrhla aby odvolací súd zaviazal otca na náhradu trov právneho zastúpenia. 7. K vyjadreniu otca podal vyjadrenie kolízny opatrovník. Zotrvával na svojom predchádzajúcom stanovisku prezentovanom na pojednávaní vo vyjadrení k odvolaniu (ods. 4 tohto rozhodnutia). K vyjadreniu otca o zákaze styku iba doplnil, že matka maloletého nechce narušiť vzťah a citové väzby medzi otcom a maloletým; matka si chce iba ponechať možnosť podania zmeny úpravy styku v prípade ak zistí, že otec je v prítomnosti maloletého syna pod vplyvom alkoholu. 8. Krajský súd, ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65 a § 66 C. m. p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. 9. Súd môže podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 10. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 11. Podľa ustanovení § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že otec v odvolaní neuviedol žiadne okolnosti alebo skutočnosti, ktoré by neboli predmetom dokazovania v rámci prvoinštančného konania a s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie v zmysle § 68 C. m. p. 13. Odvolací súd preskúmal predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a konštatuje, že prvoinštančný súd rozhodol v celom rozsahu správne pri aplikácii náležitých zákonných ustanovení. 13.1 Zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že v predmetnom prípade sú podmienky na rozvod manželstva podľa § 23 ods. Zákona o rodine splnené. Navrhovateľka s druhým manželom momentálne nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, ani spolu nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa. Navrhovateľka v konaní viackrát uviedla, že sa odmieta vrátiť k manželovi a nikdy s ním spolužitie neobnoví. Uvedené deklaruje aj skutočnosť, že navrhovateľka v súčasnosti obýva spolu s maloletým nájomný byt v P.X., ktorý podľa jej slov plánuje v budúcnosti odkúpiť do súkromného vlastníctva. Odvolací súd má za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené. Manželia od okamihu ako manželka opustila spoločnú domácnosť spolu nekomunikujú, a to dokonca ani vo veci maloletého dieťaťa. Návrh manžela predísť rozvodu absolvovaním psychologického poradenstva navrhovateľka výslovne odmietla. Napriek tomu, že manžel odmietal rozvod manželstva, v odvolaní žiadnym vierohodným spôsobom nevyvrátil zistenia prvoinštančného súdu ohľadom príčin rozvratu manželstva. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné obnoviť vzájomné spolužitie manželov, pretože títo by neboli schopní vytvoriť v spoločnej domácnosti vhodné prostredie pre výchovu a zdravý osobný a psychický rozvoj maloletého. Zo správ kolízneho opatrovníka je zrejmé, že konflikty matky a otca mali nežiaduci vplyv na maloletého, čo sa prejavovalo aj na jeho pozornosti a nálade v škole. Rozumová a emocionálna vyspelosť maloletého je už na takej úrovni (v júni tohto roku dosiahne 10 rokov veku), že dokáže vnímať a porozumieť hádkam matky s otcom. Z výpovedí a reakcií maloletého v konaní na okresnom súde je nespochybniteľné, že na neho tieto situácie vplývali negatívne a pre jeho ďalší zdravý osobnostný rozvoj bude vhodnejšie, keď budú matka a otec žiť oddelene, čo ale nevylučuje otca maloletého z výkonu rodičovských práv a povinností. Odvolací súd s poukazom na uvedené konštatuje, že v predmetnom prípade nie sú predpoklady na to, aby manželstvo účastníkov mohlo v budúcnosti plniť svoj účel a rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa (§ 23 ods.2 Zákona o rodine). 13.2 Súd prvej inštancie v II. výroku rozhodnutia rozhodol o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (§ 100 C. m. p.) tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd konštatuje, že toto rozhodnutie korešponduje s najlepším záujmom maloletého. Uvedenému svedčí aj súčasná situácia, kedy maloletý žije spolu s matkou v nájomnom byte, v ktorom sú pre neho vytvorené vhodné podmienky. Kolízny opatrovník sa k otázke zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky vyslovil kladne a skonštatoval, že maloletý má u matky v novom byte vytvorené vhodné pomery a matka vyvíja maximálnu snahu vytvoriť mu čo najideálnejšie podmienky, aby bol pozitívne ovplyvnený jeho psychický a fyzický vývin. Odvolací súd nemá pochybnosti o motivácii matky starať sa čo najlepšie o maloletého. Poukazuje aj na skutočnosť, že počas manželstva matka maloletého nemala stále zamestnanie, pričom v čase vyhlásenia rozsudku prvoinštančného súdu bola matka už zamestnaná a jej príjem postačoval na to aby dokázala zabezpečiť základné potreby maloletého. Samotný otec v konaní nenamietal v prípade rozvodu zverenie maloletého do starostlivosti matky. 13.3 Otec maloletého v odvolaní ďalej namietal výšku výživného a vyjadril sa, že platenie výživného vo výške 200,- Eur ohrozí jeho existenciu z dôvodu jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov. Počas pojednávania dňa 07. marca 2017 otec maloletého uviedol, že „v súčasnosti má nulový príjem, finančne mu vypomáhajú rodičia“; až do rozhodnutia súdu prvej inštancie svoje tvrdenie dôkazne nepodložil. Listinné dôkazy (výpisy z účtov v banke od 01. januára 2016 do 28. februára 2017), ktorými chcel preukázať svoju finančnú situáciu doložil až k odvolaniu. Otec maloletého popieral skutočnosť, že vykonáva prácu kamionistu a podniká s drevom, súčasne však potvrdil, že je samostatne zárobkovo činná osoba a prevádzkuje bar. Odvolací súd považuje tvrdenia otca maloletého za nepravdivé. Z aktuálneho výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že otec maloletého má aktívnu živnosť v predmete poskytovania služieb v lesníctve, ako aj poskytovania služieb vedenia cudzieho motorového vozidla. Odvolací súd má za to, že v rámci predmetnej živnosti má otec možnosť zabezpečiť si taký príjem, aby dokázal pokryť svoje náklady a popritom prispievať na výživu maloletého. Otec maloletého chcel výpismi z účtov priloženými k odovolaniu poukázať na svoju finančnú insolventnosť; odvolací súd v tomto smere konštatuje, že skutočnosť, že z výpisov z účtu nie je zrejmé prijatie platieb za výkon predmetného predmetu živnosti neznamená, že z týchto aktivít otec príjmy nemá. Z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletého je navyše prevádzkovateľom baru W. v H. X., čo ani on sám nepopiera. Odvolací súd podotýka, že otec maloletého je fyzicky zdravý a schopný vykonávať prácu v rámci svojej živnosti ako aj inú manuálnu prácu. Z obsahu spisu je preukázateľné, že matka maloletého počas manželstva nepracovala a jej príspevok na chod domácnosti spočívajúci v príjmoch z dobrovoľníckej činnosti a príspevku na dieťa bol minimálny. V prípade, že dokázal zabezpečiť otec rodinu do času podania návrhu na rozvod, je schopný tak robiť aj naďalej a to formou platenia výživného na osobu maloletého v stanovenej sume. Odvolací súd považuje výšku výživného v sume 200,- Eur vzhľadom na náklady, ktoré musí matka vynaložiť pri starostlivosti o maloletého za primerané. Ako vyplýva z obsahu spisu, výdavky na maloletého spočívajú v poplatkoch za stravu v škole, družinu. cestovné, futbalový krúžok, poplatok za mobil a v neposlednom rade na stravu v domácnosti a ošatenie. Odvolací súd podotýka, že vzhľadom na čas, ktorý podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie strávi maloletý jednotlivo u otca a matky sú náklady matky na maloletého podstatne vyššie ako náklady otca. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne určil rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému na čas po rozvode v sume 200,- Eur mesačne. Výživné je zročné vopred vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine). 13.4 Vzhľadom na to, že sa rodičia nedohodli o úprave styku s maloletým dieťaťom, upravil styk okresný súd (§ 25 ods. 2 Zákona o rodine). Odvolací súd považuje túto úpravu styku za prijateľnú pre všetkých účastníkov. Matka s rozsahom styku tak ako bol upravený súhlasila. Zdôraznila, že nikdy nechcela brániť úplnému styku maloletého dieťaťa s otcom. Otec úpravu styku osobitne nenamietal. Kolízny opatrovník sám navrhol upraviť styk v takom rozsahu, v akom o ňom rozhodol súd prvej inštancie. 14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 C. m. p. (v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p.), podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Návrh na náhradu trov odvolacieho konania bol podaný zo strany právnej zástupkyne navrhovateľky. Podľa § 55 C. m. p. súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Odvolací súd nevzhliadol také osobitné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná. Vzhľadom na uvedené odvolací súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. 15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).