Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/187/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917201260 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6917201260.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcov 1/ N. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., P. XXX, 2/ P. C. nar. XX. XX. XXXX, bytom T. dôchodcov a DSS S., W. XXX, 3/ U. O. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., F. XXX/XX, 4/ U. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. W., O. XX, 5/ G.. U. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., H. XX, 6/ G.. U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., M. W. XXXX/XX, 7/ S. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., Š. M. T. XXX, 8/ P.. P. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., O. XXX a 9/ B. C., nar.XX. XX. XXXX, bytom M., A.. H. XXX, zastúpených AK Bitalová & Demeterová, s. r. o. so sídlom v Rimavskej Sobote, Žánovská 5183/2A, proti žalovaným: 1/ AG Hačava s. r. o., so sídlom v Tisovci, Jesenského 893, IČO: 44 870 710, 2/ Slovenská republika, za ktorú koná Okresný úrad Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, 3/ P. W., neznámy vlastník, ako aj jeho prípadní neznámi dedičia, 4/ N. Q., rod. W., neznámy vlastník, ako aj jeho prípadní neznámi dedičia, 5/ P. C., neznámy vlastník, ako aj jeho prípadní neznámi dedičia, za ktorých koná Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdkova cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/5/2017-102 zo dňa 23. 03. 2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcov 1/ - 9/ na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorí sa domáhali voči žalovanému 1/ vyslovenia zákazu ťažby dreva vykonávanému na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. M., evidovaných na LV č. XXX pod parcelou č. EKN XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX (ďalej v texte len ,,predmetné pozemky“), pričom poukazovali na to, že sporná ťažba dreva bola povolená žalovanému 1/ rozhodnutím Okresného úradu Rimavská Sobota, s ktorým však žalobcovia nesúhlasia. Súčasne žiadali rozhodnúť o tom, že žalovaný 1/ nie je oprávnený ťažiť drevo na predmetných pozemkoch. Následne písomnými podaniami žalobcovia navrhli súdu pristúpenie X. C., P. W., N. Q. a P. C. do konania na strane žalovaného a Slovenský pozemkový fond, nakoľko dodatočne vyšlo najavo, že X. C. dňa 26. 07. 2007 zomrel, pričom v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok sa preukázalo, že menovaný po sebe nezanechal žiadnych dedičov, a preto dedičstvo po menovanom pripadá štátu. Následne na to oznámili, že opravujú svoje podania a namiesto nebohého X. C. žiadajú pribrať do konania Slovenskú republiku zastúpenú Okresným úradom Banská Bystrica. Uznesením č. k. 14C/5/2017-50 zo dňa 22. 02. 2017 okresný súd rozhodol o pripustení vyššie uvedených subjektov do konania na strane žalovaných, čím sa ustálil okruh žalovaných. 2. Prioritne sa okresný súd pri posúdení návrhu žalobcov na neodkladné opatrenie zameral na skúmanie aktívnej legitimácie žalobcov 1/ - 9/, keď z LV č. XXX zistil, že spomedzi žalobcov sú ako podieloví spoluvlastníci zapísaní len - žalobkyňa 1/ pod B: 3 a žalobca 8/ pod B: 2. Žalobcovia 2/ - 7/ a 9/ nie sú zapísaní na uvedenom liste vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci, pričom súdu nebola predložená žiadna taká listina, z ktorej by vyplýval prechod alebo prevod práva z niektorého z doteraz zapísaných spoluvlastníkov na žalobcov 2/ - 7/ a 9/. Okresný súd uviedol, že v prípade žalobkyne 2/ síce bolo predložené dedičské rozhodnutie č. k. D 1202/86 zo dňa 19. 12. 1986 po nebohom E. C., zomr. XX. XX. XXXX, avšak z tohto rozhodnutia vôbec nevyplýva, že menovaný je totožný s E. C., ktorý je zapísaný na LV č. XXX pod B: 12. Naviac v prípade žalobcu 3/ sa v žalobe tvrdí, že je evidovaný na LV pod poradovým č. 9, avšak toto tvrdenie je nepravdivé, nakoľko na LV č. XXX pod B: 9 je zapísaná ,,A. N., rod. W.“. Z uvedených skutočností pre okresný súd vyplynulo, že žalobcovia 2/ - 7/ a 9/ nepreukázali aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá svedčí len žalobcom 1/ a 8/. 3. Následne na to okresný súd skúmal splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodné. Zdôraznil, že z rozhodnutia Okresného úradu Rimavská Sobota č. k. OU-RS-OSZP-2016/011394 zo dňa 11. 08. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 08. 2016 je zrejmé, že žalovanému 1/ bol vydaný súhlas na výrub drevín rastúcich mimo lesa, na predmetných pozemkoch, podľa určeného druhového zloženia s tým, že pri výrube musí žalovaný 1/ dodržiavať určené podmienky. Súčasne sa žalovanému 1/ uložila povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu, doručiť okresnému úradu doklad o jej vykonaní a zabezpečovať starostlivosť o túto výsadbu. Z písomného stanoviska Okresného úradu Rimavská Sobota odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 16. 03. 2017 okresný súd zistil, že dreviny nachádzajúce sa na predmetných pozemkoch, ktorých sa povolenie na výrub týka, sú len náletovými drevinami, ktoré sa rozrástli na týchto pozemkoch v dôsledku nesprávneho obhospodarovania. Nakoľko sa o tieto pozemky roky nikto nestaral, sú z tohto dôvodu v stave zodpovedajúcom zarasteným trvalým trávnym porastom, pričom bez dostatočne vhodného, koncepčného a včasného riešenia nie je možné dosiahnuť ich priaznivý stav a s prihliadnutím aj na tieto skutočnosti bolo vydané rozhodnutie o povolení výrubu pre žalovaného 1/. Súčasne však okresný súd zistil, že žalovaný 1/ doručil na okresný úrad oznámenie o ukončení výrubu dňom 28. 02. 2017 a túto skutočnosť potvrdila i obhliadka predmetných pozemkov zo strany okresného úradu zo dňa 14. 03. 2017, na základe ktorej sa zistilo, že výrub zo strany žalovaného 1/ bol ukončený, na pozemkoch sa nenachádzajú stromy ani štiepka, zostali tam len pne, vyznačené borovice (nepodliehajúce výrubu), na okrajoch zvyšku po vyrúbaných stromoch a pôvodne uplatňovaný podiel žalobkyne 1/ (bez zásahu výrubom) s tým, že na predmetných pozemkoch sa začali terénne úpravy. 4. K tvrdeniu žalobcov, ktorí spochybňujú zápis v katastri nehnuteľností o druhu predmetných pozemkov, pretože ich považujú za lesné pozemky, a nie trvalé trávne porasty, okresný súd poukázal na Zákon o lesoch ( zákon č. 326/2005 Z. z. ), najmä ust. §-u 3 ods. 2 veta prvá, podľa ktorého, ak ide o nesúlad druhu pozemku podľa údajov katastra nehnuteľností a skutočného stavu, rozhoduje o tom, či pozemok je alebo nie je lesným pozemkom podľa ods. 1 orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý zároveň na základe zistenia druhu pozemku v teréne, určí v rozhodnutí skutočný druh pozemku. Okresný súd tak konštatoval, že údaje uvedené v katastri nehnuteľností o druhu predmetných pozemkov sú pre súd záväzné dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak, pričom tento preukázaný nebol. Žalobcovia síce predložili súdu materiál označený ako ,,biele plochy“ a fotodokumentáciu z predmetných pozemkov, avšak len na základe týchto listín a presvedčenia žalobcov o inom druhu pozemkov, než je zapísaný v katastri nehnuteľností, nemôže súd kvalifikovať predmetné pozemky ako lesné a v závislosti od toho nemôže súd ani kvalifikovať výrub drevín na trvalých trávnych porastoch ako ťažbu dreva na lesných pozemkoch. Nezanedbateľnou je podľa okresného súdu aj skutočnosť, že príslušný orgán podľa §-u 3 ods. 2 veta prvá Zákona o lesoch doteraz k zmene druhu týchto pozemkov nepristúpil. 5. K tvrdeniu žalobcov o tom, že súčasťou ťažby dreva je podľa §-u 22 ods. 1 Zákona o lesoch aj samotný odvoz dreva, okresný súd uviedol, že toto tvrdenie je nedôvodné, nakoľko pojem ,,ťažba dreva“ síce zahŕňa jeho sústreďovanie na odvozné miesto, nie však aj samotný odvoz dreva. Žalobcovia sa preto nesprávne domnievajú, že svojim návrhom na uloženie zákazu ťažby dreva sa domáhajú aj zákazu jeho odvozu, pretože komplex činnosti predstavujúcich ,,ťažbu dreva“ končí jeho uložením na odvoznom mieste. Navyše pripomenul, že ťažba dreva sa týka iba lesných pozemkov, nie aj drevín nachádzajúcich sa na trvalých trávnych porastoch. Za najpodstatnejšie však súd považoval zistenie vyplývajúce z terénnej obhliadky predmetných pozemkov vykonanej pracovníkmi okresného úradu dňa 14. 03. 2017, pri ktorej sa preukázalo, že výrub drevín bol zo strany žalovaného 1/ už ukončený, preto žalobcovia svoje tvrdenia o pokračujúcom výrube nepreukázali. 6. Na základe vyššie uvedeného tak podľa okresného súdu žalobcovia 1/ a 8/ neosvedčili rozhodujúce skutočnosti nevyhnutné pre prijatie záveru o potrebe naliehavej úpravy pomerov strán, nakoľko sa preukázalo, že výrub drevín na predmetných pozemkoch už bol ukončený. Ak by okresný súd napriek tomu neodkladné opatrenie nariadil v zmysle petitu návrhu, potom by upravil pomery strán na čas minulý, čo je v rozpore s účelom neodkladného opatrenia vzhľadom na to, že aktuálnosť navrhovaného zákazu bola limitovaná ukončením tej činnosti, voči ktorej zákaz smeroval. 7. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Namietali najmä to, že z písomného stanoviska Okresného úradu Rimavská Sobota, ako aj vyjadrenia žalovaného 1/ vyplýva okrem iného aj to, že na predmetných pozemkoch žalovaný 1/ ponechal pôvodne uplatňovaný podiel žalobkyne 1/, teda na výmere 2,2 ha výrub neuskutočnil vôbec. V prípade, že by okresný úrad kontroloval dodržanie podmienok výrubu podľa vydaného povolenia, musel by konštatovať, že tieto dodržané neboli a žalovaný 1/ by musel výrub, aj časť, ktorú chcel nechať pre žalobkyňu 1/ vyrúbať. Prípadne žalovaný môže kedykoľvek zmeniť svoje rozhodnutie a doposiaľ nedotknutú časť drevín vyrúbať na základe platného povolenia. Práve v tomto vidia hrozbu výrubu aj v budúcnosti, a pokiaľ sa inými právnymi prostriedkami nepodarí žalobcom dosiahnuť zrušenie povolenia na výrub, vydanie neodkladného opatrenia je podľa nich jediným možným prostriedkom ochrany ich práv. Naviac okrem žalobkyne 1/ je ako známy vlastník na LV č. 184 evidovaný aj žalobca 8/ P.. F. P., pre ktorého však žalovaný 1/ neponechal na jeho pozemku dreviny a odkazuje len na podiel žalobkyne 1/. Žalobcovia však boli na obhliadke miesta a zistili, že čas pozemkov naozaj nebola výrubom dotknutá a práve za účelom zachovania tejto časti majetku žalobcov sú nútení trvať na tom, aby súd neodkladné opatrenie vydal a tým zabránil žalovanému 1/ vyrúbať aj zostávajúcu časť drevín patriacich do spoluvlastníctva žalobcov. Žalovaný 1/ aktuálne uskutočňuje výrub v blízkosti nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, a preto naďalej hrozí nebezpečenstvo pokračovania vo výrube na základe právoplatného povolenia. 8. Naviac žalovaným 1/ bolo vyťažené veľké množstvo dreva, ktorého zloženie je takmer na 100 % buk, čo je v rozpore s vydaným povolením na výrub drevín. Existuje tak zásadný rozpor medzi ich tvrdeniami o druhu pozemku a tvrdeniami žalovaného a povolenie na výrub žalovanému 1/ bolo vydané v rozpore so zákonom. Žalovaný 1/ vyrúbal vo väčšom počte buky, čo je v rozpore so súhlasom okresného úradu, ako aj súhlasom vydaným Slovenským pozemkovým fondom. Povolenie na výrub bolo vydané na základe skutočností, ktoré sa nezakladajú na pravde, a preto by konanie na základe takéhoto rozhodnutia nemalo požívať právnu ochranu. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vydá neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanému 1/ ťažbu dreva v k. ú. M. na predmetných pozemkoch. 9. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané. 10. Odvolaciemu súdu bola vec predložená na rozhodnutie o odvolaní žalobcov proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V prípade, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, má podľa §-u 329 ods. 1 CSP umožniť protistrane vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené ustanovenie v spojení s § 331 ods. 1 CSP si odvolací súd vykladá tak, že protistrane má doručiť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a uznesenie o zamietnutí tohto návrhu v tom prípade, ak uvažuje o zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle, že návrhu mieni vyhovieť. Pokiaľ považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a potvrdzuje toto rozhodnutie, doručenie návrhu a zamietajúceho uznesenia súdu prvej inštancie protistrane význam nemá, z tohto dôvodu nepostupoval podľa §-u 329 ods. 1 CSP a prejednal vec bez vyjadrenia protistrany (§ 329 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa §-u 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil, stotožňujúc sa v plnom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 11. Civilný sporový poriadok v §-e 329 ods. 2 výslovne ustanovuje, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd v súlade s § 329 ods. 2 CSP skúmal, či súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcov uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nimi predložených dôkazov dospel k správnemu záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle §-u 325 ods. 1 CSP neboli splnené. 12. Podľa §-u 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Vychádzajúc z obsahu návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia bolo možné jednoznačne ustáliť, že žalobcovia považujú nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu nimi tvrdenej potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Bezodkladná úprava pomerov mala spočívať v tom, že súd prvej inštancie uloží žalovanému 1/ zákaz ťažby dreva v k. ú. M. na nehnuteľnostiach parcely EKN č. XXX, XXX, XXX. XXX, XXX, XXX a XXX evidovaných na LV č. XXX. Žalobcovia totiž nesúhlasia s tým, aby žalovaný ťažil ich drevo na ich pozemkoch. Cieľom výrubu je podľa nich ,,zničiť“ celý les, nakoľko aj z povolenia na výrub drevín vyplýva, že výrub bol povolený celoplošne. Už v návrhu žalobcovia poukazovali na to, že predmetný výrub žalovaného 1/, ktorý začal realizovať, bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Rimavská Sobota č. OU-RS-OSZP-2016/011394 zo dňa 11. 08. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 08. 2016. Okresný súd tak dôvodne poukázal v napadnutom uznesení na skutočnosť, že v prejednávanej veci žalovaný 1/ realizoval na predmetných pozemkoch výrub drevín rastúcich mimo lesa na predmetných pozemkoch podľa určeného druhového zloženia s tým, že pri výrube musel žalovaný dodržiavať určené podmienky a súčasne mu bola uložená povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu, doručiť okresnému úradu doklad o jej vykonaní a zabezpečovať starostlivosť o túto výsadbu. Dosiaľ nebolo rozhodnutie Okresného úradu Rimavská Sobota zrušené ani zmenené a z uvedeného rozhodnutia preto vychádzal i okresný súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Okresný súd sa dôvodne vysporiadal aj s otázkou charakteru, resp. druhu pozemkov, na ktorých zo strany žalovaného 1/ k výrubu došlo, keď poukázal na ust. §-u 3 ods. 2 veta prvá Zákona o lesoch, podľa ktorého, ak ide o nesúlad druhu pozemkov podľa údajov katastra nehnuteľností a skutočného stavu, rozhoduje o tom, či pozemok je alebo nie je lesným pozemkom, orgán štátnej správy lesného hospodárstva, a nie súd vrámci konania o neodkladnom opatrení. Údaje uvedené v katastri nehnuteľností o druhu predmetných pozemkov sú totiž pre súd záväzné dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak, pričom tento preukázaný nebol, a to ani v rámci odvolacieho konania. 15. Z pozitívno-právnej úpravy Civilného sporového poriadku vyplývajú základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú : 1. naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, 2. dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, 3. odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy, 4. určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je teda existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu, pričom zásah do práv dotknutej strany musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov. Existencia právneho vzťahu medzi stranami, existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samy o sebe ešte netvoria zákonný dôvod neodkladného opatrenia. Vyžaduje sa ešte, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené. Až toto ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím veci nariadiť príslušné opatrenie. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí vždy ešte navyše osvedčiť. 16. Najpodstatnejším pre právny záver o tom, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne je skutočnosť, že žalovaný 1/ doručil na okresný úrad oznámenie o ukončení výrubu dňom 28. 02. 2017 a aj z terénnej obhliadky predmetných pozemkov vykonanej pracovníkmi okresného úradu dňa 14. 03. 2017 bolo preukázané, že výrub drevín bol zo strany žalovaného 1/ už ukončený. Žalobcovia svoje tvrdenia o pokračujúcom výrube nepreukázali, a to ani v odvolacom konaní. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že nariadenie neodkladného opatrenia je ich jediným možným prostriedkom ochrany ich práv, nakoľko len tvrdenie, že žalovaný 1/ uskutočňuje aktuálne výrub „v blízkosti“ nehnuteľností evidovaných na LV č. XX. Nie, nemôže vyvolávať u žalobcov nebezpečenstvo pokračovania vo výrube aj na predmetných pozemkoch evidovaných na LV č XXX. Ani to, že okresný úrad by mal kontrolovať dodržiavanie podmienok výrubu podľa vydaného povolenia, podľa ktorého by mal žalovaný 1/ vyrúbať aj tú časť, ktorú nechal pre žalobkyňu 1/ neosvedčuje, že žalovaný 1/ vo výrube pokračuje. Z obsahu spisu však dosiaľ vyplýva, že žalovaný 1/ výrub drevín na predmetných pozemkoch už ukončil a výslovne pre žalobkyňu 1/ ponechal na pozemku dreviny, teda časť drevín nevyrúbal. Tvrdenie, že žalovaný 1/ môže kedykoľvek zmeniť svoje rozhodnutie a dosiaľ nedotknutú časť drevín vyrúbať na základe platného povolenia, je len subjektívnym dojmom žalobcov, ktoré nebolo konkrétnym správaním sa žalovaného 1/ osvedčené. 17. Nie menej podstatným pre právny záver odvolacieho súdu o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia je i konštatovanie okresného súdu, podľa ktorého žalobcovia 2/ -7/ a 9/ nepreukázali aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak z LV č. 184 vyplýva, že spomedzi žalobcov sú ako podieloví spoluvlastníci zapísaní len žalobkyňa 1/ a žalobca 8/. Ak teda okresný súd voči žalobcom 2/ - 7/ a 9/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol pre nepreukázanie aktívnej legitimácie na podanie takéhoto návrhu a voči žalobcom 1/ a- 8/ z dôvodu, že nariadením neodkladného opatrenia v zmysle petitu návrhu by sa upravili pomery strán na čas minulý vzhľadom na to, že aktuálnosť navrhovaného zákazu bola limitovaná ukončením tej činnosti, voči ktorej zákaz smeroval, ide o rozhodnutie vecne správne, ktoré nebolo akýmkoľvek spôsobom spochybnené ani odvolaním žalobcov. 18. Odvolací súd preto na dôvody napadnutého rozhodnutia na str. 3 - 5 v celom rozsahu odkazuje. 19. V aktuálnom štádiu konania neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môžu byť žalobcovia v konaní vo veci samej úspešní, avšak žalobcami podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za tohto času, keď už zo strany žalovaného 1/ k výrubu na predmetných pozemkoch nedochádza, nie je možné považovať za dôvodný. 20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).