Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/157/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200667 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:7014200667.5 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: I.. I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX T., zast. JUDr. Martinou Rodákovou, advokátkou, so sídlom Humenská 21, 040 11 Košice proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom ul. 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - pokutových blokov série E, ev. č. 0378632, 0378633, 0378634, 0378635, 037636 a 0378637 zo dňa 08.04.2014 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Administratívne konanie. Rozhodnutím - šiestimi blokmi na pokutu (každý v nominálnej hodnote 20,- €) série E, ev. č. 0378632, 0378633, 0378634, 0378635, 037636 a 0378637 zo dňa 08.04.2014 (ďalej na účely tohto rozsudku len „rozhodnutie“) žalovaný ako prvostupňový orgán v priestupkovom konaní uložil žalobcovi pokutu vo výške 120 € za porušenie § 16 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Zákon o cestnej premávke“ alebo „zák. č. 8/2009 Z.z.“). Podľa § 16 ods. 5 Zákona o cestnej premávke vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením. Týmto konaním sa žalobca dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“ alebo „zák. č. 372/1990 Zb.“). Podľa § 22 ods. 1 písm. h/ Zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise (§ 16 zák. č. 8/2009 Z.z.) alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h na -1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac. Rozhodnutie obsahovalo údaj, že k priestupku došlo 08.06.2014 o 15:46 hod. na rýchlostnej ceste R1 a žalobca viedol osobné motorové vozidlo Jeep M16, ev. č. T Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že priestupca súhlasí s blokovým konaním a preberá pokutové bloky vo výške 120 €, pričom rozhodnutie obsahuje dátum, podpis priestupcu a podpis policajta. Diely A pokutových blokov, ktorých originály sa nachádzajú v administratívnom spise sú opatrené okrúhlou pečiatkou Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, Diaľničné oddelenie PZ Žiar nad Hronom (pečiatka 06). Z administratívneho spisu predloženého orgánom verejnej správy vyplýva, že žalobca dňa 08.04.2014 v čase o 15:46:42 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky Jeep M16, ev. č. T po rýchlostnej ceste R1 v smere od Novej Bane do Žarnovice, kde bola rýchlosť upravená dopravným značením na 80 km/h, pričom mu bola nameraná rýchlosť 121 km/h, čo bolo zaznamenané cestným laserovým rýchlomerom značky Tru Cam LTI 20/20 v. č. TC001257. Fotokópia záznamu je súčasťou administratívneho spisu. Z úradného záznamu vyhotoveného príslušníkom Diaľničného oddelenia PZ Žiar nad Hronom, Krajské riaditeľstvo PZ Banská Bystrica G.. O. T. vyplýva, že žalobca bol následne predpisovým spôsobom zastavený motohliadkou na odpočívadle Voznica, kde mu bol po predložení dokladov ozrejmený dôvod zastavenia, ktorým bolo prekročenie rýchlosti v zmysle § 16 ods. 5 Zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. h/ Zákona o priestupkoch. Žalobca si bol priestupku vedomý a na mieste bol ochotný zaplatiť blokovú pokutu vo výške 120 €. Následne mu bol vypísaný pokutový blok vo výške 120 € (každý pokutový blok mal nominálnu hodnotu 20 €). Žalobca svojím podpisom súhlasil s blokovým konaním, na mieste podpísal pokutové bloky série E ev. č. 0378632, 0378633, 0378634, 0378635, 037636 a 0378637, z ktorých mu bolo odtrhnuté 6 ústrižkov bloku ako potvrdenie o zaplatení blokovej pokuty, ktoré si následne prevzal. 2. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v blokovom konaní (pokutové bloky označené ev. č. 0378632 až 37, séria E), ktorými mu bola uložená pokuta vo výške 120 €. V žalobe uviedol, že žalobcu, ktorý dňa 08.04.2014 viedol motorové vozidlo zn. Jeep Grand Cherokee ev. č. T (správne malo byť uvedené ev. č. T zastavil príslušník policajného zboru na diaľnici niekde pri Žiari nad Hronom (v smere Bratislava - Košice) a uložil mu pokutu vo výške 120 €, ktorú zaplatil na mieste príslušníkovi Policajného zboru. V konaní o priestupku mu v blokovom konaní bolo vydaných 6 ks blokov na pokutu (každý na pokutu vo výške 20 €) série E s ev. č. 0378632 až 37, z ktorých však vôbec nevyplýva, aký konkrétny orgán PZ predmetnú pokutu vo výške 120 € žalobcovi uložil, nakoľko predmetné pokutové bloky nie sú opatrené žiadnou pečiatkou. Žalobca uviedol, že okrem predmetných pokutových blokov, ktoré vo fotokópii predložil v prílohe žaloby, nebol žalobcovi vydaný žiaden iný dokument, z ktorého by bolo možné určiť, aký orgán PZ žalobcovi pokutu uložil. Z uvedeného dôvodu žalobca nemohol v žalobe uviesť konkrétny orgán, ktorý žalobcovi pokutu uložil a v žalobe ako žalovaného označil Ministerstvo vnútra SR. Na výzvu súdu označiť správny orgán, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, žalobca s poukazom na údaje z Evidenčnej karty vodiča - žalobcu označil ako správny orgán Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, Krajský dopravný inšpektorát Banská Bystrica. Vzhľadom na nedostatok rozhodnutia spočívajúci v neopatrení pokutových blokov pečiatkou orgánu, ktorý predmetné rozhodnutie vydal, domáhal sa žalobca vyslovenia nezákonnosti predmetného rozhodnutia a jeho zrušenia z dôvodov spočívajúcich v nesprávnom právnom posúdení veci a v zistení takej vady v konaní správneho orgánu, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Argumentoval, že príslušník PZ, ktorý žalobcovi uložil v blokovom konaní pokutu vo výške 120 €, vydal žalobcovi rozhodnutie (pokutové bloky), ktoré nespĺňa náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), nakoľko v rozhodnutí absentuje uvedenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a tiež odtlačok úradnej pečiatky na rozhodnutí. Uvedené nedostatky majú podľa žalobcu za následok skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, a to v rozpore s § 47 Správneho poriadku s prihliadnutím na § 84 a § 85 Zákona o priestupkoch. V konaní a rozhodnutí správneho orgánu je preto podľa žalobcu taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, resp. ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť. Už zo samotných blokov na pokutu (ich predtlačeného obsahu) podľa žalobcu vyplýva, že ich náležitosťou má byť odtlačok pečiatky orgánu, ktorý pokutu v blokovom konaní uložil, a tak každý blok na pokutu má byť opatrený pečiatkou orgánu, ktorý pokutu v blokovom konaní uložil, vopred pred jeho vydaním v súlade so vzorom a jeho predtlačou, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR. Žalobca poukázal na skutočnosť, že aj napriek tomu, že rozhodnutie v blokovom konaní je špecifickým druhom správneho rozhodnutia vydaného v skrátenom správnom konaní, musí obsahovať všetky obsahové náležitosti v zmysle § 85 Zákona o priestupkoch v spojení s § 47 Správneho poriadku. Žalobca poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorého blok na pokutu nezaplatenú na mieste možno považovať za taký individuálny správny akt, ktorý je titulom pre nariadenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) za podmienky, že má formu bloku na ukladanie pokút vydaného na tieto účely Ministerstvom financií SR, z obsahovými náležitosťami uvedenými v § 85 ods. 3 a 4 Zákona o priestupkoch (Stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 03.10.2001 sp. zn. Cpj 36/01). Na predmetné stanovisko žalobca poukázal napriek tomu, že pojednávalo o obsahových náležitostiach bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, nakoľko záver predmetného stanoviska je možné aplikovať aj na rozhodnutie, ktoré bolo vydané žalobcovi. Ďalej poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorý dospel k záveru, že rozhodnutie v blokovom konaní musí obsahovať z hľadiska formy také údaje, ktoré sú uvedené na blokoch vydávaných Ministerstvom financií SR a neuvedenie všetkých na bloku predtlačených údajov znamená nenaplnenie požiadavky na formálny obsah tohto rozhodnutia (Ro NS ČR sp. zn. 20Cdo 749/2008). Žalobca vyslovil názor, že nesprávne alebo neúplné rozhodnutie v blokovom konaní, ktoré neobsahuje všetky vyššie uvedené obsahové a formálne náležitosti vyplývajúce z ust. § 85 ods. 1 a 4 Zákona o priestupkoch a § 47 Správneho poriadku nemôže byť spôsobilým titulom pre nariadenie výkonu rozhodnutia. Absencia zákonných požiadaviek na obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia podľa žalobcu spôsobuje imperfektnosť tohto rozhodnutia a ide o takú závažnú vadu, ktorá má za následok nezákonnosť predmetného rozhodnutia. Tým, že orgán policajného zboru vydal rozhodnutie v blokovom konaní v rozpore s § 85 ods. 1 a 4 Zákona o priestupkoch a § 47 ods. 5 Správneho poriadku, žalobca bol ukrátený na svojich právach tým, že mu bolo vydané rozhodnutie v rozpore s vyššie uvedenými zákonmi a taktiež uložená pokuta, ktorú musel uhradiť. Mal za to, že vzhľadom na absolútny nedostatok formy spočívajúci v neuvedení obsahových, resp. formálnych náležitostí rozhodnutia, predmetné rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom. Predmetné rozhodnutie trpí podľa žalobcu takými závažnými vadami, ktoré majú za následok aj jeho právnu a faktickú nevykonateľnosť. Žalobca poukázal na to, že správny orgán je povinný v zmysle § 3 ods. 1 Správneho poriadku postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Uvedená zásada zákonnosti predstavuje základný princíp právneho štátu, ktorý žalovaný pri vydávaní rozhodnutia v blokovom konaní hrubo porušil nerešpektovaním zákonných ustanovení § 85 ods. 1 a 4 Zákona o priestupkoch a zároveň konal v rozpore s § 46 Správneho poriadku. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného - pokutové bloky ev. č. 0378632 až 37 série E zrušiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, boli splnené podmienky blokového konania podľa § 84 Zákona o priestupkoch. Pokuta v blokovom konaní bola uložená za priestupok, ktorý bol spoľahlivo zistený a priestupca bol ochotný na mieste pokutu zaplatiť. Uviedol, že žalobca dňa 08.04.2014 v čase o 15:46 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky Jeep M16, ev. č. T po rýchlostnej ceste R1 v smere jazdy od Novej Bane do Žarnovice, kde prekročil ustanovenú rýchlosť upravenú dopravným značením na 80km/h. Žalobcovi bola cestným rýchlomerom Tru Cam LTI 20/20 nameraná rýchlosť 121 km/h. Žalobca bol zastavený na odpočívadle Voznica. Bol si vedomý spáchania priestupku a bol ochotný na mieste zaplatiť blokovú pokutu vo výške 120 €. Príslušník PZ žalobcovi vydal 6 blokov na pokutu (každý blok v nominálnej hodnote 20 €) diel B, séria E ev.č. 0378632-37. Žalobca každý blok na pokutu diel A, séria E ev.č. 0378632-37 pod odtlačkom pečiatky útvaru podpísal, svojím podpisom vyjadril súhlas s blokovým konaním a zároveň prebral pokutové bloky vo výške 120 €. Priestupok v blokovom konaní prejednal príslušník PZ zaradený na Diaľničnom oddelení PZ Žiar nad Hronom, KDI KR PZ v Banskej Bystrici. Žalovaný poukázal na Nariadenie prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ ( ďalej aj „Nariadenie č.7/2002“), konkrétne na čl. 8a, ktorý upravuje spôsob, akým policajt vypíše predtlač dielu A a predtlač dielu B pokutového bloku v prípade, ak páchateľ priestupku zaplatí uloženú pokutu. Žalovaný zabezpečil k vyjadreniu k žalobe aj úradný záznam policajta, ktorý žalobcovi uložil blokovú pokutu a ktorý v zázname uviedol, že pokutové bloky si po prevzatí opatruje odtlačkom okrúhlej pečiatky útvaru PZ bez štátneho znaku. Pre odstup času si nespomína, či opatril pečiatkou útvaru PZ bez štátneho znaku aj časť B pokutových blokov série E ev.č. 0378632-37. Žalovaný uviedol, že diely A blokov na pokutu série E ev.č. 0378632-37 boli opatrené odtlačkom okrúhlej pečiatky útvaru PZ bez štátneho znaku. Žalobca sa pri preberaní dielov B blokov na pokutu pod odtlačkom pečiatky útvaru na každý blok na pokutu ( jeho diel A) série E ev.č. 0378632-37 podpísal, svojím podpisom na diel A pokutových blokov vyjadril súhlas s blokovým konaním a zároveň prebral pokutové bloky vo výške 120 €. Policajt predtým, ako dal podpísať žalobcovi diely A blokov na pokutu a predtým, ako odovzdal žalobcovi diely B blokov na pokutu, vypísal čitateľne podľa predtlače diel A pokutového bloku série E ev.č. 0378632 (meno a priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt, evidenčné číslo vozidla, dátum, čas, miesto a druh priestupku). Podľa žalovaného policajt postupoval pri ukladaní blokovej pokuty v súlade so zákonom a v jeho medziach a rozhodol o priestupku v súlade s ustanoveniami zák. č. 8/2009 Z.z. a zák. č. 372/1992 Zb. a má za to, že diely A blokov na pokutu série E ev.č. 0378632-37 obsahujú všetky predpísané náležitosti. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 24S/157/2014-50 zo dňa 25.09.2015 konanie zastavil s poukazom na § 250d ods. 3 O.s.p. s odôvodnením, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom, pričom sa odvolal na právny názor vyslovený v Uznesení Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžo/198/2010 zo dňa 20.07.2011. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR Uznesením č.k. 10Sžo/1/2016 zo dňa 27.02.2017, ktorým predmetné uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25.09.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na názor vyslovený v Rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/22/2011 z 28.02.2012 a sp. zn. 1Sžd/32/2011 z 24.04.2012, v ktorých sa NS SR zaoberal problematikou preskúmateľnosti rozhodnutí vydaných v blokovom konaní. V cit. rozhodnutiach bol o.i. vyslovený názor, že „... z čl. 46 ods. 2 veta druhá ústavy nadovšetku pochybnosť vyplýva záver (výkladové pravidlo čl. 152 ods. 4 ústavy) že žiadne rozhodnutie správneho orgánu týkajúce sa základných práv a slobôd (či už hmotnoprávnej alebo procesnej povahy) z právomoci správneho súdnictva nesmie byť vylúčené... ani čl. 46 ods. 2, ani iné články ústavy nebránia tomu, aby sa v správnom súdnictve nepreskúmavali rozhodnutia o priestupku riadne vydané v blokovom konaní. Súčasne je však nutné pri hore uvedenom právnom názore zdôrazniť podmienku riadnosti (tzn. legálnosti a legitímnosti) blokového konania. Preto, ak správny súd na základe tvrdenia žalobcu alebo iného účastníka súdneho prieskumu v súvislosti s aplikáciou čl. 46 ods. 2 ústavy nadobudne opodstatnené pochybnosti o riadnosti rozhodnutia vydaného v blokovom konaní, je jeho povinnosťou tento prieskum vykonať“. Najvyšší súd krajskému súdu uložil, aby vec opätovne rozhodol a náležite sa vysporiadal so špecifickými námietkami žalobcu. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec prejednal na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil, pričom súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, zistil, že v predmetnej veci neboli žiadne vady uvedené v § 195 SSP. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, okrem prípadov uvedených v § 134 ods. 2 a § 195 SSP. V prejednávanej veci nebol žiadny z týchto dôvodov naplnený, a preto správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe. 6. Zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržiaval písomného vyjadrenia k žalobe. Poukázal na to, že žalobca si bol vedomý, že sa dopustil priestupku, tento uznal, na mieste dobrovoľne a bez nátlaku zaplatil pokutu a písomne potvrdil prevzatie pokutového bloku svojím podpisom. Podľa žalovaného predmetné bloky majú všetky zákonné náležitosti. Navrhol žalobu zamietnuť. 7. Správny súd sa primárne zaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutie o pokute vydané v skrátenom blokovom konaní môže byť predmetom preskúmavacieho konania. Vychádzal pritom z právneho záveru vysloveného v Uznesení Najvyššieho súdu SR č.k. 10Sžo/1/2016 zo dňa 27.02.2017 (ktorý v odôvodnení poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa problematiky preskúmateľnosti rozhodnutí vydaných v blokovom konaní), ktorým právnym názorom je správny súd viazaný, že „žiadne rozhodnutie správneho orgánu týkajúce sa základných práv a slobôd (či už hmotnoprávnej alebo procesnej povahy) z právomoci správneho súdnictva nesmie byť vylúčené, a preto ani čl. 46 ods. 2, ani iné články ústavy nebránia tomu, aby sa v správnom súdnictve nepreskúmavali rozhodnutia o priestupku riadne vydané v blokovom konaní. Súčasne je však nutné pri horeuvedenom názore zdôrazniť podmienku riadnosti (tzn. legálnosti a legitímnosti) blokového konania. Preto, ak správny súd na základe tvrdenia žalobcu alebo iného účastníka súdneho prieskumu v súvislosti s aplikáciou čl. 46 ods. 2 ústavy nadobudne opodstatnené pochybnosti o riadnosti rozhodnutia vydaného v blokovom konaní, je jeho povinnosťou tento prieskum vykonať“. Predmetným uznesením bola správnemu súdu uložená povinnosť opätovne vec prejednať a náležite sa vysporiadať so špecifickými námietkami žalobcu vznesenými v žalobe. Po posúdení žalobcových tvrdení ohľadne nezákonnosti vydaného rozhodnutia žalovaného v skrátenom blokovom konaní, a to, že pokutové bloky neboli opatrené pečiatkou a nevyplývalo z nich, ktorý orgán v blokovom konaní rozhodnutie vydal, správny súd má za to, že tieto námietky môžu vyvolať pochybnosť o riadnosti rozhodnutia vydaného v blokovom konaní a to v súvislosti s aplikáciou čl. 46 ods. 2 ústavy, keďže rozhodnutie by sa mohlo týkať základných práv a slobôd, konkrétne práva na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý proces je jedným z ľudských práv spočívajúcom v možnosti jednotlivca predložiť svoju vec nezávislému a nestrannému orgánu rozhodujúcemu podľa pravidiel zaručujúcich spravodlivé posúdenie veci, pričom výsledkom takéhoto konania musí byť rozhodnutie, ktoré má všetky zákonom stanovené náležitosti. Za riadne rozhodnutie vydané v blokovom konaní je možné považovať také rozhodnutie, ktoré obsahuje náležitosti stanovené v zák. č. 372/1990 Zb. Bloky na ukladanie pokút vydáva Ministerstvo financií SR (§ 85 ods. 1 cit. zákona). Ide teda o správne rozhodnutie (rozhodnutie orgánu verejnej správy) majúce formálnu podobu individuálneho správneho aktu. Podľa § 85 ods. 4 veta in fine Zákona o priestupkoch na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. Ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí (§ 85 ods. 3 Zákona o priestupkoch). Citované ustanovenia Zákona o priestupkoch zahŕňajú povinný (esenciálny) obsah rozhodnutí vydaných v blokovom konaní. Tieto ustanovenia sa považujú za osobitné ( lex specialis), a to ako vo vzťahu k ust. § 47 Správneho poriadku, tak i k ust. § 77 zák. č. 372/1990 Zb., ktoré majú prednosť pred ustanoveniami všeobecnými pri prejednávaní priestupkov v skrátenom konaní. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie vydané v skrátenom blokovom konaní musí mať obsahové a formálne náležitosti vyplývajúce z ust. § 85 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Zákona o priestupkoch, aby sa považovalo za rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy (napr. Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.10.2001, sp. zn. Cpj 36/01). Obdobne i z judikatúry Najvyššieho súdu ČR (pri obdobnej právnej úprave - Správny poriadok, Zákon o priestupkoch), vyplýva, že z § 85 ods. 1 zák. č. 200/1990 Sb. o priestupkoch vyplýva, že rozhodnutia v blokovom konaní majú podobu blokov na ukladanie pokút (pokutových blokov) a že tieto bloky obsahujú údaje (ich rozsah musí korešpondovať s požiadavkami na také rozhodnutie zákonom stanovenými), ktoré príslušný správny orgán, ním poverená osoba, poprípade iný orgán určený Zákonom o priestupkoch alebo iným zákonom, uvádza do predpísaných častí bloku na ukladanie pokút (a samozrejme tiež bloku na pokutu na mieste nezaplatenú). Uvedené vedie k záveru, že rozhodnutia v blokovom konaní môžu (a musia) byť vydané len formou blokov na ukladanie pokút (pokutových blokov) obsahujúcich z hľadiska formy také údaje, ktoré sú, v súlade s požiadavkami na také rozhodnutie zákonom stanovenými, uvedené na blokoch pre tieto účely vydaných Ministerstvom financií SR. Neuvedenie všetkých, v súlade s požiadavkami na takéto rozhodnutie zákonom stanovených a na bloku predtlačených údajov, potom znamená nenaplnenie požiadavky na formálny obsah tohto druhu rozhodnutia (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR č. 20Cdo 749/2008 z 24.02.2010). Podstata, resp. obsah práva na spravodlivý proces spočíva v poskytnutí záruky, že prejednanie a rozhodnutie veci prebehne v súlade so zákonom, t.j. relevantné konanie súdov a iných orgánov, vrátane vydania rozhodnutia, z ktorého bude o.i. zrejmé, ktorý orgán ho vydal a zároveň bude obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti. Správny súd preto vzhľadom na námietky nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uvedené žalobcom v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného - pokutové bloky podliehajú súdnemu prieskumu. 8. Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože bolo vydané v rozpore s § 47 ods. 5 Správneho poriadku a § 85 ods. 1 a 4 Zákona o priestupkoch, keďže pokutové bloky neboli opatrené úradnou pečiatkou a absentuje na nich uvedenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Napadnuté rozhodnutie žalovaného preto považoval za nezákonné z dôvodov spočívajúcich v nesprávnom právnom posúdení veci a v zistení takej vady v konaní správneho orgánu, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že tieto námietky nie sú dôvodné. 9. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. (úč. k 08.04.2014) (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 10. Podľa § 22 ods. 1 písm. h/ Zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise 3c) alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h na -1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac. V poznámke 3c je uvedený odkaz o.i. na § 16 zák. č. 8/2009 Z.z. 11. Podľa § 16 ods. 5 zák. č. 8/2014 Z.z. (úč. k 08.04.2014) vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením. 12. Podľa § 22 ods. 3 Zákona o priestupkoch v blokovom konaní možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až i) pokutu do 650 eur, podľa odseku 1 písm. j) do 1 000 eur, podľa odseku 1 písm. k) do 150 eur a podľa odseku 1 písm. l) do 50 eur. V rozkaznom konaní možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až i) pokutu do 650 eur a podľa odseku 1 písm. j) do 1 000 eur. 13. Podľa § 22 ods. 4 Zákona o priestupkoch ak sú splnené podmienky podľa § 84 ods. 1, priestupky podľa odseku 1 písm. i) a l) sa prejednajú vždy v blokovom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 14. Podľa § 84 ods. 1, 3, 4 Zákona o priestupkoch (1) Za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu ( § 13 ods. 2) zaplatiť. (3) Proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania. (4) Pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej orgány ustanovené týmto alebo iným zákonom. 15. Podľa § 85 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o priestupkoch (1) Bloky na ukladanie pokút (ďalej len "pokutové bloky") vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. (2) Orgány oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní odoberajú pokutové bloky od daňového úradu. (3) Ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí. (4) Poverené osoby sú povinné preukázať, že sú oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní. Na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. 16. Podľa § 51 Zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4) 17. Podľa § 52 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 18. Pri prejednávaní priestupkov sa postupuje podľa zák. č. 372/1990 Zb. (Zákon o priestupkoch) a to podľa jeho tretej časti označenej ako „Konanie o priestupkoch“, ktorá v ust. § 51 určuje zásadu, že na konanie o priestupkoch sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok) len ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak. Blokové konanie, ktoré je upravené v Zákone o priestupkoch v § 84 až § 86, je osobitným druhom konania o priestupkoch a spolu s rozkazným konaním (§ 87) predstavuje skrátený spôsob vybavovania priestupkov. Zákonodarca včlenil do priestupkového konania popri rozkaznom konaní inštitút blokového konania ako autonómny spôsob riešenia zodpovednosti jednotlivca za porušenie administratívnoprávnych predpisov prostredníctvom konania upraveného predovšetkým ustanoveniami § 84 až § 86 Zákona o priestupkoch. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právne názory vyslovené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr. 1Sžd/32/2011 zo dňa 24.04.2012, 1Sžr/22/2011 z 28.02.2011), podľa ktorých „... hlavným úmyslom zákonodarcu pri navrhovaní mechanizmu riešenia priestupku prostredníctvom blokového konania (teleologická metóda výkladu právnej normy) je 1. uprednostnenie dohody o vine a sankcie medzi orgánom verejnej moci (§ 86) a domnelým páchateľom priestupku, ktorá vychádza 1.1. z vedomého a súčasne prejaveného presvedčenia tohto páchateľa, že vie, 1.1.1. čoho sa svojím konaním dopustil, a že 1.1.2. bude sankcionovaný iba prostredníctvom pokuty (väčšinou v nižšej sadzbe), 2. pred zdĺhavejším procesom s nutnosťou vykonať dokazovanie s možným ústnym pojednávaním, doručovaním relevantných listín účastníkom vrátane písomného a odôvodneného rozhodnutia s pripustením práva na riadne a mimoriadne opravné prostriedky, 3. pričom nejde o návrhový priestupok (§ 84 ods. 5). 19. Podľa § 84 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť. 20. Je nepochybné, že ovládajúcou zásadou v blokovom konaní je koncentračná zásada. Koncentračná zásada je mimoriadnou procesnou zásadou, ktorá účastníkovi zabraňuje, aby svoje návrhy, nové tvrdenia, resp. dôkazy prednášal kedykoľvek po začatí blokového konania, ale iba do jeho začatia. Koncentračná zásada je logickým dôsledkom dohody o riadne zistenom skutkovom stave, a uvedená riadnosť sa spája s presvedčením páchateľa, že pri uvedených skutočnostiach uznáva, že je páchateľom takéhoto skutku a že je ochotný priznať svoje zavinenie. 21. Oprávnenosť koncentračnej zásady a najmä striktne stanoveného časového limitu, aby sa jednotlivec priamo na mieste rozhodol, či zvolí spôsob existujúcej situácie formou blokového konania alebo klasického priestupkového konania, vychádza zo snahy zvýšiť efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť priestupkového konania a tiež pedagogicky motivovať účastníkov konania uvedomením si svojich chýb. 22. Hore načrtnutý charakter zaraďuje blokové konanie do skupiny skrátených správnych konaní. Súhlas páchateľa prelamuje zásady správneho konania (najmä § 3 a § 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s § 51 zák. č. 372/1990 Zb.) a to najmä zásadu materiálnej pravdy, v prospech dohodnutej, a tým aj nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch prvkov skutkovej podstaty priestupku (tzn. subjektu, subjektívnej stránky, objektu, ako aj objektívnej stránky) vrátane posúdenia charakteru skutku, riadneho zistenia skutkového stavu, osoby páchateľa a riadnosti uloženej sankcie prostredníctvom pokuty. Práve citovaná domnienka navyše nepochybne potvrdzuje zákonnosť blokového konania, lebo pochybnosti o uvedených prvkoch, tzn. posúdenie skutku ako priestupku, riadneho zistenia skutkového stavu vrátane osoby páchateľa tvoria v zmysle § 76 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. zákonné prekážky na ďalšie pokračovanie priestupkového konania. 23. Blokové konanie je založené na ústnej dohode, tzn. že v tomto prípade ide o právno-realizačné akty, ktoré teória správneho práva (napr. Hendrych, D. a Kol., Správne právo, všeobecná časť, 6. vydanie, str. 237 a nasl.) zaraďuje do skupiny verejnoprávnych zmlúv. Verejnoprávnymi zmluvami je potom potrebné rozumieť dvoj alebo viacstranné správne úkony, ktoré zakladajú, menia alebo rušia administratívnoprávne vzťahy, pričom najmenej jednou zmluvnou stranou je vždy subjekt správneho práva. Práve zrozumiteľný prejav vôle páchateľa vykonaný dobrovoľne, tzn. bez prvkov donútenia (nátlak fyzickou hrozbou či tieseň ako dôsledok psychického nátlaku), po uvedomení si svojej právnej situácie a po zvážení právnych možností a s nimi spojených výhod a nevýhod, tzn. realizácia práva výberu z dvoch zákonných foriem konania, je hlavnou podmienkou pre platnosť dohody o vine a sankcii a pre riadne začatie blokového konania oprávneným správnym orgánom. Ďalšou logickou výnimkou z priestupkového konania založenej na súhlase páchateľa je to, že ústny prejav páchateľa správny orgán nezaznamenáva prostredníctvom zápisnice a obsah horeuvedenej ústnej dohody nie je ani zachytený prostredníctvom písomnej listiny. Naopak, úradným potvrdením o tom, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre začatie blokového konania, je alebo pokutový blok, alebo blok na pokutu na mieste nezaplatenú. Následne logickým dôsledkom absencie zápisnice, absencie odôvodnenia na pokutovom bloku, ako aj horeuvedenej koncentračnej zásady je to, že zákon prostredníctvom ust. § 84 nepripustil možnosť správnych opravných prostriedkov.“ 24. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v priestupkovom konaní nespochybnil, že sa predmetného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustil. Z administratívneho spisu súčasne jednoznačne vyplýva, že žalobca dňa 08.04.2014 v čase o 15:46 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky Jeep M16, ev. č. KE XXX IC po rýchlostnej ceste R1 v smere jazdy od Novej Bane do Žarnovice, pričom prekročil ustanovenú rýchlosť upravenú dopravným značením na 80 km/ h, keď žalobcovi bola cestným rýchlomerom nameraná rýchlosť 121 km/h, t.j. že skutok bol spoľahlivo zistený. Žalobca nespochybnil ani to, že uloženú pokutu v blokovom konaní spolu vo výške 120 € (6 ks pokutových blokov, každý v nominálnej hodnote 20 €) na mieste dobrovoľne (t.j. bez nátlaku) zaplatil. Z uvedeného vyplýva, že boli splnené podmienky stanovené v § 84 ods. 1 Zákona o priestupkoch na to, aby bolo vydané rozhodnutie v blokovom konaní. Žalobca vyššie uvedené skutočnosti nespochybnil a nenamietal ani v žalobe. 25. Pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v pôsobnosti ktorých je prejednávanie priestupku a osoby nimi poverené a orgány ustanovené v Zákone o priestupkoch (§ 84 ods. 3). Bloky na ukladanie pokút (pokutové bloky) vydáva Ministerstvo financií SR (§ 85 ods. 1). Ide teda o správne rozhodnutie (rozhodnutie orgánu verejnej správy) majúce formálnu podobu individuálneho správneho aktu. Tak, ako už bolo v bode 7 tohto rozsudku uvedené, obsahové náležitosti rozhodnutí vydaných v blokovom konaní sú upravené v § 85 ods. 4 veta in fine Zákona o priestupkoch, kde sa uvádza, že na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. Citované zákonné ustanovenie teda zahŕňa povinný (esenciálny) obsah rozhodnutí vydaných v blokovom konaní. Tieto ustanovenia sa považujú za osobitné (lex specialis) a to tak vo vzťahu k § 47 Správneho poriadku, ako aj k § 77 Zákona o priestupkoch, ktoré majú prednosť pred ustanoveniami všeobecnými pri prejednávaní priestupkov v skrátenom blokovom konaní. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie vydané v blokovom konaní musí mať obsahové a formálne náležitosti vyplývajúce z ust. § 85 ods. 1, ods. 3 (v prípade, ak pokuta nie je zaplatená na mieste) a ods. 4 Zákona o priestupkoch, aby sa považovalo za rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy. 26. Tak, ako bolo vyššie uvedené, v preskúmavanom prípade žalobca nenamietal, že neboli splnené podmienky na začatie blokového konania a na uloženie pokuty v blokovom konaní (t.j. nenamietal, že nebol spoľahlivo zistený skutkový stav a ani to, že by nebol ochotný pokutu zaplatiť alebo by bol k jej zaplateniu donucovaný, a túto pokutu vo výške 120 € aj zaplatil). Namietal len, že pokutové bloky (ktorých diel B vo fotokópii predložil k žalobe), boli vydané v rozpore so Správnym poriadkom a Zákonom o priestupkoch. 27. Žalobcovu námietku, že pokutové bloky boli vydané v rozpore s § 47 ods. 5 Správneho poriadku, nakoľko v rozhodnutí absentuje uvedenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a tiež odtlačok úradnej pečiatky, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože ustanovenia Správneho poriadku v tomto prípade vo vzťahu k posúdeniu náležitostí vydaného rozhodnutia (pokutových blokov) nie je možné aplikovať a to s poukazom na § 51 Zákona o priestupkoch, keďže ust. § 84 ods. 1, 3 a 4 Zákona o priestupkoch je potrebné považovať za lex specialis voči ust. § 47 Správneho poriadku (ako i § 77 Zákona o priestupkoch), a preto je nesprávny záver žalobcu, podľa ktorého formálne požiadavky na napadnuté rozhodnutie (pokutové bloky) odvodzuje priamo z ust. § 47 Správneho poriadku. Vo vzťahu k náležitostiam napadnutého rozhodnutia (pokutových blokov) správny súd opätovne poukazuje na bod 7 tohto rozsudku. 28. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie (pokutové bloky) boli vydané v rozpore so zákonom, konkrétne § 84 Zákona o priestupkoch (pričom tvrdený rozpor s cit. ust. § 84 Zákona o priestupkoch žalobca v žalobe nekonkretizoval) a s ust. § 85 Zákona o priestupkoch (konkrétne v rozpore s § 85 ods. 1 a 4 Zákona o priestupkoch). Správny súd vyhodnotil aj túto námietku ako nedôvodnú. Žalobca konkrétne namietal, že v konaní a rozhodnutí orgánu verejnej správy je prítomná taká vada (absencia odtlačku pečiatky a označenia orgánu, ktorý ho vydal), ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, resp. ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tvrdil, že náležitosťou napadnutého rozhodnutia má byť odtlačok pečiatky orgánu, ktorý pokutu v blokovom konaní uložil a každý blok na pokutu má byť opatrený pečiatkou vopred pred jeho vydaním v súlade so vzorom a jeho predtlačou, ktorý vydáva Ministerstvom financií SR. Vo vzťahu k obsahovým náležitostiam rozhodnutia vydaného v blokovom konaní (pokutové bloky - v tomto prípade bola pokuta zaplatená na mieste) správny súd poukazuje na bod 7 tohto rozsudku. Z ust. § 85 ods. 4 veta in fine Zákona o priestupkoch vyplýva, že na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. Pokutové bloky (diel A), ktoré predložil v konaní žalovaný a sú obsahom administratívneho spisu v origináli (i v overenej fotokópii), obsahujú všetky náležitosti stanovené Zákonom o priestupkoch (§ 85 ods. 4 a § 85 ods. 1), keďže obsahujú údaj o tom komu (priestupca - žalobca je identifikovaný menom, priezviskom, dátumom narodenia, adresou trvalého bydliska, s uvedením továrenskej značky a evidenčného čísla osobného motorového vozidla), kedy (08.04.2014) a za aký priestupok (priestupok bol identifikovaný dátumom, časom, miestom a druhom priestupku s uvedením ust. § 16 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z.z. a § 22 ods. 1 písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb.) bola predmetná pokuta žalobcovi v blokovom konaní uložená. Zároveň sú vyplnené všetky predtlačené údaje na pokutových blokoch, pričom sa jedná sa o pokutové bloky s predtlačenou nominálnou hodnotou, ktoré môže policajt použiť v prípade, ak pri prejednaní priestupku v konaní nepoužije pokutové bloky podľa ods. 2 cit. Nariadenia č. 7/2002 Z.z. Podľa čl. 8 ods. 10 cit. Nariadenia pri ich vypisovaní a ďalšej manipulácii policajt postupuje podľa čl. 8a. cit. Nariadenia. Predmetné pokutové bloky (diel A) boli vyplnené spôsobom stanoveným v čl. 8a cit. Nariadenia, podľa ktorého ods. 1 ak páchateľ priestupku zaplatí uloženú pokutu, policajt vypíše čitateľne podľa pretlače diel A pokutového bloku (v tomto prípade je vypísané meno, priezvisko a dátum narodenia priestupcu - žalobcu, jeho trvalý pobyt, továrenská značka osobného motorového vozidla a jeho evidenčné číslo KE 040 IC, dátum, čas, miesto a druh priestupku špecifikovaný ust. § 16 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z.z. a § 22 ods. 1 písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb.) Predmetné pokutové bloky diel A obsahujú aj okrúhlu pečiatku orgánu, ktorý vydal pokutový blok, podpis osoby vystavujúcej blok, označenie bloku sériovým číslom (sériové číslo E), diel A, poradovým číslom, resp. poradovými číslami (0378632, 0378633, 0378634, 0378635, 037636 a 0378637) s uvedením nominálnej hodnoty jednotlivých blokov (á 20 €) a súčtom (120 €) v súlade s čl. 8a ods. 2 cit. Nariadenia (podľa ktorého pri uloženej blokovej pokute vo výške prevyšujúcej nominálnu hodnotu jedného pokutového bloku policajt postupuje podľa ods. 1 pri vypisovaní dielu A prvého pokutového bloku. Ďalej na diel A prvého pokutového bloku policajt k nominálnej hodnote uvedie celkovú výšku uloženej blokovej pokuty a k sériovému číslu prvého pokutového bloku dopíše sériové číslo posledného pokutového bloku vzťahujúceho sa k blokovej pokute uloženej páchateľovi priestupku). Ďalej predmetné pokutové bloky diel A obsahujú vyhlásenie žalobcu, ktorým žalobca potvrdil, že súhlasí s blokovým konaním a že prebral pokutové bloky vo výške 120 €. Pokiaľ žalobca pripojil k žalobe neoverené fotokópie pokutových blokov rovnakého sériového čísla E i poradového čísla, resp. ev. č. 0378632-37 (každý v nominálnej hodnote 20 €), z predložených fotokópií vyplýva, že sa jedná o diel B pokutových blokov predložených žalovaným a nachádzajúcich sa v administratívnom spise v origináli i v overenej fotokópii /označené ako diely A, s vyznačenou nominálnou hodnotou á 20 € (6 ks po 20 €)/, na ktorých je predtlačený text „odtlačok pečiatky“, pričom na fotokópiách týchto pokutových blokov sa odtlačok pečiatky nenachádza. Na rube predložených fotokópií pokutových blokov diel B sa nachádza poučenie, že proti pokute sa nemožno odvolať a rozhodnutie možno preskúmať súdom a text „platí ako potvrdenka“. Z vyjadrenia príslušníka Diaľničného oddelenia PZ OR PZ Žiar nad Hronom, ktorý pokutu uložil a ktoré sa nachádza v administratívnom spise vo forme úradného záznamu zo dňa 04.05.2015 vyplýva, že obvykle pri pridelení blokov označí obidva diely (t.j. aj diel A, aj diel B pokutových blokov) okrúhlou pečiatkou s názvom útvaru, ale pre odstup času (skutok sa stal 08.04.2014) si na podrobnosti tohto prípadu nespomenul. Z čl. 8a ods. 3 Nariadenia č. 7/2002 vyplýva, že diel B pokutového bloku musí byť opatrený odtlačkom okrúhlej pečiatky útvaru PZ bez štátneho znaku. Keďže žalobca tvrdil, že pokutové bloky (diel B) neobsahujú okrúhlu pečiatku, avšak k tomuto tvrdeniu k žalobe ako dôkaz predložil len fotokópiu predmetných pokutových blokov (diel B), t.j. k žalobe (a ani v priebehu súdneho konania) nepredložil originály, resp. overené fotokópie pokutových blokov (diel B), správny súd vo veci nariadil pojednávanie, aby žalobcovi umožnil tieto predložiť na pojednávaní. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ust. § 121 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“), podľa ktorého účastník konania je povinný označiť v žalobe dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom (§ 123 ods. 1 SSP). Správny súd vykonáva dôkazy na pojednávaní (§ 124 ods. 1 SSP). Správny súd predvolal žalobcu na pojednávanie, na ktorom mohol osvedčiť svoje tvrdenia o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a to predložením originálu, resp. overenej fotokópie pokutových blokov (diel B), aby bolo bez akýchkoľvek pochybností vierohodne preukázané, že pokutové bloky (resp. ich diely B) neobsahovali žalobcom tvrdené náležitosti (absencia okrúhlej pečiatky orgánu, ktorý pokutový blok, resp. pokutové bloky vydal). Pri vyhotovovaní fotokópií predmetných pokutových blokov (diel B) nie je totiž možné vylúčiť ich vyhotovenie takým spôsobom, že z fotokópií nie sú zrejmé, resp. nie sú čitateľné všetky údaje (v tomto prípade odtlačok okrúhlej pečiatky), či už z technických dôvodov alebo účelovo. Za situácie, keď žalovaný predložil správnemu súdu originály vydaných pokutových blokov (diel A), ktorými bola žalobcovi v skrátenom blokovom konaní uložená pokuta za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil a ktorý bol spoľahlivo zistený, pričom žalobca dobrovoľne na mieste uloženú pokutu zaplatil (žalobca tieto skutočnosti ani v priestupkovom a ani v súdnom konaní nenamietal), pričom tieto obsahovali všetky zákonom stanovené náležitosti (§ 85 ods.1 a 4 Zákona o priestupkoch), žalobcom predložené neoverené fotokópie pokutových blokov (diel B) bez toho, aby žalobca predložil správnemu súdu ich originály, nie je možné považovať za taký dôkaz, ktorý by hodnoverne, bez akýchkoľvek pochybností preukazoval jeho tvrdenie, že rozhodnutie žalovaného - pokutové bloky neobsahujú odtlačok pečiatky orgánu, ktorý ich vydal ( žalovaného). Správny súd navyše poukazuje na skutočnosť, že z ust. § 85 ods. 1 a ods. 4 Zákona o priestupkoch nevyplýva povinnosť na pokutových blokoch osobitne vyznačiť orgán, ktorý pokutový blok vydal a tento údaj nie je ani na pokutových blokoch predtlačený. To, ktorý orgán pokutový blok vydal (označenie orgánu) vyplýva z úradnej (okrúhlej) pečiatky (bez štátneho znaku). 29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je z dôvodov uvedených v žalobe nezákonné, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 30. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 31. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.