Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/56/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115232303 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:7115232303.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého J. J. A., nar. nar. XX. XX. XXXX, štátneho občana SR, t. č. bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove, dieťa matky F. A. I., nar. XX. XX. XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom SR, okres Z., E. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom Štúrova 20, Košice a otca J. A., nar. XX. XX. XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom SR, A., P. 5, t. č. bytom V. konfederácia, M., G. XX, zast. JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou so sídlom Košice, Bajzova 2, o nariadenie návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/14/2016 - 384 z 27. 06. 2016, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie okresného súdu mení tak, že návrh otca J. A. o nariadenie návratu maloletého J. J. A. do krajiny obvyklého pobytu V. konfederácie z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica nariadil matke maloletého dieťaťa F. A. I. návrat maloletého J. J. A. do miesta obvyklého pobytu v jurisdikcii Okresného súdu Bülach, V. konfederácia na základe návrhu otca maloletého dieťaťa. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že maloletý sa narodil dňa 25. 09. 2012 vo V. konfederácii, v meste B.. Z rodičmi predloženej dohody datovanej dňom 11. 11. 2015 vyplýva, že žiadali o zmenu rozvodového rozsudku a náhradu dohody schválenej rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 23. júna 2013 tak, že: „Strany žiadajú súd, rodičovskú starostlivosť o syna J. J., nar. XX. XX. XXXX prideliť spoločne obidvom rodičom. Odpovedajúcim spôsobom sú strany zaviazané, všetky podstatné otázky ošetrovania, výchovy a vzdelávania spoločne dohovárať. Stranám je známe, že zmena pobytu syna vyžaduje súhlas obidvoch rodičov, ak sa nové miesto pobytu nachádza v cudzine alebo ak má zmena pobytu podstatné dôsledky na vykonávanie rodičovskej starostlivosti a na osobné kontakty medzi jedným rodičom a dieťaťom. Obvinená sa zaväzuje oznámiť svoju adresu na Slovensku žalobcovi, ako náhle ju bude mať. Strany žiadajú, aby opatera syna bola pridelená obžalovanej. Žalobca má byť oprávnený dieťa počas svojich 22 dní dovolenky ako aj na Veľkú noc a Svätodušné sviatky a v nepárnych rokoch cez Vianoce na svoje náklady zobrať so sebou alebo k sebe na návštevu. Právo návštevy je treba oznámiť najmenej jeden mesiac dopredu. Ďalej siahajúce právo návštev žalobcu po vzájomnej dohode ostáva vyhradené." 2. Z rodičmi predloženého nariadenia Okresného súdu Bülach zo dňa 08. 12. 2015 vyplýva nariadenie „Čiastočná dohoda strán zo dňa 11. 11. 2015 sa - čo sa týka záujmy dieťaťa - schvaľuje a z nej nasledovne strany žiadajú súd, aby pridelil rodičovskú starostlivosť o maloletého obom rodičom spoločne. Podľa toho sú strany povinné spoločne dohodnúť všetky podstatné otázky starostlivosti, výchovy a vzdelávania. Stranám je známe, že zmena bydliska pobytu maloletého vyžaduje súhlas obidvoch rodičov, keď sa nové miesto pobytu nachádza v zahraničí alebo zmena miesta pobytu má značný dopad na výkon rodičovskej starostlivosti a na osobné kontakty medzi jedným rodičom a dieťaťom. Obžalovaná strana sa zaväzuje, že žalujúcej strane oznámi adresu svojho bydliska na Slovensku len čo ňou disponuje. Strany žiadajú, aby dozor nad synom bol pridelený obžalovanej strane. Žalujúca strana má právo, aby dieťa počas jeho 22 prázdninových dní ako aj na Veľkú noc a Turíce a v nepárnych rokoch na Vianoce na vlastné náklady zobral so sebou alebo k sebe na návštevu. Právo na návštevu sa musí najmenej mesiac dopredu nahlásiť. Pokračovanie práva na návštevu žalujúcej strany ostáva výhradne po vzájomnom dohovore. Strany sa dohodli, že najmenej dvakrát za týždeň umožňujú kontakt medzi stranou, u ktorej sa J. J. práve nezdržuje a J. J. prostredníctvom telefónu alebo skypu. Tútor sa poveruje, aby po primeranej lehote zistil, či výkon návštevného práva prebieha uspokojivo a či blaho dieťaťa pokračovaním dohodnutého práva na návštevy nie je ohrozené, aby podal návrh, ak sa preukáže nutnosť ďalších opatrení na ochranu dieťaťa alebo zmeny práva na návštevu". 3. Z otcom predložených dokladov vyplýva, že maloletý je naďalej vedený vo V. u svojho ošetrujúceho pediatra, je možné umiestnenie maloletého do predškolského zariadenia od septembra 2016, v rámci ktorého je možné poskytnúť celodennú starostlivosť o maloletého v pondelok, stredu, štvrtok od 06.45 h do 18.00 h a v utorok, piatok poldennú starostlivosť so stravou od 06.45 h do 13.50 h. Otec na území SR a vo Švajčiarsku nemá záznam v registri trestov, súdnym príkazom zo dňa 24. 01. 2013 bolo trestné vyšetrovanie vedené voči otcovi zastavené z dôvodu, že oznámenie poškodenou matkou maloletého bolo podané 3,5 mesiaca po čine, prekročilo lehotu požadovanú pre podanie a neboli zistené žiadne okolnosti, že by bol vykonaný trestný čin. 4. Z matkou predloženej fotokópie povolenia na pobyt vo Švajčiarskej konfederácii vyplýva, že jej ako aj maloletému bolo udelené povolenie na pobyt do dňa 19. 08. 2015. Z fotokópie preukazu poistenca maloletého vyplýva, že maloletý je odo dňa 01. 12. 2015 poistený na území SR v zdravotnej poisťovni Dôvera, a.s.. Z matkou predloženého vyjadrenia jej právneho zástupcu vo V. konfederácii vyplýva, že explicitne dôkaz - súhlas na vycestovanie maloletého zo V. neexistuje, podľa BGB protokolu matka s maloletým vynútene vycestovala zo V. s vedomím súdu a otca. Z podania právnej zástupkyne matky vo V. konfederácii zo dňa 25. 05. 2016 vyplýva, že na Okresnom súde v Bülachu prebieha konanie o zmenu rozsudku o rozvode rodičov maloletého. Z opatrenia Okresného súdu v Bülachu datovaného dňom 10. 01. 2013 vyplýva, že žiadosť matky o predloženie ochranných opatrení nariadených kantonálnou políciou Zürich zo dňa 11. 12. 2012 (vykázanie z bytu, zákaz vstupu na stanovené územie, zákaz kontaktu s matkou, jej maloletou dcérou a maloletým J. J.) bola zamietnutá, rovnako ako aj návrh na nariadenie dodatočného zákazu vstupu na stanovené územie pre cestu do školy a zo školy dcéry matky. Z podania právnej zástupkyne matky vo V. adresovaného Okresnému súdu v Bülachu vyplýva vyjadrenie, že na základe nedostatočných príspevkov výživného zo strany otca je matka nútená požiadať pre seba a ich spoločného syna štátnu sociálnu pomoc, ktorá má za následok reťazovú reakciu ako pravdepodobné nepredĺženie povolenia pobytu matke, ktoré uplynulo v auguste v dôsledku uplatnenia nároku práva v chudobe zo strany matky. Tiež vyjadrenie konštatuje, že byt matke v M. bol už vypovedaný k 30. 11. 2015. V konkrétnom prípade je preto potrebné vychádzať z toho, že obžalovaná spoločne s maloletým musí v budúcich mesiacoch opustiť V.. Z potvrdenia o pobyte v azylovom dome pre týrané ženy datovaného dňom 14. 06. 2016 vyplýva, že matka spolu s dvomi maloletými deťmi našli u nich prístrešie od 06. 12. 2012 do 26. 12. 2012. Z dokladu datovaného dňom 30. 11. 2015 vyplýva, že obec M. určila, že mesačné výdavky spojené s nájomným od 01. 10. budú vo výške 2623 švajčiarskych frankov mesačne z dôvodu, že matka sa dlhšie ako 2 mesiace zdržiava na Slovensku so svojimi deťmi, dcérou a synom. Žiadna ďalšia správa od obce nie je k dispozícii, preto už nemajú ani ďalšiu odpoveď ohľadom bývania. 5. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice datovanej dňom 23. 12. 2015 vyplýva, že matka od decembra 2015 spolu s maloletým a priateľom žije v rodinnom dome, ktorého vlastníkom bude jej priateľ za krátko. Matka maloletého je dobrovoľne nezamestnaná, nemá žiadny príjem. Maloletý navštevuje Súkromnú školu E. vo V.. Správa tiež konštatuje vyjadrenie matky, že krajinu obvyklého pobytu maloletého opustila na základe čiastočnej dohody, ktorá bola spísaná na Okresnom súde v Bülachu dňa 11. 11. 2015. 6. Zo správy kolízneho opatrovníka (Úradu práce, soc. vecí a rodiny Námestovo) datovanej dňom 01. 04. 2016 vyplýva, že maloletý spolu s matkou a jej priateľom býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve priateľa matky. Matka od polovice mesiaca december 2015 pracuje na dohodu v kozmetickom salóne. Maloletý od mesiaca december 2015 navštevuje súkromnú materskú škôlku. Správa tiež konštatuje vyjadrenie matky, že otec je v kontakte s maloletým prostredníctvom skypu a tiež sú realizované jeho osobné stretnutia, naposledy v čase od 25. 02. do 28. 03. 2016, kedy otec tento čas strávil s maloletým v rodinnom prostredí svojich rodičov. Kolízny opatrovník zároveň k správe pripojil vyjadrenie ošetrujúcej lekárky maloletého a súkromnej materskej škôlky maloletého, z ktorých vyplynulo, že maloletý je v starostlivosti ošetrujúceho lekára na Slovensku odo dňa 22. 01. 2016. Maloletý absolvoval podľa údajov matky vo V. základné očkovania a preventívne vyšetrenia, ambulanciu ošetrujúceho lekára na Slovensku maloletý navštívil 4-krát s akútnym ochorením horných dýchacích ciest v doprovode matky, starostlivosť matky ošetrujúci lekár zhodnotil za dobrú. Psychomotorický vývoj maloletého odpovedá veku. Súkromná materská škola oznámila, že maloletého evidujú v ich zariadení od 16. 11. 2015. Maloletý sa veľmi dobre adaptoval na rodinný systém fungovania materskej školy ako aj kolektív. Zo začiatku zaznamenali rečovú a komunikačnú bariéru, ktorá sa zvládnutou adaptáciou začala postupne odstraňovať. Maloletý bol prijatý deťmi. Matka s ich zariadením spolupracuje nadštandardne, je príkladnou matkou. Maloletého sprevádza do zariadenia, spolupodieľa sa na aktivitách škôlky, navštevuje besiedky. V marci 2016 maloletý absolvoval lyžiarsky výcvik, je prihlásený do školy v prírode. 7. Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Námestovo zo dňa 11. 05. 2016 vyplýva, že bol vykonaný pohovor s maloletým bez prítomnosti matky. Správa konštatuje, že maloletý nie je schopný vedome pochopiť všetky súvislosti, ktoré sa okolo neho dejú, jeho rečový prejav je slabý. Pri spontánnom rozhovore reagoval iba na niektoré všeobecné otázky jednoslabičnou odpoveďou. Na otázky smerujúce k jeho prežívaniu na Slovensku alebo vo V. neodpovedal vôbec. 8. Zo spisu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 12P/228/2012 vyplýva, že na návrh otca podaného dňa 28. 12. 2012 prebiehalo konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Otec svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnil názorovými nezhodami, ktoré postupne vyústili do vzájomného odcudzenia sa. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci sa zúčastnili pojednávania a otec maloletého vo výpovedi uviedol, že manželské spolužitie s matkou maloletého nemieni obnoviť. S matkou maloletého oddelene žijú od 06. 12. 2012. Za hlavnú príčinu rozvratu vzťahov považoval nájdenie si priateľa matkou maloletého. Matka vo výpovedi za hlavnú príčinu rozvratu manželstva označila správanie otca maloletého. Potvrdila však, že od decembra 2012 nežijú s otcom v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 12P/228/2012-68 zo dňa 21. 06. 2013 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda tak, že maloletý sa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 400 Eur mesačne. Zároveň matka sa zaviazala poskytovať otcovi informácie pravidelne vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch a mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať informácie o podstatných, aktuálnych i mimoriadnych okolnostiach týkajúcich sa maloletého a otcovi bol upravený styk s maloletým na každú párnu nedeľu od 13.00 h do 19.00 a každú stredu od 18.00 h do 19.00 h. 9. Zo spisu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 18P/131/2015 vyplýva, že na návrh matky podaný dňa 27. 08. 2015 na Okresnom súde Košice I prebiehalo konanie o nariadenie návratu maloletej dcéry matky do krajiny obvyklého pobytu V. konfederácie. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že obvyklý pobyt maloletej je vo V. v meste M.. Od roku 2011 maloletá nepretržite žije s ňou vo V., kde navštevovala materskú škôlku a následne aj základnú školu. Vo V. má jej dcéra vytvorené väzby, má tam vytvorené rodinné a sociálne zázemie, teda rodinu, priateľov, navštevuje školské zariadenie, záujmové krúžky. Maloletá je vo V. zdravotne poistená, má tam svojho lekára. V rámci tohto konania bolo vykonané sociálne šetrenie Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, ktorý vo svojej správe datovanej dňa 21. 09. 2015 uvádza, že s matkou maloletej bol vykonaný na ich úrade dňa 16. 09. 2015 pohovor, pri ktorom poukázala na to, že jej maloletá dcéra mala byť už 18. 08. 2015 vo V. a nastúpiť do ZŠ. S mal. deťmi tam žije už vyše 5 rokov. Úrad práce, soc. vecí a rodiny Košice v závere správy konštatuje rozdielne tvrdenia a názory rodičov maloletej hlavne na starostlivosť toho ktorého rodiča a z ich vyjadrení aj vyplýva, že ako rodičia spolu nekomunikujú. Matka má za to, že maloletá sa má vrátiť s ňou do V., zatiaľ čo otec poukazuje na názory a vôľu maloletej, ktorá chce ostať v jeho starostlivosti. Maloletá E. opakovane v rozhovore s pracovníkmi ich úradu prejavila vôľu ostať s otcom na Slovensku, nakoľko v jeho starostlivosti sa cíti lepšie a bezpečnejšie. Tiež v závere správy poukázal aj na závery znaleckého dokazovania, ktoré uvádzajú, že matka svojej dcére nedokáže poskytnúť takú citovú náklonnosť a odozvu, ktoré by maloletej sýtili jej emočné potreby. Citovú oporu maloletá nachádza v osobe svojho otca, ktorý jej dokáže vytvoriť pocit bezpečia, istoty, lásky a domova, ktoré sú základnými sociálnymi potrebami maloletej v tomto veku. Dňa 07. 10. 2015 matka prostredníctvom svojej zástupkyne doručila súdu späťvzatie návrhu na nariadenie návratu maloletej. Okresný súd Košice I uznesením č. k. 18P/131/2015-28 zo dňa 19. 10. 2015 pre späťvzatie návrhu konanie o nariadenie návratu maloletej dcéry matky zastavil. 10. Z vyšetrovacieho spisu vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície pod č. ČVS:ORP-2503/3-VYS-KE-2015 vyplýva, že otec podal trestné oznámenie na matku maloletého z dôvodu, že mu neumožňuje styk s maloletým. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Košice zo dňa 22. 01. 2016 bolo konanie vo veci podozrenia z prečinu marenia výkonu súdneho rozhodnutia, ktorého sa mala matka maloletého dopustiť, odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. 11. Z oznámení OO PZ Námestovo a uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín, Obvodné oddelenie PZ Námestovo vyplýva, že voči otcovi je začaté trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy. 12. Z oznámenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže datovaného dňom 05. 05. 2016 vyplýva, že nemajú vedomosť o návratovom konaní maloletého. Na ich centrum sa obrátila len matka maloletého a to v súvislosti s vymáhaním výživného od povinného. 13. Pri právnom odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, ako aj na čl. 1, čl. 3, čl. 12, čl. 13 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980 publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z., ako aj čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. 14. Okresný súd k záveru o nariadení návratu maloletého dieťaťa do V. konfederácie rozhodol s prihliadnutím na to, že maloletý bol prihlásený na pobyt vo V. konfederácii, bolo mu udelené povolenie na pobyt do 19. 08. 2015, maloletý od narodenia do premiestnenia maloletého na územie SR v novembri 2015 bol vedený v sociálnom, zdravotnom systéme V. konfederácie. Vo V. konfederácii mal svojho ošetrujúceho pediatra, u ktorého je doposiaľ vedený. Matka po narodení maloletého poberala materskú po dobu 3 mesiacov, na maloletého rodičia poberali rodinné prídavky. Materinským jazykom maloletého je slovenský jazyk, ku ktorému maloletého obaja rodičia viedli, rozprávali s ním v tomto jazyku. Maloletý však vnímal nemecký jazyk v rámci svojho okruhu a televíznych programov. Maloletý pri príležitosti sviatkov mal vo V. oslavy, ktorých sa zúčastňovali známi rodičov. Samotná matka dňa 27. 08. 2015 na Okresný súd Košice I podala návrh na nariadenie návratu jej dcéry E., ktorý odôvodňovala obvyklým pobytom dcéry vo V. v meste M.. Maloletý sa zdržiaval vo V. konfederácii, na územie SR prichádzal spravidla 2-krát do roka počas vianočných sviatkov a letných prázdnin. Maloletý vo V. konfederácii má okrem svojho otca, tetu a bratranca zo strany otca. Kolízny opatrovník sa pokúsil o vykonanie pohovoru s maloletým, ktorý vzhľadom na svoj vek sa nevedel vyjadriť k väzbám na Slovensku, ani k V. konfederácii. Pokiaľ matka spochybňovala obvyklý pobyt maloletého vo V. konfederácii, jej tvrdenia sú plne v rozpore s konaním vo veci jej dcéry, keď v konaní, ktoré sama iniciovala v návrhu poukázala na obvyklý pobyt jej dcéry vo Z. v meste M., súd preto spochybňovanie obvyklého pobytu maloletého vo V. konfederácii matkou považoval len za účelové. Súd tak mal preukázané, že došlo k zmene obvyklého pobytu maloletého a preto sa následne zaoberal otázkou, či premiestnenie alebo zadržiavanie maloletého matkou mimo jeho obvyklého pobytu bolo neoprávnené. Neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním maloletého dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na území ktorého malo maloleté dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržiavaním a v čase premiestnenia alebo zadržiavania bolo toto právo aj skutočne vykonávané, buď spoločne alebo samostatne alebo by bolo takto vykonávané, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržiavaniu. Nadobudnutie opatrovníckeho práva otcom matka nespochybňovala, z výpovede tak matky ako aj otca mal súd preukázané, že otec svoje opatrovnícke právo aj vykonával v rámci realizácie styku s maloletým. Súd v ďalšom skúmal, či skutočne došlo k neoprávnenému premiestneniu maloletého matkou alebo jeho neoprávnenému zadržiavaniu. Zmena pobytu dieťaťa je možná len so súhlasom rodiča, ktorý môže byť daný písomne, ústne alebo konkludentne. Matka síce nedisponuje žiadnym písomným, ústnym súhlasom otca v súvislosti s premiestnením maloletého na územie SR, avšak z dohody rodičov datovanej dňom 11. 11. 2015 a následne nariadenia Okresného súdu v Bülachu vo Švajčiarskej konfederácii zo dňa 08. 12. 2015 vyplýva schválenie rodičovskej dohody, v zmysle ktorej zmena miesta pobytu maloletého si vyžaduje súhlas obidvoch rodičov a zároveň matka sa zaviazala otcovi oznámiť adresu svojho bydliska na Slovensku, len čo ňou bude disponovať. Z takto uzavretej dohody rodičov súd vyvodil, že premiestnenie maloletého matkou na územie SR v novembri 2015 bolo s vedomím otca, čiže konkludentne. Súd sa následne zaoberal tým, či v danom prípade nejde o neoprávnené zadržiavanie maloletého na území SR. Zo samotnej výpovede matky vyplynulo, že od novembra 2015 sa natrvalo zdržiava na území SR, pričom súdu napriek poskytnutiu dostatočnej lehoty nedoložila doklady preukazujúce ňou uvádzané, že s maloletým sa zdržiava na území SR so súhlasom súdu, resp. jeho rozhodnutia alebo súhlasom otca, nakoľko takýmto, či už ústnym alebo písomným súhlasom nedisponovala a ani z dohody rodičov následne schválenej nariadením súdu v Bülachu vo Švajčiarskej konfederácii zo dňa 08. 12. 2015 nevyplýva udelenie súhlasu na zdržiavanie sa maloletého nepretržite na území SR. Preto súd dospel k záveru, že maloletý sa v súčasnosti na území SR zdržiava neoprávnene. Otec sa nezmieril so zadržiavaním maloletého na území SR, o čom svedčia ním podniknuté kroky ako je podanie návrhu na nariadenie návratu maloletého ako aj návrhu na švajčiarsky súd, ktorý rozhoduje o právach rodičov vo vzťahu k maloletému, ktoré ku dňu rozhodovania tunajšieho súdu nebolo skončené. Pokiaľ matka poukazovala na nútený odchod s maloletým na územie SR z dôvodu uplynutia povolenia pobytu maloletému a jej osobe na území Švajčiarskej konfederácie dňom 19. 08. 2015, udelenou výpoveďou z nájmu ku dňu 30. 11. 2015, súd v tomto smere akokoľvek to tvrdo voči matke vyznie uvádza, že tieto tvrdenia považuje za účelové, pretože v čase, kedy už nemala platné povolenie na pobyt na území SR, sa domáhala nariadenia návratu svojej dcéry z územia SR do Švajčiarskej konfederácie. Tiež vyjadrenia matky ohľadom riešenia predĺženia pobytu maloletému a svojej osobe na území Švajčiarskej konfederácie sú rozporuplné a plné nezrovnalostí, keďže na jednej strane matka poukazovala na podanie žiadosti na príslušný migračný úrad za účelom predĺženia pobytu maloletému a jej osobe, k čomu pripojila požadované doklady a na druhej strane poukazovala na obtiažnosť získania opätovného povolenia na pobyt. Z konania matky a jej vyjadrení pred súdom vyplýva nesystémové a len krátkodobé riešenie problémov. 15. Okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že vo veci maloletého došlo k medzinárodnému únosu a je v zmysle Haagskeho dohovoru povinnosťou dieťa vrátiť. Haagsky dohovor stanovuje určité podmienky, za ktorých nemusí dôjsť k návratu maloletého dieťaťa. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že maloletý otca pozná, má k nemu vzťah, neodmieta ho, maloletému je domácnosť otca známa, nakoľko sa v nej realizoval jeho styk s maloletým. Otec disponuje finančnými prostriedkami pre zabezpečenie bývania potrieb maloletého. Má uzavretú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Súdu predložil doklad, ktorý mu umožňuje zabezpečiť starostlivosť o maloletého prostredníctvom predškolského zariadenia v čase plnenia pracovných povinností. V tejto súvislosti poukázal aj na možnosť zabezpečovania starostlivosti o maloletého prostredníctvom svojej matky, ktorú maloletý pozná. Súd nezistil existenciu žiadneho relevantného dôvodu, pre ktorý by maloletý mal v dôsledku návratu do krajiny obvyklého pobytu aj bez nasledovania matkou utrpieť akúkoľvek fyzickú, či psychickú ujmu a ani existenciu žiadneho pádneho dôvodu pre obavu z takejto ujmy. Súd v tejto súvislosti považuje za nutné uviesť, že súčasné zadržiavanie maloletého na území SR nie je rozhodnutím maloletého, ale rozhodnutím matky. Nebol tiež prezieravý postup matky, ktorá maloletého zadržiava mimo miesta jeho obvyklého pobytu, aj keď sama má už skúsenosti s konaním o nariadenie návratu maloletého dieťaťa a to v súvislosti s jej starším dieťaťom (dcérou). Súd pri nariadení návratu zobral do úvahy skutočnosť, že na príslušnom súde vo Švajčiarskej konfederácii vo veci maloletého prebieha na návrh otca konanie, až v rámci ktorého je možné posudzovať otázku vhodnosti toho ktorého rodiča zabezpečovať výchovu, starostlivosť o dieťa s posúdením vzájomných citových väzieb a vytvorených podmienok. Súd nevyhovel právnej zástupkyni matky doplniť dokazovanie svedeckou výpoveďou priateľa matky, pretože skutočnosti, ku ktorým sa mal vyjadriť, sa míňali účelu konania o nariadenie, resp. nenariadenie návratu maloletého dieťaťa. 16. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 150 O. s. p. 17. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. Navrhla zmeniť uznesenie okresného súdu a nenariadiť návrat maloletého J. J. A. do V. konfederácie. Uznesenie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, - v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v ust. § 62 ods. 1 CMP - súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci. 18. S poukazom na citáciu ustanovenia § 178a ods. 1 O. s. p. v znení platnom do 30. 06. 2016 matka je presvedčená o tom, že rozhodnutie súdu nezodpovedá citovanému ustanoveniu (ani v súčasnosti účinnému ustanoveniu § 123 ods. 1 CMP). Citované zákonné ustanovenie neumožňuje súdu implicitne a len v rámci prejudiciálneho posúdenia vyhodnotiť, či premiestnenie maloletého dieťaťa bolo neoprávnené a na základe tohto posúdenia rozhodnúť o nariadení návratu alebo v prípade, že existujú dôvody na nenavrátenie a nenariadiť jeho návrat, ak by aj premiestnenie bolo neoprávnené. V napadnutom rozhodnutí však chýba rozhodnutie o tom, že premiestnenie maloletého dieťaťa bolo neoprávnené. Bez takéhoto rozhodnutia nemožno vydať ani rozhodnutie o tom, že súd nariaďuje návrat maloletého dieťaťa. Ďalšou vadou napadnutého rozhodnutia je obsah výroku, ktorým súd nariadil návrat maloletého dieťaťa do miesta obvyklého pobytu v jurisdikcii Okresného súdu Bülach vo Švajčiarskej konfederácii. S poukazom na ust. čl. 1 písm. a) Dohovoru o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí, matka má za to, že z Dohovoru nevyplýva povinnosť ukladať orgánom dožiadaného štátu rozhodnutie o nariadení návratu dieťaťa do konkrétneho miesta, či mesta v štáte v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt. Takto svoj návrh neformuloval ani navrhovateľ, keďže ten sa dožadoval nariadeniu trvalého navrátenia maloletého dieťaťa na územie Švajčiarska. Nie je možné zistiť, z čoho súd vyvodil svoje oprávnenie určiť matke povinnosť vrátiť maloleté dieťa na konkrétne miesto v štáte údajného obvyklého pobytu, konkrétne v jurisdikcii Okresného súdu Bülach. Rovnako matka namietla, že v súdnom spise sa nenachádza žiaden preklad, ktorý by bolo možné identifikovať ako oznámenie Okresného súdu v Bülachu zo dňa 15. 06. 2016, na ktorý sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí odvoláva a z ktorého cituje, a nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd oboznámil s obsahom údajného vyjadrenia Okresného súdu v Bülachu z uvedeného dňa. 19. Matka v odvolaní poukazuje tiež na to, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, že súd posúdil premiestnenie dieťaťa na územie Slovenskej republiky ako také, ktoré bolo vykonané s vedomím otca, teda konkludentne. Súd vo svojich úvahách uzavrel, že opatrovnícke právo otec vykonával „v rámci realizácie styku s maloletým". S prihliadnutím aj na nariadenie Okresného súdu Bülach zo dňa 08. 12. 2015 nemožno urobiť taký záver, ako urobil okresný súd, že aj keď premiestnenie maloletého dieťaťa sa udialo s konkludentným súhlasom navrhovateľa, zdržiavanie sa matky s dieťaťom na území Slovenskej republiky znamená jeho neoprávnené zadržiavanie. Tomuto skutočnému stavu veci zodpovedá aj úprava o opatere uvedená pod bodom 1.3 citovaného Nariadenia, podľa ktorej právo na návštevu sa musí najmenej mesiac dopredu ohlásiť. Úprava styku nepochybne poukazuje na to, že dieťa bude bývať na území Slovenska a tomu zodpovedá povinnosť navrhovateľa najmenej mesiac dopredu sa nahlásiť na návštevu, rovnako ako skoncentrovanie styku do konkrétne vymedzených časových období v roku. Podľa názoru matky dieťaťa, skutkový záver súdu o tom, že premiestnenie maloletého dieťaťa bolo neoprávnené, je v rozpore s obsahom vykonaných dôkazov, predovšetkým už spomínaného nariadenia predloženého samotným navrhovateľom. Napriek tomu, že matka v konaní pred súdom preukázala, že ku dňu 19. 08. 2015 jej zaniklo povolenie na pobyt vo Švajčiarsku a vysvetlila, že predĺženie pobytu bolo pre ňu získať obtiažne vzhľadom na jej situáciu, keď dokáže komunikovať v nemčine len na základnej úrovni a v situácii, keď nemala žiadne zamestnanie, súd považoval tieto jej tvrdenia za účelové. Ďalej poukázala na dôvod rozvratu manželstva s navrhovateľom, keď navrhovateľ ju opakovane fyzicky napádal, a to aj v čase keď bola tehotná. Napádal aj jej dcéru s iného vzťahu, splachoval jej jedlo v toalete a vyvolával tak u odvolateľky ako aj jej dcéry E. strach. Podľa názoru matky s poukazom na čl. 13 a čl. 20 Dohovoru, súd prvého stupňa zásadným spôsobom pochybil, keď nevykonal žiadne dokazovanie s cieľom zistiť, či by nariadením návratu maloletému dieťaťu nebola spôsobená duševná ujma. Dieťa bolo od svojho narodenia v starostlivosti matky, jazyk ktorým spolu komunikovali, a ktorým s ním komunikoval aj navrhovateľ, bola slovenčina. Ak maloleté dieťa bolo v styku a akýmikoľvek inými deťmi, išlo výlučne o deti Slovákov žijúcich v zahraničí. V čase keď sa matka s maloletým synom vrátila na Slovensko, tento mal tri roky. Nenavštevoval žiadne predškolské zariadenia. Za týchto okolností nemožno mať nijaké rozumné pochybnosti, že pre dieťa je najbližšou osobou matka, na prítomnosť a starostlivosť ktorej je zvyknuté. Aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva potreba posudzovať najlepší záujem dieťaťa v škále individuálnych okolnosti, predovšetkým veku a stupňa okolností, prítomnosti alebo absencie rodičov, okolia a skúseností. Dieťa nastúpilo do materskej školy v novembri 2015, postupne sa adaptovalo na pomery materskej školy, bolo prijaté deťmi a začlenilo sa do kolektívu. Zúčastňovalo sa na aktivitách organizovaných materskou školou, až v tomto veku si vytváralo prvé detské priateľstvá. Konštatovanie otca, že dieťa vo veku 2 - 3 rokov malo kamarátske vzťahy vo Švajčiarsku, celkom zjavne nezodpovedajú schopnosti dieťaťa v tomto veku. Do pozornosti súdu tiež odvolateľka dala, že maloleté dieťa je na ňu citovo naviazané spôsobom, ktorý vylučuje, že by odlúčenie dieťaťa od nej, ako to predpokladá nariadenie jeho návratu, neznamenalo pre dieťa nebezpečenstvo vážnej ujmy. Už niekoľkodňová absencia osobného kontaktu s matkou vyvoláva u dieťaťa znepokojujúce reakcie. Zmeniť správanie syna nadväzovali na jeho dlhší pobyt u otca (v apríli niekoľko dní, v auguste dva týždne), čo matka považovala za nevyhnutné riešiť prostredníctvom psychologickej intervencie, ktorej sa dieťa bude podrobovať v CPPPaP Námestovo. 20. Matka maloletého dieťaťa dodatočne doložila Znalecký posudok 70/2016, zameraný na osobnosť maloletého J. J. A., jeho vzťah k matke a posúdenie zvládnutia odlúčenia od matky. 21. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, Úrad, práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhol zrušiť uznesenie okresného súdu a vec vrátiť na nové konanie, a to z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania za účelom zistenia vzájomnej väzby rodičov k maloletému, pre prípadný návrat do Švajčiarskej konfederácie, nakoľko sa javilo, že maloletý by návratom stratil blízku osobu, ktorá je pre dieťa oporou a istotou. Od troch rokov veku dieťaťa starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka, nakoľko rodičia žili oddelene. Tiež poukázal na to, že otec dieťaťa nenamietal dohodu, ktorá bola schválená nariadením Okresného súdu Bülach zo dňa 11. 11. 2015, ktorou bol zmenený rozsah jeho styku s maloletým z 2x týždenne len na niekoľkokrát do roka. Na tomto pojednávaní bol otec dieťaťa informovaný o presťahovaní matky a maloletého na územie Slovenska, o čom dosvedčuje povinnosť matky, aby otcovi oznámila adresu pobytu na Slovensku. 22. Otec maloletého dieťaťa vo vyjadrení sa k odvolaniu matky v konaní o navrátenie dieťaťa do krajiny obvyklého pôvodu, žiadal uznesenie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne. Odvolanie matky považuje za zmätočné, poukázal na to, že v zmysle Haagskeho dohovoru súd nemá vo výrokovej časti uznesenia povinnosť vysloviť, či dieťa bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržiavané na území Slovenskej republiky, ale má nariadiť, prípadne nenariadiť návrat maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dieťa malo obvyklý pobyt na území Švajčiarskej konfederácie, v jurisdikcii Okresného súdu Bülach, preto rozhodnutie je plne v súlade s cieľmi a ustanoveniami Haagskeho dohovoru. Na vycestovanie matky s dieťaťom otec súhlas nedal, a preto nie je možné vytvárať absurdné závery o tom, že mal byť si vedomí trvalého navrátenia matky spolu s dieťaťom na územie Slovenskej republiky. Za iracionálne považuje aj tvrdenie matky, že bývaním na Slovensku spolu s maloletým dieťaťom neporušuje žiadne opatrovnícke práva otca dieťaťa. Matka vykresľuje samu seba ako obeť, ktorá nemala inú možnosť, ako z krajiny vycestovať. Pokiaľ matka spochybňuje obvyklý pobyt maloletého dna území Švajčiarskej konfederácie, jej tvrdenie je v rozopre s konaním vo veci jej dcéry, v ktorom matka poukazovala práve na obvyklý pobyt dcéry vo Švajčiarsku. Z uvedeného opätovne vyplýva účelovosť tvrdení matky. Matka vo výpovedi na pojednávaní na otázku súdu, či by sa vrátila spolu s maloletým na územie Švajčiarska odpovedala, že nie, preto toto tvrdenie matky pôsobí rozporuplne, keď sa zrazu odvoláva na skutočnosť, že dieťa by návratom utrpelo ujmu z dôvodu toho, že by malo byť odlúčené od matky. Pred vydaním rozhodnutia súd všetky skutočnosti dôkladne zhodnotil a vyslovil svoj právny názor, ktorý považuje otec za správny. Čo sa týka správania dieťaťa vyhodnotil ho v tom zmysle, že pokiaľ dieťa zmenilo svoje správanie tak práve z dôvodu, aby tým dokázalo vyjadriť, že s matkou ďalej odmieta byť a necíti sa pri nej byť doma. Otec k vyjadreniu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a k podaniu matky zo dňa 06. 09. 2016 podal stanovisko, z ktorého záveru vyplýva, že vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny považuje za jednostranné a účelové. Matka svojimi vyjadreniami účelovo dokresľuje situáciu a uvádza nepravdivé skutočnosti. Z tohto dôvodu bol nútený na matku podať aj trestné oznámenie. Počas znaleckého vyšetrovania, ktoré prebehlo v konaní o navrátenie maloletej P. sa táto vyjadrila, že matka neraz na nej praktizovala neprimerané výchovné metódy, nútila ju kľačať na chodbe pri topánkach, dieťa niekoľkokrát udrela, kopala a podobne. Jediným dôvodom, pre ktorý sa maloletá Laura nechcela vrátiť bola tá skutočnosť, že chcela zostať s jej otcom a odmietala sa vrátiť spolu s matkou, hoci tá tvrdila, že obvyklým pobytom E. je Švajčiarska konfederácia. Rovnako nie je v súlade s objektívnou realitou ani vyjadrenie matky, že otec sa styku so synom začal dožadovať až po jej odchode na územie Slovenska. Nesúhlasil so závermi znaleckého posudku predloženého matkou, ktorá uvádza, že dieťa zvláda príchody a odchody bez emočných tráum. Toto tvrdenie je v rozpore s vyjadrením matky, ktoré je zaprotokolované v posudku, kde matka po návrate dieťaťa uviedla, že sa u neho mali prejaviť poruchy správania. Opätovne zdôraznil, že v prvom rade je stále potrebné vychádzať pri určení obvyklého pobytu dieťaťa z čl. 3 Dohovoru o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí, podľa ktorého premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak je porušením opatrovníckeho práva, ktoré bolo nadobudnuté podľa právneho poriadku štátu na území ktorého malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením. Otec tiež uviedol, že s vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nesúhlasí. Vyjadrenia považuje zo strany úradu za alibistické, neodrážajúceho ochranu záujmov dieťaťa, nakoľko tým vyčleňujú jeho ako otca. Na území Švajčiarskej konfederácie žije už 10 rokov a je vylúčené, aby prišiel žiť na Slovensko. Zároveň nemôže každý týždeň cestovať na územie Slovenska, pretože po pracovnej a finančnej stránke by to bolo neudržateľné. Tým by však stretávanie sa s maloletým bolo značne obmedzené. Skutočnosť, že úrad podporuje neoprávnený odchod matky a jej zadržiavanie dieťaťa na území Slovenskej republiky považuje za nesprávny. 23. Zo stanoviska matky zo dňa 10. 10. 2016 k vyjadreniu otca vyplýva, že jej námietka ohľadne nepreloženia oznámenia Okresného súdu v Bülachu zo dňa 15. 06. 2016 do úradného jazyka, teda slovenského jazyka je opodstatnená bez ohľadu na to, že ju otec považuje za irelevantnú. Otec tiež neposkytol žiadne vysvetlenie k tomu, že dohoda z 11. 11. 2015, ako aj nariadenie súdu z 08. 12. 2015, ktoré ju schválilo, sa zakladali na tom, že vzhľadom na bývanie dieťaťa na Slovensku a otca vo Švajčiarsku je nepravdepodobné, že by k stretávaniu mohlo dochádzať častejšie. Rovnako je nespochybniteľný princíp najlepšieho záujmu dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní v súlade s odvolacím návrhom. Zo stanoviska otca zo dňa 10. 11. 2016 k vyjadreniu matky zo dňa 10. 10. 2016 zotrval na názore, že obsahom opatrovníckeho práva je aj právo oboch rodičov určiť miesto pobytu dieťaťa. Faktické zadržiavanie maloletého na území Slovenskej republiky jeho obvyklý pobyt nezakladá. Má za to, že obaja rodičia boli v čase zadržania maloletého na území Slovenska nositeľmi opatrovníckeho práva, a preto matka nemohla sama svojvoľne rozhodnúť o mieste pobytu maloletého bez súhlasu otca. 24. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení zo dňa 22. 11. 2016 k vyjadreniu otca uviedla, že jeho podanie neobsahuje žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť opodstatnenosť odvolacích námietok matky. Otec sa v podstatnej časti odvolania v rôznych variáciách vyjadruje k osobe matky. Považuje za nesporné, že dieťa od svojho narodenia je v matkinej starostlivosti a neexistuje žiaden rozumný dôvod, pre ktorý by bolo možné emočnú naviazanosť štvorročného dieťaťa na matku považovať za nie prirodzený jav, ale za výsledok snahy vyčleniť otca zo sveta dieťaťa. Otcom poukazovaný „syndróm zavrhnutého rodiča" nie je možné diagnostikovať a používať tento pojem v súdnej praxi. Aj čl. 13 Dohovoru o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únoscov detí, explicitne vyjadruje skutočnosť, že najlepší záujem dieťaťa je nadradený nad práva rodičov a vystavenie dieťaťa fyzickej a duševnej ujme, nie je konaním, ktoré by v záujme dieťaťa bolo. 25. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP") ako aj zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ktorým bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p."). Podľa § 395 ods. 1, 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Otec maloletého dieťaťa podal návrh na navrátenie dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu dňa 26. 11. 2015, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd Banská Bystrica, rozhodol o nariadení návratu maloletého J. J. A. do miesta obvyklého pobytu v jurisdikcii Okresného súdu Bülach, Švajčiarska konfederácia, uznesením č. k. 32P/14/2016 - 384, dňa 27. 06. 2016, teda taktiež za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako odvolaciemu súdu, bola vec predložená na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu dňa 30. 11. 2016, teda za účinnosti Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku. Krajský súd v Banskej Bystrici tak postupoval vo veci podľa § 395 ods. 1, 2 CMP a obdobne § 470 ods. 1 CSP (§ 470 ods. 1 CSP, ak nie je inak platí tento zákon na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti). 26. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal odvolanie viazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP v nadväznosti na § 125 CMP), bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP). Rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP) a návrhu otca maloletého dieťaťa na nariadenie návratu maloletého do Švajčiarskej konfederácii nevyhovel. 27. Konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, pri rozhodovaní súdu prvej inštancie bolo upravené v § 178a a nasl. O. s. p. Od 01. 07. 2016 toto konanie je upravené v rámci § 123 a nasl. CMP. 28. Podľa § 123 ods. 1 CMP v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, súd rozhoduje, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého. 29. Účelom osobitného konania je dosiahnuť urýchlený návrat dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu, ak nie je daný niektorý z výnimočných dôvodov pre ktoré návrat nie je možný alebo vhodný. Účelom takéhoto konania však nie je úprava rodičovských práv a povinností, keďže tento je daný dohovorom, resp. nariadením Brusel II., kde súd musí najprv určiť, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu dieťaťa a v kladnom prípade posúdiť, či je daný niektorý z dôvodov pre ktoré možno návrat dieťaťa odmietnuť podľa osobitných predpisov. Aj právna úprava v CMP nadväzuje na konanie o návrat maloletého dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 119/2001 Z. z., Dohovor o občiansko- právnych aspektoch medzinárodných únosov detí ďalej len „Haagsky dohovor") a nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 („ďalej len „Nariadenie"). 30. Podľa čl. 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb., Dohovor o právach dieťaťa), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 31. Podľa čl. 1 Haagskeho dohovoru, cieľom tohto dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú ním zadržiavané a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch. 32. Podľa čl. 3 Haagskeho dohovoru, premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písm. a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu. 33. Podľa čl. 5 Haagskeho dohovoru „opatrovnícke právo" zahŕňa práva týkajúce sa starostlivosti o osobu dieťaťa a najmä právo určiť miesto jeho pobytu. Rovnako pojem „opatrovnícke právo" bol vymedený aj v Nariadení v čl. 2 bod 9; a pojem „neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie" v čl. 2 bod 11 nariadenia. 34. Vychádzajúc z vyššie uvedených článkov Haagskeho dohovoru a Nariadenia pod miestom obvyklého pobytu dieťaťa na účely konania o jeho navrátení treba rozumieť, kde dieťa bývalo na základnej zhodnej vôle rodičov (vykonávajúcich spoločne opatrovnícke právo) bezprostredne pred protiprávnym premiestnením alebo zadržaním. 35. Právny záver o neoprávnenom premiestnení dieťaťa vyžaduje splnenie troch predpokladov, a to: a) existenciu opatrovníckeho práva, b) výkon opatrovníckeho práva v čase premiestnenia, a to buď spoločne alebo samostatne a c) porušenie opatrovníckeho práva. 36. Vychádzajúc z pojmu „obvyklý pobyt" dieťaťa bezprostredne pred jeho premiestnením na územie Slovenskej republiky sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že obvyklým pobytom maloletého dieťaťa bola Švajčiarska konfederácia. Maloletý bol prihlásený na pobyt vo Švajčiarskej konfederácii, jeho pobyt bol založený na základe zhodnej vôle rodičov, nakoľko otec aj matka maloletého dieťaťa žili a pracovali vo Švajčiarskej konfederácii, matka po narodení maloletého poberala materskú po dobu troch mesiacov a na maloletého rodičia poberali rodinné prídavky. Otázkou však zostáva, či pri obvyklom pobyte môže mať dieťa len jeden obvyklý pobyt alebo súčasne obvyklé pobyty, prípadne či môže dôjsť k zmene obvyklého pobytu. 37. Dňa 02. 04. 2009 bol vydaný rozsudok Súdneho dvora vo veci C-523/07 na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 68 ES a 234 ES predloženého rozhodnutím Korkein hallinto - oikeus (Fínsko) z 19. 11. 2007 v ktorom Súdny dvor rozhodol, že v zmysle čl. 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 treba vykladať pojem „obvyklý pobyt" ako „miesto ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu". Rovnaké okolnosti pre objasnenie obvyklého pobytu dieťaťa vymedzil aj rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 22. 12. 2010 vo veci - C 497/10 PPU, B. F. proti J. C.. 38. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na to, že maloleté dieťa nemôže získať bydlisko, a teda ani obvyklý pobyt oddelene od tých, ktorí sa o neho starajú. Preto pri určovaní obvyklého pobytu maloletého dieťaťa je určujúcim faktorom obvyklý pobyt jeho rodičov. Ak sa rodičia dieťaťa presťahujú z jedného štátu do druhého s úmyslom tam trvale žiť, možno hovoriť o obvyklom pobyte dieťaťa, pretože obvyklý pobyt dieťaťa je závislý od obvyklého pobytu rodičov. Všeobecne síce platí, že obvyklý pobyt rodičov je rovnaký ako ich dieťaťa a žiadny z rodičov bez výslovného súhlasu druhého rodiča alebo rozhodnutia súdu by tento pobyt nemal zmeniť, avšak pri určovaní kde má dieťa obvyklý pobyt, a či môže dôjsť k jeho zmene, je potrebné mať na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti prípadu. 39. Z judikatúry väčšiny štátov vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa vzniká v krajine po 6 mesiacoch pobytu na jednom mieste. Napríklad Najvyšší súd Rakúska (8Ob 121/03g, Oberster Gerichtshof 30/10/2003, HC/E/AT 548) rozhodol, že za „obvyklý pobyt sa bude považovať doba pobytu dlhšia ako 6 mesiacov v inom štáte, a to i v prípade, že sa koná proti vôli osoby, ktorá má právo starostlivosti o dieťa, pričom sa vychádza zo skutkových zistení, že pre dieťa je taká krajina centrom jeho života. 40. Okresný súd nevzal do úvahy všetky osobitné skutkové okolnosti prípadu, vychádzal síce zo správneho záveru, že v čase premiestnenia maloletého dieťaťa bola obvyklým pobytom dieťaťa Švajčiarska konfederácia, avšak v čase zadržiavania maloletého na území SR (pričom okresný súd došiel k záveru, že samotné premiestnenie maloletého dieťaťa matkou na územie SR v novembri 2015 bolo konkludentne s vedomím otca) s prihliadnutím na čas rozhodovania s odstupom 7 mesiacov od podania návrhu (návrh podaný 26. 11. 2015, súdom prvej inštancie rozhodnuté 27. 06. 2016) je už potrebné prihliadnuť na osobitosti prípadu. Na osobitosti prípadu je potrebné preto zvlášť prihliadnuť v odvolacom konaní. 41. Odvolací súd musel vziať do úvahy a poukázať na konkrétne okolnosti prípadu, a to už od samotného narodenia dieťaťa. Maloletý J. J. A. sa narodil XX. XX. XXXX ako manželské dieťa otca J. A. a F. A. I., pričom zhruba už po troch mesiacoch od narodenia dieťaťa otec dieťaťa dňa 28. 12. 2012 podal návrh na rozvod manželstva s matkou dieťaťa a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I. pod sp. zn. 12P/228/2012 - 68 dňa 21. 06. 2013. Už v tomto rozsudku došlo k úprave práv a povinností rodičov maloletého dieťaťa s tým, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa, ako i upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Napriek tomu, že manželia bývali, resp. pracovali vo Švajčiarsku, vo Švajčiarsku sa im narodilo aj maloleté dieťa, o rozvod manželstva otec dieťaťa požiadal na Slovensku, kde pred slovenským súdom rozvodové konanie aj prebehlo. Obaja rodičia sú štátni občania Slovenskej republiky, rovnako ako maloleté dieťa. Vo Švajčiarskej konfederácii nemali vedený trvalý pobyt, ich pobyt vo Švajčiarsku bol viazaný vždy len na rozhodnutie príslušných úradov, na základe časovo ohraničeného povolenia na pobyt. Rovnako sa to týka maloletého dieťaťa. Nebolo spochybnené, že o maloleté dieťa sa osobne starala jeho matka, komunikácia s maloletým dieťaťom prebiehala výlučne v slovenskom jazyku, maloleté dieťa bolo viazané na matku, nenavštevovalo vo Švajčiarsku žiadne predškolské zariadenie, preto sociálne kontakty dieťaťa sú výslovne viazané len na rodičov, s výrazným podielom matky. Pri odchode matky so Švajčiarska aj s maloletým dieťaťom, a teda premiestnení maloletého dieťaťa na územie Slovenskej republiky, je preto potrebné prihliadnuť aj na samotné trvanie a dôvody pobytu matky (spolu s dieťaťom na území Švajčiarskej konfederácie, ako členského štátu, keď tento pobyt nie je možné charakterizovať ako trvalý, pričom je potrebné prihliadnuť na štátu príslušnosť dieťaťa Slovenskej republiky) a jazykové znalosti dieťaťa (výlučne slovenský jazyk). Maloleté dieťa v Slovenskej republike začalo navštevovať aj materskú školu, je nepochybné, že emocionálne je viazané na sociálne a rodinné prostredie v ktorom najbližšiu osobu na ktorú je naviazané je jeho matka. 42. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že obvyklým pobytom maloletého v čase premiestnenia bola Švajčiarska konfederácia (vzhľadom na miesto narodenia dieťaťa, jeho pobyt a pobyt jeho rodičov na území Švajčiarska do 3 rokov jeho veku). K trvalému premiestneniu dieťaťa na územie Slovenska došlo bez preukázateľného súhlasu jeho otca (ktorý navyše hneď po premiestnení dieťaťa podal návrh na navrátenie dieťaťa), ktorému tiež patria opatrovnícke práva, preto trvalé premiestnenie dieťaťa na územie Slovenska a jeho následné zadržiavanie matkou je potrebné považovať za neoprávnené. Zákon (slovenské právne predpisy) však nevyžaduje, aby uvedená skutočnosť (tak ako na to poukazuje matka) bola explicitne vyjadrená vo výrokovej časti rozhodnutia súdu. Ďalej sa odvolací súd zaoberal tým, či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého. 43. Podľa čl. 13 Haagskeho dohovoru, bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením preukáže, že a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala v osobnej starostlivosti v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo, že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostrední dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa. 44. Z rodičovstva vyplývajú nielen práva, ale aj povinnosti. Rodič, ktorý by neoprávnene premiestnil dieťa z miesta jeho obvyklého pobytu, zasiahne tak nielen do práv druhého rodiča (najmä jeho práva na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu), ale aj do práv samotného dieťaťa, najmä práva byť vychovávané obidvomi rodičmi (čl. 7 a čl. 18 Dohovoru), práva na nezasahovanie do života v rozpore s právom (čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa) a práva na to, aby nebolo nezákonne premiestnené z miesta obvyklého pobytu (čl. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) a práva nebyť zbavené svojho rodinného prostredia (čl. 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Treba však poukázať na to, že rodinné prostredie v prípade maloletého dieťaťa, ktoré je zverené do osobnej starostlivosti jedného s rodičov, tvorí výchovné prostredie tohto rodiča. Pokiaľ maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, je nepochybné, že rodinným prostredím, v ktorom je dieťa vychovávané, ktoré v tomto prostredí vyrastá, je rodinné prostredie matky. Pokiaľ dôjde k zmene rodinného prostredia, zmenou miesta obvyklého pobytu matky, resp. pobytu ako takého, neznamená to, že by sa tým narušil princíp rodinného prostredia dieťaťa. Dieťa sa vždy cíti najlepšie a najbezpečnejšie v tom prostredí, v ktorom sa nachádza jemu najbližšia osoba. Pokiaľ touto osobou je matka, najbližšie rodinné prostredie dieťaťa je rodinné prostredie, v ktorom žije matka. Vzhľadom na nízky vek maloletého dieťaťa je možné nepochybne predpokladať, že návratom dieťaťa do Švajčiarskej konfederácie by bolo dieťa vystavené duševnej ujme alebo inak privedené do neznesiteľnej situácie, nakoľko by došlo k vytrhnutiu z rodinného prostredia, v ktorom sa cíti bezpečne a ktoré považuje za svoj prirodzený domov. 45. Odvolací súd poukazuje na to, že návratom maloletého dieťaťa do Švajčiarskej konfederácie by nedošlo k navráteniu dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu, pred premiestnením, ktoré by bolo zároveň jeho rodinným prostredím. 46. Podľa čl. 11 bod 4. Nariadenia, súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate. 47. Primerané opatrenia zo strany otca na zabezpečenie ochrany dieťaťa po návrate do Švajčiarskej konfederácie neboli produkované. Otec maloletého dieťaťa sa nemôže spoliehať na to, že s maloletým dieťaťom sa do Švajčiarskej konfederácie vráti aj matka maloletého dieťaťa, ktorá nemá vo Švajčiarskej konfederácii povolenie na pobyt. Otec maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom nepreukázal, že v prípade navrátenia maloletého dieťaťa do Švajčiarskej konfederácie, akým spôsobom mieni zabezpečovať starostlivosť o dieťa, jeho výchovu, výživu, zaradenie do sociálneho prostredia, predškolského systému, jeho integráciu a adaptovanie sa výlučne do rodinného prostredia otca. Je potrebné zdôrazniť, že ani otec maloletého dieťaťa nie je občanom Švajčiarskej konfederácie, jeho povolenie na pobyt má vždy len dočasný, časovo obmedzený charakter. Pokiaľ matka maloletého dieťaťa sa s dieťaťom zdržuje na území Slovenskej republiky, kde je dieťa zaradené do sociálneho a rodinného prostredia, komunikuje materinským jazykom, má pri sebe osobu, ktorá mu je citovo najbližšia, a ktorá mu v súčasnosti poskytuje určité stabilné zázemie, nemožno logicky a rozumne predpokladať, že jeho navrátením do Švajčiarskej konfederácie by nenastala u dieťaťa duševná ujma, resp. by inak nebolo privedené do neznesiteľnej situácie. Len tá skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa má vzhľadom na vzdialenosť sťaženú možnosť styku s dieťaťom, nemôže viesť k porušovaniu práv dieťaťa z dôvodu uprednostnenia práv rodiča. Aj samotný kolízny opatrovník maloletého dieťaťa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo trval na tom, aby boli v maximálnej miere chránené práva a oprávnený záujem maloletého dieťaťa, napriek právam rodičov. Aj kolíznemu opatrovníkovi sa javilo, že by maloletý návratom stratil blízku osobu, ktorá je pre dieťa oporou a istotou. Zdôraznil, že od troch mesiacov veku dieťaťa, starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka, nakoľko rodičia žili oddelene. Otec dieťaťa nenamietal dohodu, ktorá bola schválená nariadením Okresného súdu Bülach zo dňa 11. 11. 2015, ktorou bol zmenený rozsah jeho styku s maloletým z 2x týždenne len na niekoľkokrát do roka. 48. Odvolací súd poukazuje aj na čiastočnú dohodu medzi otcom a matkou dieťaťa potvrdenú Okresným súdom Bülach číslo nariadenia FP 150025-C z 11. 11. 2015 a v nadväznosti na to, nariadenia Okresného súdu Bülach č. j. FP 1500025-C/Z4 zo dňa 08. 12. 2015 ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, podľa ktorého otec má právo aby „dieťa počas jeho 22 prázdninových dní ako aj na Veľkú noc a Turíce a v nepárnych rokoch na Vianoce na vlastné náklady zobral so sebou alebo k sebe na návštevu" ako aj na dohodu, že „obžalovaná strana sa zaväzuje, že žalujúcej strane oznámi adresu svojho bydliska na Slovensku len čo ňou disponuje" navodzuje predpoklad, že otec maloletého dieťaťa musel byť minimálne uzrozumený s tým, že matka maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom mieni vycestovať na Slovensko, aj keď priamo súhlas otca dieťaťa so zmenou miesta pobytu syna jednoznačne a bez pochybností nebol preukázaný. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že medzi otcom a maloletým dieťaťom došlo k styku, napriek tomu, že dieťa bolo premiestnené na Slovensko, a dokonca v rozsahu, že otec dieťaťa s ním vycestoval do Švajčiarska. Pokiaľ otec dieťaťa poukazoval na možnosť zabezpečenia starostlivosti o maloletého aj prostredníctvom svojej matky, ktorú maloletý pozná, táto okolnosť okrem tvrdenia otca nebola nijako preukázaná. Rovnako pred súdom prvej inštancie otec dieťaťa poukazoval na konanie, ktoré malo prebiehať vo Švajčiarskej konfederácii a v rámci ktorého sa mala posudzovať otázka vhodnosti toho ktorého rodiča zabezpečovať výchovu a starostlivosť o dieťa s posúdením vzájomných citových väzieb a vytvorených podmienok, avšak do rozhodnutia odvolacieho súdu v tomto smere zo strany otca nebol predložený žiadny výsledok. 49. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a návrh otca na nariadenie návratu maloletého J. J. A. do miesta obvyklého pobytu Švajčiarskej konfederácie zamietol. 50. Lehota v zmysle § 134 ods. 1 CMP nebola dodržaná z dôvodu zložitosti veci a rozsiahlosti súdneho spisu. 51. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 52. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CSP).