Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23Sa/13/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201610 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:1017201610.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Ľuptákom, PhD., v právnej veci žalobkyne: C.. C.. S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B. XXX/XX, X.XX XX D., právne zast.: JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová ul. č. 35, P.O.Box 86, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM- OLVS-45/2017/OPK zo dňa 23.08.2017, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-45/2017/OPK zo dňa 23.08.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie odboru sociálneho zabezpečenia, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) č. SPOU- OSZ-47.500-018/2017-VZ zo dňa 04.05.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o povinnosti podľa § 113 ods. 2 písm. g/ bod 1, bod 2 a bod 4 s poukázaním na § 113 ods. 2 písm. b/ v súlade s § 81 ods. 3 písm. a/ a § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) vrátiť odboru sociálneho zabezpečenia prijatý výsluhový dôchodok za obdobie od 01.12.2012 do 31.01.2017 v sume 27.057,15 Eur a kde súčasne bolo určené, že poskytnutý výsluhový dôchodok za obdobie od 01.12.2012 do 31.01.2017, ktorý žalobkyňa prijala v sume 27.057,15 Eur bude zrazený z nedoplatku na služobnom plate za to isté obdobie. 2. Žalobkyňa v podanej žalobe poukázala na § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z.. Na základe hore uvedeného ustanovenia žalobkyňa tvrdila, že v čase priznania výsluhového dôchodku boli splnené všetky zákonné predpoklady keďže, so žalobkyňou bol v čase priznania dávky právoplatne skončený služobný pomer. V tomto prípade neexistovali dôvody na vrátenie dávky, pretože právna úprava riešiaca otázku povinnosti vrátenia dávky v prípade zrušenia rozhodnutia o skončení služobného pomeru bola prijatá až zákonom č. 80/2013 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2013. K priznaniu a vyplácaniu dávky došlo odo dňa 01.12.2012 t. j. pred účinnosťou uvedeného zákona. Vo vzťahu k predmetnému dátumu, teda neexistovala povinnosť vrátenia, ani v prípade neskoršieho zrušenia rozhodnutia po skončení služobného pomeru, teda žalobkyňa nemohla byť touto povinnosťou ani nijako zaviazaná. Dôchodok bol vyplácaný plne v súlade platnou právnou úpravou v čase jeho priznania. Vo veci tak nebol naplnený základný predpoklad prijatého rozhodnutia, podľa ktorého bola dávka priznaná a vyplácaná neprávom. S poukazom na skutočnosť, že konajúci správny orgán vykonal voľbu rozhodného dátumu, ktorý má byť 01.12.2012. Rovnako nebolo možné uvažovať o odňatí dňom, ktorým zanikol nárok na dávku, keď pri zohľadnení dňa 01.12.2012 tento nárok existoval. Zároveň žalobkyňa poukázala na ust. § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, kedy považovala výrok rozhodnutia za nepreskúmateľný a nevykonateľný, nakoľko napadnuté rozhodnutie neobsahuje zákonom stanovenú náležitosť, ktorou bola lehota, do ktorej bola žalobkyňa povinná na účet žalovaného vrátiť poskytnuté odchodné. Poukázala pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/66/98 zo dňa 30.09.1998, z ktorého vypláva, že výrok rozhodnutia musí byť vždy určitý a presný. Táto požiadavka určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku musí byť dôsledne rešpektovaná aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, a to preto, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby musel prácne porovnávať znenia rozhodnutí správnych orgánov v obidvoch stupňoch. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, uviedol, že podľa § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z. je možné odňať konkrétnu dávku dňom, ktorým zanikol nárok na túto dávku, alebo ak sa zistí, že sa táto dávka priznala neprávom. Skutočnosť, že v čase priznania výsluhového dôchodku, ako dávky výsluhového zabezpečenia žalobkyne z dôvodu skončenia jej služobného pomeru príslušníka hasičského a záchranného zboru, boli splnené všetky zákonné dôvody na jej priznanie, nevylučujú možnosť zmeny rozhodnej skutočnosti, ktorú svojim konaním privodila samotná žalobkyňa práve tým, že proti rozhodnutiu podpredsedu vlády a Ministra vnútra SR č. 814/2012-R zo dňa 30.05.2012, ktorým bola podľa § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 315/2001 Z. z.“) odvolaná z funkcie nariadeného - riaditeľky odboru personálnych a sociálnych činností Prezídia hasičského a záchranného zboru (ďalej len „rozhodnutie č. 814/2012-R“), že podala žalobu v súlade s piatou časťou zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorou žalobou bola žalobkyňa úspešná. Žalovaný mal za to, že zrušením predmetného rozhodnutia služobný pomer žalobkyne naďalej trval. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobkyne, že v danej veci neexistujú ani dôvody na vrátenie dávky, keď právna úprava riešiaca otázku povinnosti vrátenia dávky v prípade zrušenia rozhodnutia o skončení služobného pomeru bola prijatá až na základe zákona č. 80/2013 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2013, avšak k vyplácaniu predmetnej dávky došlo aj pred týmto dátumom. Uvedená dávka bola vyplácaná aj v čase, keď neexistovala povinnosť jej vrátenia ani v prípade neskoršieho zrušenia rozhodnutia o skončení služobného pomeru. Podľa názoru žalovaného právnu otázku, tzv. vzťahu neplatného skončenia služobného pomeru a poberania dávky výsluhového zabezpečenia, vyriešilo vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd SR a to v konaní vedenom pod sp.zn. 9Sžso/44/2015 zo dňa 25.01.2017, v ktorom vyslovil záväzný právny názor, že pokiaľ žalobca napadol odvolaním a neskôr žalobou rozhodnutie o prepustenie zo služobného pomeru, musel si byť vedomý, že môže dôjsť k zrušeniu tohto rozhodnutia, o čo sa svojim konaním snažil a teda z okolností musel predpokladať, že vyplácané dávky výsluhového dôchodku môžu byť vyplácané neoprávnene, pretože mu patrí služobný príjem podľa § 64 zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Keďže služobný pomer žalobkyne nikdy neskočil a naďalej trval žalovaný mal za logické, že nebol nárok na vyplatenie výsluhového dôchodku za obdobie od 17.09.2010 do 31.07.2012. Žalovaný k žalobnej námietke týkajúcej sa nepreskúmateľnosti a nevykonateľnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že vo výroku je správne uvedené, komu je žalobkyňa povinná vrátiť prijatú sumu výsluhového dôchodku, ako aj identifikačné údaje oprávneného, teda číslo účtu, na ktorý bude suma uvedené, ako aj variabilný symbol, pod ktorým bude platba prevedená na osobitný účet žalovaného. Skutočnosť, že žalobkyni v napadnutom rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie povinnosti vrátiť prijatú sumu výsluhového dôchodku, vyplýva z priebehu administratívneho konania o predmetnej veci. Žalobkyňa súhlasila s navrhnutým spôsobom vrátenia výsluhového dôchodku odboru a to práve spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku napadnutého rozhodnutia, teda zrazením výsluhového dôchodku z nedoplatku na služobnom plate za obdobie od 01.12.2012 do 31.01.2017. Podľa žalovaného by bolo preto v rozpore s logikou veci uvádzať lehotu na plnenie, ktorú by žalobkyňa nemala možnosť ani ovplyvniť ani dodržať. Uvedenie povinnosti vrátiť prijatý výsluhový dôchodok jednorazovým zrazením z nedoplatku na služobnom plate, považoval žalovaný za komplexné riešenie, ku ktorému dospel bez zbytočných prieťahov a zaťažovania žalobkyne práve nadbytočnými úkonmi. 4. V uplatnenej replike žalobkyňa zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. 5. Žalovaný právo dupliky nevyužil. 6. Správny súd vo veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP pojednávanie na deň 30.04.2018. 7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava argumentácii uvedených v písomných podaniach, pričom nad rámec uvádza, že v danom prípade boli splnené podmienky pre priznanie výsluhového dôchodku a boli zachovávané po celý čas jeho vyplácania. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle rozhodnutia by malo dôjsť k odňatiu výsluhového dôchodku k 01.12.2012. V tejto súvislosti poukázal, že ustanovenie, ktorého sa domáhal žalovaný, kedy je potrebné vrátiť výsluhový dôchodok, ak dôjde k zrušeniu rozhodnutiu, ktorým došlo k skončeniu služobného pomeru, nadobudol účinnosť až 01.05.2013, t. j. nemohol platiť na dávky, ktoré boli vyplácané od 01.12.2012, pretože by sa jednalo o retroaktivitu. Poukázal aj na tú skutočnosť, že k prijatiu tejto právnej úpravy došlo práve z toho dôvodu, že dovtedy platná právna úprava neumožňovala žalovanému postupovať takýmto spôsobom a žiadať vrátenie vyplateného výsluhového dôchodku. Zároveň opakovane poukázal na skutočnosť, že prijaté rozhodnutie neobsahovalo termín, ku ktorému mala byť plnená platobná povinnosť a teda sa jednalo o absenciu zákonnej náležitosti. Zároveň neumožnila táto skutočnosť ani realizáciu ďalšieho postupu a to zrážky, keď nebolo zrejmé, dokedy má byť, resp. kedy mala byť platobná povinnosť plnená. 8. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších písomných vyjadrení a má za to, že je irelevantné sa znova opakovať a uvádzať opakovane tie isté dôvody. Žaloba bola z jej pohľadu nedôvodná a žiadala ju zamietnuť. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP) vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP a ustálil, že žaloba nie je dôvodná. 10. Z oboznámeného súdneho administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti: 11. Rozhodnutím Prezidenta hasičského a záchranného zboru č. 4/2017 zo dňa 19.01.2017 bola žalobkyňa zaradená podľa § 52 ods. 2 písm. c/ zákona č. 315/2001 Z. z. mimo činnej štátnej služby dňom 01.02.2017 s odôvodnením, že po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu č.k. KM- OLVS-84/2016/OPK zo dňa 14.11.2016, ktorým bolo rozhodnutie Prezidenta hasičského a záchranného zboru č. 56/2016 zo dňa 25.08.2016 potvrdené, bola žalobkyňa odvolaná z funkcie nadriadeného - riaditeľky odboru personálnych a sociálnych činností Prezídia hasičského a záchranného zboru dňom 24.11.2016. Následne bolo menovanej písomne ponúknuté podľa § 47 ods. 1 a 2 zákona č. 315/2001 Z. z. trvalé preradenie na voľné funkčné miesto: samostatný odborný inšpektor oddelenia všeobecnej štátnej správy odboru požiarnej prevencie, Prezídia hasičského a záchranného zboru s miestom vykonávania štátnej služby v Bratislave. Služobnému úradu bolo dňa 09.01.2017 doručené písomné stanovisko k ponúknutému voľnému funkčnému miestu, z ktorého vyplýva, že preradenie do tejto ponúknutej funkcie žalobkyňa neakceptovala. Z uvedeného dôvodu bola žalobkyňa zaradená mimo činnej štátnej služby najdlhšie na 6 mesiacov. 12. Po oznámení začatia správneho konania dňa 14.02.2017 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila, že berie na vedomie oznámený spôsob vysporiadania množiny vzťahov, avšak mala za nevyhnuté poukázať na skutočnosť, že oznámené skutočnosti nezohľadňujú omeškanie žalovaného splnením svojich finančných povinností a s tým súvisiace následky (úrok z omeškania). Zároveň navrhovaný postup v úplnosti neumožňoval identifikovať mieru snahy o zohľadnenie reálnych možností žalobkyne. 13. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. SPOU-OSZ-47.500-017/2017-VZ zo dňa 04.05.2017 rozhodol, že žalobkyňa prijatú sumu výsluhového dôchodku za obdobie od 01.12.2012 do 31.01.2017 v sume 27.057,15 Eur je povinná vrátiť odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR na osobitný účet č. G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. variabilný symbol XXXXX a zároveň v súlade s § 105 ods. 14 zákona č 328/2002 Z. z. poskytnutý výsluhový dôchodok za obdobie od 01.12.2012 do 31.01.2017, ktoré žalobkyňa prijala v sume 27.057,15 Eur bude zrazený z nedoplatku na služobnom plate za to isté obdobie. 14. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie, v ktorom uviedla, že Ministerstvo vnútra SR sa vyhýba komplexnému riešeniu vzťahov so žalobkyňou, keď nerieši otázku oprávnených finančných nárokov žalobkyne, tzn. nedoplatok na služobnom plate. Uviedla, že výroková časť napadnutého rozhodnutia je nielenže obsahovo zmätočná, nejasná a zavádzajúca, nakoľko v prvostupňovom rozhodnutí nie je uvedená lehota. Zároveň uviedla, že dávka bola priznaná a vyplácaná plne v súlade s príslušnou právnou úpravou a vo veci nebol naplnený základný predpoklad prijatého rozhodnutia požadujúci, aby dávka bola priznaná a vyplácaná neprávom. 15. Zo žiadosti o predpis pohľadávky vyplýva, že Ministerstvo vnútra SR sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia dňa 01.08.2017 žiadala o prepis pohľadávky na meno žalobkyne vo výške 38.013,88 Eur z titulu vzniku pohľadávky na základe rozhodnutia o preplatku na dávke výsluhového dôchodku a odchodného, z dôvodu zrušenia rozkazu o prepustení a opätovnom prijatí do služobného pomeru za obdobie od 01.12.2012 do 31.01.2017. Z predloženého výpisu zo Štátnej pokladnice vyplýva, že 08.08.2017 došlo k prevodu predmetnej sumy na účet stanovený v rozhodnutí o odňatí výsluhového dôchodku sp.zn. SPOU-OSZ-47.500-011/2017-VZ zo dňa 03.03.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2017 a rozhodnutím o odňatí odchodného žalobkyni sp.zn. SPOU-OSZ-47.500-012/2017-VZ zo dňa 03.03.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.06.2017. 16. Na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu prvého stupňa orgánu verejnej správy prvého stupňa žalovaný rozhodol rozhodnutím sp.zn. KM-OLVS-45/2017/OPK zo dňa 23.08.2017 tak, že podľa § 84 ods. 4 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. odvolanie podané žalobkyňou zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 18. Podľa § 199 ods. 3 SSP; ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 19. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP; správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 20. Podľa § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z. z.; neoprávnene prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky sociálneho zabezpečenia, zo služobného platu policajta, služobného príjmu profesionálneho vojaka alebo zo mzdy iného poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. O povinnosti vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia poskytnutú neoprávnene alebo v nesprávnej výške rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo jej časti. 21. Podľa § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z.; dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme dňom, ktorým zanikol nárok na túto dávku, alebo ak sa zistí, že sa táto dávka priznala neprávom. 22. Podľa § 113 ods. 2 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z.; poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný b) preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu a jej sumu v lehote ôsmich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti; ak policajt, profesionálny vojak alebo iný poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia bol písomne vyzvaný útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia alebo príslušný služobný úrad, alebo služobný orgán, ktorý dávku sociálneho zabezpečenia vypláca, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v určenej lehote, 23. Podľa § 113 ods. 2 písm. g/ bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z.; poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný g) vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak 1. nesplnil povinnosť ustanovenú týmto zákonom, 24. Podľa § 113 ods. 2 písm. g/ bod 2 zákona č. 328/2002 Z. z.; poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný g) vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak 2. prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila, 25. Podľa § 113 ods. 2 písm. g/ bod 4 zákona č. 328/2002 Z. z. účinného od 01.05.2013; poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný g) vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak 4. rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené a jeho služobný pomer trvá, 26. Podľa § 64 zákona č. 315/2001 Z. z.; ak je podľa právoplatného rozhodnutia skončenie služobného pomeru neplatné, služobný pomer trvá ďalej. Za obdobie od neplatného skončenia služobného pomeru do opätovného zaradenia do štátnej služby patrí príslušníkovi služobný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu služobného pomeru. 27. V prejednávanom prípade zostalo medzi účastníkmi konania sporným, či pred prijatím novely č. 80/2013 Z. z. zákona č. 328/2002 Z. z. účinnej od 01.05.2013, ktorým sa doplnil § 113 ods. 2 písm. g) o bod 4, bolo možné žiadať vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia alebo jej časti odo dňa, od ktorého nepatrila poberateľovi vôbec, alebo nepatrila v poskytnutej sume. Správny súd má za to, že v zmysle § 113 ods. 2 písm. g) bod 2 v znení pred 01.05.2013 bolo možné žiadať vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia, ak došlo k prijatiu dávky sociálneho zabezpečenia alebo jej časti, hoci poberateľ vedel, alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila. Žalobkyňa si musela byť vedomá, že pokiaľ napadla odvolaním a neskôr žalobou rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru, musela si byť vedomá, že môže dôjsť k situácii, kedy zrušením takéhoto rozhodnutia, o ktoré sa snažila, dôjde k neoprávnenému vyplácaniu dávok, nakoľko jej za rozhodné obdobie patrí služobný príjem. Skutočnosť, že zákonodarca v ďalšom precizoval uznesenie § 113 ods. 2 písm. g) o bod 4 novelou účinnou od 01.05.2013, a to tým, že upravil ako dôvod vrátenia sociálnej dávky, ak rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené a služobný pomer naďalej trvá, nič nemení na skutočnosti, že po zrušení rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru nastala situácia, kedy sa žalobkyňa dostala do právneho postavenia, ako by jej služobný pomer nikdy nebol zrušený a naďalej jej trval. Z tohto dôvodu aj dávky, ktoré jej boli poskytnuté v súvislosti so zrušením služobného pomeru, jej boli poskytnuté neoprávnene, pričom o tejto skutočnosti musela mať vedomosť, resp., musela si byť vedomá, že takáto skutočnosť po úspešnom podaní žaloby môže nastať. 28. Správny súd má za to, že v danom prípade nemožno považovať za retroaktívny účinok skutočnosť, ak zákonodarca následnými novelami len upravoval a precizoval zákonné ustanovenia týkajúce sa vrátenia sociálnych dávok. Už zo samotného znenia zákona č. 328/2002 Z. z. v účinnosti do 30.04.2013 je zrejmé, že v prípade, ak dávky boli vyplatené neoprávnene, bolo ich možné žiadať späť, a to v tom prípade, ak oprávnený z dávky vedel, alebo musel z okolností predpokladať, že mu táto bola vyplatená neoprávnene alebo vo vyššej sume. Je zrejmé, že zo súdneho sporu, ktorý bol vyvolaný žalobkyňou týkajúcej sa preskúmania rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru, je takou skutočnosťou, z ktorej je preukázané, že žalobkyňa mala vedomosť, resp., musela predpokladať, že v prípade úspechu dôjde spätne k posúdeniu dávok, ako vyplatených neoprávnene. 29. Správny súd má zároveň za to, že v zmysle ods. 13 v znení do 30.04.2013, resp. v znení ods. 14 v znení po 01.05.2013 § 105 zákona č. 328/2002 sa môžu neoprávnené prijaté sumy zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky sociálneho zabezpečenia. Z tohto ustanovenia mal správny súd za to, že jednoznačne bolo možné určiť zrazenie nedoplatku na služobnom plate za obdobie od 01.12.2012 do 31.01.2017. Skutočnosť, že predmetom rozhodnutí nie je uvedená lehota na plnenie, možno považovať za neurčenie z dôvodu povahy veci. V danom prípade dôjde k plneniu neoprávnene prijatých súm formou zrážky bez ohľadu na vôľu, resp. úkon žalobkyne, a teda, lehota, ktorá by bola určená v rozhodnutí by len zbytočne zaväzovala žalobkyňu na plnenie v prípade, ak dochádza k tzv. započítaniu vzájomných pohľadávok medzi žalovaným a žalobkyňou v zmysle § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z. z. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj postupu orgánov verejnej správy z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 190 SSP zamietol. 31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa v konaní nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).