Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/190/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201691 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6014201691.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu Kúpele Brusno, a.s. „v reštrukturalizácii", so sídlom Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, IČO: 31 642 314, zastúpeného advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, so sídlom Komenského č. 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/495896/2014/14003 zo dňa 10. novembra 2014 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1.Administratívne konanie. Správca dane Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 9600302/5/4358907/2014-Hni zo dňa 24. septembra 2014 rozhodol o uložení pokuty na základe § 155 ods.1, písm. f), bod 4 zákona č. 563/2009 Z. z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 47 437,70 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1, písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z.. Zároveň rozhodol, že pokuta je splatná do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia s uvedením účtu, na ktorý je potrebné pokutu zaplatiť. Rozhodnutie odôvodnil tým, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, na základe výsledkov ktorej bol rozhodnutím správcu dane č. 9601401/5/1162671/2014/Mllv z 27.3.2014 vyrubený rozdiel dane v sume 474 377,50 Eur. Prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100308/1/323498/2014 zo dňa 15.7.2014. Ďalej výšku pokuty odôvodnil ustanovením § 155 ods. 1, písm. f) a § 155 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) a uviedol výpočet pokuty ako 10% z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou zistenou správcom dane, v danom prípade 10% zo sumy 474 377,50 Eur. 2. Žalovaný na základe podaného odvolania prvostupňové rozhodnutie napadnutým rozhodnutím č. 1100301/1/495896/2014/14003 zo dňa 10. novembra 2014 potvrdil. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že sa nestotožnil s odvolacími námietkami, keď nezistil, že rozhodnutie správcu dane je v rozpore s právnymi predpismi, ktoré uviedol žalobca v odvolaní. Aj sám žalobca v odvolaní uviedol, že právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia správcu dane č. 9601401/5/1162671/2014/Mllv z 27.3.2014 je priamou podmienkou rozhodnutia o uložení pokuty. Predmetným rozhodnutím správca dane neuznal uplatnený nadmerný odpočet v podanom daňovom priznaní žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške 27 318,56 Eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť vo výške 447 058,94 Eur. Ďalej v odôvodnení odcitoval znenie § 63 ods. 9 Daňového poriadku a § 154 ods. 1, písm. g), § 155 ods. 1, písm. f), § 155 ods. 4 a § 155 ods. 6 Daňového poriadku. Námietky týkajúce sa poukazu na reštrukturalizáciu dlžníka vyhodnotil ako neodôvodnené, pretože reštrukturalizácia nemá priamo súvislosť s povinnosťou správcu dane rozhodnúť o uložení pokuty za správny delikt pokiaľ sú splnené podmienky na takýto postup. Podmienky nastali právoplatnosťou rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane. Pre úplnosť uviedol, že reštrukturalizácia na žalobcu bola zastavená a bol vyhlásený konkurz. Odvolaciu námietku, ktorou žalobca poukazoval na § 155 ods. 3 Daňového poriadku vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože správca dane sa riadil ustanoveniami § 155 Daňového poriadku a uviedol aj výpočet pokuty v odôvodnení rozhodnutia, preto tvrdenie, že správca dane neprihliadol na závažnosť trvania a ani na následky protiprávneho stavu, nebolo opodstatnené. Odvolacie dôvody teda nespochybnili správnosť napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty, ktoré bolo vydané v súlade s Daňovým poriadkom. 3. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca si v žalobe uplatnil nasledovné dôvody nezákonnosti: 1. Poukázal na to, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici sa domáhal žalobou z 9.10.2014 zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/323498/2014 zo dňa 15.7.2014 z dôvodu jeho nezákonnosti, pričom krajský súd v čase rozhodovania správcu dane a žalovaného ešte o zákonnosti uvedených rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane nerozhodol. Z toho žalobca vyvodil, že žalovaný nemohol mať bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu. 2. Žalobca tiež namietal, že postup správcu dane a žalovaného bol v rozpore s princípom prevencie a predchádzania ukladaniu takých opatrení daňovým subjektom, ktoré ich môžu neúmerne zaťažiť a spôsobiť následky, ktoré neskôr môžu byť len ťažko reparovateľné. Ak sa v súdnom konaní preukáže, že žalovaný pochybil, potom sankcia za údajný správny delikt stratí reálny základ. 3. Žalobca poukázal na článok 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 155 ods. 3 Daňového poriadku, ktoré odcitoval a uviedol, že ani správca dane a ani žalovaný sa týmito ustanoveniami zákona dôsledne neriadili, a preto dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam. V rozhodných otázkach vyžadujúcich právne posúdenie, sa žalovaný priklonil k záverom správcu dane a rovnako ako správca dane ich nesprávne právne posúdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sa svojimi námietkami v podstate neodlišuje od odvolacích námietok, ktorými sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôsledne vysporiadal a napadnuté rozhodnutie tým náležite odôvodnil. Uviedol, že sa nestotožňuje so žalobnými námietkami, keďže rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty nebolo vydané v rozpore s právnymi predpismi. Rozhodnutie správcu dane, ktorým bolo rozhodnuté o určení vlastnej daňovej povinnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2011 a neuznanie nadmerného odpočtu je podmienkou na vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva, stalo sa teda právoplatným a vykonateľným dňom jeho doručenia. Žalobná námietka, že žalovaný ani správca dane nemôžu mať za preukázané, že sa úpadca dopustil spáchania správneho deliktu z dôvodu, že nebolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bola určená daňová povinnosť za november 2011, nie je právne relevantná a nemá oporu v Daňovom poriadku. Takisto žalobca nedôvodne poukazuje na § 155 ods. 3 Daňového poriadku, pretože výška pokuty v tomto prípade je stanovená zákonom. Námietky, že správca dane nepostupoval v súlade so zákonom, keď neprihliadol na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, nebola preto opodstatnená. Naopak, podľa názoru žalovaného správca dane ako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobca nech znáša trovy konania zo svojho. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd príslušný na konanie v čase jeho začatia podľa § 246 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a miestne príslušný podľa § 246a ods. 1 O. s. p. vec prejednal na nariadenom pojednávaní postupom podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. 6. Podľa § 154 ods. 1, písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) (1) Správneho deliktu sa dopustí ten, kto g) uplatní si nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov. 7. Podľa § 155 ods. 1, písm. f), ods. 4 Daňového poriadku (1) Správca dane uloží pokutu f) vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy 1. o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f), 2. o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, 1)za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g), 3. dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h), 4. súčtu vlastnej daňovej povinnosti 92a)zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní. (4) Správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. 8. Podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 9. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 22.12.2014, ktorú podal v tom čase oprávnený konať za žalobcu O.. Z. M., správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorým bol žalobca, domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. Súd zastavil konanie z dôvodu, že žalobca neodstránil vady žaloby v stanovenej lehote uznesením sp. zn. 24S/190/2014 zo 17. decembra 2015, ktoré bolo na základe odvolania žalobcu, s podaním ktorého žalobca súčasne odstránil vady žaloby, zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 1Sžf/54/2016 zo dňa 15. decembra 2017. 10. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený orgánmi verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Súdy v čase začatia tohto konania poskytovali súdnu ochranu v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a s účinnosťou od 1.7.2016 ju poskytujú v konaní podľa Správneho súdneho poriadku. Každý, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach, právom chránených záujmoch nezákonným postupom a nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, má právo sa domáhať odstránenia takéhoto nezákonného stavu podaním žaloby v zákonom stanovenej lehote o súdne preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia. Rozsah súdnej ochrany je obmedzený rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd nie je treťou inštanciou v preskúmavanom administratívnom konaní. To znamená, že nepreskúmava napadnuté rozhodnutie z iných ako uplatnených dôvodov nezákonnosti (výnimku, kedy správny súd nie je viazaný len dôvodmi žaloby, ktorá sa týka prejednávanej veci, tvorí prieskum zákonnosti aj z dôvodov uvedených v § 195 SSP). Správny súd dôvody nezákonnosti v zmysle uvedeného nemôže za žalobcu vyhľadať z obsahu správneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať podľa obsahu správneho spisu a tým žalobné dôvody doplniť. Správny súd vyššie uvedené zdôraznil z dôvodu, že v tomto prípade žalobca uplatnil časť dôvodov len všeobecne bez toho, aby boli konkretizované na daný prípad v takom rozsahu, aby bolo možné z týchto dôvodov rozhodnutie preskúmať. Žalobca tak, ako to urobil v bode 2. žaloby odcitoval ustanovenia právnych predpisov a konštatoval, že sa nimi žalovaný ani správca dane dôsledne neriadili. Ďalej uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má zato, že žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v rozhodných otázkach vec nesprávne právne posúdil. Takouto formuláciou žalobného dôvodu nezákonnosti bez uvedenia konkrétne, z ktorej konkrétnej skutočnosti vyplýva, že sa žalovaný žalobcom citovanými predpismi neriadil, je len vyjadrením nesúhlasu s rozhodnutím, čo nestačí na to, aby súd mohol konštatovať, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom. 11. Žalobný dôvod nezákonnosti, ktorý mal spočívať v tom, že správca dane rozhodol o uložení pokuty bez toho, aby mal preukázané, že sa žalobca dopustil správneho deliktu, nebola dôvodná. Takáto námietka nezodpovedá rozhodným právnym skutočnostiam, o ktorých nebol medzi účastníkmi spor. Nebolo sporné, že žalobcovi nebol uznaný nadmerný odpočet za november 2011 vo výške 27 318,56 Eur a bola určená vlastná daňová povinnosť vo výške 447 058,94 Eur. Z týchto skutočností je nepochybné, že žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 uplatnil nárok podľa zákona o dani z pridanej hodnoty vo výške, ktorá je vyššia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa tohto osobitného predpisu. Takéto konanie je naplnením skutkovej podstaty správneho deliktu uvedeného v § 154 ods. 1, písm. g) Daňového poriadku. Pokiaľ sa daňovník dopustí správneho deliktu správca dane je povinný postupovať podľa § 155 Daňového poriadku a uložiť daňovníkovi pokutu. Z toho vyplýva, že postup správcu dane bol presne taký, aký zákon stanovil. Žalobná námietka o nedostatočne zistenom skutkovom stave nemá oporu ani v zistených skutočnostiach a ani v Daňovom poriadku, ktorý vymedzil objektívnu stránku skutkovej podstaty správneho deliktu, t. j. konanie, ktoré sa považuje za správny delikt. 12. Žalobca namietal aj to, že postup žalovaného, resp. správcu dane bol v rozpore so zásadou prevencie pred ukladaním takých opatrení daňovým subjektom, ktoré ich môžu neúmerne zaťažiť a spôsobiť následky, ktoré neskôr môžu byť len ťažko reparovateľné, tak takáto námietka nemá oporu v Daňovom poriadku. Vychádzajúc zo znenia § 3 Daňového poriadku, ktorého obsahom sú základné zásahy správy daní, Daňový poriadok žiadnu takúto zásadu neobsahuje. Právnymi prostriedkami ochrany pred ťažko-napraviteľnými následkami právoplatného administratívneho rozhodnutia je návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia v súdnom konaní vedenom o prieskum jeho zákonnosti a tiež odklad daňovej exekúcie za splnenia podmienok podľa § 95 Daňového poriadku. Podanie žaloby na súd podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a ani podľa súčasnej úpravy nemá odkladný účinok. Potom poukaz na to, že pred súdom prebieha konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, bez toho aby bola súčasne súdom odložená jeho vykonateľnosť, nemá právny význam. Je tomu tak z dôvodu, že samotné podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nič nemení na takom právnom stave, že žalobcovi bol neuznaný uplatnený nadmerný odpočet a uložená povinnosť zaplatiť rozdiel dane právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, z čoho plynie naplnenie objektívnej stránky správneho deliktu uvedeného v § 154 ods. 1, písm. g) Daňového poriadku. Správca dane a žalovaný preto nepochybili, keď vychádzali z prezumpcie správnosti právoplatných rozhodnutí. Pokiaľ žalobca svojou námietkou o nedodržaní prevenčnej zásady mal na mysli zásadu pri interpretácii predpisov verejného práva v pochybnostiach miernejšie za účelom minimalizácie zásahov do základných práv a slobôd ich nositeľov alebo pri ukladaní daní, ak je k dispozícii viac výkladov normy verejného práva, je treba zvoliť ten, ktorý vôbec resp. čo najmenej zasahuje do toho ktorého základného práva či slobody (princíp in dubio pro libertate), tak k tomu je potrebné uviesť, že v preskúmavanom prípade nenastal žiadny výkladový problém interpretácie právneho predpisu. Daňový poriadok bez najmenších pochybností vymedzil konanie, ktoré je správnym deliktom a tiež sankciu, ktorú za toto konanie je povinný správca dane páchateľovi správneho deliktu uložiť, pričom výška sankcie je závislá výlučne od rozdielu medzi nárokom uplatneným daňovníkom v daňovom priznaní a vlastnou daňovou povinnosťou daňovníka bez toho, aby ju bolo možné akokoľvek modifikovať správnym uvážením. 13. Ako vyplýva z bodov 9-12 tohto rozsudku žiadny z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe neobstál a súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z týchto dôvodov zistil, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Správny súd vykonal prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia aj z dôvodov nezákonnosti uvedených v § 195 SSP, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie netrpí nezákonnosťou zo žiadneho tam uvedeného dôvodu. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len taký účastník, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 15. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.