KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Banská Bystrica15. 7. 2018plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/278/2015 z 15. 7. 2018

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 15. júla 2018, sp. zn. 26Sd/278/2015, ECLI:SK:KSBB:2018:6015201214.5

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/278/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201214
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6015201214.5

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa I. I., nar.
XX. M. XXXX, bytom C. - G., R. P. XXX/XX, v konaní zastúpeného súdom ustanovenou opatrovníčkou,
matkou T. I., nar. XX. L. XXXX, bytom C. - G., R. P. XXX/XX proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu
so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne
č. XXX XXX XXXX X z 25. apríla 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 25. apríla 2015 potvrdzuje.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku
z 9. marca 2015, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia bol pri lekárskej prehliadke
realizovanej 9. marca 2015 konštatovaný 20 % pokles jeho pracovnej schopnosti, teda nebol uznaný za
invalidného, preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
Navrhovateľ sa voči označenému rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože s priznanou percentuálnou
mierou jeho zníženej pracovnej schopnosti nesúhlasil. Uviedol, že jeho zdravotný stav je dlhodobo
nepriaznivý. Od roku 2000 je v starostlivosti psychiatra najskôr pre diagnózu toxickej halucinózy, neskôr
ako emočne nestabilná osobnosť a pre stav po toxickej halucinóze. V rokoch 2000 a 2010 bol opakovane
hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. V roku 2000 mu bol priznaný invalidný dôchodok, keď miera
jeho zníženej pracovnej schopnosti bola konštatovaná na úrovni 50 %, avšak neskôr bol pokles jeho 2
6 S d / 2 7 8 / 2 0 1 5 - 2 -

pracovnej schopnosti znížený na 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a invalidný dôchodok mu
bol odňatý. Navrhovateľ bol toho názoru, že jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mu znemožňuje
plnohodnotne sa zaradiť do spoločnosti a pracovného procesu a z tohto dôvodu žiadal o prehodnotenie
rozhodnutia odporkyne.
Na základe podaného odvolania z 27. mája 2015 sa Krajský súd v Banskej Bystrici
zaoberal preskúmaním zákonnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odporkyne a rozsudkom č.
26Sd/278/2015-42 z 10. februára 2017 rozhodnutie odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa
o priznanie invalidného dôchodku z 25. apríla 2015 potvrdil, pretože konanie odporkyne, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu považoval za realizované v súlade so zákonom a za zákonné a vecne
správne považoval aj napadnuté rozhodnutie. Na základe objektívne preukázaných zdravotných ťažkostí
navrhovateľa považoval za správne určené jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie - stredne ťažké
narušenie osobnosti, pri ktorom bol pokles jeho pracovnej schopnosti s ohľadom na preukázaný stupeň
jeho závažnosti vyjadrený na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, 20 %. Bez zistenia
invalidity navrhovateľa považoval za správne konštatovanie odporkyne, že jeho invalidita nevznikla, v
dôsledku čoho mu nevznikol ani nárok na invalidný dôchodok, ktorý je podmienený vznikom invalidity
poistenca, preto bola odvolaním napadnutým rozhodnutím správne jeho žiadosť o priznanie invalidného
dôchodku zamietnutá.



Podaným odvolaním z 27. apríla 2017 voči vyššie označenému rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici navrhovateľ namietal jeho správnosť, pretože jeho zdravotný stav nebol posudkovým lekárom
sociálneho poistenia správne posúdený, keďže zobral do úvahy len odborné lekárske nálezy z roku 2015
a nezohľadnil všetky odborné lekárske nálezy svedčiace o dĺžke trvania a priebehu jeho duševného
postihnutia. S ohľadom na charakter zdravotného postihnutia a aplikovanú liečbu uviedol, že nie je
spôsobilý na to, aby bol sám účastníkom súdneho konania a efektívne uplatňoval svoje procesné práva
s tým spojené a žiadal, aby mu bol súdom ustanovený opatrovník. Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením č. 9So 49/2017 z 28. marca 2018 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. februára
2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 29 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) konštatoval, že dlhodobo preukázané psychiatrické
diagnózy navrhovateľa a charakter jemu podávanej medikamentóznej liečby sú takými okolnosťami,
ktoré pre účely zabezpečenia práva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces vyžadujú postup podľa
§ 29 ods. 2 O.s.p. Krajskému súdu nariadil, aby v ďalšom konaní zistil, či navrhovateľ bol pozbavený
spôsobilosti na právne úkony a či mu bol z tohto dôvodu ustanovený opatrovník a v prípade, že tieto
skutočnosti zistené nebudú mal navrhovateľovi sám na hájenie jeho práv ustanoviť opatrovníka, vec
znovu prejednať a rozhodnúť.
Na základe vyššie uvedeného záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Krajský súd v Banskej Bystrici uzn. č. 26Sd/278/2015-72 z 28. mája 2018 ustanovil navrhovateľovi v
súlade s ust. § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. opatrovníka v osobe jeho matky, T. I., s ktorou ďalej konal, a to po
zistení, že navrhovateľ nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
Na následne nariadenom pojednávaní krajského súdu opatrovníčka navrhovateľa trvala na podanom
odvolaní s tým, že jej syn nie je schopný sám za seba rozhodovať, je nervózny, agresívny, vyžaduje
celodennú opateru a je potrebné na neho stále dozerať, pretože zanedbáva 2 6 S d / 2 7 8 / 2 0 1 5 - 3 -

hygienu, zabúda, necháva zapnutý plyn alebo zapálené cigarety, vstupuje do jazdnej dráhy motorových
vozidiel, počuje hlasy a rozpráva sa sám so sebou. Užíva lieky, ktoré sú mu psychiatrom predpísané,
každý mesiac dostáva injekčne Haloperidol a užíva aj ďalšie psychiatrom predpísané lieky, po ktorých
je jeho stav lepší, avšak je to veľmi striedavé. Niekedy napriek užívanej liečbe musí dostať lieky na
ukľudnenie. Zdôraznila, že jej syn mal pôvodne schválený invalidný dôchodok s 50 % poklesom jeho
pracovnej schopnosti a napriek tomu, že jeho diagnóza je stále rovnaká došlo k odňatiu jeho invalidného
dôchodku bez prešetrenia jeho zdravotného stavu a ani aktuálne nebola jeho invalidita konštatovaná.
Od odňatia invalidného dôchodku sa stále domáha jeho vrátenia. Už 10 rokov, odkedy mu bol invalidný
dôchodok odňatý, je práceneschopný. Domáhala sa toho, aby boli pri rozhodovaní zobrané do úvahy aj
jeho ďalšie zdravotné ťažkosti a to bolesti chrbtice i zvýšený cholesterol.
Odporkyňa trvala na vecnej správnosti a zákonnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia. Poukázala
na to, že zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený v deň podania jeho žiadosti o priznanie invalidného
dôchodku a pokles jeho pracovnej schopnosti bol konštatovaný na úrovni 20 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou a to opakovane, aj v rámci odvolacieho správneho konania. Žiadala, aby bolo odvolaním
napadnuté rozhodnutie potvrdené.
Dňa 1. júla 2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok, ktorý v ust. § 492
ods. 1 zakotvil, že konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Odvolacie konanie bolo začaté podaním odvolania navrhovateľom z 27. mája 2015, tj. pred 1. júlom
2016, preto krajský súd preskúmal označené rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo
podľa § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul opatrovníčku navrhovateľa, odporkyňu, oboznámil sa s písomnými
podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu a to so žiadosťou navrhovateľa o priznanie
invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej
poisťovne, ktorými bol posudkovo vyhodnotený jeho zdravotný stav s ohľadom na vplyv jeho zhoršenia
na jeho pracovnú schopnosť od jeho invalidizácie až do vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia,
so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s rozhodnutiami odporkyne v súvislosti so žiadosťami
navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s predchádzajúcim rozhodnutím Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 20Sd/114/2011-27 z 11. októbra 2011 a nadväzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 1So 4/2012 z 3. apríla 2012 a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov



lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení
a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť 2 6 S d / 2 7 8 /
2 0 1 5 - 4 -

(§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre
rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).
Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly V. pol. 5, písm. a) možno pokles pracovnej
schopnosti poistenca pre poruchy osobnosti a poruchy správania, pre stredne ťažké narušenie osobnosti
s miernym obmedzením výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 20 - 30 %. Prihliada sa na vývoj
osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosť jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti
pracovného a sociálneho zaradenia. Pri tomto zdravotnom postihnutí predpokladá zákon invalidizáciu
poistenca s 50 - 80% poklesom jeho pracovnej schopnosti len v prípade objektívne zisteného ťažkého
narušenia osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegráciou.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ bol uznaný invalidným od 8. novembra 2000 podľa
§ 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „ZoSZ“) a rozhodnutím
odporkyne z 27. júna 2005 mu bol od 8. októbra 2001 (3 roky spätne od podanej žiadosti o invalidný
dôchodok z 8. októbra 2004) priznaný invalidný dôchodok pre toxickú psychotickú poruchu. Dňom 10.
novembra 2004 došlo k zmene jeho invalidity podľa § 29 ods. 1 písm. a) ZoSZ na invaliditu čiastočnú
podľa § 37 ods. 1 písm. b) ZoSZ s priznaním čiastočného invalidného dôchodku od 22. júla 2005
rozhodnutím odporkyne z 19. decembra 2007. Rozhodnutím odporkyne z 11. apríla 2007 mu bol od
22. mája 2007 čiastočný invalidný dôchodok odňatý, pretože dňom 28. februára 2007 bol posudkovým
lekárom konštatovaný zánik jeho čiastočnej invalidity v lekárskej správe z 28. februára 2007. V nej
posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľ bol za invalidného uznaný pre toxickú halucinózu pri
abúze psychoaktívnych látok a fetovaní, pre ktorú absolvoval v októbri až novembri 2000 psychiatrickú
hospitalizáciu. Bol nastavený na depotnú liečbu Haloperidolom, po ktorej sa psychotické prejavy
neopakovali, pretrvávali však poruchy správania, somatizovanie, ktoré bolo psychiatrom diagnosticky
zhodnotené ako emočne nezrelá, infantilná osobnosť s poruchami správania pri dlhodobej abstinencii
psychoaktívnych látok. K zlepšeniu zdravotného stavu navrhovateľa došlo v priebehu roku 2004, 2005,
kedy sa jeho zdravotný stav stabilizoval a psychiatra navštevoval len sporadicky. Bolo konštatované, že
po zlepšení a stabilizácii zdravotného stavu môže vykonávať prácu murára, na ktorú sa rekvalifikoval na
plný pracovný úväzok. Následne sa navrhovateľ opakovane domáhal priznania invalidného dôchodku
žiadosťami z 25. januára 2010 a z 15. augusta 2013, ktorým nebolo vyhovené, pretože pokles jeho
pracovnej schopnosti, zistený na úrovni 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nepodmieňoval
jeho invaliditu, preto mu nevznikol ani nárok na invalidný dôchodok. Za jeho rozhodujúce zdravotné
postihnutie bola opakovane označená porucha osobnosti a porucha správania (emočne nestabilná
osobnosť, adaptačné poruchy) v zmysle kapitoly V., pol. 5, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení - stredne ťažké narušenie osobnosti. Správnosť posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa (na
základe jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku z 25. januára 2010) i rozhodnutia odporkyne o
zamietnutí jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku z 1. marca 2011 2 6 S d / 2 7 8 / 2 0 1 5 - 5 -

prešli kontrolou zákonnosti Krajským súdom v Banskej Bystrici (rozsudok 20Sd/114/2011-27 z 11.
októbra 2011) i Najvyšším súdom Slovenskej republiky (rozsudok 1So 4/2012 z 3. apríla 2012) s
pozitívnym výsledkom. V tom čase bolo posudkovým lekárom na základe navrhovateľom predložených
odborných lekárskych nálezov konštatované, že od roku 2007, kedy došlo k zániku jeho čiastočnej
invalidity nebolo zhoršenie jeho zdravotného stavu preukázané. Jeho poruchu osobnosti a správania
hodnotil ako nanajvýš stredne ťažkú, čomu zodpovedal 20 % pokles jeho pracovnej schopnosti s tým,
že pri tomto zdravotnom stave, fyzickej kondícii a medikamentóznom ovplyvnení jeho osobnostných
zmien a správania je schopný vykonávať pomocné fyzické manuálne práce. Najvyšším súdom
Slovenskej republiky bolo konštatované, že posudky posudkových lekárov boli zo skutkového hľadiska
úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi a zdravotnou dokumentáciou, boli



bez nejasností a vnútorných rozporov a v prijatých záveroch zhodné, preto ich považoval za
správne a pochybnosti navrhovateľa o správnosti posúdenia jeho zdravotného stavu za nedôvodné,
vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením. Žiadna zmena v zdravotnom stave navrhovateľa
nebola zistená ani v roku 2013, keď bol posudzovaný jeho zdravotný stav na základe žiadosti o
priznanie invalidného dôchodku z 15. augusta 2013 s tým, že psychiatrickú hospitalizáciu v roku
2000 absolvoval pre psychotický stav, pre ktorý mu bola nasadená neuroleptická liečba s ústupom
psychotických prejavov, doporučenú protitoxikomanickú liečbu neabsolvoval. V marci 2008 bol vyšetrený
psychológom, ktorý konštatoval, že u navrhovateľa ide o plochú osobnosť s nízkym sebaovládaním,
s adaptačnými poruchami, zbrklejšiu, impulzívnejšiu, s intelektovou výkonnosťou v pásme hraničnej
inferiority. Opakovanú psychiatrickú hospitalizáciu absolvoval v júli 2010 pre nedostatočnú spoluprácu
v ambulantnej liečbe, nie pre zhoršenie zdravotného stavu, prepustený bol po zlepšení subjektívnych aj
objektívnych ťažkostí. Psychotické prejavy sa neopakovali.
Poslednú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku navrhovateľ podal 9. marca 2015 a na jej základe
bolo začaté aktuálne preskúmavané konanie odporkyne a ňou vydané rozhodnutie z 25. apríla 2015. Za
účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej
poisťovne so sídlom v Lučenci. V posudku z 9. marca 2015 vychádzal okrem vlastného klinického
vyšetrenia navrhovateľa z psychiatrického (21.11.2014) a psychologického (14.2.2015) vyšetrenia a
za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil stredne ťažké narušenie osobnosti so
zaradením pod kapitolu V. pol. 5, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a
pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, 20 %.
V posudku uviedol, že 34 - ročný muž s neúplným základným vzdelaním, ktorý si urobil rekvalifikačný
kurz murára, aktuálne nezamestnaný, bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. V
roku 2000, pre psychotický stav s toxickou halucinózou pri abúze psychoaktívnych látok a fetovaní, v
roku 2010 pre nedostatočnú spoluprácu v ambulantnej liečbe. Po nastavení na neuroleptickú liečbu
sa ochorenie neopakovalo. Pri psychiatrickom vyšetrení bolo opakovane konštatované, že sa jedná o
menej diferencovanú, emočne nestabilnú osobnosť, avšak bez prítomnosti psychotických príznakov. Od
posledného posudzovania jeho zdravotného stavu v roku 2013 nedošlo k jeho zhoršeniu, neopakovali sa
psychotické prejavy a posudzovaný nevyžadoval hospitalizáciu. Psychológ potvrdil mentálnu inferioritu,
avšak nie subnormu, s IQ 71, ktorá neovplyvňuje celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Vyslovený posudkový záver nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľom.
Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia. 2 6 S d / 2 7 8 / 2 0 1 5 - 6 -

Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho
invalidity, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj
posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 24. septembra
2015 zohľadnil posudkový lekár odborné lekárske nálezy z psychiatrických a psychologických vyšetrení
( z roku 2014 a 2015) a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých
jeho častiach. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa vykonal v jeho prítomnosti. V posudku uviedol,
že u navrhovateľa sú dominujúce psychické problémy s prekonanou toxickou halucinózou v súvislosti s
fajčením marihuany a užívaním psychoaktívnych látok. Stav u navrhovateľa vyústil do porúch osobnosti
- emočne nestabilnej osobnosti, menej diferencovanej s intelektom na úrovni subnormy, s impulzitou
a adaptačnými problémami, bez psychotických prejavov. Uvedenému stavu, ktorý bol u navrhovateľa
zistený naďalej zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 20 % s
tým, že navrhovateľ nemá žiadne pridružené somatické ochorenia, ktoré by jeho pracovnú schopnosť
ovplyvňovali. Podľa jeho názoru pri popísanom zdravotnom stave navrhovateľa, jeho fyzickej kondícii a
medikamentóznom ovplyvnení jeho osobnostných zmien a správania je navrhovateľ schopný vykonávať
pomocné manuálne práce zodpovedajúce dosiahnutému vzdelaniu.
V uvedenej právnej veci sa na krajskom súde dňa 24. novembra 2016 konalo pojednávanie, ktoré bolo
odročené na neurčito, za účelom dodatočného posudkového vyhodnotenia psychiatrických nálezov z
rokov 2015 a 2016, ktoré navrhovateľ súdu predložil na pojednávaní, a ku ktorým sa posudkový lekár
doposiaľ nevyjadril. Posudkový lekár mal vyhodnotiť najmä psychiatrický nález z 10. novembra 2016,
v ktorom bolo v rámci diagnózy uvedené procesuálne ochorenie z okruhu schizofrénie - reziduálne
zmeny a vyjadriť sa k tejto zmenenej diagnóze vzhľadom na možnú zmenu zaradenia rozhodujúceho
zdravotného postihnutia navrhovateľa v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a s tým spojenú
aj možnú zmenu percentuálneho vyjadrenia jeho zníženej pracovnej schopnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené dožiadanie krajského súdu o doplnenie posudku vo veci preskúmania
zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 25. apríla 2015 o



zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku sa posudkový lekár ústredia
Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici opätovne zaoberal posúdením zdravotného stavu
navrhovateľa. V posudku z 15. decembra 2016 zohľadnil odborné lekárske nálezy predložené
navrhovateľom. Z nich mal preukázané, že navrhovateľ pokračuje v pravidelnej depotnej antipsychotickej
liečbe, na ktorej je stav kompenzovaný - správna je orientácia, stabilizovaná afektivita, bez porúch
vnímania, bez agresivity a psychotických prejavov, trvale s diagnostickým zhodnotením F 60.30 -
emočne nestabilná osobnosť, impulzívny typ. Predložené boli dva odborné nálezy z novembra 2016 od
rôznych psychiatrov. Okrem pretrvávajúcej diagnózy F 60.30 je uvedené tiež procesuálne ochorenie z
okruhu schizofrénie s reziduálnymi zmenami s diagnostickou značkou F 20.5, bez akejkoľvek úpravy
liečby, pričom išlo o jediné vyšetrenie s odlišným diagnostickým záverom. Vzhľadom na uvedené uzavrel,
že v zdravotnom stave navrhovateľa nie je preukázaná podstatná zmena oproti predchádzajúcim
vyšetreniam. Ani po zohľadnení predložených nálezov navrhovateľom posudkový lekár zhodnotenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezmenil. 2 6 S d / 2 7 8 / 2 0 1 5 - 7 -

Na pojednávaní pred krajským súdom dňa 16. júla 2018 opatrovníčka navrhovateľa namietala
nesprávnosť odňatia dôchodkovej dávky jej synovi, pretože sa jeho zdravotný stav nezmenil a jeho
pôvodné diagnózy pretrvávajú, nesprávnosť zhodnotenia jeho zníženej pracovnej schopnosti pre
konkrétne prejavy jeho osobnosti a správania a žiadala, aby boli posudkovo zohľadnené aj jeho
pridružené zdravotné ťažkosti a to bolesti chrbtice, ktoré boli popísané v nálezoch všeobecného lekára
pre dospelých a zvýšený cholesterol, ktorý podložila laboratórnym vyšetrením z roku 2018.
V rámci preskúmavacieho konania na základe podaného odvolania voči rozhodnutiu odporkyne je
úlohou a kompetenciou súdu posúdiť, či odvolaním napadnuté rozhodnutie je zákonné, tj. vydané na
základe riadne a úplne zisteného skutočného stavu veci, podloženého vykonanými dôkazmi a v súlade s
platnou právnou úpravou, či je preskúmateľné, teda obsahuje potrebné skutkové a právne zdôvodnenie
a či je výsledkom postupu a konania správneho orgánu súladného so zákonom. Z uvedeného vyplýva,
že jeho vecnú správnosť, tj. zákonnosť môže preskúmavací súd posúdiť len ku dňu jeho vydania,
pretože správny orgán môže vo svojom rozhodnutí logicky zohľadniť len tie skutočnosti, ktoré boli dané a
preukázané ku dňu jeho rozhodovania. Krajský súd nemá právomoc rozhodovať o invalidizácii poistenca
ani určovať konkrétnu mieru jeho zníženej pracovnej schopnosti.
Vychádzajúc z uvedeného krajský súd preskúmal zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa, ktorou boli
objektivizované jeho zdravotné ťažkosti ku dňu rozhodovania odporkyne (tj. k 25. aprílu 2015), lekárske
správy posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, ktorými bol na ich základe
zhodnotený vplyv zhoršeného zdravotného stavu navrhovateľa na jeho pracovnú schopnosť a dospel
k presvedčeniu, že závere o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na
podklade v tom čase dostupných a predložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy
komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v
súlade s v tom čase zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými
a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu
takú skutočnosť, ktorá by ich závery spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti
odvolaním napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.
Dospel k záveru, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo
realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny
orgán postupoval správne, keď na základe žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku
prostredníctvom posudkových lekárov sociálneho poistenia posúdil aktuálny stav jeho zdravotných
ťažkostí a vplyv jeho zhoršeného zdravotného stavu na jeho pracovnú schopnosť, pretože predpokladom
vzniku invalidity poistenca je pokles jeho pracovnej schopnosti v zákonom predpokladanom rozsahu,
tj. o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pri vydaní odvolaním napadnutého
rozhodnutia vychádzal správne z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne z 9. marca
2015, ktorý bol z hľadiska jeho obsahu a posudkových záverov potvrdený aj posudkovým lekárom
ústredia Sociálnej poisťovne, pretože tieto subjekty sú v zmysle § 153 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely
ich prípadnej invalidizácie a pre zistenie konkrétnej miery ich zníženej pracovnej schopnosti. Na základe
zdravotných ťažkostí navrhovateľa, ktoré boli z predloženej zdravotnej dokumentácie zistené ku dňu
rozhodovania odporkyne 2 6 S d / 2 7 8 / 2 0 1 5 - 8 -

bolo správne označené jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie (vzhľadom na opakovane uvádzanú
diagnózu v odborných lekárskych nálezoch - emočne nestabilná osobnosť, adaptačné poruchy), a s
ohľadom na stupeň závažnosti tohto ochorenia bol správne pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadrený



v rámci možného percentuálneho rozpätia, na jeho dolnej hranici, čo posudkový lekár odôvodnil
účinnosťou aplikovanej liečby na prejavy jeho duševného ochorenia. Psychiatrické nálezy z roku 2016,
ktoré navrhovateľ predložil krajskému súdu nemohli ovplyvniť vyslovený posudkový záver, pretože
jednak nedokumentovali iný stav jeho zdravotných ťažkostí ku dňu rozhodovania odporkyňou než
ten, ktorý už bol posudkovo zhodnotený a jednak preukazovali jeho zdravotný stav až po vydaní
odvolaním napadnutého rozhodnutia. Len jediným psychiatrickým nálezom (po zmene psychiatra) bol
konštatovaný diagnostický záver s diagnostickou značkou F20-5, tj. procesuálne ochorenie z okruhu
schizofrénie s reziduálnymi zmenami, objektívny nález a ani aplikovaná liečba sa nezmenila, tzn. že
zmena v zdravotnom stave navrhovateľa, ktorá by mala dlhodobý a liečbou neovplyvniteľný charakter,
nebola preukázaná. Krajský súd nemohol prihliadať na tie odborné lekárske nálezy, ktoré dokumentovali
zdravotný stav navrhovateľa po vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, pretože pre posúdenie jeho
vecnej správnosti bol rozhodujúci skutkový stav, zistený ku dňu jeho vydania. Všetky odborné lekárske
nálezy z vyšetrení, ktoré navrhovateľ absolvoval po vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, tj. po
25. apríli 2015 môžu byť podkladom pre podanie novej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku.
Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne z 25. apríla 2015
bolo súladné so zákonom, pretože vznik invalidity u navrhovateľa nebol zistený, preto mu nevznikol
nárok na invalidný dôchodok a jeho žiadosť o jeho priznanie bola v dôsledku uvedeného správne
zamietnutá. Zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie
ku dňu vydania rozhodnutia a jeho zdravotné ťažkosti boli podrobne, logicky, presvedčivo a odborne
posúdené so zhodným posudkovým záverom, že jeho zhoršený zdravotný stav znižuje jeho pracovnú
schopnosť o 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Tvrdenie, že pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa na úrovni 20 % bol určený v porovnaní s
jeho zdravotným stavom v čase vzniku jeho invalidity nesprávne, pretože nedošlo k zmene jeho
diagnózy, nezodpovedalo skutkovým zisteniam. V čase invalidizácie navrhovateľa bol zhodnotený jeho
zdravotný stav v zmysle zistenej toxickej halucinózy, pre ktorú musel byť psychiatricky hospitalizovaný,
v nasledujúcom období sa však uvedený stav podarilo liečebne ovplyvniť a psychotické prejavy sa
u navrhovateľa už neopakovali. Aktuálne u navrhovateľa psychotické ochorenie zistené nebolo, len
adaptačné poruchy a porucha osobnosti v zmysle emočnej nezrelej osobnosti. Uvedená zmena v
zdravotnom stave navrhovateľa v porovnaní s časom, keď bol uznaný za invalidného, sa správne
prejavila v zmenenom zhodnotení jeho zníženej pracovnej schopnosti. Námietkou, že navrhovateľovi
bol v minulosti odňatý invalidný dôchodok v rozpore so zákonom sa krajský súd v rámci tohto konania
nemohol zaoberať, pretože predmet a rozsah preskúmavacieho konania bol daný obsahom odvolaním
napadnutého rozhodnutia, tzn., že sa mohol zaoberať len posúdením zákonnosti rozhodnutia odporkyne
z 25. apríla 2015, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 9.
marca 2015. Priznať úspech nebolo možné ani námietke, že neboli posudkovo zohľadnené pridružené
zdravotné ťažkosti navrhovateľa a to z toho dôvodu, že ku dňu rozhodovania odporkyne neboli žiadne
ďalšie zdravotné ťažkosti navrhovateľa, ktoré by dosahovali posudkovo významný stupeň závažnosti 2
6 S d / 2 7 8 / 2 0 1 5 - 9 -

zistené. Z hľadiska bolesti chrbtice navrhovateľ ani ku dňu rozhodovania krajským súdom nedisponoval
žiadnymi odbornými vyšetreniami špecialistami na diagnostiku a liečbu ochorení pohybovo-opornej
sústavy. Ku dňu vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia neboli odbornými lekárskymi nálezmi
objektivizované jeho zdravotné ťažkosti súvisiace s pohybovo-oporným aparátom, ktoré by mali
dlhodobý a liečbou neovplyvniteľný charakter s vplyvom na jeho pracovnú schopnosť v zákonom
predpokladanom rozsahu. Uvedené sa vzťahovalo aj na tvrdenie, že má zvýšený cholesterol, čo bolo
preukazované laboratórnymi výsledkami z roku 2018. Všetky novo zistené a pretrvávajúce zdravotné
ťažkosti, ktoré sa u navrhovateľa prejavili a boli odbornými lekárskymi nálezmi objektivizované po 25.
apríli 2015 je možné zohľadniť len v prípade podania novej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2
O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý nebol v konaní úspešný právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie
sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V
odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému



rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.