Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/40/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200129 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6016200129.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky P. G., nar. XX. P. XXXX, bytom X. B. XX/XX, V., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 15. októbra 2015 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 15. októbra 2015 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku, pretože pri kontrolnej lekárskej prehliadke realizovanej 29. septembra 2015 posudkový lekár konštatoval trvanie invalidity navrhovateľky naďalej s 55 % poklesom jej pracovnej schopnosti. Tým, že nedošlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky invalidného dôchodku, nebol daný zákonný dôvod pre jeho zvýšenie. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a žiadala ho preskúmať. Konkrétne dôvody jeho nesprávnosti neuviedla. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu z hľadiska ochorenia dýchacej sústavy, bola jej diagnostikovaná ťažká astma, čo bolo známe už pri posudzovaní jej zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne. Ten uvedené nezobral do úvahy 2 6S d / 4 0 / 2 0 1 6 - 2 - s odôvodnením, že taký stav jej zdravotných ťažkostí nezodpovedá dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu. Predložila alergologické nálezy z priebehu rokov 2015 -2017. Na podanom odvolaní trvala aj po navýšení percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti od 15. februára 2017 na 60 %, ktorá bola konštatovaná na základe jej novej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku z 26. apríla 2017. Vyjadrila presvedčenie, že jej zhoršený zdravotný stav bol preukázaný už aj v rámci preskúmavaného konania odporkyne, preto trvala na preskúmaní jeho vecnej správnosti. Odporkyňa v zhode s písomným vyjadrením z 8. februára 2016 žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, pretože ani po opakovanom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru a naďalej bol konštatovaný pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 55 %, teda nedošlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky dôchodkovej dávky. Dňa 1. júla 2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 162/2015 Z.z.- Správny súdny poriadok, ktorý v ust. § 492 ods. 1 zakotvil, že konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Preskúmavacie konanie krajského súdu bolo začaté na základe odvolania navrhovateľky, ktoré bolo doručené odporkyni 16. novembra 2015, tj. pred 1. júlom 2016, preto krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa doterajšej právnej úpravy, § 250l ods. 1 O.s.p. Vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu a to so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s rozhodnutím odporkyne o priznaní invalidného dôchodku, s jej žiadosťou o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, ktorí vyhodnocovali stav zdravotných ťažkostí navrhovateľky v čase vzniku jej invalidity i pri ďalších kontrolných lekárskych prehliadkach, s prvotnými evidenčnými podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s rozhodnutím odporkyne o zvýšení sumy invalidného dôchodku navrhovateľky od 2. júna 2017 a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe 2 6S d / 4 0 / 2 0 1 6 - 3 - a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (ods. 4 cit. zákonného ust.). Podľa § 112 ods. 4 cit. zákona sa dávka vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly VIII.., odd. B, pol. 3, písm. c) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stredne ťažkú perzistujúcu astmu vyjadriť v rozpätí 35-50 %. Pokles schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa zníženia funkcie pľúc, vplyvu na celkový stav organizmu a podľa vplyvu na iné orgány a systémy. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 10. augusta 2010 so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti na základe jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku od 12. marca 2010. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie bola označená stredne ťažká perzistujúca bronchiálna astma v zmysle kapitoly VIII., odd. B, pol. 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V tom čase bolo v posudku posudkového lekára uvedené, že navrhovateľka bola od roku 1999 v starostlivosti alergológa pre alergickú nádchu a chronický, alergický zápal spojiviek. Bola potvrdená alergia na prach, peľ a roztoče. V priebehu roku 2003 došlo k zhoršeniu prejavov alergie, prítomné boli opakované infekty dýchacích ciest a dráždivý kašeľ, čo bolo alergológom hodnotené ako syndróm dráždivého kašľa. V roku 2005 bolo uvedené prehodnotené podľa klinického priebehu a na základe opakovaného nálezu ľahkej obštrukčnej ventilačnej poruchy podľa spirometrického vyšetrenia na stredne ťažkú perzistujúcu astmu. Počas infektov dochádzalo k zhoršeniu stavu podľa funkčného vyšetrenia pľúc, ventilačná porucha s reštrikciou ľahkého stupňa bola kombinovaná s obštrukčnou ventilačnou poruchou s výraznejšie zníženým PEF. Vzhľadom na uvedené stanovil pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 45 %. Ochorenie chrbtice pri počínajúcich degeneratívnych zmenách len s miernou funkčnou poruchou, bez prejavov koreňového dráždenia považoval za posudkovo nezávažné, rovnako ako vysoký krvný tlak, zistený v apríli 2010, ktorý bol na liečbe antihypertenzívami dobre ovplyvnený. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia odporkyne č. 625 119 6919 zo 17. decembra 2010, ktorým bol navrhovateľke od 10. augusta 2010 priznaný invalidný dôchodok vo výške 177,- EUR mesačne. 2 6S d / 4 0 / 2 0 1 6 - 4 - K zmene percentuálneho vyjadrenia jej zníženej pracovnej schopnosti došlo pri kontrolnej lekárskej prehliadke realizovanej 25. septembra 2014 na základe žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo 16. septembra 2014. Po posúdení jej zdravotného stavu bola posudkovým lekárom dňom 16. septembra 2014 konštatovaná zmena miery poklesu jej pracovnej schopnosti z pôvodných 45 % na 55 % s tým, že za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie bola naďalej považovaná stredne ťažká perzistujúca bronchiálna astma v zmysle kapitoly VIII., odd. B, pol. 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre ktoré bol konštatovaný naďalej 45 % pokles jej pracovnej schopnosti. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia bolo posudkovo zhodnotené aj jej pridružené zdravotné postihnutie a to poruchy imunity - systémové ochorenie spojivového tkaniva stredného stupňa v zmysle kapitoly III., odd. B, pol. 1 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre ktoré bol pokles jej pracovnej schopnosti navýšený o 10 %, na celkových 55 %. Rozhodnutím odporkyne z 12. novembra 2014 bol navrhovateľke od 16. septembra 2014 zvýšený invalidný dôchodok na 237,80 EUR mesačne v súvislosti s navýšením percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Aktuálne preskúmavané konanie odporkyne bolo začaté na základe žiadosti navrhovateľky zo 16. septembra 2015 o prehodnotenie jej zdravotného stavu, ktorý sa od poslednej kontroly zhoršil s tým, aby bola suma jej invalidného dôchodku zvýšená. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol posudzovaný zdravotný stav navrhovateľky posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene, ktorý v posudku z 2. októbra 2015 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z reumatologického, neurologického a imunoalergologického vyšetrenia z roku 2015 a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej označil stredne ťažkú perzistujúcu bronchiálnu astmu s totožným vyjadrením 45 % miery jej zníženej pracovnej schopnosti pre toto ochorenie v zmysle kapitoly VIII., odd. B, pol. 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a 10 % navýšením zníženej miery schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť bolo zohľadnené systémové ochorenie spojivového tkaniva stredne ťažkého stupňa v zmysle kapitoly III., odd. B., pol. 1, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, v ktorej sú zaradené poruchy stredného stupňa pri systémovom ochorení spojivového tkaniva s možným 30-40 % vyjadrením miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca. Konkrétna miera zníženej pracovnej schopnosti poistenca sa určuje na základe funkčného postihnutia organizmu, aktivity chorobného procesu, vplyvu na celkový stav organizmu a prípadných ďalších komplikácií. V posudku bolo uvedené, že navrhovateľka je dlhodobo sledovaná imunoalergológom pre stredne ťažkú astmu bronchiale so sezónnym zhoršovaním zdravotných ťažkostí, ku ktorej je pridružené ochorenie spojivového tkaniva hodnotené ako Sjogrenov syndróm s nutnosťou 2 6S d / 4 0 / 2 0 1 6 - 5 - liečby antimalarikami. Podľa doložených odborných lekárskych nálezov konštatoval, že k zhoršeniu jej zdravotného stavu nedošlo, preto pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril naďalej 55 % a uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne nezmenil ani po podaní odvolania, bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Po podaní odvolania bol v rámci odvolacieho správneho konania posudzovaný opätovne zdravotný stav navrhovateľky posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici 1. februára 2016. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky vychádzal posudkový lekár z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených reumatologických vyšetrení z priebehu roku 2015 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že u posudzovanej 54-ročnej navrhovateľky s dosiahnutým odborným vzdelaním je od vzniku invalidity v roku 2010 rozhodujúcim ochorením priedušková astma, ktorá je roky hodnotená ako stredne ťažká, perzistujúca a to na základe klinických, RTG a funkčných nálezov (spirometria) s intermitentným zhoršením v období superinfekcie. V priebehu rokov 2014 a 2015 nebolo preukázané zhoršenie jej zdravotného stavu, spirometrické vyšetrenia realizované opakovane v roku 2015 boli v norme, preto považoval priznaný 45 % pokles jej pracovnej schopnosti pri tomto zdravotnom postihnutí za maximálny. V percentuálnom zvýšení na celkových 55 % jej zníženej pracovnej schopnosti boli zohľadnené jej ostatné somatické ochorenia, predovšetkým Sjogrenov syndróm. Podľa priebežných odborných nálezov má toto ochorenie kolísavý priebeh, takmer trvale bez výraznejších extraglanurálnych prejavov, preto by ho bolo možné samostatne hodnotiť len v percentuálnom rozmedzí 30-40 %. Z odborných lekárskych nálezov z odborných vyšetrení z januára, septembra 2015, marca 2016, ktoré navrhovateľka predložila na pojednávaní pred krajským súdom vyplynulo, že bronchiálna astma navrhovateľky bola odborným lekárom hodnotená ako stredne ťažká, perzistujúca, so spirometrickým vyšetrením opakovane v norme. V apríli 2016 bolo spirometrickým vyšetrením zachytené znížené PEF - prejav obštrukcie v DC AKT12 a stav bol záverovaný ako astma bronchiale - stredne ťažká až ťažká perzistujúca, t.č. zhoršená. Vo februári 2017 bol výsledok spirometrického vyšetrenia v norme so záverom ťažkej perzistujúcej bronchiálnej astmy. V júni 2017 spirometrické vyšetrenie preukázalo redukciu VC, ťažkú obštrukciu DC a výrazne znížené PEF so záverom akútnej exacerbácie ťažkej perzistujúcej bronchiálnej astmy. V auguste 2017 pri kontrolnom vyšetrení spirometria nebola robená. Uvedené lekárske nálezy postúpil krajský súd posudkovému lekárovi ústredia Sociálnej poisťovne za účelom ich dodatočného posudkového vyhodnotenia. 2 6S d / 4 0 / 2 0 1 6 - 6 - Podaním zo 6. októbra 2017 mu bolo oznámené, že na základe žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku z 26. apríla 2017 bol opakovane posudzovaný jej zdravotný stav posudkovým lekárom pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne a od 2. mája 2017 došlo k navýšeniu percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti na 60 % s tým, že za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo označené ochorenie podporného a pohybového aparátu, dorzopatie a spondylopatie so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre ktoré jej bol stanovený 50 % pokles jej pracovnej schopnosti a pre ostatné zdravotné postihnutia bola miera jej zníženej pracovnej schopnosti navýšená o ďalších 10 %, na celkových 60 % odo dňa skončenia pracovnej neschopnosti. Rozhodnutím odporkyne z 2. júna 2017 bola suma invalidného dôchodku navrhovateľky zvýšená od 15. februára 2017, s ohľadom na 60 % pokles jej pracovnej schopnosti na 285,70 EUR mesačne. S ohľadom na vyššie uvedené posudkový lekár opakované posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky nevykonal. Podaním z 21. júna 2017 sa navrhovateľka voči rozhodnutiu odporkyne odvolala. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy, prijatie zákona č. 162/2015 Z.z. - Správneho súdneho poriadku s účinnosťou od 1. júla 2016, jeho ust. § 215 ods. 4 o podanom odvolaní navrhovateľky rozhoduje generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na vydanie nového rozhodnutia odporkyne z 2. júna 2017, ktorým bola suma invalidného dôchodku navrhovateľky zvýšená s ohľadom na priznaný 60 % pokles jej pracovnej schopnosti, pre ktorého preskúmanie platí iná procesná úprava, zaoberal sa krajský súd preskúmaním vecnej správnosti rozhodnutia odporkyne z 15. októbra 2015 do času vydania nového rozhodnutia odporkyne z 2. júna 2017. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentácie navrhovateľky predloženou v rámci preskúmavaného správneho konania a na pojednávaní krajského súdu a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom 2 6S d / 4 0 / 2 0 1 6 - 7 - rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku posudzoval aktuálnu mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava možnosť zvýšenia sumy invalidného dôchodku poistenca podmieňuje takým zhoršením zdravotného stavu poistenca, ktoré sa prejaví v navýšení percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe zdravotnej dokumentácie, ktorú mali k dispozícii posudkoví lekári sociálneho poistenia v čase posudzovania zdravotného stavu navrhovateľky i po zohľadnení odborných lekárskych nálezov z roku 2016 a 2017, ktoré navrhovateľka predložila na pojednávaní pred krajským súdom dospel súd k presvedčeniu, že odporkyňa správne označila rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky, správne ho zaradila v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadrila v zákonnom rozpätí. Správne konštatovala, že nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky z hľadiska jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré by odôvodňovalo navýšenie percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, pretože tak ako v predchádzajúcom období i v rámci aktuálne preskúmavaného konania odporkyne z odborných lekárskych nálezov vyplynul stav zistenia stredne ťažkej perzistujúcej bronchiálnej astmy, so spirometrickým vyšetrením, ktoré dokumentovalo funkciu pľúc v norme. Pri normálnych spirometrických vyšetreniach bola v stanovenej percentuálnej miere zníženej pracovnej schopnosti pri tomto zdravotnom postihnutí zohľadnená aplikovaná liečba i priebeh ochorenia, čo bolo v súlade s charakteristikou tohto štádia ochorenia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V apríli 2016 bol podľa odborného nálezu pri zhoršenom spirometrickom vyšetrení konštatovaný u navrhovateľky stav stredne ťažkej až ťažkej perzistujúcej astmy, vo februári 2017 však bolo spirometrické vyšetrenie opäť v norme a v júli 2017 bol pri zhoršenej spirometrii konštatovaný stav akútnej exacerbácie. To znamená, že z tých odborných lekárskych nálezov nevyplývalo zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky pri jej rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ktoré by malo dlhodobý a liečbou neovplyvniteľný charakter. Funkčné vyšetrenie pľúc (FEV1 menej ako 60 % referenčných hodnôt) zodpovedalo ťažkej perzistujúcej astme len podľa odborného vyšetrenia z júla 2017, v tom čase však išlo o akútnu exacerbáciu ochorenia, tj. nebola zistená trvale znížená funkcia pľúc na úroveň ťažkej astmy bez možnosti terapeutického ovplyvnenia. Odporkyňa posudkovo zohľadnila aj pridružené ochorenie navrhovateľky a to Sjogrenov syndróm max. možným 10% navýšením jej zníženej pracovnej schopnosti tak, ako to umožňuje ust. § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení s tým, že zhoršenie tohto ochorenia v porovnaní s predchádzajúcim obdobím z odborných lekárskych nálezov nevyplynulo. 2 6S d / 4 0 / 2 0 1 6 - 8 - Na základe uvedených zistení dospel krajský súd k záveru, že odporkyňa zistila správne skutkový stav veci, keď konštatovala, že u navrhovateľky nedošlo k takému trvalému a liečbou neovplyvniteľnému zhoršeniu jej zdravotného stavu, ktoré by sa prejavilo navýšením percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, na základe čoho správne konštatovala 55 % pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky pri jej trvajúcej invalidite naďalej, s nezmeneným rozhodujúcim i pridruženým zdravotným postihnutím. Z uvedeného správne vyvodila, že neboli splnené zákonné podmienky pre možnosť zvýšenia sumy invalidného dôchodku navrhovateľky, pretože nedošlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie jeho výšky, na základe čoho napadnutým rozhodnutím správne žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zamietla a krajský súd jej rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá v konaní pred súdom nebola úspešná, právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.