Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sa/65/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201028 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6016201028.3 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v právnej veci žalobkyne F. R., nar. XX. K. XXXX, bytom T. č. X, proti žalovanému Sociálnej poisťovni - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 51559-2/2016-BA zo 6. septembra 2016 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Sociálna poisťovňa ústredie (prvostupňový orgán verejnej správy) rozhodla o žiadosti žalobkyne z 18. apríla 2016 o prehodnotenie sumy úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu jej pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty svojím rozhodnutím č. 4768-53/2016-BA z 8. júna 2016 tak, že žalobkyňa, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu z 2. apríla 2009 nemá podľa § 88 ods. 3, § 89 ods. 4 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“) nárok na zmenu sumy úrazovej renty. Vychádzala z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici zo 16. mája 2016, ktorý pre účely úrazovej renty konštatoval u žalobkyne naďalej 50 % pokles pracovnej schopnosti, pretože v dôsledku pracovného úrazu nebola dokumentovaná žiadna zmena v jej zdravotnom stave. Pre postradiačnú nekrózu hlavy stehnovej kosti po absolvovanej onkologickej liečbe astracytómu mozgu sa v máji 2015 podrobila implantácii TEP koxy vpravo, potvrdená bola tiež artróza ľavého kolena, ale tieto zdravotné ťažkosti nie sú v priamej súvislosti s utrpeným pracovným úrazom. 2 6Sa / 6 5 / 2 0 1 6 - 2 - 2. Žalobkyňa podala voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, „100 % úrazovú rentu“, pretože jej práca bola sedavá a teraz ju nemôže vykonávať. S rozhodnutím nesúhlasila, pretože po ťažkom pracovnom úraze jej pribúdajú ďalšie choroby - zhubný nádor na mozgu, operácia bedrového kĺbu, poškodené obidve kolená, chrbtica. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (druhostupňový orgán verejnej správy) rozhodnutím č. 51559-2/2016-BA zo 6. septembra 2016 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Zhrnul obsah rozhodnutí Sociálnej poisťovne ústredie vo veci nároku žalobkyne na úrazovú rentu od jej priznania od 01.04.2010 z dôvodu určenej miery poklesu jej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v rozsahu 75 % až do roku 2015, kedy bolo naposledy rozhodnutím z 04.09.2015 konštatované, že nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty, pretože pokles jej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca naďalej zodpovedá 50%-ám. Uviedol, že aktuálne preskúmavané administratívne konanie začalo doručením žiadosti žalobkyne o zmenu sumy úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu jej pracovnej schopnosti v zmysle § 89 ods. 4 ZoSP zo 16. mája 2016. Posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici po posúdení zdravotného stavu žalobkyne na základe predložených výsledkov odborných vyšetrení konštatoval, že žiadna zmena v jej zdravotnom stave v dôsledku utrpeného pracovného úrazu nebola zistená. Jej ďalšie zdravotné ťažkosti a to stav po implantácii TEP koxy vpravo pre postradiačnú nekrózu hlavy stehnovej kosti po absolvovanej onkologickej liečbe, či artrózu ľavého kolena žalobkyne nepovažoval za ochorenia, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s utrpeným pracovným úrazom, preto mieru poklesu jej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca nezmenil a konštatoval, že môže vykonávať ľahké manuálne práce bez nadmernej záťaže dolných končatín. Svoj posudkový záver nezmenil ani po podaní odvolania žalobkyňou, preto sa v rámci odvolacieho správneho konania posúdením zdravotného stavu žalobkyne zaoberal aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 18. augusta 2016 uviedol, že po vykonanej operácii trieštivej zlomeniny pravého predkolenia, s devastačným poranením pravého predkolenia, ktoré utrpela žalobkyňa pri pracovnom úraze dňa 2. apríla 2009, došlo v priebehu nasledujúcich rokov k čiastočnému zmierneniu následkov pracovného úrazu, s pretrvávaním obmedzenia hybnosti pravého členka, čomu zodpovedá pokles jej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v rozsahu 50 %. V zhode s prvoposudzovateľom konštatoval, že pri ochorení pravého bedrového kĺbu, ľavého kolena, či onkologického ochorenia nie je možné konštatovať príčinnú súvislosť s utrpeným pracovným úrazom a zhodne vyjadril aj možnosti jej pracovného uplatnenia. K podanému odvolaniu žalobkyne, z ktorého ako sporná vyplynula otázka príčinnej súvislosti jej zdravotných ťažkostí (zhubný nádor na mozgu, operácia bedrového kĺbu, poškodené obidve kolená, chrbtica) s pracovným úrazom z 2. apríla 2009 uviedol, že určovanie poklesu schopnosti poistenca vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca je medicínskou otázkou, ktorá je zverená do kompetencie posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Tí pri posudzovaní jej zdravotného stavu pre účely rozhodnutia o podanej žiadosti o zmenu sumy úrazovej renty vychádzali z jej pracovnej náplne a profesiogramu a z jej zdravotnej dokumentácie a dospeli k zhodnému posudkovému záveru, že ochorenia, na ktoré žalobkyňa v podanom odvolaní poukázala, nie sú v príčinnej súvislosti s utrpeným pracovným úrazom, preto nebol dôvod na zmenu percentuálneho vyjadrenia jej zníženej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R21/1992 zdôraznil, že nie je možné zamieňať príčinnú súvislosť medzi vznikom pracovného 2 6Sa / 6 5 / 2 0 1 6 - 3 - úrazu a poškodením zdravia s časovou nadväznosťou týchto udalostí, pretože rozhodujúca je vecná súvislosť medzi príčinou a vzniknutým následkom. U žalobkyne bolo preukázané, že príčinná súvislosť medzi jej pracovným úrazom z 2. apríla 2009 a ďalšími zdravotnými ťažkosťami neexistuje. Po utrpenom pracovnom úraze u žalobkyne pretrváva obmedzená pohyblivosť jej pravého členka, čomu zodpovedá priznaná 50 % miera jej zníženej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Uzavrel, že zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné, pretože prvostupňový orgán verejnej správy postupoval a rozhodol o nároku žalobkyne v súlade so zákonom, na základe úplne zisteného skutkového stavu veci. 4. Žalobkyňa sa žalobou z 10. novembra 2016, ktorá bola doplnená podaním z 12. januára 2018 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo 6. septembra 2016, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedla, že po ťažkom pracovnom úraze pravého predkolenia, ktoré si sama nezapríčinila, nie je schopná vykonávať svoju doterajšiu pracovnú činnosť a to obsluhu vysokozdvižného vozíka, pretože s postihnutou pravou dolnou končatinou by musela pridávať a uberať rýchlosť, čo nie je možné, pretože má poškodené nervy a noha jej začne opúchať. Nie je schopná vykonávať ani sedavú prácu, pretože nevydrží dlhšie sedieť. Na ľavú nohu dostala trombózu. Následkom úrazu jej pribudli ďalšie choroby a to zhubný nádor mozočka, operácia bedrového kĺbu, poškodené obidve kolená a preto žiadala, aby bola miera jej zníženej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca vyjadrená 100 %. Zdôraznila, že jej zdravotný stav sa stále zhoršuje, trpí čoraz intenzívnejšími bolesťami a vyjadrila názor, že uvedené je v priamej súvislosti s utrpeným pracovným úrazom. V dôsledku toho nie je schopná vykonávať takmer žiadnu prácu, pretože nie je schopná vydržať ani krátkodobo v určitej polohe pre neznesiteľné bolesti. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 15. marca 2018 k podanej správnej žalobe uviedol, že ju žiada ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať žalobkyni náhradu trov konania. V súvislosti so žalobnými námietkami žalobkyne zhrnul následnosť jej zdravotných ťažkostí, ktoré vyplynuli z jej zdravotnej dokumentácie. V dôsledku pracovného úrazu z 2. apríla 2009 sa podrobila osteosyntéze s viacnásobnými plastickými operáciami kožných defektov. V januári 2010 bol osteosyntetický materiál odstránený, absolvovala rehabilitačnú liečbu s dobrým výsledkom, ktorý spočíval v obnovení vedenia vzruchov nervami pravého predkolenia. Naďalej pretrvávalo obmedzenie pohyblivosti pravého členka, pre ktoré bola hospitalizovaná na algeziologickej klinike s čiastočným zmiernením bolesti. V roku 2013 bola hospitalizovaná na neurochirurgickom oddelení pre diagnostikovaný zhubný nádor mozočka, ktorý bol riešený operačne s následnou rádioterapiou. Po jej absolvovaní bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení v auguste 2014 pre zhoršenie bolesti chrbtice, najmä v drieku a v pravej slabine, s rozšírením bolesti do pravej dolnej končatiny. RTG a CT vyšetrením chrbtice bolo okrem vyklenutej platničky zistené difúzne postihnutie kostry lytického charakteru, na základe čoho bolo vyslovené podozrenie na metastatický proces, ktorý sa nepotvrdil. Stav bol hodnotený ako metabolické ochorenie benignej etiológie. Bolesti pravého bedrového kĺbu sa zhoršovali po absolvovanej onkologickej liečbe, ktorej následkom došlo k postradiačnej nekróze hlavy pravej stehnovej kosti. V máji 2015 preto absolvovala totálnu endoprotézu pravého bedrového kĺbu, po ktorej preťažovala viac ľavú končatinu s následne zisteným recidivujúcim výpotkom ľavého kolena, ktorý bol hodnotený ako gonalgia (bolesť) s ľahkým funkčným obmedzením ľavého kolena. 2 6Sa / 6 5 / 2 0 1 6 - 4 - Vychádzajúc z uvedeného popisu a priebehu jej zdravotných ťažkostí tvrdil, že jediným priamym dôsledkom utrpeného pracovného úrazu z 2. apríla 2009 je obmedzenie pohyblivosti členka pravej dolnej končatiny, pre ktorý je pokles jej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca vyjadrený 50%. Vyjadril názor, že zo samotného úrazového deja, ktorým bola zrážka žalobkyne s vysokozdvižným vozíkom, pri ktorej utrpela zlomeninu pravého predkolenia je zrejmé, že jeho bezprostredným následkom nemôže byť zhubný nádor na mozgu, poškodenie ľavého kolena popisované v náleze z ortopedického vyšetrenia z 8. októbra 2015 ani operácia pravého bedrového kĺbu. K zlomenine jej pravého predkolenia došlo 4 roky pred diagnostikovaním malígneho nádoru na mozgu z čoho vyvodil, že nebola splnená bezprostredná časová následnosť týchto dvoch udalostí. V uvedenom rozpätí 4 rokov bola žalobkyňa hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení pre psychotickú symptomatiku a na internom oddelení pre akútny uroinfekt a hlboký zápal ľavej stehnovej žily. Zdôraznil, že podľa vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky 1ÚS 177/08 z 1. marca 2010, či rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5Cdo 126/2009 z 30. júna 2010 nepostačuje, ak je medzi utrpeným pracovným úrazom a pridruženými ochoreniami žalobkyne zachovaná časová nadväznosť, pretože musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi nimi, tj. vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený. Nepostačuje, ak vzťah príčiny a následku je len sprostredkovaný. Z uvedených skutkových zistení s ohľadom na uvedené vyvodil, že priama bezprostredná súvislosť medzi pracovným úrazom z 2. apríla 2009 a pridruženými ochoreniami žalobkyne nebola preukázaná, naopak, zo zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že operácia pravého bedrového kĺbu, ktorý priamo pracovným úrazom poškodený nebol, bola dôsledkom absolvovanej onkologickej liečby (s rozvojom nekrózy hlavy bedrovej kosti), a k preťažovaniu ľavého kolena žalobkyne došlo následkom nerovnomerného zaťažovania dolných končatín po vykonanej totálnej endoprotéze pravého bedrového kĺbu, ktorá opäť súvisela s absolvovanou onkologickou liečbou. Onkologické ochorenie mozgu s poškodením jej pravého predkolenia nesúvisí, pretože priamy vzťah príčiny a následku medzi uvedeným nebol preukázaný. Zdôraznil, že úrazová renta má kompenzačný charakter, tj. jej účelom je zmiernenie následkov vzniknutej poistnej udalosti vo vzťahu k doteraz vykonávanej pracovnej činnosti, čo sa u žalobkyne pri trvajúcej obmedzenej pohyblivosti pravého členka (dorzálna flexia len do pravého uhla, flexia 40 stupňov) prejavilo stanovením 50 % miery obmedzenia jej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca (posudkovým lekárom bolo už v roku 2013 konštatované, že môže vykonávať a pôvodnú prácu na skrátený pracovný úväzok). Jej pridružené zdravotné ťažkosti je možné zhodnotiť v rámci konania o invalidných dávkach. 6. Žalobkyňa v podanej replike z 12. apríla 2018 s vyjadrením žalovaného nesúhlasila. Trvala na stanovisku, že všetky poškodenia zdravia, ktoré neutrpela priamo úrazovým dejom pri pracovnom úraze sú jeho následkom, pretože nádor jej v hlave rástol 2-3 roky a s bedrovým a kolenným kĺbom mala problémy od roku 2010, kedy začala rehabilitovať po utrpenom pracovnom úraze. Zdôraznila, že má problém vykonávať sedavú prácu kvôli poškodeným nervom pravého predkolenia a stálym bolestiam a preto nemôže vykonávať ani prácu na vysokozdvižnom vozíku. Predložila EMG vyšetrenie z roku 2011 a 2012 bez toho, aby konkretizovala význam ich obsahu pre svoje tvrdenia. 7. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP na 7. mája 2018. 2 6Sa / 6 5 / 2 0 1 6 - 5 - Žalobkyňa zotrvala na podanej správnej žalobe i jej dôvodoch. Zhoršenie svojho zdravotného stavu po utrpenom pracovnom úraze odôvodnila bolesťami, ktorými trpí už 9 rokov. Z hľadiska pohyblivosti, funkčnosti pravej dolnej končatiny žiadne zmeny k horšiemu nezaznamenala. Zdôraznila, že ťažkosti s bedrovým kĺbom aj ľavým kolenom sa vyskytli hneď po úraze, keď začala rehabilitovať. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, trvajúc na obsahu písomného vyjadrenia k žalobe z 15. marca 2018. Zdôraznil, že z posudkov posudkových lekárov vyplynulo, že pridružené zdravotné ťažkosti, ktoré sa u žalobkyne objavili po utrpenom pracovnom úraze s ním nesúvisia. 8. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánu verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahoval zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia (porovnaj závery NS SR sp.zn. 2Sžo 32/2014). 9. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“). Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. patrí medzi ne aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 10. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného aj postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe ale komplexne, v celom rozsahu a dospel k záveru, že správna žaloba nebola dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 11. Podľa § 153 ods. 1 ZoSP v znení účinnom ku dňu podanej žiadosti, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. 12. Podľa § 153 ods. 2 ZoSP v totožnom znení, lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie zahŕňa kontrolu a) posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, b) dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca. 2 6Sa / 6 5 / 2 0 1 6 - 6 - 13. Podľa § 153 ods. 3 ZoSP v totožnom znení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. 14. Podľa § 153 ods. 4 ZoSP v totožnom znení lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti, b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu, c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch, d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením. 15. Podľa § 153 ods. 5 ZoSP v totožnom znení, lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 16. Podľa § 112 ods. 1 ZoSP v platnom znení, dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. 17. Podľa § 88 ods. 1 ZoSP v znení účinnom ku dňu podanej žiadosti, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 18. Podľa § 88 ods. 3 ZoSP v totožnom znení, pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) 19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 2 6Sa / 6 5 / 2 0 1 6 - 7 - 20. Predmetom preskúmania správnym súdom bolo druhostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bolo odvolanie žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým bolo konštatované, že nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo v celom rozsahu potvrdené. 21. Podanou správnou žalobou namietala žalobkyňa nezákonnosť druhostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď jej novovzniknuté zdravotné ťažkosti (uvedené v odvolaní) neboli považované za súvisiace s jej utrpeným pracovným úrazom z 2. apríla 2009. Tvrdila, že jej ťažkosti s kolennými a bedrovými kĺbmi sa prejavili už v čase rehabilitovania v Národnom rehabilitačnom centre v L. v roku 2012. 22. V čase po utrpenom úraze boli žalobkyni diagnostikované ďalšie somatické ochorenia. V máji 2013 jej bol diagnostikovaný meduloblastóm, ktorý bol operačne odstránený s následnou rádioterapiou. V dôsledku tohto ochorenia došlo k zhoršeniu jej psychického stavu, ktoré si vyžiadalo hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení pre psychotické príznaky. Stav po operácii bol komplikovaný akútnym zápalom močového mechúra a hlbokým zápalom ľavej stehnovej žily. V auguste 2014 bola hospitalizovaná na neurologickej klinike pre zhoršenie bolestí driekovej chrbtice a pobolievanie pravej nohy, stav bol hodnotený ako lumboischiatický syndróm s pseudoradikulárnou symptomatológiou v oblasti L5-S1. CT vyšetrením chrbtice bola zistená vyklenutá medzistavcová platnička L5-S1 a súčasne difúzne postihnutie skeletu. 23. Správny súd konštatuje, že úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. Z uvedeného je zrejmé, že nárok na úrazovú rentu je bezprostredne spätý s poškodením zdravia, ktoré vzniklo v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému, ak je pokles pracovnej schopnosti poškodenej osoby v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia vyšší ako 40% a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Predpokladom zmeny sumy úrazovej renty je taká nepriaznivá zmena v jeho zdravotnom stave v súvislosti s utrpeným pracovným úrazom, ktorá sa prejaví na ďalšom znížení jeho schopnosti vykonávať svoju doterajšiu činnosť, tj. plniť pracovné úlohy, ktoré vyplývali z jeho pracovnej náplne pred utrpeným pracovným úrazom. Súvislosť zhoršenia zdravotného stavu s utrpeným pracovným úrazom musí byť jednoznačne preukázaná, pretože len také zhoršenie zdravotného stavu poistenca, ktoré priamo súvisí, resp. je priamym následkom utrpeného pracovného úrazu je dôvodom na zvýšenie sumy úrazovej renty. 24. Žalobkyňa podaným odvolaním tvrdila existenciu príčinnej súvislosti medzi jej zdravotnými ťažkosťami, ktoré sa v nasledujúcich rokoch po utrpenom pracovnom úraze u nej prejavili. Pre zvýšenie sumy úrazovej renty nepostačuje len tvrdenie poistenca o možnej príčinnej súvislosti medzi úrazovým dejom a ďalším, následným zhoršením jeho zdravia, ale príčinná súvislosť musí byť jednoznačne preukázaná. 25. Vzhľadom k tomu, že stanovenie poklesu schopnosti poistenca vykonávať doterajšiu činnosť je pre účely úrazovej renty zverené posudkovým lekárom sociálneho 2 6Sa / 6 5 / 2 0 1 6 - 8 - poistenia, ich posudok, vypracovaný na účely § 88 musí okrem výpočtu ochorení, ktorými poistenec trpí obsahovať aj ich vyhodnotenie, tj. či a prečo tieto ochorenia, ktoré spôsobujú zníženie jeho schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie sú alebo nie sú v príčinnej súvislosti s utrpeným pracovným úrazom. 26. Pre účely rozhodnutia o žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy úrazovej renty bol posudzovaný jej zdravotný stav za účelom posúdenia poklesu jej pracovnej schopnosti pre účely úrazovej renty posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici 16. mája 2016. Okrem vlastného klinického vyšetrenia žalobkyne posudkový lekár vychádzal z ortopedických vyšetrení z 8. októbra 2015 a 18. februára 2016. Konštatoval, že žalobkyňa utrpela pracovný úraz 2. apríla 2009 s následkom trieštivej zlomeniny pravého predkolenia a poškodením mäkkých tkanív, ktorá si vyžiadala operačné riešenie s viacnásobnou plastikou kožných defektov. V čase úrazu bolo potvrdené poškodenie nervov predkolenia a obmedzenie pohyblivosti pravého členka. Aktuálne je vedenie nervami pravého predkolenia obnovené, pretrváva obmedzenie pohyblivosti pravého členka, ktorá bola zistená už v roku 2013, kedy došlo k zníženiu miery poklesu jej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zo 75 % na 50 % a konštatoval, že zmena v jej zdravotnom stave v dôsledku pracovného úrazu nebola preukázaná, preto jej pracovné obmedzenia naďalej zodpovedajú 50%. Uviedol, že pre postradiačnú nekrózu hlavy stehnovej kosti po realizovanej onkologickej liečbe astrocytómu mozgu sa podrobila implantácii tep koxy vpravo v máji 2015 a potvrdená bola aj artróza ľavého kolena, tieto ochorenia však s pracovným úrazom nesúvisia. 27. Posudkový lekár ústredia v posudku z 18. augusta 2016 v posudku doplnil, že u žalobkyne bolo po utrpenom pracovnom úraze potvrdené poškodenie nervov pravého predkolenia a obmedzenie pohyblivosti pravého členka, v priebehu rokov došlo k regenerácii periférnych nervov pravého predkolenia a k obnoveniu vedenia vzruchov nervami pravého predkolenia, pretrváva však obmedzenie pohyblivosti v pravom členku, čomu naďalej zodpovedá priznaný 50 % pokles jej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosti. Následne bola žalobkyňa v starostlivosti neurochirurga pre diagnostikovaný zhubný nádor mozočka, v roku 2013 absolvovala liečbu chemoterapiou a rádioterapiou, po ktorej došlo k vzniku postradiačnej nekrózy hlavy pravej stehnovej kosti. Objavili sa bolesti v pravej koxe s postupným zhoršovaním funkcie bedrového kĺbu, preto sa v máji 2015 podrobila operácii pravého bedrového kĺbu - totálnej endoprotéze s dobrým pooperačným výsledkom v zmysle odstránenia bolestí a so zlepšením funkcie pravého bedrového kĺbu. V priebehu roku 2015 po operácii bedrového kĺbu viac zaťažovala ľavú dolnú končatinu, v dôsledku čoho došlo k vzniku bolestí v ľavom kolene s tvorbou výpotku. Pre tieto ťažkosti je liečená ortopédom, ktorý stav hodnotí ako gonalgiu s ľahkým funkčným obmedzením ľavého kolena. Uzavrel, že ochorenie pravého bedrového kĺbu, nádorové ochorenie mozgu a ochorenie ľavého kolena nie je možné hodnotiť pre účely úrazovej renty, pretože nie je možné preukázať priamu súvislosť uvedených ochorení s pracovným úrazom. Posudkový lekár konštatoval, že po obnovení vedenia vzruchov nervami pravého predkolenia, môže napriek obmedzenej pohyblivosti členka pravej dolnej končatiny vykonávať svoju doterajšiu činnosť na skrátený pracovný úväzok. 28. Zistenia ohľadom novo vzniknutých zdravotných ťažkostí žalobkyne vyplývali z predloženej zdravotnej dokumentácie a žalovaný ich s ohľadom na ich charakter i časovú postupnosť vyhodnotil ako nesúvisiace s utrpeným pracovným úrazom. S jeho závermi sa správny súd stotožnil, pretože napriek tvrdeniu žalobkyne, že zdravotné postihnutia (označené v jej odvolaní) majú svoju príčinu v utrpenom pracovnom úraze, toto tvrdenie nebolo 2 6Sa / 6 5 / 2 0 1 6 - 9 - v konaní preukázané, tzn., že jednoznačne nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nimi a utrpeným pracovným úrazom. Následnosť a priebeh jednotlivých ochorení žalobkyne vyplynuli z jej zdravotnej dokumentácie tak, ako boli posudkovými lekármi zistené a konštatované. Vyplynulo z nej, že operácia bedrového kĺbu bola vyvolaná okolnosťami, ktoré nemali pôvod v utrpenom pracovnom úraze a súvislosť s ním nebola preukázaná ani pri diagnostikovanom mozgovom nádore. Pokiaľ išlo o poškodenie kolien, z prepúšťacej správy z NRC v L. vyplynuli subjektívne ťažkosti žalobkyne v zmysle bolestí kolena, žiadna funkčná porucha však zistená nebola. V súčasnosti popisované ľahké degeneratívne zmeny boli vyhodnotené ako súvisiace s dosiahnutým vekom i vyššou záťažou v dôsledku výmeny bedrového kĺbu, teda príčinná súvislosť medzi uvedeným a utrpeným pracovným úrazom nebola nesporne preukázaná. Pre ťažkosti s chrbticou, na ktoré žalobkyňa poukázala, sa liečila už pred utrpeným pracovným úrazom pri zistených degeneratívnych zmenách, tzn., že ani pri tomto zdravotnom postihnutí jednoznačná súvislosť s utrpeným pracovným úrazom preukázaná nebola. Z hľadiska zhoršenia zdravotného stavu okrem vyššie uvedených ochorení, ktoré boli v súlade so zdravotnou dokumentáciou, ich charakterom a časovou následnosťou vyhodnotené ako nesúvisiace s pracovným úrazom, žalobkyňa označila pretrvávajúce bolesti. Z hľadiska funkčného postihnutia ani podľa jej vyjadrenia k zmene stavu nedošlo. 29. S ohľadom na vyššie uvedené považoval správny súd po preskúmaní veci lekárske posudky posudkových lekárov za logické a presvedčivé, podložené závermi zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne a preto dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, pretože bolo vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia veci, keď bez jednoznačne zistenej príčinnej súvislosti medzi ďalšími zdravotnými ťažkosťami žalobkyne a utrpeným pracovným úrazom správne skonštatoval, že nebol dôvod na zmenu sumy úrazovej renty. Správne preto odmietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bolo konštatované, že nárok na zmenu sumy úrazovej renty žalobkyňa nemá. Žalobu žalobkyne považoval za nedôvodnú, pretože jej tvrdenia, že jej ďalšie zdravotné ťažkosti súvisia s utrpeným pracovným úrazom, na základe vykonaných dôkazov (zdravotná dokumentácia žalobkyne, posudky posudkových lekárov) preukázané neboli, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 30. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) podľa ktorého súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci úspech celkom alebo z časti. Keďže žalobkyňa vo veci úspešná nebola, súd jej právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, 2 6Sa / 6 5 / 2 0 1 6 - 10 - b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.