Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sa/72/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201097 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6016201097.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: F. A., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX B. W. č. XXX, okr. M. K., kontaktná adresa D. XX, XXX XX N. N. S., H. T. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.11.2016 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Administratívne konanie: Žalobkyňa požiadala dňa 25.01.2016 prostredníctvom inštitúcie sociálneho poistenia ČR (Česká správa sociálního zabezpečení Praha) o priznanie invalidného dôchodku. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyni bol v ČR priznaný invalidný dôchodok rozhodnutím Českej správy sociálního zabezpečení Praha č. R-27.6.2016-424/645 113 6021 zo dňa 27.06.2016 vo výške 3.210,- Kč mesačne od 11.02.2016, pričom posúdenie zdravotného stavu žalobkyne pre účely stanovenia stupňa invalidity bolo vykonané podľa českých právnych predpisov. Podľa Posudku Okresnej správy sociálního zabezpečení Olomouc zo dňa 01.03.2016 bola žalobkyňa uznaná od 11.02.2016 invalidnou pre invaliditu 1. stupňa, pretože z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu jej pracovná schopnosť poklesla o 35 %. Následne bola spracovaná žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok v zmysle Nariadenia (EHS) č. 1408/71 a č. 574/72 a táto bola doručená Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava s príslušnými prílohami, ktorá zaslala Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín žiadosť o posúdenie zdravotného stavu žalobkyne za účelom posúdenia nároku na invalidný dôchodok podľa právnych predpisov SR, vrátane lekárskej dokumentácie žalobkyne. Posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín vykonala posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, o čom vyhotovila Posudok zo dňa 07.09.2016 so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa kapitoly XV., odd. E., pol. 3, písm. b) (prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z.), čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Za iné zdravotné postihnutia nebola percentuálna miera navýšená, pretože ostatné ochorenia boli vyhodnotené ako posudkovo nezávažné. Predmetný posudok bol podkladom pre prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 25.01.2016 s odôvodnením, že nie je invalidná v zmysle § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Predmetný posudok tvoril prílohu prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. Na základe podaného odvolania posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín opätovne posúdila správnosť a úplnosť vydaného posudku a dňa 04.10.2016 vydala stanovisko, že zotrváva na pôvodnom posudku (stanovisku), pretože žiadateľka (žalobkyňa) k odvolaniu nedoložila žiadne nové odborné lekárske nálezy. V odvolacom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove posúdil zdravotný stav žalobkyne, o čom vyhotovil Odborný lekársky posudok dňa 25.10.2016 so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa kapitoly XV., odd. E., pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z., čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 %. Za iné zdravotné postihnutia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z predmetného posudku vyplýva, že žalobkyňa sa viac rokov lieči pre bolesti krčnej a driekovej chrbtice na podklade RTG a MR potvrdených degeneratívnych zmien. Predložené odborné neurologické vyšetrenie dokumentuje klinický nález bez poškodenia neuroštruktúr, so stredne ťažkou poruchou dynamiky chrbtice, čo zodpovedá strednej hodnote zákonom predpísaného rozpätia pre ochorenie chrbtice vplyvom degeneratívnych zmien. Ochorenie chrbtice je rozhodujúcim ochorením, neurológ ho hodnotí ako bolestivý syndróm krčnej a driekovej chrbtice s miernym funkčným postihnutím, najmä v zmysle porušenia dynamiky chrbtice. Počas r. 2015 a 2016 je žalobkyňa liečená ortopédom pre bolesti kolien na podklade obojstrannej gonartrózy RTG II. stupňa. Zároveň bola artroskopicky operovaná vo februári 2016 pre poškodenie vnútorného menisku pravého kolenného kĺbu. V objektívnom ortopedickom náleze je funkčná schopnosť kolenných kĺbov bez výraznejšieho obmedzenia vpravo, vľavo v norme, kolenné väzy sú pevné. Ortopedické vyšetrenie nemá vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko funkčná schopnosť kolenných kĺbov nie je obmedzená. Žalobkyňa predložila endokrinologické vyšetrenie z februára 2013, lieči sa substitučne pre hypotyreózu po úplnom operačnom odstránení štítnej žľazy (struma) a tiež po pooperačnú hypoparatyreózu. Stav je pri nahradzujúcej liečbe plne kompenzovaný, ochorenie nie je toho času závažné a nemá vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudková lekárka odvolacieho orgánu považuje vypracovaný posudok posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín za správny a nezmenila ho. Predmetný posudok tvoril podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. 2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.09.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“) rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy tak, že žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 25.01.2016 podľa § 70 a § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“) zamietol. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín zo dňa 07.09.2016 žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného Posudku o invalidite zo dňa 07.09.2016, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. invalidná. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %. 3. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala rozdielny výsledok posúdenia jej zdravotného stavu podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a Českej republiky. Žiadala o prehodnotenie zdravotného stavu a uznanie invalidity tak ako v Českej republike, pričom tvrdila, že nie je schopná pracovať ako zdravá fyzická osoba. Namietala nesprávne posúdenie jej postihnutia a nezhodnotenie všetkých diagnóz pri posudzovaní zdravotného stavu. Zároveň žiadala, aby jej zdravotný stav bol posúdený iným posudkovým lekárom. V prílohe odvolania predložila Posudok o invalidite č.j. LPS/2016/563-OC- CSSZ zo dňa 03.03.2016 vydaný Okresnou správou sociálneho zabezpečenia Olomouc, podľa ktorého bola žalobkyňa posúdená ako invalidná s tým, že z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poklesla jej pracovná schopnosť o 35 %. Z posudku vyplýva, že jej zdravotný stav bol posúdený ako stredne ťažké postihnutie. 4. O podanom odvolaní rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.11.2016 tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín dňa 04.10.2016, ktorý zotrval na tom, že jej zdravotný stav bol posúdený komplexne a následne predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 25.10.2015 so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku - kapitola XV., oddiel E., položka 3., písm. b) prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. - 30 %. Za iné zdravotné postihnutia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaný ďalej v odôvodnení konštatoval, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného postihnutia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia nie sú, subjektívne ťažkosti žalobkyne sú dokázanými vyšetreniami potvrdené. Po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 30 %, z čoho žalovaný vyvodil záver, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. K námietke žalobkyne, že podľa českých právnych predpisov je invalidná a podľa slovenských právnych predpisov nie je invalidná, žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť postupoval podľa zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý upravuje podmienky nároku na invalidný dôchodok. Argumentoval, že podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. V prípade, ak ide o poistenca, ktorý je uznaný za invalidného v inom členskom štáte EÚ, teda nie podľa právnych predpisov platných v SR, pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok, a teda aj pri určovaní invalidity sa uplatní s účinnosťou od 01.05.2010 aj Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie č. 883/2004“) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa ustanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 (ďalej len „Nariadenie č. 987/2009“). Žalovaný poukázal na čl. 46 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004, podľa ktorého rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity poistenca je záväzné pre inštitúcie všetkých dotknutých členských štátov, ak je v prílohe VII uvedená zhoda právnych predpisov týchto členských štátov, týkajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity. Nakoľko v uvedenej prílohe nie je uvedená zhoda právnych predpisov SR s inými členskými štátmi EÚ, resp. ďalšími členskými štátmi, na ktoré sa vzťahuje koordinačná úprava, na účely dôchodkových dávok podľa Zákona o sociálnom poistení je invaliditu - percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť - oprávnený posúdiť len posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne a rozhodnutie inej inštitúcie o invalidite posudzovanej osoby nie je pre posudkového lekára záväzné. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že ak je poistenec uznaný za invalidného v ČR, neznamená to, že sa zároveň považuje za invalidného aj v SR. Za invalidnú sa podľa právnych predpisov SR považuje len tá fyzická osoba, ktorej bola na základe žiadosti o invalidný dôchodok posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % podľa zák. č. 461/2003 Z.z. Žalovaný uzavrel, že vyhodnotil dôkazy podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné. 5. Žalobkyňa sa podaním doručeným správnemu súdu 30.12.2016 označeným ako „Odvolanie“ proti rozhodnutiu žalovaného, ktoré podanie správny súd posúdil podľa obsahu ako žalobu, domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára nie je invalidná, keďže jej ochorenie nespôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere aspoň 41 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vyslovila nesúhlas s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou žalovaným. Poukázala na to, že trpí a lieči sa od r. 2008 na „výcečetné výbřezy plotínek“ tak krčnej, ako aj bedrovej (chrbtice), kde má poškodený nerv. Ďalej má artrózu II. - III. stupňa oboch kolien a všetkých veľkých nosných kĺbov, ktoré jej robia značné problémy. K žalobe predložila doklad o poslednej kontrole u ortopéda (z 01.12.2016). Vyslovila názor, že posudkový lekár žalobkyňu posudzoval v najnižšom možnom bodovom rozpätí, hoci podľa žalobkyne mohol ísť stredom, pričom rovnako nenavýšil o 10 % na iné choroby, na ktoré sa lieči. Vyslovila presvedčenie, že určenie miery poklesu je stredne ťažké, ktoré lepšie zodpovedá reálnemu zdravotnému stavu žalobkyne. Tvrdila, že vzhľadom na svoj vek, vzdelanie a zdravie, nie je schopná vykonávať robotnícke práce (fyzicky namáhavé práce) ako uznal posudkový lekár. Poukázala na Posudok o invalidite vyhotovený Okresnou správou sociálneho zabezpečenia Olomouc, ktorý obsahuje zhrnutie diagnóz chorôb, ktoré boli žalobkyni uznané v ČR. Uviedla, že má zdravotné problémy, pre ktoré sa neuplatní na trhu práce, jej postihnutie je stredne ťažké a pre toto postihnutie nemôže pracovať tak, ako zdravá fyzická osoba. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 zák. č. 461/2003 Z.z. Zopakoval závery z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že nie je invalidná. Ďalej uviedol, že žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zák. č. 461/2003 Z.z. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je podľa žalovaného rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Posudky posudkových lekárov spĺňajú požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, vysporiadavajú sa so všetkými rozhodujúcimi dôkazmi, sú v nich zohľadnené všetky zdravotné postihnutia žalobkyne. K námietke žalobkyne, že jej zdravotné problémy naďalej pretrvávajú, a preto žiada o priznanie invalidného dôchodku, žalovaný uviedol, že prípadné zhoršenie zdravotného stavu v budúcnosti môže žalobkyňa riešiť dočasnou práceneschopnosťou, resp. opakovaním žiadosti. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že v ČR bola uznaná za invalidnú, žalovaný uviedol, že s touto námietkou sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 7. Správny súd vyjadrenie žalovaného doručil žalobkyni, ktorá nevyužila možnosť podať k nemu písomné vyjadrenie (repliku). 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP). Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené vyplýva aj z ust. § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, pričom nezistil dôvody, pre ktoré by mohol konštatovať dôvodnosť žaloby. 9. Žalobkyňa na pojednávaní upresnila, že žiada, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Postup aj rozhodnutie orgánu verejnej správy - žalovaného boli podľa nej zákonné, avšak namietala nesprávne vyhodnotenie, resp. posúdenie jej zdravotného stavu posudkovým lekárom, ktorý podľa jej názoru neprihliadol na všetky diagnózy svedčiace o jej zdravotnom stave tak, ako by prihliadnuť mal. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a jej dôvodoch s tým, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola podľa nej nesprávne posúdená, keď jej bolo priznaných len 30 %, pretože posudkový lekár nesprávne vyhodnotil ňou predložené lekárske správy. Poukázala na svoj zdravotný stav a na to, že okrem diagnózy, ku ktorej bolo prihliadnuté, ktorú považovala za najmenej závažnú diagnózu, nebolo prihliadnuté na tú skutočnosť, že má artrózu kolien III. stupňa, bedrových kĺbov II. stupňa, pričom k týmto diagnózam posudkový lekár neprihliadol. V dôsledku toho namietala, že pokiaľ by k označeným diagnózam bolo prihliadnuté, bol by to dôvod na zvýšenie percenta v zmysle zákona tak, aby dosiahla stupeň invalidity. Aj vo vzťahu k posúdeniu jej rozhodujúceho ochorenia mala za to, že jej mohol posudkový lekár priznať 35 %, keďže tam bolo rozpätie 20-35 %. Hodnotu 30 % považuje za nesprávne zohľadnenie. V tejto súvislosti poukázala na vyhodnotenie lekárskych správ lekármi v ČR. Uviedla, že sa domnievala, že keď predloží súdu nové lekárske správy, z ktorých bude vyplývať jej zhoršený zdravotný stav, bude sa súd týmto zaoberať. Nesúhlasila so záverom, že je schopná vykonávať zárobkovú činnosť na rovnakom základe ako zdravý človek, hoci má takú závažnú diagnózu, resp. diagnózy, ktoré sa nedajú riešiť operačne, keďže ide o viacpočetné poškodenia stavcov a platničiek tak v krčnej, ako aj bedrovej časti. Objektívne nemôže vykonávať prácu upratovačky, ktorú vzhľadom na svoje základné vzdelanie vykonávala, ako zdravý človek. 10. Zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pridržiavala písomného vyjadrenia k žalobe s tým, že rozhodnutie žalovaného považovala za zákonné a navrhla, aby bola žaloba zamietnutá. Poukázala na to, že vo veci bolo opakovane vykonané posúdenie zdravotného stavu žiadateľky (žalobkyne) posudkovými lekármi, pričom bol opakovane posúdený jej zdravotný stav s nezmeneným záverom, neboli zistené žiadne rozpory ani pochybnosti a ani dôvody, aby bol posúdený zdravotný stav iným spôsobom, než tomu bolo v prvostupňovom konaní. Poukázala na to, že otázka posúdenia zdravotného stavu a určenia percenta miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žiadateľov o invalidný dôchodok patrí do výlučnej kompetencie posudkových lekárov v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. Posudkovú lekársku činnosť vykonávajú lekári, ktorí majú príslušné atestácie v špecializovaných odboroch, majú príslušné vzdelanie, aj príslušné školenia a sú ako jediní kompetentní toto posúdiť. Následne orgán verejnej správy môže na základe takto vykonaného posudzovania takéto dôkazy vyhodnotiť s tým, že je kompetentný rozhodnúť, či sú alebo nie sú splnené podmienky na priznanie invalidity. Zástupkyňa žalovaného mala za to, že závery uvedené v rozhodnutí boli posúdené správne a rozhodnutie je zákonné. Vo vzťahu k aktuálnemu zdravotnému stavu žalobkyne poukázala na to, že pokiaľ sa jej zdravotný stav zhoršil a má o tom objektívne nové lekárske nálezy, je to dôvod na opätovné vykonanie posúdenia, resp. vyhodnotenie jej zdravotného stavu, avšak na základe novo podanej žiadosti v novom konaní, kde by mohlo byť prípadne zohľadnené zhoršenie jej zdravotného stavu. K námietke žalobkyne, že bola nesprávne posúdená miera poklesu schopnosti vykonávať jej zárobkovú činnosť, ktorá bola stanovená v lekárskych posudkoch vo výške 30 % poukázala zástupkyňa žalovaného na to, že takéto posúdenie považuje za zákonné a aj keby bolo prihliadnuté na iné, ďalšie zdravotné poškodenia zdravia, resp. zdravotné problémy žalobkyňou uvádzané a aj keby bolo toto určené percento stanovené za rozhodujúce zdravotné postihnutie zvýšené o 10 %, aj tak by žalobkyňa nespĺňala podmienky vyžadované v zákone na to, aby bola považovaná za invalidnú, keďže podľa zákona je za invalidného považovaná fyzická osoba, ktorá má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, t.j. musí mať min. 41 %. Navrhla žalobu zamietnuť. 11. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení úč. k 10.02.2017 poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 12. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení úč. k 10.02.2017 (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 13. Podľa § 153 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z. v znení úč. k 10.02.2017 lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia. 14. Podľa § 153 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení úč. k 10.02.2017 lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. 15. Podľa § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení úč. k 10.02.2017 lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 16. Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení úč. k 10.02.2017 organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 17. Podľa čl. 46 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity žiadateľa je záväzné pre inštitúciu všetkých dotknutých členských štátov, ak je v prílohe VII uvedená zhoda právnych predpisov týchto členských štátov týkajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity. 18. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä so žiadosťou žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku (doručenej prostredníctvom Českej správy sociálního zabezpečení Praha) a jej prílohami, s odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, s pripojenými listinnými dôkazmi (lekárskymi správami z vyšetrení) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je nezákonné. Správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne podľa § 202 ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP). 19. Predpokladom pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok stanovených zákonom (§ 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.). Jednou z týchto podmienok je, aby sa poistenec (fyzická osoba) stal invalidným. Poistenec je podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V preskúmavanom prípade bola žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zamietnutá s odôvodnením, že podľa posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek sociálnej poisťovne žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovými lekármi sociálneho poistenia určená na 30 %. Zákon č. 461/2003 Z.z. v ust. § 71 ods. 3 a nasl. upravuje postup pri posudzovaní, resp. určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nevyhnutnou požiadavkou na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku (v tomto prípade o invalidný dôchodok). Orgán verejnej správy vykonáva dokazovanie v zmysle § 196 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z., pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané posudkovými lekármi sociálneho poistenia príslušných organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia (§ 153 ods. 3 a 5 zák. č. 461/2003 Z.z.). Činnosť posudkových lekárov vo vzťahu k zisteniu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť fyzickej osoby o.i. spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania na základe lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie a záverov odborných lekárov. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom táto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. Určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie je možné zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 20. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či v prípade žalobkyne (žiadateľky) ide o invalidnú osobu alebo nie, ani nevyslovujú odborný záver ohľadne medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Správny súd v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR posudzoval závery uvedené v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) a to vzhľadom na námietky žalobkyne, ktorá vyslovila nesúhlas s posúdením jej zdravotného stavu a s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (vo výške 30 %), pričom súčasne namietala, že posudkoví lekári nenavýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % za iné choroby. V tejto súvislosti poukázala na vyhodnotenie ňou predložených lekárskych správ v ČR. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa § 135 ods. 1, 2 SSP je pre správny súd rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie žalovaného, t.j. k 14.11.2016. 21. Samotná žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že postup aj rozhodnutie orgánu verejnej správy (žalovaného) boli zákonné, namietala však nesprávne posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom, ktorý podľa žalobkyne neprihliadol na všetky diagnózy svedčiace o jej zdravotnom stave. Namietala, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol nesprávne posúdený, keď jej bolo priznaných len 30 %, pretože vo vzťahu k rozhodujúcemu ochoreniu bolo rozpätie 20-35 % a mohlo jej byť teda priznané 35 % tak, ako v posudku lekárov v ČR. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, čo vyžaduje príslušné odborné znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne (§ 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení). Z ust. § 71 ods. 6 cit. zákona vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Z posudku vykonaného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín i z posudku vykonaného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, Prešov vyplýva, že z obsahu zdravotnej dokumentácie žalobkyne (obsahujúcej lekárske správy špecifikované v predmetných posudkoch) i vlastného vyšetrenia posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne posúdili zdravotný stav žalobkyne a vyhodnotili jej zdravotné postihnutie s tým, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení kapitola XV., odd. E. - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3., písm. b - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, umožňuje priznať mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 20-35 %. Z obsahu Posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín zo 07.09.2016 vyplýva, že percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená vo výške 30 % s odôvodnením, že žalobkyňa bola liečená pre bolesti krčnej a driekovej chrbtice na podklade RTG a MR potvrdených degeneratívnych zmien. V doloženom objektívnom neurologickom náleze z decembra 2015 bez jednoznačnej radikulopatie, so stredne ťažkou poruchou dynamiky chrbtice, stav je neurológom hodnotený ako bolestivý syndróm krčnej a driekovej chrbtice na podklade degeneratívnych zmien a funkčný. Posledný rok bola liečená ortopédom pre bolesti kolien na podklade obojstrannej gonartrózy RTG II. stupňa a v súvislosti s poškodením vnútorného menisku pravého kolena, ktoré bolo vo februári 2016 riešené artroskopicky, v objektívnom ortopedickom náleze je hybnosť v kolenných kĺboch voľná, kolenné väzy sú pevné. V doloženom endokrinologickom vyšetrení z februára 2013 je hypotyreóza a pooperačná hypoparatyreóza substitučnou liečbou kompenzovaná, klinicky a laboratórne s normálnou funkciou, bez komplikácií. Rozhodujúcim ochorením sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, ktorému zodpovedá posúdenie podľa kapitoly XV., odd. E, položka 3., písm. b) v strede percentuálneho rozpätia, t.j. vo výške 30 %. Ostatné ochorenia sú podľa posudku posudkovo nezávažné. V dôsledku toho nedošlo k zvýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Na základe podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorého podkladom bol posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín a na základe kritérií určených Zákonom o sociálnom poistení, posúdil zdravotný stav žalobkyne opätovne posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín dňa 04.10.2016, ktorý vo svojom stanovisku zotrval na tom, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený komplexne a zotrval na výsledku posúdenia jej zdravotného stavu bez zmien. Následne bol posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove, ktorý v Posudku z 25.10.2015, ktorý tvoril podklad rozhodnutia žalovaného, vyslovil záver, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku - kapitola XV, odd. E, pol. 3., písm. b) prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení a stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na 30 %, pričom za iné zdravotné postihnutia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z predmetného posudku vyplýva, že žalobkyňa sa viac rokov lieči pre bolesti krčnej a driekovej chrbtice na podklade RTG a MR potvrdených degeneratívnych zmien, predložené odborné neurologické vyšetrenie dokumentuje klinický nález bez poškodenia neuroštruktúr, so stredne ťažkou poruchou dynamiky chrbtice, čo zodpovedá strednej hodnote zákonom predpísaného rozpätia pre ochorenie chrbtice vplyvom degeneratívnych zmien. Ochorenie chrbtice je rozhodujúcim ochorením, neurológ ho hodnotí ako bolestivý syndróm krčnej a driekovej chrbtice s miernym funkčným postihnutím, najmä v zmysle porušenia dynamiky chrbtice. Žalobkyňa bola počas r. 2015 a 2016 liečená ortopédom pre bolesti kolien na podklade obojstrannej gonartrózy RTG II. stupňa, zároveň bola artroskopicky operovaná vo februári 2016 pre poškodenie vnútorného menisku pravého kolenného kĺbu. V objektívnom ortopedickom náleze je funkčná schopnosť kolenných kĺbov bez výraznejšieho obmedzenia vpravo, vľavo v norme, kolenné väzy sú pevné. Ortopedické vyšetrenie nemá vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko funkčná schopnosť kolenných kĺbov nie je obmedzená. Žalobkyňa predložila aj endokrinologické vyšetrenie z februára 2013, lieči sa substitučne pre hypotyreózu a pooperačnú hypoparatyreózu, je potvrdený stav po úplnom operačnom odstránení štítnej žľazy (struma). Stav u žalobkyne je pri nahrádzajúcej liečbe plne kompenzovaný, ochorenie nie je t.č. závažné a nemá vplyv na stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného vyplýva, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne posúdené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek sociálnej poisťovne, boli vypracované po posúdení zdravotného stavu vyplývajúceho zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne vrátane všetkých predložených lekárskych správ a po zvážení všetkých okolností namietaných žalobkyňou, pričom správny súd má za to, že závery posudkov vychádzajú zo zdokumentovaného zdravotného stavu žalobkyne a z poznatkov súčasnej medicíny. Porovnaním posudkov správny súd zistil, že tieto navzájom korelujú a zhodne konštatujú tak zistený zdravotný stav, ako aj určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %. Posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne. Správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by spochybňovala závery posudkových lekárov, preto si ich osvojil a vychádzal z nich pri posudzovaní vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Keďže závery posudkových lekárov správny súd považoval z hľadiska skutkového za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, zároveň za také, ktoré sú bez nejasností a vnútorných rozporov a ktoré sú vo svojich záveroch úplne zhodné, nezistil existenciu dôvodu na prípadné ďalšie doplnenie dokazovania. 22. Správny súd v preskúmavacom konaní posudzoval, či závery podaných posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia majú základ v predložených lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré uvádzala žalobkyňa v administratívnom konaní a to z hľadiska, či tieto sú objektívne spôsobilé znižovať jej pracovný potenciál. Žalovaný svoje rozhodnutie opieral o hodnotenie zdravotného stavu žalobkyne a posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove z 25.10.2015 (ktorý bol zhodný s posudkovým záverom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín). Námietky žalobkyne uvedené v žalobe (i na pojednávaní) podľa správneho súdu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť, ani zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobkyňa vyjadrila len svoje subjektívne presvedčenie o nesprávnom hodnotení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy). Jej námietky však objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jej zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa v administratívnom konaní nepredložila žiadne lekárske správy, ktoré by spochybnili prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, z akých podkladov žalovaný vychádzal pri prijatí záveru, že žalobkyňa nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre priznanie invalidného dôchodku žalobkyni. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne a presvedčivo odôvodnil svoj postup pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne vo vzťahu k posúdeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom odôvodnil percentuálnu výšku určenia tejto miery na 30 % s tým, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je ochorenie chrbtice (degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku), pričom aj neurológ v predloženej lekárskej správe toto ochorenie hodnotí ako bolestivý syndróm krčnej a driekovej chrbtice s miernym funkčným postihnutím, najmä v zmysle porušenia dynamiky chrbtice. Predmetný záver bol totožný s nálezom uvedeným v odbornom neurologickom vyšetrení, ktoré dokumentuje klinický nález bez poškodenia neuroštuktúr so stredne ťažkou poruchou dynamiky chrbtice, čo zodpovedá strednej hodnote zákonom predpísaného rozpätia pre ochorenie chrbtice vplyvom degeneratívnych zmien. V tomto prípade bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne stanovená vo výške 30 %. Takéto určenie percenta miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti stanovené v súlade so zákonom a v rámci stanoveného rozpätia (20-35 %) a bolo riadne odôvodnené. Nič na tom nemení ani subjektívny názor žalobkyne, ktorá sa domnieva, že percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mohlo (teda nie muselo) byť stanovená vo výške 35 %. Rovnako na tom nič nemení ani poukaz žalobkyne na výšku určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vykonanú odbornými lekármi v ČR (35 %), keďže posudkoví lekári sociálneho poistenia v SR a ani žalovaný orgán verejnej správy nie je takto vykonaným posúdením lekármi v ČR viazaný. Stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne vo výške 30 % bolo v odôvodnení rozhodnutia žalovaného zrozumiteľne zdôvodnené. Zdôvodnený bol aj záver posudkového lekára o nenavýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v zmysle § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení s tým, že ďalšie ochorenia nemajú vplyv na stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj z posudku posudkového lekára vyplýva, že k ďalším zdravotným postihnutiam (ochoreniam) žalobkyne bolo prihliadnuté a že tak posudkoví lekári, ako aj orgány verejnej správy rozhodujúce o nároku žalobkyne sa týmito skutočnosťami zaoberali. Správny súd tak, ako už bolo vyššie uvedené, nie je oprávnený vyslovovať odborný záver ohľadne medicínskych otázok, posudzuje len, či posudok ako podklad rozhodnutia o nároku invalidný dôchodok je úplný, objektívny, logický a presvedčivý a či záver posudku nie je v rozpore s nálezmi uvedenými v odborných lekárskych vyšetreniach a či žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobkyne tak, aby rozhodnutie mohlo byť považované za zákonné a riadne odôvodnené. Správny súd nezistil v tejto súvislosti porušenie zákona, resp. nezistil nezákonný postup žalovaného a napadnuté rozhodnutie považuje za náležite zdôvodnené, pričom žalovaný sa vysporiadal s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní dostatočným spôsobom. Rozhodnutie žalovaného vychádza zo správneho právneho záveru, že žalobkyňa nie je invalidná, a preto nie sú splnené podmienky pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle jej žiadosti. 23. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo po posúdení jej zdravotného stavu v SR určené v inej výške (30 %), ako tomu bolo v ČR (35 %), pričom v ČR bola žalobkyňa uznaná za invalidnú, správny súd uvádza, že táto námietka nie je spôsobilá privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že táto námietka korešponduje s námietkou žalobkyne uvedenou v odvolaní, s ktorou sa už vysporiadal žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného (viď bod 4 tohto rozsudku). Správny súd preto, zhodne so žalovaným, konštatuje, že v prípade, ak ide o poistenca, ktorý je uznaný za invalidného v inom členskom štáte EÚ, teda nie podľa právnych predpisov platných v SR (v tomto prípade zák. č. 461/2003 Z. z.), pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok a aj pri určovaní invalidity sa uplatňuje Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v spojení s Nariadením č. 987/2009. Podľa čl. 46 ods. 3 cit. Nariadenia č. 883/2004 rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity poistenca je záväzné pre inštitúciu všetkých dotknutých členských štátov, avšak len v prípade, ak je v prílohe VII uvedená zhoda právnych predpisov týchto členských štátov, týkajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity. Keďže v uvedenej prílohe nie je uvedená zhoda právnych predpisov SR s inými členskými štátmi EÚ (teda ani s právnymi predpismi ČR, resp. ďalšími členskými štátmi, na ktoré sa vzťahuje koordinačná úprava), na účely dôchodkových dávok podľa Zákona o sociálnom poistení jej invaliditu a v súvislosti s posudzovaním invalidity aj percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oprávnený posúdiť len posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne a rozhodnutie inej inštitúcie (iného členského štátu EÚ) o invalidite posudzovanej osoby (v tomto prípade žalobkyne), nie je pre posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne na území SR záväzné. Nie je teda možné v prípade, ak je poistenec (žalobkyňa) uznaný za invalidného v ČR, považovať ho bez ďalšieho za invalidného aj v SR. Za invalidnú fyzickú osobu sa podľa platných právnych predpisov v SR (zák. č. 461/2003 Z.z.) považuje len tá fyzická osoba, ktorej bola na základe žiadosti o invalidný dôchodok posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % podľa Zákona o sociálnom poistení. V preskúmavanom prípade je zrejmé, že vzhľadom na percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne vykonávajúcimi posudkovú činnosť v rámci právomoci zverenej zák. č. 461/2003 Z.z. vo výške 30 % je zrejmé, že žalobkyňu nie je možné považovať podľa právnych predpisov platných v SR za invalidnú a zároveň nie je možné prihliadnuť na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú v ČR vo výške 35 %. Nie je možné prihliadnuť ani na záver posudkových lekárov vyslovený v posudku vykonaného posudkovými lekármi v ČR o tom, že žalobkyňa sa považuje za invalidnú a nie je možné prihliadnuť ani k rozhodnutiu príslušného orgánu verejnej správy, ktorý priznal žalobkyni invalidný dôchodok v ČR. 24. Pokiaľ žalobkyňa poukázala v žalobe i na pojednávaní na jej zhoršujúci sa zdravotný stav, pričom predložila nové lekárske správy (konkrétne lekárska správa V.. B. z 01.12.2016, V.. Bardoňa z 24.05.2017, V.. E. z 29.05.2017 a MUDr. N. z 27.02.2017) správny súd na uvedené lekárske správy nemohol pri svojom rozhodovaní prihliadať. V zmysle § 135 ods. 1, 2 SSP je totiž na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, v tomto prípade v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného 14.11.2016. Keďže žalobkyňou predložené lekárske správy, ktorými osvedčovala svoj terajší zdravotný stav, resp. jeho zhoršenie, boli vydané po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (t.j. po 14.11.2016), nebolo možné na tieto novo predložené dôkazy - lekárske správy, pokiaľ by aj preukazovali zmeny v zdravotnom stave žalobkyne majúce vplyv na diagnostické zhodnotenie jej zdravotného stavu, prihliadnuť. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne po nadobudnutí právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ak by ho žalobkyňa vedela preukázať novými odbornými lekárskymi nálezmi a správami, žalobkyňa môže opätovne požiadať príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o priznanie invalidného dôchodku. V novom konaní následne bude opätovne posúdený jej zdravotný stav vo vzťahu k splneniu podmienok na priznanie požadovanej dávky (invalidného dôchodku) spôsobom stanoveným Zákonom o sociálnom poistení. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho konania a rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy dospel k záveru, že rozhodnutie je v súlade so zákonom. 26. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa v konaní nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).