Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/69/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200196 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200196.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a z členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu J.. Q. X., Y. XX, XXX XX D., J.: XX XXX XXX zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Kuttnerovou, Kozačeka 2003/40, 960 01 Zvolen proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100346886/2017 zo dňa 23. februára 2017 jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1.Administratívne konanie. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane vyzval žalobcu výzvou zo dňa 13.9.2016 podľa § 80 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov (ďalej len Daňový poriadok) na zaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jednotlivé mesiace roku 2008 a roku 2009 v náhradnej lehote 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň poučil žalobcu o tom, že po márnom uplynutí uvedenej lehoty správca dane pristúpi k vymáhaniu pohľadávky. 2. Na základe námietky žalobcu správca dane rozhodnutím č. 104160107/2016 rozhodol tak, že námietke nevyhovel z dôvodu, že námietka žalobcu nemala oporu v zákone. 3. Správca dane rozhodnutím č. 103918080/2016 zo dňa 14.9.2016 začal daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku v celkovej výške 145 361,91 Eur. V rozhodnutí uviedol, že exekučný titul je výkaz daňových nedoplatkov č. 1033179/2016 zo dňa 16.8.2016 vo výške 145 361,91Eur. Ďalej, že exekúciu vykoná prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v poskytovateľoch platobných služieb podľa § 108 Daňového poriadku. Zároveň zakázal poskytovateľovi platobných služieb Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava 3 - Nové mesto, Prima banka Slovensko a.s. Žilina a UniCredit Bank Czech Republik & Slovakia a.s., pobočka zahraničnej banky Bratislava, aby po doručení rozhodnutia nakladali s majetkom daňového dlžníka, ktorý podlieha daňovej exekúcii a to ani v jeho prospech a na jeho príkaz vrátane zaťaženia. Zároveň poskytovateľom platobných služieb prikázal zablokovať na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku. Podľa § 108 ods. 5 Daňového poriadku na základe príkazu daňového dlžníka a so súhlasom správcu dane, poskytovateľ platobných služieb zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukáže na daňový účet Daňový úrad Banská Bystrica peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku, alebo jeho časti. Ďalej v rozhodnutí odcitoval § 108 ods. 2, 8 Daňového poriadku a § 109 a § 11 ods. 2 Daňového poriadku. Rozhodnutie bolo doručené poskytovateľom platobných služieb uvedených v rozhodnutí. 4. Správca dane rozhodnutím č. 104022608/2016 zo dňa 3. októbra 2016 vydal daňovú exekučnú výzvu podľa § 91 Daňového poriadku voči žalobcovi. Daňový úrad mu oznámil, že na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov začal podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie rozhodnutím č. 103918080/20016 zo dňa 14.9.2016 na vymoženie čiastky 145 361,91 Eur. Týmto rozhodnutím ho vyzval, aby v lehote 8 dní zaplatil túto čiastku a upozornil ho, že ak tak neurobí, vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľov platobných služieb Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava 3 - Nové mesto, Prima banka Slovensko a.s. Žilina a UniCredit Bank Czech Republik & Slovakia a.s., pobočka zahraničnej banky Bratislava, pričom žalobcovi zakázal nakladať s peňažnými prostriedkami zablokovanými v zmysle § 108 ods. 5 Daňového poriadku na jeho účtoch v týchto peňažných ústavoch. Ďalej žalobcovi oznámil, že súhlas s postupom podľa § 108 ods. 5 Daňového poriadku je súčasťou rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. V rozhodnutí zároveň aj podal žalobcovi informáciu o tom, ktoré peňažné prostriedky nepodliehajú daňovej exekúcii. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal podaním zo dňa 18.10.2016. Na základe podaného odvolania správca dane žalobcu vyzval, aby predložil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici o odklade vykonateľnosti správnymi žalobami napadnutých rozhodnutí. Žalobca na túto výzvu odpovedal podaním zo dňa 16.12.2016 tak, že krajský súd také uznesenie zatiaľ nevydal. 5. Správca dane následne rozhodnutím č. 100056427/2017 zo dňa 12.1.2017 odložil daňovú exekúciu v predmetnej veci a to do právoplatného rozhodnutia krajského súdu vo veciach správnych žalôb na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR vedených na súde pod sp. zn. 24S/108/2016, 24S/109/2016, 24S/110/2016, 24S/111/2016, 24S/112/2016, 24S/113/2016, 24S/114/2016, 24S/115/2016, 24S/116/2016, 24S/117/2016, 24S/118/2016, 24S/119/2016, 24S/120/2016, 24S/121/2016, 24S/122/2016, 24S/123/2016, 24S/124/2016, 24S/125/2016, 24S/126/2016. Zároveň uviedol, že podľa § 95 ods. 4 Daňového poriadku úkony daňového úradu, ktoré vykonal zostávajú zachované. Toto rozhodnutie doručil poskytovateľom platobných služieb, ktorým doručil rozhodnutie, ktorým začalo daňové exekučné konanie a žalobcovi, ktorému bolo doručené 31.1.2017. 6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 104022608/2016 zo dňa 3.10.2016, ktorým bolo oznámené daňovou exekučnou výzvou vymáhanie daňového nedoplatku v sume 145 361,91 Eur podľa § 91 ods. 1 a 2 Daňového poriadku na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č. 103731799/2016 zostaveného z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 16.8.2016. Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal napadnutú daňovú exekučnú výzvu v rozsahu požadovanom v odvolaní a zistil, že správca dane začal daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 103918080/2016 v súlade s § 90 ods. 1 Daňového poriadku. K námietke žalobcu v odvolaní o nezákonnom postupe, v dôsledku ktorého došlo k zásahu do jeho práv, žalovaný uviedol, že vydanie rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania a rozhodnutia daňovej exekučnej výzvy neznamená zásah do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, nakoľko tento mal a stále má možnosť daňový nedoplatok zaplatiť, či už zo zablokovaných finančných prostriedkov na účtoch u poskytovateľov platobných služieb podľa § 108 ods. 5 Daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2016 alebo z iných zdrojov. Toto bolo daňovníkovi v napadnutej daňovej exekučnej výzve oznámené. Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania preto nebránilo nedoplatok zaplatiť. Žalobca podal námietku proti daňovej exekučnej výzve, ktorej nebolo vyhovené a ani nezaplatil daňový nedoplatok. Preto bola námietka na nesprávny postup správcu dane, keď mu tento neumožnil zaplatenie daňového nedoplatku začatím daňového exekučného konania, bezpredmetná. Žalovaný k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní ohľadom posúdenia zákonných obsahových náležitostí daňovej exekučnej výzvy č. 104022608/2010 uviedol, že je potrebné rozlišovať inštitút rozhodnutia o zriadení záložného práva podľa § 81 Daňového poriadku, ktorý je zabezpečovacím inštitútom a inštitútom daňového exekučného konania podľa § 88 Daňového poriadku, ktorým sa daňový nedoplatok vymáha. Podľa § 91 ods. 2, písm. g) Daňového poriadku má správca dane možnosť vykonať daňovú exekúciu na majetok daňového dlžníka, na ktorý sa zriadilo záložné právo. K tomuto inštitútu sa nepristúpilo, a preto nebol dôvod uvádzať dané skutočnosti v odvolaním napadnutej daňovej exekučnej výzve. Začaté daňové exekučné konanie sa týka vykonania daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľov platobných služieb podľa § 108 Daňového poriadku, a preto nebol dôvod, aby sa vo výzve uvádzal nehnuteľný majetok, na ktorý bolo zriadené záložné právo, pretože v tomto prípade tento majetok nespadá do výkonu daňovej exekúcie. K námietke o pochybnosti o tom, či podpísala daňovú exekučnú výzvu poverená osoba, žalovaný uviedol, že táto bola podpísaná v súlade s Podpisovým poriadkom Finančnej správy SR IRA č.4/2016 v nadväznosti na rozhodnutie riaditeľa Daňového úradu Banská Bystrica o postupe pri podpisovaní písomností na DÚ BB a jeho organizačných zložkách. Uzavrel, že napadnutá daňová exekučná výzva má všetky zákonné náležitosti a bola vydaná v súlade s § 91 Daňového poriadku. Žalobca nepredložil ani v odvolacom konaní žiadne dôkazy o tom, že boli podané správne žaloby a ani rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutí, ktorým bola žalobcovi uložená daňová povinnosť. Zároveň v odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že správca dane odložil daňovú exekúciu podľa § 95 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutím č. 100056427/2017 zo dňa 12.1.2017 až do právoplatného rozhodnutia o žalobcom podaných správnych žalobách. Žalovaný uzavrel, že dôvody pre ktoré možno podať odvolanie v zmysle § 91 ods. 5 a to: a) že nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku, alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná neboli v predmetnom odvolaní uplatnené. Preto nebolo jeho odvolaniu vyhovené. 7. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného č. 100346886/2017 zo dňa 23. februára 2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 104022608/2016 zo dňa 3.10.2016, ktorým bolo oznámené daňovou exekučnou výzvou vymáhanie daňového nedoplatku v sume 145 361,91 Eur ku dňu 16.8.2016. Žalobca namietal nezákonnosť tak napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že bol ukrátený na svojich právach aj postupom aj napadnutým rozhodnutím. 8. Žalobca namietal, že postup žalovaného bol v rozpore s § 61 ods. 1, písm. a) Daňového poriadku v nadväznosti na § 61 ods. 6 Daňového poriadku. Dôvodom malo byť, že konanie, ktoré predchádzalo žalobou napadnutému rozhodnutiu, bolo predmetom súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 24S/108/2016, 24S/109/2016, 24S/110/2016, 24S/111/2016, 24S/112/2016, 24S/113/2016, 24S/114/2016, 24S/115/2016, 24S/116/2016, 24S/117/2016, 24S/118/2016, 24S/119/2016, 24S/120/2016, 24S/121/2016, 24S/122/2016, 24S/123/2016, 24S/124/2016, 24S/125/2016, 24S/126/2016 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí, kde bola namietaná nezákonnosť rozhodnutí spočívajúca v tom, že daň bola vyrubená po tom, ako zaniklo právo vyrubiť daň. Žalobca namietal, že išlo o predbežnú otázku, kedy je správca dane obligatórne povinný konanie prerušiť. Podľa § 61 ods. 1, písm. a) v nadväznosti na § 61 ods. 6 Daňového poriadku. Žalovaný vedel o tom, že takéto konanie prebieha na súde, pretože bol účastníkom tohto konania. Napriek tomu, konanie prerušené nebolo. Žalovaný napriek tomu, že žalobca namietal toto v odvolaní, sa touto námietkou v odôvodnení nezaoberal a neodôvodnil, prečo neprerušil konanie. Žalobca ďalej zhrnul, že nezákonný postup správcu dane a žalovaného spočíval v tom, že napriek existencii zákonnej povinnosti prerušiť konanie, konanie neprerušili. Tiež pristúpili k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam žalobcu napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu o predbežnej otázke. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR 1Cdo/133/2009 z 29.4.2010, v ktorom tento vymedzil, čo možno považovať za prejudiciálnu, t. j. predbežnú alebo predurčujúcu otázku. 9. Žalobca ďalej namietal postup správcu dane, ktorého nesprávnosť spočívala v tom, že žalobcovi bola výzva na zaplatenie nedoplatku doručená 4.10.2016 v lehote 15 dní, pričom daňové exekučné konanie správca dane začal už deň po vydaní výzvy na plnenie dňa 14.9.2016. Správca dane žalobcovi tým neumožnil zaplatenie daňového nedoplatku a v rozpore s právnymi predpismi začal daňové exekučné konanie. Správca dane ešte pred doručením výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku (deň po vydaní výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku), teda v čase, keď ešte nezačala plynúť náhradná lehota na splnenie daňovej povinnosti, zablokoval finančné prostriedky na všetkých účtoch žalobcu, pričom k zablokovaniu došlo k 3.10.2016 na každom z účtov žalobcu do výšky 145 361,91 Eur, čo možno podľa žalobcu považovať za neprimerané vzhľadom na výšku daňového nedoplatku. Žalobca namietal postup správcu dane, že konal bez oprávnenia a bez časovej súladnosti krokov a bez zachovania práv a právom chránených záujmov žalobcu. 10. Žalobca namietal postup správcu dane, keď vo výzve na zaplatenie daňového nedoplatku v náhradnej lehote nebol žalobca upozornený na to, že ak nebude daňový nedoplatok zaplatený, ako správca dane naloží s nehnuteľným majetkom, na ktorý zriadil záložné právo a aký zákonný dosah bude mať postup správcu dane na tento nehnuteľný majetok. Ďalej tento nehnuteľný majetok vo výzve nebol ani označený. Takýto postup je v rozpore s § 91 ods. 2, písm. g) a písm. h) Daňového poriadku. Žalobca tiež namietol nedostatok výzvy spočívajúcej v tom, že daňová exekučná výzva je podpísaná J. P., vedúcim oddelenia daňovej exekúcie, pričom nie je zrejmé, či išlo o oprávnenú osobu na podpísanie daňovej exekučnej výzvy. Podľa žalobcu malo byť v daňovej exekučnej výzve uvedené, že podpisujúca osoba je na jej podpísanie oprávnená na základe zákonným spôsobom daného poverenia a listina s poverením by mala byť súčasťou rozhodnutia. Z tohto dôvodu daňová exekučná výzva nemá náležitosti požadované v § 91 ods. 2, písm. g) a h) Daňového poriadku. 11. Žalobca ďalej namietal, že nemá vedomosť o rozhodnutí, ktorým bola odložená daňová exekúcia, pretože rozhodnutie č. 100056427/2017 zo dňa 12.1.2017 mu nebolo doručené. K tomu tiež uviedol, že konanie malo byť prerušené. 12. Žalobca navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a žalovaný bol zaviazaný žalobcovi nahradiť trovy konania. 13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol. Ďalej vo vyjadrení k dôvodom žaloby uviedol, že správca dane mal k dispozícii právoplatné rozhodnutia, ktorými bol žalobca zaviazaný zaplatiť predmetné stanovené sumy, pričom žalobca tak neurobil. Správca dane preto postupoval správne. V predmetnom prípade nevznikla predbežná otázka, ako to uvádza žalobca v žalobe. Správca dane vychádzal z vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov. Dlžné sumy uvedené v právoplatných rozhodnutiach vychádzali z tých skutočností, že žalobca si svoje daňové povinnosti buď nesplnil, alebo nesplnil správne. Nevznikla predbežná otázka o tom, či správca dane mal alebo nemal vydať predmetné rozhodnutia, z ktorých vznikol daňový nedoplatok. Správca dane bol povinný z dôvodu meškania splatných platieb vydať napadnuté rozhodnutie. K námietke o nevedomosti o rozhodnutí, ktorým bola odložená daňová exekúcia, uviedol, že z doručenky vyplýva, že žalobcovi bolo toto rozhodnutie doručené. Žalobcovi nebolo odňaté žiadne právo, ktoré mu priznáva Daňový poriadok. Žalovaný uviedol, že trvá na napadnutom rozhodnutí. 14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec preskúmal bez nariadenia pojednávania, nakoľko žiaden z účastníkov nenavrhol, aby súd vec prejednal na pojednávaní (žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že súhlasí s prejednávaním veci, avšak návrh, aby súd nariadil pojednávanie nepodal) a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením skráteného znenia na úradnej tabuli súdu od 8.2.2018 do 23.2.2018. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené a vyvesené na úradnej tabuli súdu od 30.1.2018 do 8.2.2018. 15. Podľa § 61 ods. 1, písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňového poriadku) (1) Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. 16. Podľa § 88 ods. 1, 4 Daňového poriadku (1) Daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149. (4) Správca dane je povinný a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania, b) vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje. 17. Podľa § 89 ods. 1, písm. b) Daňového poriadku (1) Exekučným titulom je b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov. 18. Podľa § 90 ods. 1 a ods. 2 písm. h) Daňového poriadku (1) Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. (2) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje h) spôsob vykonania daňovej exekúcie. 19. Podľa § 91 ods. 2 písm. g), písm. h) a písm. k) Daňového poriadku (2) Daňová exekučná výzva obsahuje g) upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo záložné právo správcu dane podľa § 81, na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 106 ods. 1, h) označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, k) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom. 20. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu uplatnenom v žalobe a z dôvodov nezákonnosti uvedených v žalobných bodoch (§ 134 ods. 1 SSP). 21. Žalobca v žalobe označil ako účastníka konania prvostupňový správny orgán správcu dane Daňový úrad Banská Bystrica. Podľa § 180 SSP je žalovaným orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný a ďalší účastníci (§ 32 SSP). Ďalšími účastníkmi sú podľa § 32 ods. 3 SSP (3) Ďalšími účastníkmi sú tí: a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, b) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu, c) ktorých za účastníkov označuje zákon. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že prvostupňový správny orgán pokiaľ nerozhoduje v jednoinštančnom konaní nie je účastníkom konania pred správnym súdom, a teda nie je účastníkom tohto súdneho konania. Správny súd preto konal len s účastníkmi konania a to žalobcom a žalovaným. 22. V preskúmavanom prípade bol exekučným titulom výkaz nedoplatkov zostavený podľa právoplatných rozhodnutí, ktoré podľa žalobcu boli predmetom súdneho prieskumu zákonnosti. Predmetom daňového exekučného konania nie je rozhodnúť o právach či povinnostiach daňovníka, ale nútene vykonať prv vydané rozhodnutie. Zmyslom a účelom právnej úpravy daňového exekučného konania je upraviť postup vymoženia dobrovoľne neuhradenej daňovej pohľadávky. Preto prerušenie konania, z dôvodu riešenia predbežnej otázky, vo vykonávacom konaní nie je na mieste. Daňový poriadok pozná namiesto prerušenia konania možnosť odloženia daňovej exekúcie za podmienok podľa § 95 Daňového poriadku. Podanie správnej žaloby zo zákona nemá odkladný účinok (§ 184 SSP). Preto podanie správnej žaloby nemôže byť ani dôvodom na prerušenie vykonávacieho konania. Vydanie žalobcom požadovaného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu podania správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí, ktoré boli podkladom na vydanie exekučného titulu, by bolo rozhodnutím, ktoré v podstate obchádza zákon konkrétne § 184 Správneho súdneho poriadku, čo je neprípustné. Z uvedeného vyplýva, že daňovej exekúcii nebráni podanie správnej žaloby proti exekučnému titulu a nie je ani dôvodom na prerušenie konania. Bráni jej len súdne rozhodnutie o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. V danom prípade takéto súdne rozhodnutie vydané nebolo. Z týchto dôvodov žalobné námietky nezákonnosti postupu spočívajúce v tom, že žalovaný neprerušil daňové exekučné konanie, neboli dôvodné. Navyše, žalobca tvrdil, že správca dane mal prerušiť konanie, pretože mal vedomosť o začatom súdnom konaní pred správnym súdom, avšak takéto tvrdenie ničím nepodložil. Účastníkom konania pred správnym súdom nie je správca dane ale žalovaný, ktorý rozhodoval v druhom stupni. Z ničoho nevyplýva, že správca dane mal vedomosť o takýchto súdnych konaniach. V čase rozhodovania žalovaným napadnutým rozhodnutím o odvolaní žalobcu bolo súčasťou právneho stavu rozhodnutie správcu dane o odložení exekúcie na čas do rozhodnutia o správnych žalobách žalobcu, takže žalovaný nemal dôvod daňové exekučné konanie prerušiť. 23. Námietky nezákonnosti spočívajúce v nesprávnom postupe správcu dane neboli dôvodné. Správca dane postupom, keď vyzval žalobcu na zaplatenie dane v náhradnej lehote a takmer súčasne o jeden deň neskôr rozhodol o začatí daňového exekučného konania, neporušil žiadne ustanovenie Daňového poriadku. Výzva na zaplatenie daňového nedoplatku nie je podmienkou pre začatie daňového exekučného konania. V prípade, že daňovník nezaplatí splatnú daň, správca dane je z úradnej povinnosti povinný daň vymáhať v daňovom exekučnom konaní (§ 90 ods. 1 Daňového poriadku). Správca dane je pritom povinný zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania a vykonať exekúciu podľa zákona (§ 88 ods. 4, pím. a),b) Daňového poriadku). V preskúmavanej veci bol exekučným titulom v zmysle § 89 ods. 1, písm. b) Daňového poriadku vykonateľný výkaz nedoplatkov. To znamená, že podmienka na začatie daňového exekučného konania splnená bola. Potom postup správcu dane spočívajúci vo vydaní rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania podľa § 90 ods. 1 a 2 Daňového poriadku a následným vydaním rozhodnutia - daňovej exekučnej výzvy s náležitosťami podľa § 91 Daňového poriadku je postupom stanoveným Daňovým poriadkom, čiže postupom presne podľa zákona. Z uvedeného vyplýva, že výzva na zaplatenie daňového nedoplatku v náhradnej lehote, nie je výzvou, ktorú správca dane musí - je povinný doručiť daňovému dlžníkovi pred začatím daňového exekučného konania a nie je ani podmienkou pre jeho začatie. Preto nemôže mať jej vydanie deň pred vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania žiadny vplyv na zákonnosť postupu žalovaného, resp. správcu dane v daňovom exekučnom konaní, ktoré je predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní. Správny súd skúma napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo. V preskúmavanej veci je predmetom prieskumu daňové exekučné konanie, ktoré začalo rozhodnutím č. 10391808/2016. Predmetom prieskumu teda nie je výzva na zaplatenie daňového nedoplatku vydaná pred začatím daňového exekučného konania. Správy súd môže podľa § 27 SSP na návrh žalobcu posúdiť aj zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza, ak bolo preň záväzné a zároveň ho nebolo možné samostatne preskúmať. Výzva, na ktorú poukazuje žalobca tieto atribúty nespĺňa. Nie je rozhodnutím, či opatrením, ktorým by bol správca dane v exekučnom daňovom konaní viazaný. Výzva nebola ani súčasťou preskúmavaného daňového exekučného konania a ani nespĺňa vyššie uvedené atribúty opatrenia, ktoré súd preskúma v rámci prieskumu následného rozhodnutia, preto nemohla byť predmetom prieskumu zákonnosti v tomto súdnom konaní. Žalobný dôvod nezákonnosti z dôvodu nesprávneho postupu preto nemal právny základ. 24. Žalobné dôvody nezákonnosti spôsobené nedostatkom náležitostí napadnutého rozhodnutia neboli dôvodné. Daňová exekučná výzva je rozhodnutím, ktoré správca dane vydá na základe rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, ktorým sa zároveň rozhodlo o spôsobe vykonania daňovej exekúcie. V preskúmavanom prípade bol spôsob vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky na účte vedenom u poskytovateľa platobných služieb podľa § 108 Daňového poriadku. Tomu potom zodpovedá aj upozornenie obsiahnuté v daňovej exekučnej výzve na základe § 91 ods. 2, písm. g) Daňového poriadku a označenie majetku, ktorý má byť predmetom exekúcie podľa § 91 ods. 2, písm. k) Daňového poriadku. Námietka, že súčasťou rozhodnutia - daňovej exekučnej výzvy malo byť aj odôvodnenie, v ktorom by bolo uvedené, či bola osoba poverená rozhodnutia podpísať a že súčasťou rozhodnutia malo byť aj takéto poverenie, nemá oporu v Daňového poriadku. Žiadne ustanovenie Daňového poriadku takéto náležitosti rozhodnutia neurčuje. Potom nemôže byť porušením zákona, ak ho rozhodnutie neobsahuje. Navyše, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo podpísané v súlade s podpisovým poriadkom žalovaného a rozhodnutím riaditeľa daňového úradu. Neobstála ani námietka žalobcu, že mu nebolo doručené rozhodnutie o odklade exekúcie, pretože nemala oporu v správnom spise, z ktorého je nepochybné, že rozhodnutie správcu dane č. 100056427/2017 z 12.1.2017 bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk 31.1.2017. 25. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe tak, ako je uvedené v bodoch 21 a 25 tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Na základe toho správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 26. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania taký účastník, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 27. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.