Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sa/16/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200216 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200216.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX Z. Z. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.05.2017 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Administratívne konanie: Žiadosťou zo dňa 31.01.2017 požiadala žalobkyňa o invalidný dôchodok. Dňa 31.01.2017 bola vyšetrená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, ktorý vyhotovil odborný posudok o invalidite dňa 31.01.2017 so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne sú poruchy imunity podľa kapitoly III, oddiel B, položka 1, písmeno a) prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom pre toto konanie (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“), čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Za iné zdravotné postihnutia nebola percentuálna miera navýšená. Predmetný posudok bol podkladom pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.02.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“), ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 31.01.2017 tak, že žiadosť žalobkyne bola zamietnutá podľa § 70 a § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. 2. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo odôvodnené tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 31.01.2017 žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 31.01.2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. invalidná. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 20 %. 3. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasila so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a požiadala o prehodnotenie svojho zdravotného stavu. Tvrdila, že nie je schopná vykonávať zárobkovú činnosť a bežné domáce práce môže vykonávať len obmedzene, je veľmi unavená a to z dôvodu, že trpí únavovým syndrómom spojeným so systémovým ochorením a dýchavicou f.tr. NYHA III. V prílohe odvolania predložila lekársku správu z Národného ústavu reumatických chorôb (Núrch) Piešťany zo dňa 25.01.2017, ambulantné správy z FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica z 13.02.2017 a 27.02.2017 a ambulantnú správu SÚSCCH Banská Bystrica zo dňa 09.03.2017. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica dňa 27.03.2017, ktorý zotrval na pôvodnom odbornom posudku s tým, že boli posúdené resp. vyhodnotené žalobkyňou predložené nálezy vykonané po poslednom posudzovaní (v januári 2017), konkrétne reumatologické nálezy a kontrolné vyšetrenie na špecializovanom pracovisku (Nurch) v Piešťanoch. Z uvedených vyšetrení podľa posudkového lekára jednoznačne vyplýva, že stav reumatického ochorenia je z odborného hľadiska stabilizovaný, klinicky bez zmeny, laboratórne reumatologické parametre sú v norme, podľa vyjadrenia samotnej žalobkyne došlo k zlepšeniu subjektívneho stavu. Podľa doloženého kardiologického vyšetrenia je dokumentované, že od poslednej kontroly žalobkyňa nepociťuje zhoršenie subjektívnych potiaží, nález pri EKG vyšetrení bol stacionárny. V závere uvedeného vyšetrenia kardiológ po prvý raz popisuje stupeň zlyhávania srdca NYHA III, hoci nedokumentuje žiadne vyšetrenie, ktoré by objektivizovalo tento záver - neindikoval nové echoKG vyšetrenie a kardiológ sám konštatoval, že z kardiologického pohľadu je nález stabilizovaný. Žalobkyňa pri poslednom posudzovaní predložila psychologické vyšetrenie z novembra 2016, u psychiatra však vyšetrenie nebolo vykonané a nemá nasadenú žiadnu psychiatrickú liečbu. Na základe uvedeného posudkový lekár zotrval na tom, že systémovému ochoreniu s upraveným a stabilizovaným klinickým a laboratórnym nálezom a nálezom zobrazovacích vyšetrení zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. 4. O podanom odvolaní rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.05.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica dňa 27.03.2017, ktorý zotrval na tom, že jej zdravotný stav bol posúdený komplexne a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 11.04.2017. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici pre posúdenie zdravotného stavu zohľadnil lekárske správy z reumatologického vyšetrenia z 23.01.2016, z 21.02.2017 a 27.02.2017, z kardiologického vyšetrenia zo dňa 08.09.2016 a zo dňa 09.03.2017, z neurologického vyšetrenia zo dňa 16.01.2017, z psychologického vyšetrenia z 02.11.2016 a vlastné vyšetrenie posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici. Na základe uvedených nálezov, ako aj z vlastného vyšetrenia mal preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníčky konania (žalobkyne) poruchy imunity, hyperimúnne stavy, systémové ochorenia spojivového tkaniva, poruchy ľahkého stupňa podľa kapitoly III, oddiel B, položka 1, písmeno a) prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % (z rozpätia 10-20 %). V odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 20 %, a preto žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobú nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní zo zdravou fyzickou osobou. Keďže žalobkyňa nie je invalidná, nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia napokon konštatoval, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. 5. Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidná, pretože jej bol určený stupeň invalidity v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. tak, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je vo výške 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedla, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a poukázala na svoj zdravotný stav (začiatok choroby, jej priebeh a liečbu). Uviedla, že jej systémová choroba začala v januári 2016, vyšetreniami jej bola zistená ťažká systémová choroba s postihnutím mozgu a srdca, mala ochrnutú ľavú hornú končatinu. Bola jej nasadená liečba, v dôsledku ktorej po niekoľkých mesiacoch sa jej zdravotný stav zlepšoval. Naďalej je v sledovaní reumatologičky W.. W. (FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici) a v Núrch Piešťany u W.. G.. Pravidelne navštevuje aj ambulanciu kardiológie SÚSCCH v Banskej Bystrici. Ďalej uviedla, že po komplexnej liečbe sa síce jej zdravotný stav zlepšil, ale na EKG naďalej pretrvávajú závažné zmeny, musí brať lieky (Procoralan, Prednison a Imuran), nakoľko ide do budúcnosti o veľmi závažné ochorenie. Na doporučenie reumatológa nemôže byť vystavovaná fyzickej námahe. Vo vzťahu k jej psychickému stavu a ťažkosti má stále mravenčenie a tŕpnutie hlavy, pre ktoré sa nedokáže sústrediť, s čím je spojená znížená schopnosť učiť sa. Na preukázanie závažnosti svojho zdravotného stavu predložila najnovšie správy z reumatológie, neurológie a kardiológie spolu s kópiou EKG. Na základe predložených lekárskych a ambulantných správ žiadala o dôkladné prehodnotenie jej zdravotného stavu v nadväznosti na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou, nakoľko tvrdila, že nie je schopná vykonávať zárobkovú činnosť a bežné domáce práce môže vykonávať len obmedzene, neustále je veľmi unavená a to z dôvodu, že trpí únavovým syndrómom spojeným so systémovým ochorením a dýchavicou f.tr. NYHA III. Zároveň žiadala o určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na 50 %. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP. Zopakoval závery z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že v odvolacom konaní žalobkyňa predložila nové lekárske nálezy, na základe ktorých žiadala o dôkladné prehodnotenie zdravotného stavu. Po podaní odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica dňa 27.03.2017, ktorý zotrval na tom, že jej zdravotný stav bol posúdený komplexne. Následne bol predložený kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý sa v odvolacom konaní oboznámil s celou doručenou zdravotnou dokumentáciou žalobkyne, so všetkými ňou predloženými odbornými nálezmi, vykonal vlastné vyšetrenie a 11.04.2017 posúdil jej zdravotný stav s posudkovým záverom, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne - poruchy imunity, hyperimúnne stavy, systémové ochorenia spojivového tkaniva, poruchy ľahkého stupňa, zaradené do kapitoly III, oddiel B, položka 1, písmena a), prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, čo je horná hranica zákonného rozpätia 10-20 %. V odvolacom konaní bolo lekárskymi správami z odborných vyšetrení žalobkyne ako aj vyšetrením žalobkyne posudkovými lekármi sociálneho poistenia, ústredia Sociálnej poisťovne preukázané, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je naďalej 20 %. V dôsledku toho žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je v zmysle § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. invalidná, a teda nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. V odvolacom konaní bolo preukázané, že ani novodoložené lekárske vyšetrenie neodôvodňuje u žalobkyne zmenu percentuálneho hodnotenia tak, ako to bolo ohodnotené posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalovaného. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že posudkoví lekári sociálneho poistenia žalovaného sa v konaní vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré žalobkyňa predložila v predmetnej veci. Ich odborné posudky sú zhodné, bez diskrepancií, sú dostatočne podložené odbornými medicínskymi vyšetreniami a nálezmi a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nie je rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným zdravotným stavom žalobkyne. Žalobkyňa k žalobe priložila najnovšie lekárske správy z reumatológie, neurológie a kardiológie spolu s kópiou EKG, ktoré preukazujú závažnosť jej zdravotného stavu. Lekárske správy z reumatologického vyšetrenia žalobkyne z 21.02.2017 a z 27.02.2017 boli súčasťou posúdenia jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného dňa 11.04.2017, rovnako lekárska správa z kardiologického vyšetrenia žalobkyne z 09.03.2017 a sú uvedené v odbornom posudku o invalidite z 11.04.2017 s nasledovným posudkovým záverom: „V marci 2016 po konzultácii internistu, reumatológa, neurológa a kardiológa bola žalobkyňa nastavená na pulznú kortikoterapiu (Prednison v dávke 40 mg/ deň) a liečbu imunosupresívami. V tomto období bola vyšetrená aj v Národnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch s potvrdením systémového postihnutia spojiva, bližšie neurčeným a s vyslovením podozrenia na systémovú vaskulitídu (v úvode vysoká zápalová aktivita s poklesom krvných doštičiek a s pozitívnymi antinukleárnymi protilátkami). Pulzná kortikoterapia a imunosupresívna liečba vo vyšších dávkach pokračovala do júna 2016, kedy sa postupne jej zdravotný stav začal zlepšovať. Neurológ pri vyšetrení konštatuje ústup neurologickej symptomatológie. Objektívny nález neurológa je prakticky bez ložiskovej mozgovej symptomatiky. V septembri 2016 pri kontrolnej magnetickej rezonancii mozgu je popisovaný aj ústup ložiskových lézií. Kardiológ pri vyšetrení konštatuje stabilizáciu nálezu, s dobrou vývrhovou schopnosťou ľavej komory, bez poruchy funkcie ľavej komory, s normálnym nálezom na srdcových chlopniach. Žalobkyňa bola 21.02.2017 vyšetrená v NÚRCH v Piešťanoch, kde reumatológ tiež popisuje regresiu nálezu na MR vyšetrení mozgu s regresiou neurologickej symtomatológie. Vyšetrené zápalové parametre sú v norme, moč je negatívny, autoprotilátky a komplement sú v norme. Na základe stabilizácie ochorenia jej bola znížená dávka Prednisonu na 12,5 mg/deň, pri dobrej tolerancii je možné znížiť dávku na 10 mg/deň. V objektívnom reumatologickom náleze bez patológie, artrologický reumatológ popisuje periférne kĺby bez artritídy s voľnými pohybmi v kĺboch, svaly sú palpačne nebolestivé, drep urobí, orientačný neurologický nález bez lateralizácie, postoj je v norme.“ Posudkoví lekári sociálneho poistenia žalovaného v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutých rozhodnutí na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia žalobkyne vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne je naďalej nezmenený s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa žalovaného bol skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu žalobkyne objektívne zistený, neboli diskepancie medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkoví lekári sociálneho poistenia nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodných posudkov a spochybnila na ich základe posúdený nárok žalobkyne na invalidný dôchodok. Nárok na invalidný dôchodok žalobkyne bol podľa žalovaného posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalobkyňa k správnej žalobe nepriložila také dôkazné prostriedky, ktorými by spochybnila alebo doplnila dôkazné prostriedky obsiahnuté v administratívnom spise do vydania rozhodnutia žalovaného. Námietky žalobkyne v podanej žalobe sú jej subjektívnym názorom a nie sú právne významné, preto podľa žalovaného nemajú vplyv na vecnú a zákonnú správnosť napadnutého rozhodnutia. 7. Správny súd vyjadrenie žalovaného doručil žalobkyni, ktorá nevyužila možnosť vecne sa k nemu vyjadriť. V podaní doručenom súdu 03.11.2017 však súhlasila, aby správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené vyplýva aj z ust. § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, pričom nezistil dôvody, pre ktoré by mohol konštatovať dôvodnosť žaloby. 9. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s § 137 ods. 4 SSP správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 01.02.2018. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania, ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 06.03.2018 v súlade s ust. § 137 ods. 3 veta druhá SSP. 10. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä so žiadosťou žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku a jej prílohami, so všetkými odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, s pripojenými listinnými dôkazmi (lekárskymi správami z vyšetrení a lekárskymi nálezmi) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je nezákonné. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne podľa § 202 ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP). 11. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. úč. do 30.06.2017 poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 12. Podľa § 71 ods. 1 až 9 zák. č. 461/2003 Z.z. úč. do 30.06.2017 (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 13. Podľa § 153 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z. úč. do 30.06.2017 lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia. 14. Podľa § 153 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. úč. do 30.06.2017 lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. 15. Podľa § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. úč. do 30.06.2017 lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 16. Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. úč. do 30.06.2017 organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 17. Predpokladom pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok stanovených zákonom (§ 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.). Jednou z týchto podmienok je, aby sa poistenec (fyzická osoba) stal invalidným. Poistenec je podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V preskúmavanom prípade bola žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zamietnutá s odôvodnením, že podľa posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovými lekármi sociálneho poistenia určená na 20 %. Zákon č. 461/2003 Z.z. v ust. § 71 ods. 3 a nasl. upravuje postup pri posudzovaní, resp. určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nevyhnutnou požiadavkou na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku (v tomto prípade o invalidný dôchodok). Orgán verejnej správy vykonáva dokazovanie v zmysle § 196 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z., pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané posudkovými lekármi sociálneho poistenia príslušných organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia (§ 153 ods. 3 a 5 zák. č. 461/2003 Z.z.). Činnosť posudkových lekárov vo vzťahu k zisteniu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť fyzickej osoby o.i. spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania na základe lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie a záverov odborných lekárov. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom táto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. Určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie je možné zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 18. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či v prípade žalobkyne (žiadateľky) ide o invalidnú osobu alebo nie, ani nevyslovujú odborný záver ohľadne medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Správny súd v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR posudzoval závery uvedené v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) a to vzhľadom na námietku žalobkyne, ktorá vyslovila nesúhlas s posúdením jej zdravotného stavu a s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (vo výške 20 %). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že nie je v jeho právomoci určovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože v takomto prípade by nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy. Je potrebné zároveň zdôrazniť, že podľa § 135 ods. 1, 2 SSP je pre správny súd rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie žalovaného, t.j. k 24.05.2017. 19. Žalobkyňa v žalobe namietala výšku stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a to s poukazom na svoj zdravotný stav, ktorého závažnosť preukazovala správami z reumatológie (ambulantné správy W.. W., FNsP F.D Roosevelta Banská Bystrica zo dňa 13.02.2017 a 27.02.2017, lekárska správa z NÚRCH Piešťany z 25.01.2017 - W.. G.) a kardiológie (ambulantná správa SÚSCCH Banská Bystrica z 09.03.2017 - W.. G.). Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že predmetné lekárske správy už boli predmetom posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, keďže ich predložila v prílohe odvolania a to tak posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica (posudok z 29.03.2017), ako aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici (posudok z 11.04.2017). Z ust. § 71 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Z posudku vykonaného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica i posudku vykonaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici vyplýva, že z obsahu zdravotnej dokumentácie žalobkyne (obsahujúcej lekárske správy špecifikované v predmetných posudkoch) i vlastného vyšetrenia posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne posúdili zdravotný stav žalobkyne s tým, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne - poruchy imunity, hyperimúnne stavy, systémové ochorenia spojivového tkaniva, poruchy ľahkého stupňa zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, kapitola III. Poruchy imunity, oddiel B - Hyperimúnne stavy, položka 1 Systémové ochorenia spojivového tkaniva, písmeno a) Poruchy ľahkého stupňa je možné priznať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 10-20 %. Z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pob. Banská Bystrica z 31.01.2017 vyplýva, že percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená vo výške 20 % s odôvodnením, že žalobkyňa bola v januári 2016 akútne hospitalizovaná na kardiológii pre perimyokarditídu. Pre akútne vzniknutý neurologický deficit s podozrením na systémové ochorenie bola preložená na internú kliniku. CT vyšetrenie mozgu a vyšetrenie mozgomiešneho moku bolo negatívne. MR angiografickým vyšetrením boli potvrdené početné ložiskové lézie, na EMG bol hrubo abnormný nešpecifický záznam, boli prítomné nízke odpovede pri vyšetrení vizuálnych evokovaných potenciálov - suponovaná bola vaskulitída (zápal ciev) mozgu. V marci 2016 bola žalobkyňa vyšetrená aj na špecializovanom pracovisku v NÚRCH v Piešťanoch so záverom systémovej vaskulititídy s postihnutím srdca a centrálneho nervového systému, zápalová aktivita bola nízka, reumatické parametre boli plne v norme. Po prebehnutí liečby došlo postupne k úprave stavu - neurologický nález je prakticky bez ložiskovej mozgovej symtomatiky, stoj a chôdza sú v norme, kontrolným MR vyšetrením v septembri 2016 bol potvrdený ústup ložiskových lézií, kardiologický nález je stabilizovaný, s dobrým výkonom ľavej komory. Pokračuje sa v liečbe Prednisonom, Endoxanom a Plaquenilom. Žalobkyňa predložila psychologické vyšetrenie z novembra 2016, ktoré popisuje spomalené psychomotorické tempo, depresívne prežívanie stredne ťažkého stupňa a oslabenú schopnosť učenia sa, porucha intelektu nebola prítomná. U psychiatra však vyšetrenie nebolo vykonané a nemá nasadenú žiadnu psychiatrickú liečbu. Posudkový lekár uzavrel, že uvedenému systémovému ochoreniu s upraveným nálezom zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. 20. V odvolacom konaní žalobkyňa predložila odborné nálezy vystavené na základe vyšetrení vykonaných po vydaní prvostupňového rozhodnutia (kardiologické vyšetrenie z 09.03.2017, reumatologické vyšetrenie z 21.02.2017 a 27.02.2017). Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne (v jej neprítomnosti) s prihliadnutím na novopredložené lekárske nálezy, o čom vyhotovil posudok zo dňa 27.03.2017, z ktorého vyplýva, že percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená opätovne vo výške 20 % s odôvodnením zhodným ako v prvom posudku (z 31.01.2017), pričom posudková lekárka doplnila vyhodnotenie zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska novopredložených lekárskych vyšetrení, nálezov. Vo vzťahu k predloženiu reumatologických nálezov vykonaných po poslednom posudzovaní, vrátane kontrolného vyšetrenia na špecializovanom pracovisku NÚRCH v Piešťanoch posudková lekárka vyvodila záver, že stav reumatického ochorenia je z odborného hľadiska stabilizovaný, klinicky bez zmeny, laboratórne reumatologické parametre sú v norme, bolo odporučené znížiť dávku Prednisonu. Pri posledkom reumatologickom vyšetrení žalobkyňa uvádzala zlepšenie subjektívneho stavu. Pohybový systém zostáva bez postihnutia. Následne sa posudkový lekár vyjadril v posudku k odvolaniu predloženému kardiologickému vyšetreniu, v ktorom je takisto dokumentované, že od poslednej kontroly žalobkyňa nepociťuje zhoršenie subjektívnych potiaží. Nález pri EKG vyšetrení bol stacionárny. V závere uvedeného vyšetrenia kardiológ po prvý raz popisuje stupeň zlyhávania srdca NYHA III, avšak nedokomentuje žiadne vyšetrenie, ktoré by objektivizovalo tento záver - neindikoval nové echoKG vyšetrenie. Navyše sám konštatuje, že z kardiologického pohľadu je nález stabilizovaný. Vo vzťahu k predloženému psychologickému vyšetreniu z novembra 2016 nenastali v posudku žiadne zmeny hodnotenia. Na základe uvedeného posudkový lekár v posudku uzavrel, že na základe predložených nálezov trvá na tom, že uvedenému systémovému ochoreniu s upraveným a stabilizovaným klinickým a laboratórnym nálezom a nálezom zobrazovacích vyšetrení zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. 21. Žalobkyňa bola následne vyšetrená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici dňa 11.04.2017, pričom bol opätovne posúdený jej zdravotný stav, o čom bol vyhotovený posudok zo dňa 11.04.2017. Z predmetného posudku vyplýva, že posudkový lekár posudzoval zdravotný stav žalobkyne aj z na základe ňou predložených lekárskych nálezov: reumatologické vyšetrenie FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici z 23.01.2016, reumatologické vyšetrenie FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici z 27.02.2017, reumatologické vyšetrenie NÚRCH v Piešťanoch z 21.02.2017, kardiologické vyšetrenie SÚSCCH v Banskej Bystrici z 08.09.2016 a 09.03.2017, neurologické vyšetrenie FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici zo 16.01.2017 a psychologické vyšetrenie (neštátna psychologická ambulancia) z 02.11.2016. Z predmetného posudku vyplýva, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu zodpovedá percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 20 % pre zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly III, oddiel B, položka 1, písm. a) prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z.: poruchy imunity. hyperimúnne stavy. systémové ochorenie spojiva - poruchy ľahkého stupňa. V posudku posudkový lekár konštatoval, že žalobkyňa bola od januára 2016 dlhodobo práceneschopná pre bližšie neurčené systémové ochorenie spojiva a suspektnú vaskulitídu s postihnutím srdca (perimyokarditída) a centrálneho nervového systému (s neurologickou symtomatológiou - vertigom, dezorientáciou a ľavostrannou hemiparézou). CT vyšetrenie mozgu a vyšetrenie mozgovomiešneho moku bolo negatívne. Pri vyšetrení mozgu magnetickou rezonanciou - angiografiou boli potvrdené početné ložiskové lézie pod a nadšiatrovo. EMG bol hruboabnormný, nešpecifický záznam a súčasne boli prítomné nízke odpovede pri vyšetrení vizuálnych komorových potenciálov, preto ochorenie bolo hodnotené ako vaskulitída (zápal ciev mozgu). V marci 2016 po konzultácii internistu, reumatológa, neurológa a kardiológa bola nastavená na pulznú kortikoterapiu a liečbu imunosupresívami. V tomto období bola vyšetrená aj v NÚRCH v Piešťanoch s potvrdením systémového postihnutia spojiva, bližšie neurčeným a s vyslovením podozrenia na systémovú vaskulitídu (v úvode vysoká zápalová aktivita s poklesom krvných doštičiek a s pozitívnymi aninukleárnymi protilátkami). Pulzná kortikoterapia a imunosupresívna liečba vo vyšších dávkach pokračovala do júna 2016, kedy sa postupne jej zdravotný stav začal zlepšovať. Neurológ pri vyšetrení konštatuje ústup neurologickej symtomatológie. Objektívny nález neurológa prakticky bez ložiskovej mozgovej symptomatiky. V septembri 2016 pri kontrolnej magnetickej rezonancii mozgu je popisovaný aj ústup ložiskových lézií. Kardiológ pri vyšetrení konštatuje stabilizáciu nálezu, s dobrou vývrhovou schopnosťou ľavej komory, bez poruchy funkcie ľavej komory, s normálnym nálezom na srdcových chlopniach. Dňa 21.02.2017 bola vyšetrená v NÚRCH v Piešťanoch, kde reumatológ tiež popisuje regresiu nálezu na MR vyšetrení mozgu s regresiou neurologickej symptomatológie. Vyšetrené zápalové parametre sú v norme, moč je negatívny, autoprotilátky aj komplement sú v norme. Na základe stabilizácie ochorenia bola znížená dávka Prednisonu na 12,5 mg/deň, pri dobrej tolerancii je možné znížiť dávku na 10 mg/deň. V objektívnom reumatologickom náleze bez patológie, artrologicky reumatológ popisuje periférne kĺby bez artritídy s voľnými pohybmi v kĺboch, svaly sú palpačne nebolestivé, drep urobí, orientačný neurologický nález bez lateralizácie, postoj je v norme. Pri uvedenom zdravotnom postihnutí je podľa posudkového lekára miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri systémovom postihnutí spojiva bližšie neurčenom so zohľadnením vzdelania žalobkyne a práce, ktorú vykonávala 20 %. Posudkový lekár uzavrel, že stav nie je definitívne diagnosticky doriešený, pri liečbe zlepšený, aktuálne nepodmieňuje invaliditu. 22. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne posúdené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, posudky boli vypracované po posúdení zdravotného stavu vyplývajúceho zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne vrátane všetkých predložených lekárskych správ (a teda aj lekárskych správ predložených v odvolacom konaní), po vyšetrení žalobkyne posudkovými lekármi a po zvážení všetkých okolností namietaných žalobkyňou, pričom správny súd má za to, že závery posudkov vychádzajú zo zdokumentovaného objektivizovaného zdravotného stavu žalobkyne a z poznatkov súčasnej medicíny. Porovnaním posudkov správny súd zistil, že tieto navzájom korelujú a zhodne konštatujú tak zistený zdravotný stav, ako aj určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 %. Posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne vychádzajúcimi z vykonaných lekárskych vyšetrení a nálezov. Správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by spochybňovala závery posudkových lekárov, preto si ich osvojil a vychádzal z nich pri posudzovaní vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Keďže závery posudkových lekárov správny súd považoval z hľadiska skutkového za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, zároveň za také, ktoré sú bez nejasností a vnútorných rozporov a ktoré sú vo svojich záveroch úplne zhodné, nezistil existenciu dôvodu na prípadné ďalšie doplnenie dokazovania. 23. Správny súd v preskúmavacom konaní posudzoval, či závery podaných posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia majú základ v predložených lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré uvádzala žalobkyňa v administratívnom konaní a to z hľadiska, či tieto sú objektívne spôsobilé znižovať jej pracovný potenciál. Žalovaný svoje rozhodnutie opieral o hodnotenie zdravotného stavu žalobkyne a posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici z 11.04.2017 (ktorý bol zhodný s posudkovým záverom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica - posudky z 31.01.2017 a 29.03.2017). Námietky žalobkyne uvedené v žalobe podľa správneho súdu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť, ani zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobkyňa vyjadrila len svoje subjektívne presvedčenie o nesprávnom hodnotení jej zdravotného stavu posudkovými lekármi, resp. vyjadrila nesúhlas s určením percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Jej námietky však objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jej zdravotného stavu, resp. miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ani o správnej aplikácii príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa v administratívnom konaní nepredložila žiadne lekárske správy, ktoré by spochybnili prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, z akých podkladov žalovaný vychádzal pri prijatí záveru, že žalobkyňa nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre priznanie invalidného dôchodku. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne odôvodnil svoj postup pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne vo vzťahu k posúdeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom odôvodnil percentuálnu výšku určenia tejto miery na 20 % s tým, že zodpovedá rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne: poruchy imunity, hyperimúnne stavy, systémové ochorenia spojivového tkaniva, poruchy ľahkého stupňa. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 20 bola stanovená na hornej hranici stanoveného rozpätia (10-20 %). Takéto určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti stanovené v súlade so zákonom a v rámci stanoveného rozpätia bolo odôvodnené. Nič na tom nemení ani subjektívny názor žalobkyne, ktorá sa domnieva, že percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by malo byť vo výške 50 %. Z predložených posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia nevyplývajú ani žiadne skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za iné zdravotné postihnutie v zmysle § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Správny súd tak, ako už bolo vyššie uvedené, nie je oprávnený určovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ani vyslovovať odborný záver ohľadne medicínskych otázok, posudzuje len, či posudok ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok je úplný, objektívny, logický a presvedčivý a či záver posudku nie je v rozpore s nálezmi uvedenými v odborných lekárskych vyšetreniach a či žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobkyne tak, aby rozhodnutie mohlo byť považované za zákonné a riadne odôvodnené. Správny súd nezistil v tejto súvislosti porušenie zákona, resp. nezistil nezákonný postup žalovaného a napadnuté rozhodnutie považuje za náležite zdôvodnené. Rozhodnutie žalovaného vychádza zo správneho právneho záveru, že žalobkyňa nie je invalidná, a preto nie sú splnené podmienky pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle jej žiadosti. 24. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe poukázala na závažnosť svojho zdravotného stavu, na preukázanie ktorého predložila správy z reumatológie a kardiológie, (novú správu z neurologického vyšetrenia nepredložila), ktorými preukazovala potrebu prehodnotenia jej zdravotného stavu v nadväznosti na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom žiadala o určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na 50 %, správny súd tak, ako už bolo vyššie uvedené, uvádza, že tieto žalobkyňou predložené lekárske správy boli už predmetnom hodnotenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci posudkovej činnosti, výsledkom ktorého posúdenia boli vydané posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré tvorili podklad rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, avšak tak, ako bolo vyššie uvedené, tieto lekárske správy nemajú taký charakter, ktorý by spochybnil závery posudkových lekárov uvedené v predmetných posudkoch. Žalobkyňa teda k žalobe nepredložila žiadne také lekárske správy, ktoré by neboli predmetom posúdenia v administratívnom konaní. Aj v prípade, ak by v preskúmavacom konaní predložila nové lekárske správy, ktorými by osvedčovala svoj terajší zdravotný stav, resp. jeho zhoršenie, správny súd by k takýmto novým lekárskym správam nemohol prihliadať pri svojom rozhodovaní. V zmysle § 135 ods. 1, 2 SSP je totiž na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, v tomto prípade v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (24.05.2017). V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne po nadobudnutí právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ak by ho žalobkyňa vedela preukázať novými odbornými lekárskymi nálezmi a správami, žalobkyňa môže opätovne požiadať príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o priznanie invalidného dôchodku. V novom konaní bude následne opätovne posúdený jej zdravotný stav vo vzťahu k splneniu podmienok na priznanie požadovanej dávky (invalidného dôchodku) spôsobom stanoveným Zákonom o sociálnom poistení. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho konania a rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. 26. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa v konaní nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).