Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sa/21/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200255 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200255.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. U. XX, XXX XX H. U., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. júna 2017, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.03.2017 zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 14.02.2017 podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o sociálnom poistení) s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec zo dňa 14.02.2017 žalobca nie je invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola posudkovým lekárom určená na 35%. 2. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.06.2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že sa stotožňuje so závermi prvostupňového rozhodnutia. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z lekárskeho posudku posudkového lekára pobočky Lučenec zo dňa 14.02.2017 a z lekárskeho posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02.06.2017. V zmysle uvedených lekárskych posudkov bolo u žalobcu ako rozhodujúce ochorenie pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určené ochorenie - psychické problémy. Toto ochorenie bolo vyhodnotené ako Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, stredne ťažké formy podľa kapitoly V, položky 3, písmeno a) prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení a bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%. 4. V lekárskom posudku posudkoví lekári vychádzali z nasledujúcich lekárskych nálezov: Psychiatrické vyšetrenie Všeobecná nemocnica Rimavská Sobota zo dňa 28.04.2016, zo dňa 13.01.2017 a zo dňa 19.05.2017, prepúšťacia správa z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení vo Všeobecnej nemocnici Rimavská sobota od 25.11.2016 do 9.12.2016, psychologické vyšetrenie ambulancie klinickej psychológie Rimavská Sobota, K.. O. T. zo dňa 12.4.2017, neurologické vyšetrenie Univerzitná nemocnica Martin, konziliárna neurologická ambulancia zo dňa 8.3.2016, neurologické vyšetrenie odbornej ambulancie Fiľakovo, Poltár, K.. K. K. zo dňa 17.8.2016, MRAG vyšetrenie precerebrálnych magistr. tepien z marca 2016, MRI vyšetrenie mozgu s MRA z marca 2016, doplnené kontrolné MRI vyšetrenie C chrbtice zo dňa 20.6.2016 a kardiologické vyšetrenie odbornej ambulancie Rimavská Sobota, K.. K. I. zo dňa 4.5.2016. 5. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na to, že počas ambulantnej liečby v minulosti bol stav žalobcu hodnotený ako depresívne epizódy. Zhoršenie jeho zdravotného stavu bolo dôvodom hospitalizácie v novembri 2016. V popredí s prejavmi subkompenzovanej dystýmnej symptomatiky, so somatoformnými prejavmi. Hospitalizáciou bol u žalobcu dosiahnutý ústup pôvodných prejavov s ústupom afektifity. Diagnostický stav bol uzavretý ako dystýmia, ktorá spadá pod depresiu, je považovaná za jej ľahšiu formu. Ide v podstate o dlhodobú subdepresiu, ale je hodnotená ako samostatná klinická jednotka. Na základe uvedeného diagnostického zhodnotenia priebehu ochorenia a pri pozitívnom efekte liečby bola preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu stanovená na úrovni 35%, čo je dolná hranica pre stredne ťažké formy depresívnych prejavov. 6. Ohľadne iných zdravotných postihnutí bolo v lekárskych posudkoch, ako aj v preskúmavanom rozhodnutí konštatované, že tieto svojím charakterom neodôvodňujú percentuálne zvýšenie, a teda neovplyvňujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaný poukázal na to, že po kardiopulmonálnej stránke neboli preukázané štrukturálne zmeny, kardiálne je žalobca minimálne symptomatický, hypertenzia je na úrovni 1. st. kompenzovaná. Z neurologických vyšetrení vyplýva (MR vyšetrenie mozgu, MR vyšetrenie ciev zásobujúcich mozog, EEG vyšetrenie a MR vyšetrenie krčnej chrbtice), že nevysvetľujú uvádzané subjektívne ťažkosti a neurologický nález žalobcu bol opakovane fyziologický. 7. Žalovaný po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastným vyšetrením posudkového lekára, ktorý vyhodnotil zdravotný stav žalobcu, zotrval na tom, že záver o posúdení zdravotného stavu žalobcu a o určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35% je správny. 8. Dňa 06.07.2017 bolo správnemu súdu doručené podanie žalobcu označené ako „Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 7. marca 2017“. Žalobca uviedol, že s rozhodnutím Sociálnej poisťovne nesúhlasí, pretože nezobrali do úvahy jeho ťažkosti chrbtice a hlavy, ktoré sú také veľké, že nevládze vykonávať súvisle nijakú prácu. Uviedol ešte, že je držiteľom preukazu zdravotne ťažko postihnutej osoby, ktorý mu bol vydaný 24.08.2015 a týka sa postihnutia chrbtice. Na výzvu súdu, aby žalobca predložil alebo označil rozhodnutie žalovaného, ktorého prieskumu sa v tomto konaní domáha, žalobca predložil rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 07.06.2017. 9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. V podstate žalovaný uviedol rovnaké skutočnosti a závery, ktoré sú obsahom preskúmavaných rozhodnutí. K námietke žalobcu o tom, že sa nezaoberal zdravotnými ťažkosťami chrbtice a hlavy, pre ktoré žalobca nevládze vykonávať súvisle nejakú prácu, bola žalovaným vyhodnotená ako nedôvodná. Žalovaný poukázal na to, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený z podkladov, z lekárskych správ predložených ku dňu posúdenia zdravotného stavu, t.j. aj z neurologických vyšetrení žalobcu. Na základe uvedeného žalovaný potom žiadal, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 10. V replike žalobca uviedol, že žiada, aby bolo nariadené riadne pojednávanie vo veci. 11. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) Zákona č. 162/20015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP). 12. Na pojednávaní žalobca uviedol, že nesúhlasí s tým, ako bol jeho zdravotný stav vyhodnotený posudkovými lekármi. Uviedol tiež, že jeho zdravotné problémy sú nadľahčované aj zo strany jeho ošetrujúcich lekárov. 13. Poverená zástupkyňa žalovaného odkázala na písomné vyjadrenie, ktoré bolo predložené vo veci. Uviedla, že zdravotný stav žalobcu bol opakovane posudkovým lekárom vyhodnotený a žiada správnu žalobu zamietnuť. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Správny súd preskúmal správnou žalobou, napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu a z dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 203 ods. 3 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, preto správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 18. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného preto potom správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu. 19. Správny súd sa podrobne oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, ako aj s lekárskymi posudkami, v ktorých bol hodnotený zdravotný stav žalobcu. K hodnoteniu zdravotného stavu žalobcu správny súd uvádza, že posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne sú v zmysle Zákona o sociálnom poistení odborne kompetentné osoby na posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok. Správny súd pri súdnom prieskume rozhodnutia o invalidnom dôchodku preveruje zákonnosť postupu orgánov verejnej správy a správnosť nimi konštatovaných záverov, a v rámci toho aj závery lekárskych posudkov. Konkrétne vo vzťahu k lekárskym posudkom posudzuje, či tieto ako podklad rozhodnutia o invalidnom dôchodku boli úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso 16/2014 zo dňa 28.10.2015). 20. V posudzovanom prípade bolo ako rozhodujúce zdravotné ochorenie, ktoré má rozhodujúci vplyv na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť určené psychické ochorenie - duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, stredne ťažké formy - zaradené do kapitoly V, položka 3, písm. a), prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení. Pre túto položku je stanovené rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 až 45%. Posudkoví lekári v lekárskych posudkoch preskúmateľným spôsobom odôvodnili, prečo určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici uvedeného rozpätia. Ich záver zodpovedá záverom psychiatrických vyšetrení, ako aj záveru psychologického vyšetrenia zo dňa 12.04.2017. 21. Pokiaľ ide o ďalšie zdravotné ochorenia žalobcu, z neurologických vyšetrení zo dňa 08.03.2016 a 17.08.2016, ako ani z kardiologického vyšetrenia zo dňa 04.05.2016 nevyplýva, že by mal žalobca také zdravotné ťažkosti, ktoré by ovplyvňovali jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. 22. Žalobca v administratívnom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali iné závery ohľadne jeho zdravotného stavu ako tie, ktoré boli konštatované posudkovými lekármi. 23. Správny súd preto považuje rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, za správne a v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu žalobcu zamietol. 24. Žalobca na pojednávaní pred správnym súdom vyjadril aj nespokojnosť s prístupom svojich ošetrujúcich lekárov. Správny súd k tejto námietke prednesenej na pojednávaní uvádza, že tak orgány verejnej správy rozhodujúce o nárokoch o invalidný dôchodok, ako aj správny súd pri preskúmavaní ich rozhodnutí, vychádzajú z odborných lekárskych nálezov ošetrujúcich lekárov žiadateľov o invalidný dôchodok. Pokiaľ žalobca pociťuje nespokojnosť vo vzťahu k jeho ošetrujúcim lekárom, je jeho oprávnením prípadne zmeniť ošetrujúceho lekára. 25. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 a contrario SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).