Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/98/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200466 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200466.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: Kremnické vrchy pre život, so sídlom Bartošova Lehôtka 170, 967 01 Bartošova Lehôtka, IČO: 42 396 557, zastúpený právnym zástupcom: Bardač s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO 47 243 252 proti žalovanému: Hlavný banský úrad, so sídlom Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, IČO: 31 780 270, za účasti osoby zúčastnenej na konaní: REGOS s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 1793/2, 941 04 Bratislava, IČO: 36 640 638, zastúpená právnym zástupcom: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 539 - 959/2017 zo dňa 23. mája 2017, takto r o z h o d o l : I.Súd rozhodnutie žalovaného Hlavného banského úradu Banská Štiavnica č. 539-959/2017 zo dňa 23. mája 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení vydanom tunajším súdom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov. III. Osoba zúčastnená na konaní nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňový orgán verejnej správy Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici (ďalej len „OBÚ"), rozhodnutím č. 24 - 881/2017 zo dňa 21. 3. 2017, rozhodol tak, že žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií podanej podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o slobode informácií" alebo "Infozákon") o sprístupnenie (i) Plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska bentonitu v katastri obce A. R. (ďalej len „POPD") spoločnosti REGOS s.r.o., IČO: 36 640 638, so sídlom Prievozská 4D, Bratislava, a (ii) rozhodnutia o rozšírení dobývacieho priestoru Lutila I a Stará Kremnička III v časti sprístupnenia POPD nevyhovel na základe § 11 ods. 1 písm. c) a podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a v časti sprístupnenia rozhodnutia o rozšírení dobývacieho priestoru Stará Kremnička III ju odmietol sprístupniť na základe § 15 ods. 1 Infozákona z dôvodu, že takouto informáciou nedisponuje. 2. Na základe podaného odvolania žalobcu rozhodoval žalovaný ako odvolací orgán, ktorý rozhodnutím č. 539 - 959/2017 zo dňa 23. mája 2017, rozhodol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. tak, že mení prvostupňové rozhodnutie nasledovne: "V odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v predposlednom odseku na str. 2 vypúšťa druhú časť vety v znení cit.: „Je to aj určitá forma obchodného tajomstva spoločnosti."" 3. Podstatným dôvodom rozhodnutia žalovaného bol záver, že spoločnosť REGOS s.r.o. v stanovisku z 13. 5. 2015 síce uviedla, že aj to, že POPD predstavuje určitú formu obchodného tajomstva, prvostupňový orgán však nesprístupnil požadovanú informáciu nie z dôvodu, uvedeného v § 10 Infozákona, teda že ide o obchodné tajomstvo, ale ako uviedol v odôvodní, postupoval podľa § 11 ods. 1 písm. c) Infozákona, čo zdôvodňoval tým, že POPD je autorským dielom a duševným vlastníctvom spoločnosti. 4. Vyhovel odvolacej námietke, že sprístupnenie informácie týkajúce sa ochrany životného prostredia nemožno odmietnuť s poukazom na obchodné tajomstvo, pretože záujem verejnosti na informácie týkajúce sa ochrany životného prostredia prevažuje nad ochranou obchodného tajomstva súkromného subjektu, čo vyplýva z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pochybenie v argumentácii týkajúcej sa obchodného tajomstva, odstránil odvolací orgán zmenou napadnutého rozhodnutia. Dôvod nesprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm. c) Infozákona, ktorý aplikoval prvostupňový orgán, sa netýka obchodného tajomstva. 5. Podľa žalovaného POPD nemá charakter informácie, týkajúcej sa ochrany životného prostredia. Je to vlastne technická dokumentácia, projekt, ktorý rieši všetky aspekty vykonávania banskej činnosti. Základnou informáciou, ktorá sa týka ochrany životného prostredia, je vyjadrenie, prípadne rozhodnutie príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny, ktoré je výsledkom riešenia stretov záujmov vykonávania banskej činnosti a záujmov ochrany prírody a krajiny, a nie POPD. 6. Žiadne ďalšie odvolacie námietky žalovaný neuznal. 7. K tvrdeniu, že prvostupňový orgán je viazaný Smernicou o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí uviedol, že smernice nie sú bezprostredne aplikovateľné. Smernica je záväzná len pre členský štát, ale len čo do výsledku a cieľa, ktorý je v nej obsiahnutý. Členský štát je povinný prijať vnútroštátny predpis, implementačný akt, ktorým prevedie smernicu do svojho právneho poriadku. Citovaná smernica je implementovaná do Infozákona, ktorého ustanovenie § 11 ods. 1 písm. c) aplikoval prvostupňový orgán. 8. Uzavrel, že odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal príslušný orgán, pričom postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje zákonom predpísané náležitosti. 9. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného. Navrhoval: A. zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, ďalej aby sú uložil Obvodnému banskému úradu v Banskej Bystrici povinnosť sprístupniť žalobcovi dotknutý plán otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska bentonitu spoločnosti REGOS s.r.o., a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 193 , § 191 na ods. 1, ods. 3 písm. a) SSP). Eventuálne navrhoval: B. Zrušiť rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a vrátiť vec Obvodnému banskému úradu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie (§ 191 na ods. 1, ods. 3 písm. a) a ods. 4 SSP). 10. Žalobca v žalobe uplatnil najmä tieto žalobné námietky (body 11-17): 11. Žalobca sa domáha ochrany jeho subjektívnych práv vyplývajúcich najmä z -čl. 26 odsek 1, 5; čl. 44, čl. 45 Ústavy SR -čl. 4, čl. 6, čl. 7 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) -čl. 3 ods. 1, čl. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. 1. 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí -§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) -zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) 12. Žalobca namieta zmätočnosť výroku rozhodnutia žalovaného, keďže výrok napadnutého rozhodnutia mení iba odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. Správny poriadok pripúšťa iba zmenu vo výrokovej časti rozhodnutia napadnutého odvolaním, nie zmenu v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žaloba mal v odvolacom konaní buď zmeniť alebo zrušiť, inak odvolanie zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že vlastne zrejme chcel potvrdiť prvostupňové rozhodnutie. Namieta tiež nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože výrok nekorešponduje s jeho odôvodnením. Žalovaný de facto potvrdil prvostupňové rozhodnutie, na rovnakom základe. 13. Namieta nesprávne právne posúdenie - aplikáciu § 11 ods. 1 písm. c) Infozákona, hoci podmienky na jeho aplikáciu splnené neboli, keďže: (i) sprístupnením POPD nemožno porušiť ochranu duševného vlastníctva, (ii) opomínajú reštriktívny výklad obmedzení (§ 12 Infozákona), (iii) aplikáciu obmedzenia celkom vylučujú kolidujúce práva žalobcu (test proporcionality). 14. Ad (i)/ Podľa žalobcu niet najmenšieho dôvodu, aby POPD naplnil znaky pozitívneho vymedzenia predmetu autorské práva uvedené v § 3 a 4 autorského zákona. Nemá jedinečný charakter, pretože osoba projektanta je zastupiteľná a nemá ani tvorivý charakter, pretože existujúca právna úprava kladie dôraz na prísne technické a overiteľné náležitosti. Informácie v ňom nie sú jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 26. 1. 2012 sp. zn. 6S/19761/2010; rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 4. 2014 sp. zn.13S/94/2013. Navrhol aby si súd postupom podľa § 84 SSP vyžiadal POPD a jeho obsah sám posúdil z pohľadu Autorského zákona. 15. POPD nie je predmetom autorského práva aj z dôvodu, že tak stanovuje negatívne vymedzenie predmetu autorského práva podľa § 5 písm. a) a b) Autorského zákona. Poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/17/2002 zo dňa 13.06.2002, z ktorého vyplýva že schválením (povolením) určitého dokumentu úradným rozhodnutím sa taký dokument stáva súčasťou takéhoto úradného rozhodnutia. Schválenie územnoplánovacej dokumentácie vylučuje jej ochranu podľa autorského zákona. Preto je aplikácia § 11 odsek 1 písm. c) Infozákona na POPD vylúčená. 16. Ad (ii)/ Rozhodnutie žalovaného (aj prvostupňového orgánu) nerešpektuje pravidlo selekcie stanovené v § 12 Infozákona. Odporujú zásade proporcionality v záujme minimalizácie zásahu do základných práv žalobcu. Ak by sa teda v POPD nachádzala určitá čiastková informácia, ktorú by bolo možné nesprístupniť, čo žalobca popiera, aj tak by žalovaný (a prvostupňový orgán) nemohli nesprístupniť ostatné čiastkové informácie obsiahnuté v Pláne, k čomu však z ich strany nepochybne došlo. V súlade s konštantnou judikatúrou sa neumožňuje paušálne a kompletne utajiť celý dokument, vrátane v ňom obsiahnutých všetkých čiastkových informácií, bez ohľadu na ich skutočnú povahu a potrebu ich utajovania. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. PL. ÚS 2/10 zo dňa 30. 3. 2010 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sži/2/2009 zo dňa 22. 9. 2009. 17. Ad (iii)/ Informácie, ktoré žiada žalobca majú navyše takú osobitnú povahu, ktorá celkom vylučuje aplikáciu § 11 ods. 1 písm. c) Infozákona, a to aj pre prípad ak by inak boli naplnené podmienky pre jeho aplikáciu (podľa žalobcu naplnené však nie sú). Odôvodňuje to tým, že: A. POPD obsahuje zásadné informácie o životnom prostredí (vrátane informácií o emisiách do životného prostredia). Poukázal na čl. 4 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý má prednosť aj pred Infozákonom. Toto ustanovenie založilo subjektívne právo žalobcu, aby žiadosť nebola zamietnutá ani keby Plán obsahoval určité informácie chránené právom duševného vlastníctva, čo však žalobca odmieta. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/22/2014 zo dňa 9. 6. 2015. B. POPD obsahuje zásadné informácie o životnom prostredí, o šetrnom využívaní prírodných zdrojov a o nakladaní s majetkom štátu ktorých povinnosti sprístupnenia pre žalovaného (i prvostupňový orgán) vyplýva priamo z Ústavy SR (čl. 26 ods. 1, ods. 4 a ods. 5, čl. 44 ods. 1, ods.4 a čl. 45). Právo na priaznivé životné prostredie a právo na šetrné využívanie prírodných zdrojov, by boli celkom iluzórnymi právami, pokiaľ by právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia neumožnilo verejnosti efektívne sa domôcť takých informácií dostupných orgánom verejnej moci, ktoré sú rozhodné pre efektívnu verejnú kontrolu ich dodržiavania. Pokiaľ by verejnosť nemala prístup k plánu, nemala by žiadnu reálnu možnosť kontroly racionálneho využívania nerastného bohatstva. Poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06-59 zo dňa 28.6.2006. C. POPD obsahuje zásadné informácie o životnom prostredí, teda aj v prípade, ak by vnútroštátne predpisy opomenulo povinnosť prednostnej aplikácie testu proporcionality pred aplikáciou každého dôvodu obmedzenia prístupu k informáciám, tak by sa použil priamy účinok, resp. aspoň nepriamy účinok čl. 4 ods. 2 predposledného pododseku smernice 2003/4 (taký výklad je možný za aplikácie Aarhuského dohovoru, ako aj za použitia ústavne konformného výkladu). Poukázal na judikatúru súdneho dvora EÚ k povahe citovaného ustanovenia smernice. Podľa žalobcu zákonodarca Únie stanovil, že zváženie protichodných záujmov sa má vykonať v každom jednotlivom prípade. 18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol odmietnuť podľa § 28 SSP, resp. zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov (body 19-29): 19. Žalovaný uviedol, že Infozákon upravuje aj obmedzenia prístupu k informáciám. Je zrejmé, že žalobcovi ide o informácie o životnom prostredí a o stave životného prostredia. Žalovanému uniká zmysel požadovať v konaní podľa zákona č. 211/2000 Z. z. POPD, ktoré také informácie neobsahuje. 20. Požadovanie POPD od obvodného banského úradu, ako informácie o životnom prostredí a o stave životného prostredia a zavádzanie správneho súdu v žalobe tým, že POPD obsahuje zásadné informácie o životnom prostredí a o stave životného prostredia, považuje žalovaný za zneužitie práva. 21. Žalobca zavádza súd, ak tvrdí že má právo na šetrné využívanie prírodných zdrojov v zmysle čl. 44 ústavy SR. Z citovaného ustanovenia vyplýva len povinnosť štátu dbať o šetrné využívanie prírodných zdrojov, pričom, čo sa týka nerastného bohatstva, podrobnosti o právach a povinnostiach upravuje zákon č. 44/1988 Z. z. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon). Využívanie nerastného bohatstva, povoľované štátom prostredníctvom orgánov štátnej banskej správy, po vyjadrení dotknutých kompetentných orgánov štátnej správy ochrany životného prostredia, nemôže ohroziť žalobcovo právo na priaznivé životné prostredie. 22. K namietanej zmätočnosti výroku rozhodnutia žalovaný uviedol, že zmena ktorejkoľvek časti rozhodnutia je v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku. Uviedol dôvod zmeny prvostupňového rozhodnutia v súlade s argumentáciou uvedenou v odôvodnení svojho rozhodnutia. Uvedenou zmenou odstránil pochybenie prvostupňového orgánu. Potom neprichádzalo do úvahy zamietnutie odvolania a potvrdenie prvostupňového rozhodnutia. Nesúhlasil ani s tvrdenou nepreskúmateľnosťou. Ak vo výroku žalovaný uviedol ako mení prvostupňové rozhodnutie, tak v odôvodnení uviedol dôvod pre túto zmenu. 23. Názor žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci považuje žalovaný za nesprávny. POPD má charakter architektonického diela, pretože obsahuje projektové, technické riešenia a je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti a to nemá nič spoločné s tým, že takéto požiadavky na POPD neustanovuje § 6 ods. 2 písm. e) v spojení s prílohou č. 3 vyhlášky 89/1988 Zb. POPD neobsahuje informácie o životnom prostredí, ani o šetrnom nakladaní s prírodným hatstvom, ako s majetkom štátu. Poukázal na znenie § 123 Občianskeho zákonníka a na čl. 4 ods. 1 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že nerastné bohatstvo je vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorá ako vlastník má právo s ním nakladať. 24. POPD, ako projekt dobývania nerastu z výhradného ložiska, nemôže obsahovať informácie o nakladaní s vydobytým nerastom, a nie to ešte o nakladaní s nerastným bohatstvom, vlastníctvom Slovenskej republiky. 25. Poznamenal, že medzi konaním, na ktoré poukazuje žalobca a konaním, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu je podstatný rozdiel v tom, že obvodný banský úrad, ktorý je povinnou osobou v zmysle Infozákona nedal vypracovať POPD, ale jeho vypracovanie zadala a hradila ho z vlastných prostriedkov spoločnosť REGOS s.r.o., ktorá je jeho majiteľom. 26. K poukazovaniu na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne žalovaný uviedol, že nemožno stotožňovať význam slova audit (revízia) s POPD ako výsledkom duševnej tvorivej činnosti autora. Žalobca účelovo prispôsobuje svoje tvrdenia ustanoveniam Autorského zákona, ktoré ustanovujú negatívne vymedzenie predmetu autorského práva. K poukazovaniu na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici uviedol, že je diametrálny rozdiel medzi územnoplánovacou dokumentáciou a POPD. Konštatoval, že obvodný banský úrad neschvaľuje POPD, ale povoľuje banskú činnosť podľa schváleného POPD. 27. Žalovaný považuje za duševné vlastníctvo POPD ako celok a preto pri rozhodovaní vychádzajúc z nesúhlasu organizácie s jeho sprístupnením, nevidel možnosť na aplikáciu § 12 Infozákona. 28. K tvrdenej absencii reálnej možnosti kontroly racionálneho využívania nerastného bohatstva v prípade ak by verejnosť nemala prístup k platným POPD, žalovaný uviedol, že ide o absurdný názor. Nastolil otázku, že načo potom máme orgány štátnej správy, ktorým táto kompetencia vyplýva zo zákona. Uviedol, že nechce spochybniť právo verejnosti na informácie o životnom prostredí a tiež právo verejnosti na účasť v rozhodovacom procese, ale aj to má legislatívne dané pravidlá. V prípade činností, ktoré podliehajú hodnoteniu ich vplyvov na životné prostredie, je zákonom daná možnosť verejnej kontroly povoľovania takej činnosti. Žiadne ustanovenie neupravuje právo verejnosti na kontrolu vykonávania povolenej činnosti a teda ani racionálneho využívania nerastného bohatstva. V prípade banskej činnosti, naplánovanej v predmetnom POPD, sa nejedná o činnosť, ktorá podliehala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z., žalovanému sa preto javí nepochopiteľné enormné úsilie žalobcu získať POPD, najmä ak banská činnosť podľa neho je právoplatne povolená. 29. Smernice nie sú bezprostredne aplikovateľné orgánom štátnej správy. Členský štát je povinný prijať implementačný akt, ktorým prevedie smernicu do svojho právneho poriadku. Jednotlivec má právo domáhať sa len vnútroštátneho právneho predpisu, nie smernice. 30. Žalobca v replike uviedol, že za zmenu rozhodnutia prvostupňového orgánu súdna judikatúra nepovažuje situáciu, keď správny orgán zmení iba text odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. V prípade ak je výrok rozhodnutia v súlade so zákonnou úpravou, avšak je potrebné iné odôvodnenie, odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdí a v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie, ktoré dôvody ho viedli k jeho rozhodnutiu, pričom vysvetlí, s ktorými dôvodmi prvostupňového rozhodnutia sa nestotožňuje a prečo. Vyplýva to aj z komentára Správneho poriadku. Zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe. Nepoužitie priameho ani nepriameho účinku smernice by znamenalo porušenie povinnosti členského štátu postupovať podľa čl. 4 ods. 3 zmluvy o Európskej únii, s tým spojenou ich zodpovednosťou za spôsobenú škodu. Pokiaľ by súd zvažoval nepriznať smernici ani nepriamy ani priamy účinok, potom by správny súd bol povinný podľa § 267 ods. 1 písm. b) zmluvy o fungovaní Európskej únie podať návrh na Súdny dvor EÚ na posúdenie prejudiciálnej otázky, či má alebo nemá čl. 3 ods. 1 a čl. 4 smernice 2000/4 priamy účinok. 31. Žalovaný v duplike uviedol, že tvrdenie žalobcu považuje za účelový výklad ustanovení právnych predpisov pre potreby žalobcu. Organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, má právo nakladať len s vydobytým nerastom, ktorý už nie je majetkom štátu. 32. K podanej žalobe sa tiež vyjadrila osoba zúčastnená na konaní, ktorej súd na jej návrh uznesením č.k. 23S/98/2017-108 zo dňa 5.6.2018 priznal postavenie osoby zúčastnenej na konaní v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) a písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Pripojila sa k stanovisku žalovaného a navrhovala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 33. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (na návrh žalovaného) na deň 15. 08. 2018, ktorého sa zúčastnili účastníci konania, ako aj osoba zúčastnená na konaní, ktorú súd o pojednávaní upovedomil v zmysle § 107 ods. 4 SSP. 34. Žalobca na pojednávaní zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe, zároveň reagoval na stanoviská žalovaného a osoby zúčastnenej na konaní, ktoré mu boli doručené pred pojednávaním. Uvádzal, že za podstatnú považuje najmä zmätočnosť výroku rozhodnutia žalovaného, ktorý ak chcel prvostupňové rozhodnutie potvrdiť, mal odvolanie zamietnuť a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdiť, a nie meniť odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, pričom zostalo akoby nerozhodnuté o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Zdôraznil, že v prípade POPD sa nejedná o autorské dielo, ide o podklad pre rozhodnutie orgánu verejnej správy obsahujúci údaje aj z oblasti životného prostredia, pričom takýto podklad má byť žalobcovi sprístupnený postupom podľa Infozákona. 35. Zástupca žalovaného na pojednávaní navrhoval žalobu zamietnuť, pretože rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, v správnom konaní boli dodržané všetky relevantné právne predpisy, vrátane aplikovaného lex specialis. Navyše, v plnom rozsahu žalovaný rešpektoval aj právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený v rozsudku č. k. 23S/33/2016 - 95 zo dňa 23.11.2016. 36. Právny zástupca osoby zúčastnenej na konaní na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení podanom v konaní a navrhol, rovnako ako aj prokurista, žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 37. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne aj miestne príslušný na prejednanie predmetnej žaloby, v rozsahu a z dôvodov namietaných v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a celý postup týchto orgánov v administratívnom konaní, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti namietanej zmätočnosti výroku rozhodnutia žalovaného, ako aj jeho nepreskúmateľnosti, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci mu na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. g) SSP a § 191 ods. 4 SSP. 38. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 40. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Z administratívneho spisu súd mal preukázané skutkové okolnosti veci, a to že žalobca je občianskym združením - ekologickou organizáciou. Konanie vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie POPD začalo doručením žiadosti dňa 19. 10. 2015 prvostupňovému orgánu. 42. Žiadosť bola zamietnutá Obvodným banským úradom v Banskej Bystrici rozhodnutím z 26. 10. 2015, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené žalovaným rozhodnutím z 10. 12. 2015. Obe rozhodnutia boli zrušené a vec vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 23S/33/2016-95 zo dňa 23. 11. 2016 s vysloveným právnym názorom, že orgány verejnej správy vec nesprávne právne posúdili pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií. V bode 44 odôvodnenia rozsudku správny súd konštatoval, že ak banský zákon ukladá spoločnosti REGOS s.r.o. povinnosť vypracovať plán otvárky, prípravy a dobývania (§ 32 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb.) a zároveň vyhláška č. 89/1988 Zb. ukladá povinnosť predložiť ho k žiadosti o povolenie otvárky, prípravy a dobývania, možno jednoznačne konštatovať, že túto povinnosť jej ukladá zákon. Zároveň možno konštatovať, že aj zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti ukladá povinnosť predložiť predmetný plán (§ 10 ods. 1). Súd konštatoval, že je pritom druhoradé, že zúčastnená osoba so sprístupnením informácie nesúhlasila. Zo záverov súdu vyplynulo, že REGOS s.r.o. neposkytla povinnej osobe také informácie, ktoré by nemala povinnosť poskytnúť. Preto správny súd v ďalšom konaní uložil orgánom verejnej správy opätovne posúdiť žiadosť žalobcu z pohľadu, či je možné požadovanú informáciu sprístupniť. Len v prípade, že dospeje k inému dôvodu, pre ktorý nie je možné požadovanú informáciu sprístupniť, ako je uvedený v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií, môže nevyhovieť žiadosti o sprístupnenie informácie. 43. V ďalšom konaní obvodný banský úrad vyzval REGOS s.r.o. v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z., aby sa písomne vyjadrila, či súhlasí so sprístupnením jeho POPD. Spoločnosť v liste zo 6. 3. 2017 uviedla, že naďalej trvá na svojom stanovisku zo dňa 13. 5. 2015 (uviedla v ňom, že nesúhlas odôvodňuje tým, že ide o duševné vlastníctvo organizácie a predstavuje určitú formu obchodného tajomstva) a nesúhlasí so sprístupnením. 44. Z postoja spoločnosti REGOS s.r.o (stanovisko zo dňa 13.05.2015, vyjadrenia v predchádzajúcom súdnom konaní) vyplynulo, že vopred vyjadrila nesúhlas so sprístupnením POPD tretím osobám. POPD má podľa nej obdobný charakter ako projektová dokumentácia v rámci stavebného konania, pretože obsahuje výsledky duševnej tvorivej činnosti, teda je autorským dielom a požíva ochranu podľa Autorského zákona. Uplatnila zákonné právo na utajenie výsledkov svojich geologických prác v podanej záverečnej správe, a to na obdobie 10 rokov, až do roku 2020. Žalobca nemá právo na prístup k žiadaným informáciám. Sprístupnením jej POPD, napriek výslovnému nesúhlasu spoločnosti REGOS s.r.o., by došlo k hrubému zásahu a porušeniu práv spoločnosti, ako aj ku konaniu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 45. Obvodný banský úrad rozhodnutím č. 24-881/2017 zo dňa 21. 3.2017 nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácie podľa § 11 ods. 1 písm. c) Infozákona (možné porušenie duševného vlastníctva). 46. Žalovaný vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že mení prvostupňové rozhodnutie, avšak z jeho textu vyplýva, že zmenil len odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací orgán osobitne poukázal na to, že prvostupňový orgán nezamietol žiadosť preto, že ide o obchodné tajomstvo, ale, že POPD je autorským dielom. 47. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 211/2000 Z.z.; povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas. 48. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z.; všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 49. Podľa § 3 ods. 1,2,6 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon; Predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia. Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo1) alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1. Architektonickým dielom je najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, stavba, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo architektonického dizajnu. 50. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) bod 1 vyhlášky Slovenského banského úradu č. 89/1988 Zb.; Organizácia vyhotoví a predloží k žiadosti o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska hlbinným a povrchovým spôsobom plán otvárky, prípravy a dobývania podľa prílohy č. 3. 51. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.; ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 52. Pokiaľ žalobca namietal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd uznal opodstatnenosť tejto žalobnej námietky z nasledovných dôvodov: 53. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku tak, že mení prvostupňové rozhodnutie nasledovne: „V odôvodnení napadnutého rozhodnutia v predposlednom odseku na strane 2 vypúšťa druhú časť vety v znení cit.: „ je to aj určitá forma obchodného tajomstva v spoločnosti“ “. Nič iné vo výroku svojho rozhodnutia neuviedol. 54. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa pri rozhodovaní aplikujúc ustanovenie § 59 ods. 2 Správneho poriadku dopustil vážneho procesného pochybenia. V tomto ustanovení je vymedzený postup odvolacieho orgánu, možnosti ako môže o odvolaní smerujúcom proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodnúť. 55. Ak právny predpis pripúšťa proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolanie, na jeho preskúmanie má účastník právny nárok, a odvolací orgán ho musí vybaviť a rozhodnúť o ňom. Odvolací orgán pritom uplatňuje svoje reformačné, kasačné alebo potvrdzovacie oprávnenie. Až vydaním rozhodnutia odvolacieho orgánu sa končí odvolacie konanie a odvolanie sa považuje za vybavené. Takýto stav môže nastať len vtedy, ak odvolací orgán rozhodne niektorým zo spôsobov uvedených v § 59 ods. 2 Správneho poriadku. 56. Z pojmového hľadiska pod zmenou treba rozumieť stav, keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán rozhodne inak (odlišne, opačne) ako prvostupňový orgán. Reformačný výrok odvolacieho orgánu sa stáva nezávislým od výroku rozhodnutia prvého stupňa, je novým vyriešením predmetu veci, a to spôsobom, ako vo výroku svojho rozhodnutia uvedie odvolací orgán (konajúc vo vlastnom mene). Odvolací orgán, teda zmenou rozhodnutia nahradzuje rozhodnutie prvého stupňa. 57. V danom prípade žalovaný konštatoval, že mení prvostupňové rozhodnutie tak, že vypúšťa konkrétnu určitú časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, avšak vo výroku svojho rozhodnutia vôbec neuviedol, ako rozhodol vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu na základe odvolania. V podstate sa vôbec nedotkol textu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, pritom výrok rozhodnutia je jadrom rozhodnutia, jeho záväznou časťou. 58. Neprichádza preto do úvahy, aby odvolací orgán spôsobom ako to vykonal zmenil len časť odôvodnenia rozhodnutia prvého stupňa. Je potrebné súhlasiť so žalobcom, že výrok rozhodnutia žalovaného je zmätočný, ak sa dotkol iba odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a žiadnym spôsobom nerozhodol o výroku. Tým, že žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia konštatoval, že mení prvostupňové rozhodnutie, pričom sa jedná o rozhodnutie o odvolaní, výroky rozhodnutia prvého stupňa boli vyradené z platnosti a záväznosti (ničím neboli nahradené). Z postoja žalovaného je však zrejmé, že takéto účinky nesledoval. Naopak, prvostupňové rozhodnutie považoval za vecne správne, aj keď z iných dôvodov t. j. jeho rozhodnutie, vzhľadom na obsah odôvodnenia, malo mať potvrdzujúci charakter, pričom s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia sa žalovaný mal vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. 59. Výrok rozhodnutia žalovaného nenapĺňa pojmové znaky zmeny prvostupňového rozhodnutia, o ktorom sa rozhodovalo v odvolacom konaní, ale ani potvrdzujúceho rozhodnutia. Neurčitý výrok rozhodnutia žalovaného sám o sebe zakladá dôvod zrušenia rozhodnutia v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti, a to bez toho, aby sa správny súd musel zaoberať vecnou stránkou napadnutého rozhodnutia žalovaného. 60. Z odôvodnia rozhodnutia žalovaného sa javí, že žalovaný výrok prvostupňového rozhodnutia, teda zaväzujúcu časť tohto rozhodnutia, meniť nechcel (nechcel rozhodnúť opačne) t. j. ide de facto o potvrdzujúce rozhodnutie, a nie meniace. 61. Judikatúra súdov považuje také rozhodnutia odvolacích orgánov, v ktorých chýba rozhodnutie o odvolaní, ak menili len odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia za rozporné s ustanovením § 59 ods. 2 Správneho priadku (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Sž/139/2002 zo súdnej praxe č. 6/2003 Správne právo strana 187-188, tiež sp. zn. 4Sž/74/2002). 62. Žalovaný postupoval z formálneho hľadiska nesprávne, pretože v skutočnosti prvostupňové rozhodnutie nezmenil, nevyplýva to ani z výroku jeho rozhodnutia, ani z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Ide o vadu rozhodnutia spôsobujúcu nezákonnosť, pretože žalobcovi bolo upreté právo na riadne druhostupňové rozhodnutie. Takýmto postupom došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, pretože jeho obsah (výroková časť) vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, ako žalovaný o predmete odvolacieho konania rozhodol, pričom je evidentné, že svojim postupom ukrátil žalobcu na jeho právach na spravodlivé konanie porušením ústavnej zásady dvojinštančnosti konania. 63. Pokiaľ žalovaný menil odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, nekonal ako oprávnený orgán, pričom o tom, o čom konať mal, o tom nekonal, ak vo vzťahu k výroku prvostupňového rozhodnutia nerozhodol žiadnym spôsobom. Uvedené pochybenie je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 64. Dôvodom zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia je tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť, pretože odôvodnenie nekorešponduje s jeho výrokom, čo je dôvodom zrušenia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V dôsledku tohto pochybenia sa súd ďalším žalobným námietkam nevenoval, pretože nebolo možné posúdiť správnosť úvahy žalovaného vo vzťahu k výroku aký by mal byť (avšak absentoval) vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. Správny súd nemôže nahrádzať rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej správy. 65. Žalovaný v ďalšom konaní nanovo posúdi odvolanie žalobcu v odvolacom konaní. Výrok svojho rozhodnutia bude formulovať tak, že buď zmení prvostupňové rozhodnutie, v prípade ak rozhodne inak ako prvostupňový orgán verejnej správy, alebo zruší prvostupňové rozhodnutie, ak zistí dôvody pre takýto postup, inak odvolanie zamietne a prvostupňové rozhodnutie potvrdí. 66. Podľa § 191 ods. 6 SSP je žalovaný orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku. 67. Žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech, súd priznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP v celom rozsahu, na zaplatenie ktorých zaviazal v zmysle tohto ustanovenia žalovaného. O výške trov žalobcu bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 68. Aplikujúc § 169 SSP súd rozhodol, že osoba zúčastnená na konaní nemá právo na náhradu trov konania, pretože súd nemal preukázané také trovy konania, ktoré by osobe zúčastnenej na konaní vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú jej správny súd uložil. Za takéto nemožno považovať využitie práva na zastúpenie advokátom, ani realizovanie práva vyjadriť sa vo veci v zmysle § 64 ods. 1 SSP. Pokiaľ by takéto trovy vznikli, správny súd by na ich zaplatenie osobe zúčastnenej na konaní zaviazal žalovaného, ako účastníka konania, ktorý v konaní nemal úspech. 69. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.