Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/107/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200515 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200515.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu haggi Group, s.r.o. so sídlom Boženy Němcovej 1080/13, 977 01 Brezno, IČO: 36628883, zast. JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. M. R. Štefánika č. 29/36, 997 01 Brezno, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101211816/2017 z 5. júna 2017 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č. 101211816/2017 z 5. júna 2017 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 100134202/2017 z 23. januára 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u daňového subjektu haggi GROUP, s.r.o. so sídlom Štúrova 40, Brezno (ďalej aj „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) daňovú kontrolu dane z príjmov s určeným začiatkom kontroly na 19. marca 2015 za zdaňovacie obdobie roku 2012, o ktorej výsledku bol spísaný protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15. februára 2016 (ďalej len „protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 23. februára 2016. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole v zákonnej lehote nevyjadril. Pred doručením protokolu uplatnil voči zamestnancom správcu dane vykonávajúcim daňovú kontrolu (D.. F. V. a H. A.) námietku zaujatosti, o ktorej správca dane spôsobom vyplývajúcim z ust. § 60 ods. 6, 7 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) nerozhodol. Poverením č. 102614401/2016 z 24. februára 2016 správca dane poveril vykonaním daňovej kontroly na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 u žalobcu D.. P. Q. a D.. I. F. a 24. februára 2016 pod č. 102615580/2016 zrušil poverenie na výkon daňovej kontroly u žalobcu s účinnosťou od 25. februára 2016 pre D.. V. a H. A.. Uvedenú skutočnosť žalobcovi oznámil podaním z 3. marca 2016. 2. Správca dane rozhodnutím č. 102888736/2016 zo 7. apríla 2016 (ďalej aj „prvé rozhodnutie správcu dane“) vyrubil daňovému subjektu rozdiel na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 vo výške 47 498,38 EUR, ktorá predstavovala rozdiel medzi daňou vyrubenou podaným daňovým priznaním (0,00 EUR) a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní (47 498,38 EUR). 3. Na základe odvolania podaného žalobcom žalovaný rozhodnutím č. 103555068/2016 z 18. júla 2016 (ďalej aj „prvé vydané rozhodnutie žalovaného“) uvedené rozhodnutie správcu dane zo 7. apríla 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie pre procesné pochybenia, ktorých sa správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dopustil. Vytkol mu, že o nariadenom výsluhu svedka F.. X. V., určenom na 15. decembra 2015 o 10,00 hod. žalobcu nesprávne upovedomil, keď čas jeho plánovaného výsluchu označil rozpätím 10,00 hod. - 12,00 hod., čím mu uprel právo klásť svedkovi pri ústnom pojednávaní otázky, vyplývajúce mu z ust. § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Za opodstatnenú považoval aj ďalšiu námietku žalobcu, že o výsluchu tohto svedka mala byť podľa § 19 ods. 1 Daňového poriadku spísaná zápisnica a nie vyhotovený úradný záznam. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu po ich posúdení nepovažoval za opodstatnené. Uložil správcovi dane povinnosť v ďalšom konaní odstrániť vytýkané procesné vady, tj. opätovne predvolať na výsluch svedka F.. X. V. a o jeho výsluchu žalobcu písomne vyrozumieť, aby boli zachované jeho práva vyplývajúce z ust. § 45 ods. 1 písm. e) a § 25 ods. 4 Daňového poriadku a po vyhodnotení skutočností zistených jeho výsluchom, v spojení s ďalšími dôkazmi získanými v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v súlade s ust. § 3 Daňového poriadku opätovne posúdiť, či náklady žalobcu vo výške 70 000,- EUR (sprostredkovateľská provízia za sprostredkovanie predaja nehnuteľností - predaj pozemkov na ul. G. „B. O.“, ktorý bude špecifikovaný nižšie), pre ktoré bol výsluch svedka F.. V. podstatný, (ne)spĺňajú podmienky uplatnenia v daňových výdavkoch v roku 2012 podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. (ďalej len „Zákon o dani z príjmov“). 4. Správca dane vo vyrubovacom konaní vytýkané procesné pochybenia odstránil a opätovne predvolal na výsluch svedka F.. V., ktorého sa žalobca osobne zúčastnil a kládol mu otázky. O jeho výsluchu spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní a po ďalšom doplnení dokazovania o listinné dôkazy, vyžiadané od žalobcu, resp. ním predložené z vlastnej iniciatívy oboznámil na ústnom pojednávaní dňa 20. januára 2017 za účasti zamestnancov správcu dane D.. I. F. a D.. P. Q. a za účasti žalobcu výsledky dokazovania vykonané vo vyrubovacom konaní po odvolaní, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní. 5. Správca dane rozhodnutím č. 100134202/2017 z 23. januára 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil daňovému subjektu rozdiel na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 vo výške 28 657,60 EUR, ktorý činil rozdiel medzi daňou vyrubenou podaním priznaním (0,00 EUR) a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní po odvolaní (28 657,60 EUR). 6. Počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní správca dane zistil skutočnosti, ktoré mali vplyv na vykázaný základ dane z príjmov právnickej osoby a ktoré zvyšovali výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami o 150 829,51 EUR, čo bolo dôvodom pre vznik jeho daňovej povinnosti podľa zákona o dani z príjmov vo výške 28 657,60 EUR. Jeho skutkové zistenia sa týkali: a) nákladov na pohonné hmoty, ktoré boli žalobcom zaúčtované vo výške 4 147,57 EUR, ale bez vedenia evidencie jázd ich nepreukázal, preto 20 % z týchto nákladov (829,512 EUR) správca dane z daňových výdavkov vylúčil, b) sprostredkovateľskej provízie vo výške 80 000,- EUR za sprostredkovanie predaja nehnuteľností (nebytové priestory F. XX-XX v B.), pretože ich zaúčtovaním do daňových nákladov v roku 2012 žalobca porušil ust. § 2 písm. i), písm. j), § 17 ods. 2 písm. a) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov. c) sprostredkovateľskej provízie vo výške 70 000,- EUR za predaj pozemkov na ul. G. v B. „B. O.“ podľa zmluvy o sprostredkovaní č. XXXXXXX a jej dodatku z 15. júna 2011 pre porušenie § 2 písm. i), § 17 ods. 2 písm. a) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov. 7. Vychádzal zo zistenia, že žalobca 6. apríla 2012 zaúčtoval do daňových výdavkov na základe fa č. 201200071, vystavenej spoločnosťou Kreka, s.r.o., Štúrova 22, Brezno dňa 28. februára 2012 poskytnutie sprostredkovateľskej provízie za sprostredkovanie obchodu - predaj nebytových priestorov F. vchody XX-XX v B. (pod č. FP 20120126) vo výške 96 000,- EUR (80 000,- základ dane + 16 000,- DPH) podľa zmluvy o sprostredkovaní č. XXXXXXX z 10. júna 2011, ktorá bola prílohou faktúry č. FP 20120126. Z jej čl. 3 bod 1 vyplynul nárok na províziu zrealizovaného obchodného prípadu podľa výšky hodnoty predaného majetku. Žalobca predložil aj dodatkovú zmluvu o sprostredkovaní z 15. júna 2011 medzi ním a spol. Kreka s.r.o, ktorá bola opatrená pečiatkou tohto subjektu s adresou sídla J. XX, B., ktorá bola podľa výpisu z obchodného registra platná len do 30. apríla 2010. V nej bola dohodnutá provízna cena pre daný obchodný prípad (nebytové priestory F. XX-XX) vo výške 150 000,- EUR s tým, že tento obchod bol zrealizovaný v roku 2011. Odmena za sprostredkovanie bola dohodnutá ako rozdiel medzi konečnou predajnou cenou (223 000,- EUR podľa kúpnej zmluvy z 11. septembra 2011) a províznou cenou (150 000,- EUR), po zaokrúhlení na celé desaťtisíce nadol, vrátane DPH. Odmena za sprostredkovanie mala byť podľa správcu dane správne vyčíslená sumou 70 000,- EUR (223 000 - 150 000 = 73 000 = približne 70 000,- EUR), napriek tomu bola sprostredkovateľom (Kreka s.r.o.) vyúčtovaná vo výške 96 000,- EUR. Uvedené rozpory sa správcovi dane nepodarilo odstrániť, pretože spoločnosť Verdin, s.r.o. ako právny nástupca zaniknutej spoločnosti Kreka, s.r.o. nemal v čase miestneho zisťovania správcom dane na adrese vedenej v obchodnom registri žiadne kancelárske priestory ani poštovú schránku. Preto, že faktúra č. 201200071 od spoločnosti Kreka s.r.o. časovo a vecne nesúvisela so zdaňovacím obdobím roku 2012 (kúpna zmluva bola uzavretá v roku 2011), pre rozpory v dohodnutej (70 000,- EUR) a vyčíslenej odmene za sprostredkovanie (96 000,- EUR), pre podpísanie dodatku k zmluve (15. júna 2011) spoločnosťou Kreka s.r.o. s otlačkom pečiatky, ktorá nezodpovedala údajom v obchodnom registri a pre nemožnosť objasnenia týchto rozporov, t.j. preverenia dodávateľsko- odberateľských vzťahov, týkajúcich sa uvedeného obchodného prípadu a pre neexistenciu právneho nástupcu sprostredkovateľa správca dane tento daňový výdavok neuznal. Nepovažoval ho za časovo a vecne súvisiaci so zdaňovacím obdobím roku 2012, pretože obchodný prípad - nebytové priestory F. vchody XX-XX bol zrealizovaný v roku 2011, čo bolo preukázané kúpnou zmluvou medzi žalobcom a spoločnosťou Stavmex Komjatice s.r.o. z 11. septembra 2011 a na jej základe bol realizovaný zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Pôvodná kúpna zmluva, týkajúca sa rovnakého predmetu kúpy, uzavretá 30. decembra 2009, nebola použitá na zavkladovanie do katastra nehnuteľností pre jej právne vady, čo malo byť podľa žalobcu dôvodom na vyhotovenie novej kúpnej zmluvy z 11. septembra 2011. Poukázal na ust. § 2 ods. 2 a § 5 ods. 1 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23 054/2002-92 zo 16. decembra 2012 a § 2 písm. j) Zákona o daní z príjmov a zdôraznil, že pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľností nadobúdateľom, u prevádzajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti nadobúdateľovi. Vzhľadom k tomu, že žalobca už v roku 2009 odovzdal predmetné nehnuteľnosti do užívania kupujúcemu - spoločnosti Stavmex Komjatice s.r.o., nebol účtovný prípad zrealizovaný v roku 201,2 z čoho vyvodil, že zaúčtovanie provízie za sprostredkovanie tohto predaja do daňových výdavkov roku 2012 pre časovú a vecnú nesúvislosť bolo porušením ust. § 2 písm. j) a § 17 písm. a) Zákona o dani z príjmov. Pre časovú a vecnú nesúvislosť obchodného prípadu F. XX-XX nevykonal navrhnutý dôkaz - výsluch svedka D.. X. F., štatutárneho zástupcu konajúceho - Stavmex Komjatice, s.r.o., pretože jeho výpoveď by uvedené skutkové zistenia a ich vyhodnotenie nemohla ovplyvniť. 8. V súvislosti s obchodným prípadom - predaj pozemkov na ul. G. v B. „B. O.“ vychádzal zo zistenia, že žalobca na základe zmluvy o sprostredkovaní č. XXXXXXX zo 16. júna 2011 zaúčtoval dňa 6. apríla 2012 do daňových výdavkov v roku 2012 (na účet č. XXXXXX) na základe faktúry č. 201200117 vystavenej spoločnosťou Kreka, s.r.o. dňa 30. marca 2012 províziu za sprostredkovanie predaja nehnuteľností vo výške 84 000,- EUR (70 000,- + 14 000,- DPH) faktúrou č. 20120125. Provízna cena bola dohodnutá vo výške 340 000,- EUR s tým, že cena za sprostredkovanie bola dohodnutá ako rozdiel medzi konečnou predajnou cenou (353 850,- EUR, s DPH vo výške 424 620,- EUR) a províznou cenou (340 000,- EUR) po zaokrúhlení na desaťtisíce nadol, vrátane DPH s tým, že obchodný prípad bol zrealizovaný v roku 2012 na základe kúpnej zmluvy z 15. februára 2012, uzavretej žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou OP centrum, s.r.o., Hviezdoslavova 3, Prievidza ako kupujúcim. Podľa nej mala byť odmena za sprostredkovanie správne vyčíslená sumou 80 000,- EUR (424 620 - 340 000 = 82 620,- EUR = približne 80 000,- EUR) ale na prijatej faktúre č. 201200117 od sprostredkovateľa spoločnosti Kreka, s.r.o. bola vyúčtovaná vo výške 84 000,- EUR. Za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov správca dane vykonal dokazovanie - miestne zisťovanie na adrese právneho nástupcu zaniknutej spoločnosti Kreka s.r.o. (ako bolo vyššie uvedené), vypočul svedka F.. V., oboznámil sa s čestným prehlásením P. A., konateľa spoločnosti Kreka, s.r.o. a dospel k záveru, že sprostredkovanie predaja pozemkov na ul. G. v B. - „B. O.“ nebolo v prospech žalobcu spoločnosťou Kreka, s.r.o. zrealizované, čo bolo podstatným dôvodom pre neuznanie daňového výdavku vo výške 70 000,- EUR. Vo vzťahu k tejto sume si správca dane de facto osvojil stanovisko žalobcu, že sprostredkovateľom vykonaný výpočet ceny za sprostredkovanie uvedeného obchodného prípadu bol nesprávny, pretože cena za sprostredkovanie predaja pozemkov vrátane DPH bola na faktúre č. 21200117 uvedená vo výške 84 000,- EUR, tj. 70 000,- EUR bez DPH. Samotnú výšku odmeny za sprostredkovanie a jej súlad s dohodnutou cenou za sprostredkovanie podľa zmluvy o sprostredkovaní a jej dodatku nepovažoval správca dane za rozhodujúci dôvod pre vylúčenie takto uplatnenej odmeny za sprostredkovanie z daňových výdavkov žalobcu, preto sa prepočtom tejto sumy podrobne nezaoberal. Popri nezrovnalostiach týkajúcich sa dohodnutej a vyúčtovanej odmeny za sprostredkovanie, spoločnosťou Kreka, s.r.o., použitej pečiatky pri uzatvorení dodatku k zmluve o sprostredkovaní, ktorá nezodpovedala údajom v obchodnom registri a neexistencii právneho nástupcu spoločnosti Kreka, s.r.o. na adrese uvedenom v obchodnom registri, považoval správca dane za rozhodujúci dôkaz svedeckú výpoveď F.. V., ktorý na otázku správcu dane, či spoločnosť Kreka, s.r.o. vystupovala ako sprostredkovateľ medzi kupujúcim - OP centrum s.r.o. a žalobcom ako predávajúcim pri predaji uvedených pozemkov uviedol: „neviem, nepamätám si“ a pri predchádzajúcom výsluchu (počas daňovej kontroly dňa 11. januára 2016) na rovnakú otázku odpovedal „nie“. Čestné prehlásenie B.. P. A., konateľa spoločnosti Kreka, s.r.o., neuznal s odkazom na ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku za dôkaz použiteľný v daňovom konaní, pretože nešlo o dôkaz založený na overiteľných skutočnostiach. Jeho prehlásenie, že po vyhľadaní záujemcu o kúpu uvedených pozemkov zabezpečil stretnutie žalobcu s F.. V., zástupcom spoločnosti OP centrum s.r.o., ktorého sa mal zúčastniť aj ním poverený zamestnanec X. V., nebolo možné overiť, pretože ten 17. mája 2015 zomrel a F.. V. vypovedal, že pri stretnutí za účelom dohody o uzavretí kúpnej zmluvy ohľadom uvedených pozemkov nebol okrem neho a žalobcu nikto prítomný. 9. O včas podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný 5. júna 2017 rozhodnutím č. 101211816/2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný podrobne zopakoval priebeh daňovej kontroly a kontrolné zistenia správcu dane, obsah jeho rozhodnutia so skutkovými aj právnymi závermi, detailne popísal obsah podaného odvolania a konštatoval, že správca dane pri daňovej kontrole aj vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, všetky dôkazy, svedčiace v prospech, či v neprospech žalobcu, na základe ktorých rozhodoval, získal zákonným spôsobom, vyhodnotil ich podľa svojej úvahy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, konal v súčinnosti so žalobcom a prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Na základe toho uzavrel, že po dokazovaní vedenom správcom dane vyčerpávajúcim spôsobom bol stav veci dostatočne a náležite zistený a na jeho základe správca dane správne rozhodol o vyrubení rozdielu na dani z príjmu. Odvolacie námietky žalobcu, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávne zisteného stavu veci, na základe jeho nesprávneho právneho posúdenia a že správca dane pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní postupoval nezákonne, považoval za neopodstatnené. 11. Odvolacie námietky žalobcu, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, pretože mu nebol v súlade so zákonom doručený protokol z daňovej kontroly a že výsledky z daňovej kontroly nadobudli povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, pretože v pôvodnom odvolacom konaní voči rozhodnutiu správcu dane zo 7. apríla 2016 boli zistené procesné pochybenia správcu dane uviedol, že protokol č. XXXXXXXXX/XXXX z 15. februára 2016 spolu s výzvou na vyjadrenie žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený v súlade s § 31 ods. 5 Daňového poriadku dňa 10. marca 2016 zákonnou fikciou (ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku alebo ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, dátum príchodu zásielky sa považuje za dátum jej uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 15 dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel) s tým, že zásielku určenú do vlastných rúk žalobca neprevzal, preto bola uložená na pošte 24. februára 2016. Procesné pochybenia, ktorých sa správca dane dopustil v súvislosti s výsluchom svedka F.. V. (nejednotne určený čas jeho výsluchu, o ktorom nebola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní ale úradný záznam) boli odstránené v súlade s vysloveným právnym názorom žalovaného, ktorý bol uvedený v jeho zrušujúcom rozhodnutí č. 103555068/2016 z 18. júla 2016 (bod 3 tohto rozsudku) a bol v súlade s ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane vykonával opakovanú daňovú kontrolu, v rámci ktorej vykonal aj opakovaný výsluch svedka F.. V. uviedol, že sa nezakladá na pravde, pretože výsluch svedka bol vykonaný v súlade s vysloveným právnym názorom žalovaného v zrušujúcom rozhodnutí a skutočnosť, že správca dane v niektorých dokumentoch (napr. výzvy č. 103878347/2016 z 12. septembra 2016, č. 103932728/2016 z 19. septembra 2016...) nesprávne uviedol zákonné ustanovenie § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku neznamená, že vykonával opakovanú daňovú kontrolu. 12. K tvrdeniu žalobcu, že opätovný výsluch svedka F.. V., ktorý mal byť vykonaný po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí správcu dane, de facto vykonaný nebol, pretože celý jeho výsluch, okrem jednej doplnenej otázky, bol úplne zhodný s jeho predchádzajúcim výsluchom, žalovaný uviedol, že námietky smerujúce k výsluchu svedka mohol a mal žalobca uviesť priamo do zápisnice o ústnom pojednávaní, ktorá bola o výsluchu tohto svedka spísaná. Keďže žiadne neuviedol, považoval jeho námietky za neopodstatnené. 13. K ďalšej námietke žalobcu, že protokol z daňovej kontroly bol správcom dane vyhotovený štyri dni po zaslaní jeho vyjadrenia k oboznámeniu s výsledkami daňovej kontroly nepovažoval žalovaný za postup, ktorým by bol porušený zákon, pretože správca dane rešpektoval dodržanie jednoročnej lehoty pri výkone daňovej kontroly upravenej v ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. 14. K námietke žalobcu týkajúcej sa postupu pri vybavovaní jeho námietky zaujatosti voči zamestnancom správcu dane vykonávajúcim daňovú kontrolu uviedol, že námietka zaujatosti bola podaná v čase, keď už bol poverenými zamestnancami správcu dane vypracovaný protokol z daňovej kontroly, preto už nemohla ovplyvniť výsledok daňovej kontroly. Nesúhlasil s jeho tvrdením, že zaslanie protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktoré bolo vykonané po doručení námietky zaujatosti, nie je možné považovať za nevyhnutný úkon s tým, že protokol z daňovej kontroly bol vyhotovený 15. februára 2016, tj. pred podaním námietky zaujatosti proti zamestnancom správcu dane a jeho doručenie žalobcovi bolo nevyhnutným úkonom v zmysle § 60 ods. 5 Daňového poriadku s ohľadom na dodržanie ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Uviedol, že podanou námietkou zaujatosti proti zamestnancom správcu dane sa správca dane zaoberal a zopakoval spôsob jej vybavenia (uvedené v bode 1/ a na str. 17 rozsudku). 15. Vo vzťahu k žalobcom namietanému vylúčeniu sprostredkovateľskej provízie za sprostredkovanie predaja nehnuteľností - nebytové priestory F. vchody XX-XX vo výške 80 000,- EUR z daňových výdavkov roku 2012 poukázal na ust. § 2 písmena j) Zákona o dani z príjmov, § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o účtovníctve“) a uviedol, že obchodný prípad - predaj nebytových priestorov F. XX-XX, či už bol podľa tvrdení daňového subjektu zrealizovaný v roku 2009, resp. v roku 2011 časovo a vecne nesúvisí s rokom 2012, preto zaúčtovaním sprostredkovateľskej provízie v sume 80 000,- EUR do nákladov účtovného obdobia roku 2012 a zahrnutím tejto sumy do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2012 žalobca porušil ust. § 2 písm. j) Zákona o dani z príjmov v nadväznosti na Zákon o účtovníctve a postupy účtovania, pretože v zmysle týchto zákonných ustanovení je základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti (účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia, náklady a výnosy účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasá alebo na deň vyrovnania iným spôsobom, účtovná jednotka je povinná dodržiavať postupy účtovania, náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia). Doplnil, že žalobca v odvolaní v rozpore so svojimi predchádzajúcimi vyjadreniami (na ústnom pojednávaní 6. októbra 2015, 19. októbra 2015) uviedol, že faktúra č. 201200071 nepredstavuje obchodný prípad nebytové priestory F. vchody XX-XX, ale ide o obchodný prípad predaj pozemkov na ul. G. „B. O.“, čo podľa jeho názoru má byť aj matematicky zrejmé z obsahu dodatkovej zmluvy. S týmto tvrdením sa žalovaný nestotožnil, pretože cena za sprostredkovanie predaja pozemkov vrátane DPH, uvedená na prijatej fa č. 201200071, ak by išlo (podľa vyjadrenia žalobcu) o obchodný prípad predaja pozemkov na ulici G. „B. O.“, nezodpovedá cene za sprostredkovanie predaja pozemkov podľa predložených dôkazov a to dodatkovej zmluvy a kúpnej zmluvy zo 17. februára 2012, k čomu dospel na základe výpočtu ceny za sprostredkovanie podľa dodatkovej zmluvy pri priradení fa č. 201200071 k obchodnému prípadu podľa vyjadrenia žalobcu v odvolaní: 424 620 - 340 000 = 84 620 = 80 000,- EUR a suma na prijatej fa č. 201200071 bola účtovaná vo výške 94 000,- EUR. Na základe týchto skutočností dospel žalovaný k záveru, že prvostupňový orgán verejnej správy - správca dane v súvislosti s týmto obchodným prípadom správne a úplne zistil stav veci a opodstatnene, v súlade s ust. § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov zvýšil základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 o sumu 80 000,- EUR. 16. K obchodnému prípadu predaja nehnuteľností - predaj pozemkov na ul. G. „B. O.“, na základe ktorého bola sprostredkovateľská provízia za sprostredkovanie od spoločnosti Kreka s.r.o. podľa zmluvy o sprostredkovaní zaúčtovaná 6. apríla 2012 na účet 518006 (sprostredkovanie obchodu, sprostredkovateľská provízia) v sume 70 000,- EUR na základe prijatej faktúry č. 201200117 z 30. marca 2012 (daňovým subjektom označená ako FP20120125) poukázal na ust. § 2 písm. i), § 21 ods. 1 a § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov a uviedol, že aby bolo možné výdavok (náklad) považovať za daňový výdavok, musia byť splnené podmienky jeho uznateľnosti a to výdavok musí vynaložiť daňovník, ktorý si tento výdavok uplatňuje (podmienka príslušnosti), musí byť preukázateľne vynaložený (podmienka existencie) a musí slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti). Výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka (podmienka evidencie) a musí byť preukázaný (podmienka preukaznosti). Správca dane správne zisťoval splnenie vyššie uvedených zákonných predpokladov pre možnosť započítania výdavku vo výške 70 000,- EUR do daňových nákladov roku 2012 a na základe vykonaného dokazovania (viď bod 8/ tohto rozsudku) a jeho skutkového vyhodnotenia dospel k záveru, že dokazovaním vykonaným v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že sprostredkovanie predaja pozemkov na ul. G. „Q. O.“ v B. bolo reálne uskutočnené spoločnosťou Kreka s.r.o. z čoho vyvodil, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie nákladov z dodávateľskej faktúry od spoločnosti Kreka s.r.o. v daňových výdavkoch roku 2012 a daňový subjekt ich uplatnením vo výške 70 000,- EUR porušil ust. § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov. Správca dane preto opodstatnene, v súlade s ust. § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov o uvedenú sumu zvýšil základ jeho dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012. Žalovaný rovnako ako správca dane považoval za rozhodujúci dôkaz svedeckú výpoveď konateľa spoločnosti OP Centrum s.r.o. F.. X. V., ktorý do zápisnice č. 104170002/2016 z 25. októbra 2016 uviedol, že spoločnosť Kreka s.r.o. ani jej konateľa B.. P. A. nepozná, s uvedenou firmou neobchodoval. Ponuku na predaj pozemkov našli pravdepodobne na internete, kontaktovali a následne sa stretli s K. O., pričom ich stretnutie a rokovanie prebehlo bez prítomnosti sprostredkovateľa. Zdôraznil, že opodstatnenosť uplatnenia nákladov v daňových výdavkoch preukazuje daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno v tom zmysle, aby bez všetkých pochybností v prípade daňovej kontroly preukázal skutočnosti deklarované v daňových dokladoch a to aj s určitým časovým odstupom. Nie je dostatočné, keď si daňový subjekt náklady z dodávateľskej faktúry v daňových výdavkoch uplatňuje na základe predloženia faktúry a ďalších dokladov, ale musí byť schopný preukázať, že spornou faktúrou vyúčtovaná služba bola aj reálne poskytnutá subjektom uvedeným na faktúre. Konštatoval, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní boli úplné a správne. Zdôraznil, že pri výkone daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane vykonal všetky nevyhnutné dôkazy tak, aby bol skutkový stav veci zistený čo najúplnejšie, a to aj mimo návrhu daňového subjektu. Z vykonaného dokazovania, ktoré bolo podložené obsahom administratívneho spisu vyvodil, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci a správne ho právne posúdil, keď žalobcom zaúčtované náklady na základe prijatých faktúr od spoločnosti Kreka s.r.o. č. 201200071 a 201200017 vylúčil z daňových nákladov zdaňovacieho obdobia roku 2012, preto jeho rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil. Žaloba 17. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby ho správny súd spolu s rozhodnutím správcu dane, ktoré mu predchádzalo, zrušil podľa § 191 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a aby vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a uplatnil si právo na náhradu trov konania. 18. Zároveň navrhol, aby správny súd priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP. Správny súd uznesením č. 24S 107/2017-58 z 18. októbra 2017 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 19. V podanej žalobe žalobca namietal, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, pretože žalovaný už jedenkrát zrušil rozhodnutie správcu dane pre procesné pochybenia, v dôsledku čoho protokol a výsledky z daňovej kontroly nadobudli povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nie je možné z dôvodu nezákonného postupu počas výkonu daňovej kontroly použiť vo vyrubovacom konaní. Keďže bol protokol o výsledku daňovej kontroly ako nezákonne získaný dôkaz použitý vo vyrubovacom konaní, tak celé daňové konanie bolo zaťažené vadou nezákonnosti, a preto aj v ňom vydané rozhodnutia sú nezákonné. Tvrdil, že správca dane výzvou na predloženie dokladov v zmysle § 42 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku č. 103878347/2016 z 12. septembra 2016 vykonával opakovanú daňovú kontrolu, čo vyplynulo z citácie zákonného ustanovenia v danej výzve a z opakovanej daňovej kontroly pochádza aj dôkaz - výsluch svedka F.. V., ktorý vykonával podľa tejto výzvy, pričom výkon opakovanej daňovej kontroly, tj. postup správcu dane, ktorý vykonáva v poradí druhú daňovú kontrolu tej istej dane za to isté zdaňovacie obdobie u totožného zdaňovacieho subjektu je zakázaný pre prekážku veci rozhodnutej a pre nezameniteľnosť už prijatých rozhodnutí, na základe ktorých vznikli, boli zmenené alebo zanikli hmotnoprávne subjektívne práva a povinnosti právnických a fyzických osôb. V súvislosti s výsluchom F.. V. tvrdil, že správny orgán po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí žalovaného v skutočnosti nevykonal jeho výsluch, ku ktorému bol zaviazaný právnym názorom žalovaného, vysloveným v jeho zrušujúcom rozhodnutí, pretože v zápisnici o výsluchu svedka z 25. októbra 2016 doslovne zopakoval svedkovi položené otázky i jeho odpovede, ktoré boli obsahom predchádzajúceho výsluchu z 11. januára 2016 a ktorý bol podľa zrušujúceho rozhodnutia žalovaného vykonaný neprocesným spôsobom, teda bol nezákonný a neúčinný. Napriek tomu správca dane pre skutkové zistenie, či sa v skutočnosti stal alebo nestal obchodný prípad, ktorý bol medzi žalobcom a správcom dane sporný, zobral do úvahy ako rozhodujúci dôkaz svedeckú výpoveď F.. X. V.. Žalobca ďalej poukázal na nezákonný postup správcu dane, ktorý mu protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX, vyhotovený 15. februára 2004, t.j. len štyri dni po zaslaní jeho vyjadrenia k oboznámeniu sa s výsledkami daňovej kontroly doručoval dňom 23. februára 2016 prostredníctvom jeho zamestnancov (D.. F. V. a H. A.), voči ktorým už dňa 22. februára 2016 elektronicky uplatnil námietku zaujatosti. Namietal, že o jeho námietke zaujatosti nebolo správcom dane rozhodnuté v súlade so zákonom, ust. § 60 ods. 6 Daňového poriadku a jednak, že doručenie protokolu z daňovej kontroly nie je nevyhnutným úkonom, ktorý by mohol vykonať zamestnanec správcu dane, voči ktorému bola uplatnená námietka zaujatosti. Správca dane o jeho námietke zaujatosti nevyhotovil rozhodnutie v súlade s ust. § 60 ods. 6 Daňového poriadku, len namietaných zamestnancov fakticky vylúčil z konania. Uvedené považoval za arbitrárny postup správcu dane, ktorý bol v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku, v dôsledku čoho bolo porušené jeho ústavné právo na právnu ochranu. Pozornosť súdu upriamil na tú skutočnosť, že zrušenie poverenia na výkon daňovej kontroly pre D.. F. V. a H. A. bolo vydané neskôr, než bolo vydané nové poverenie na výkon kontroly pre D.. P. Q. a D.. I. F., v dôsledku čoho nemohol prípadne podať námietku zaujatosti voči novo povereným zamestnancom, pretože o zmene v poverení zamestnancov správcu dane na vykonávanie daňovej kontroly nemal vedomosť. 20. Žalobca tiež namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia a to v súvislosti s vylúčením faktúr č. 201200071 a 201200017, ktorými bola účtovaná sprostredkovateľská odmena za sprostredkovanie obchodného prípadu - nebytové priestory F. vchody XX-XX a predaj pozemkov na ulici G. „B. O.“ spoločnosťou Kreka s.r.o. ako sprostredkovateľom z daňových nákladov roku 2012. K obchodnému prípadu - predaj nebytových priestorov F. vchody XX-XX uviedol, že kúpna zmluva s kupujúcim STAVMEX Komjatice s.r.o. bola uzavretá už v roku 2009, kedy tiež žalobca nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpy odovzdal do užívania kupujúcemu. Príjem z predaja týchto nehnuteľností zohľadnil žalobca vo svojich príjmoch v roku 2009, kedy došlo k uskutočneniu účtovného prípadu. Vklad do katastra nehnuteľností nebol na základe tejto kúpno-predajnej zmluvy zrealizovaný pre jej formálne vady, preto bola vyhotovená ďalšia kúpna zmluva, s rovnakým predmetom kúpy bez právnych vád v roku 2011, na základe ktorej došlo k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Sprostredkovateľskú činnosť, týkajúcu sa predaja nehnuteľností F. vchody XX-XX vykonávala pre žalobcu spoločnosť Kreka s.r.o. na základe ústnej dohody, s tým, že odmenu za sprostredkovanie mohla spoločnosť Kreka s.r.o. účtovať po zápise prevodu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Napriek viacerým ústnym a jednej písomnej urgencii spoločnosť Kreka s.r.o. faktúru za sprostredkovanie tohto obchodného prípadu vystavila až v roku 2012, v ktorom jej bola aj uhradená. K uzavretiu písomnej zmluvy o sprostredkovaní medzi spoločnosťou Kreka s.r.o. a žalobcom došlo až v roku 2011 a v nej bol zmluvne podchytený aj obchodný prípad predaja nehnuteľností F. vchody XX-XX z dôvodu určenia výšky sprostredkovateľskej odmeny, aby nedošlo k neskorším nedorozumeniam. Zdôraznil, že ako objednávateľ sprostredkovateľských služieb nezodpovedá za čas vyhotovenia faktúry na strane sprostredkovateľa, ktorý ju vystavil až v roku 2012, v tom istom roku bola faktúra s vyúčtovaním sprostredkovateľskej odmeny aj uhradená, preto bola správne zahrnutá do nákladov zdaňovacieho obdobia roku 2012. Skutočnosť, že sprostredkovanie uvedeného obchodného prípadu vykonávala pre žalobcu spoločnosť Kreka s.r.o. mohla byť správcom dane overená vypočutím B.. P. A., konateľa žalobcu a tiež D.. X. F., konateľa spoločnosti STAVMEX Komjatice s.r.o. ako kupujúceho, ktorý však nebol vykonaný a správca dane o tom, že ho odmieta vykonať nerozhodol. Tvrdil, že vzhľadom na nesprávne účtovanú odmenu za sprostredkovanie, ktorú správca dane počas daňovej kontroly zistil mal základ dane znížiť o 16 000,- EUR s DPH a nie vylúčiť celú fakturovanú sumu 96 000,- EUR z daňových nákladov. 21. K obchodnému prípadu predaj pozemkov na ul. G. „B. O.“ uviedol, že sprostredkovanie tohto obchodu medzi ním a spoločnosťou OP Centrum s.r.o. sprostredkovala spoločnosť Kreka s.r.o. a pokiaľ bola jej provízna cena faktúrou č. 201200117 vyúčtovaná nesprávne vo výške 84 000,- EUR s DPH, hoci správne ju mala účtovať len vo výške 70 000,- EUR, uvedené bolo výsledkom nedorozumenia. Správca dane však mal základ dane znížiť o 14 000,- s DPH a nie vylúčiť celú fakturovanú sumu z daňových nákladov roku 2012. Zdôraznil, že pečiatka nie je povinnou náležitosťou, a preto nemusí byť na faktúre obsiahnutá a vo vzťahu k obsahu sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá obsahovala pečiatku sprostredkovateľského subjektu Kreka s.r.o. s údajmi, ktoré neboli platné v čase podpisu zmluvy a na ktorú skutočnosť správca dane poukázal uviedol, že pokiaľ subjekt „nemá v obchodnom registri zaevidovanú pečiatku ako povinný doklad“, nie je možné k tomuto nedostatku prihliadať. Vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 3. októbra 2017 zotrval na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania. Podrobne zopakoval odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia, poukázal na dôkazy, ktoré boli súčasťou administratívneho spisu a tvrdil, že správca dane i on postupovali v daňovom konaní v súlade so zákonom. Žalobné námietky žalobcu boli v podstate zhodné s námietkami, uplatnenými v odvolacom konaní a žalovaný sa s nimi vo vyjadrení k žalobe podrobne vysporiadal, pričom argumentoval obdobným spôsobom ako v napadnutom rozhodnutí. Replika žalobcu 23. Žalobca v podanej replike z 3. novembra 2017 s vyjadrením žalovaného nesúhlasil a zotrval na stanovisku, že rozhodnutie žalovaného trpí vadami nezákonnosti, ktoré v žalobe špecifikoval. Zopakoval svoje tvrdenia, ktoré boli obsahom podaného odvolania aj správnej žaloby a zdôraznil, že zásada zákonnosti v daňovom konaní súvisí s požiadavkou spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci, tvoriacej predmet konania. Správca dane musí vykonať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu, teda musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace v prospech aj v neprospech daňového subjektu a následne ich hodnotiť podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Má dbať na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Tvrdil, že správca dane nevyvinul reálne úsilie za účelom objasnenia namietaných skutočností a nezabezpečil vykonanie úkonov a dôkazov, ktorých potreba bola z okolností daňovej kontroly zjavná. Namietal, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo nepreskúmateľné a nepresvedčivé, pretože jeho argumenty, ktoré boli obsahom prvého odvolania zostali nezodpovedané. 24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal v súlade s podanou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP a podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil vec prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že v konaní pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 25. Na nariadenom pojednávaní sa žalovaný pridržiaval obsahu písomného vyjadrenia k žalobe. O žalobcom uplatnenej námietke zaujatosti, ktorá bola podaná 22. februára 2016 o 16,15 hod., tj. v čase, keď už bol protokol z daňovej kontroly vyhotovený a nasledujúci deň o 9,30 hod. bol žalobcovi doručovaný, nepovažoval za potrebné rozhodovať. Žiadal, aby bola žaloba žalobcu zamietnutá. 26. Žalobca ani jeho právny zástupca sa súdneho pojednávania nezúčastnili. Právny zástupca žalobcu podaním z 23. apríla 2018 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom súde v Brezne vo veci 7Cb 95/2017. Jeho žiadosti o odročenie pojednávania správny súd nevyhovel, pretože neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Právna úprava 27. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo inými zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 29. Podľa § 6 SSP (1) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach a) v správnych žalobách, b) v správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) v správnych žalobách v sociálnych veciach, d) v správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) v žalobách proti nečinnosti orgánov verejnej správy, f) v žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) v žalobách vo volebných veciach, h) v žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) v žalobách vo veciach politických práv, j) v kompetenčných žalobách, k) v návrhoch v iných veciach. 31. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 32. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 33. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení účinnom do 31. 12.2012 (ďalej len „Daňový poriadok“) tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 34. Podľa § 2 písm. a) Daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 35. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 36. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 37. Podľa § 6 ods.1 Daňového poriadku na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov. 1)Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad. 38. Podľa § 63 ods.1 Daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa) (4) Lehota plnenia podľa odseku 3 písm. d) je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. (6) Ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa tohto zákona nemusí obsahovať poučenie. (7) Ak je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v tomto zákone, platí lehota uvedená v rozhodnutí. (8) Rozhodnutie o opravných prostriedkoch, ktorým sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu, nemusí obsahovať odôvodnenie. (9) Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné. (10) Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia. (11) Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania. 39. Podľa § 60 zákona Daňového poriadku zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. (2) Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa. (3) Zamestnanec príslušného orgánu zúčastnený na daňovom konaní je povinný neodkladne oznámiť príslušnému nadriadenému zamestnancovi tohto orgánu skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti preukazujúce zaujatosť zamestnanca príslušného orgánu. (4) Ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti. (5) Zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. (6) O námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o námietke zaujatosti aj z vlastného podnetu. Pri zaujatosti nadriadeného zamestnanca príslušného orgánu, ktorý nemá nadriadeného zamestnanca, rozhodne druhostupňový orgán. Námietku zaujatosti nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy. (7) Proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné opravné prostriedky. (8) Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na daňovú kontrolu. 40. Podľa § 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 12. 2012 (ďalej len „zák. č. 595/2003“) na účely tohto zákona sa rozumie i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak, j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak, l) zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak, v) platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá. 41. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b) zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane, c) zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane. 42. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1)výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej... Právne posúdenie podstatných skutkových a právnych otázok 43. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia žalobou napadnutého i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy z dôvodu jeho nezákonnosti pre zistenie skutkového stavu, ktoré bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pre nesprávne právne posúdenie veci a z dôvodu, že v konaní pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a konania, ktoré im predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) považoval za dôvodnú žalobnú námietku, týkajúcu sa nezákonnosti postupu správcu dane, ktorý nerozhodol o žalobcom podanej námietke zaujatosti spôsobom vyplývajúcim z ust. § 60 ods. 6 a ods. 7 Daňového poriadku. 44. Daňová kontrola vykonávaná u žalobcu, bola ukončená dňom doručenia protokolu o daňovej kontrole, ktorý správca dane vyhotovil 15. februára 2016 pod č. XXXXXXXXX/XXXX. Dňa 18. februára 2016 ho spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam, uvedeným v protokole zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu P.. J. X., ktorý 19. februára 2016 od žalobcu prevzal splnomocnenie na preberanie doručených zásielok. V ten istý deň žalobca P.. J. X. plnú moc odvolal, čo bezodkladne elektronicky oznámil 19. februára 2016 správcovi dane. P.. J. X. vrátil správcovi dane 22. februára 2016 neotvorenú zásielku s vyššie uvedeným obsahom s tým, že jeho plná moc bola žalobcom odvolaná. Žalovaný uvedenú skutočnosť akceptoval a následne 23. februára 2016 protokol o daňovej kontrole a výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zaslal priamo žalobcovi. Pred jeho zaslaním - 22. februára 2016 žalobca podal správcovi dane elektronicky námietku zaujatosti voči jeho zamestnancom, ktorí vykonávali daňovú kontrolu, o ktorej nebolo správcom dane rozhodnuté v súlade s ust. § 60 ods. 6 Daňového poriadku. Správca dane sa s uplatnenou námietkou zaujatosti vysporiadal tak, že 26. februára 2016 riaditeľ odboru kontroly a analýz D.. T. Q. pod č. 102615580/2016 zrušila poverenie na výkon daňovej kontroly u žalobcu pre D.. F. V. a H. A. a tým istým dňom pod č. 102614401/2016 poverila výkonom daňovej kontroly u žalobcu D.. P. Q. a D.. I. F., o čom vedúca oddelenia daňovej kontroly D.. K. G. vyhotovila 3. marca 2016 záznam pod č. 102658907/2016. Ním bolo žalobcovi oznámené, že poverenie na výkon daňovej kontroly bolo vydané kontrolórkam D.. I. F. a D.. P. Q.. Daňovému subjektu bolo doručené 22. marca 2016. Žalovaný na pojednávaní argumentoval, že o podanej námietke zaujatosti nepovažoval za potrebné rozhodnúť, pretože bola podaná až po vyhotovení protokolu o daňovej kontrole, ktorý bol žalobcovi dňom 23. februára 2016 doručovaný. K uvedenému správny súd uvádza, že správca dane po podaní námietky zaujatosti žalobcom nepostupoval v súlade s ust. § 60 ods. 6 Daňového poriadku, pretože o námietke zaujatosti voči zamestnancom správcu dane nerozhodol ich najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec formou rozhodnutia, ktorého náležitosti vyplývajú z ust. § 63 Daňového poriadku a voči ktorému nie sú prípustné opravné prostriedky, čo vyplýva z ust. § 60 ods. 7 Daňového poriadku. Tým, že správca dane nepostupoval zákonom predpísaným spôsobom a o uplatnenej námietke zaujatosti nerozhodol, dopustil sa súčasne porušenia zásady daňového konania, vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Žalobca má právo na to, aby daňovú kontrolu vykonali nezaujatí zamestnanci správcu dane, pričom len z jeho rozhodnutia o uplatnenej námietke zaujatosti je možné zistiť, či daňová kontrola bola vykonaná nezaujatými zamestnancami a teda, či výsledky získané počas daňovej kontroly sú zákonné. Protokol z daňovej kontroly je podkladom pre vyrubovacie konanie a pokiaľ nebolo rozhodnuté o tom, či zamestnanci správcu dane, ktorí boli vykonaním daňovej kontroly u žalobcu poverení, boli nezaujatými osobami, nebolo možné dospieť k záveru, že výsledky z daňovej kontroly sú zákonné. Len tie skutkové zistenia, ku ktorým správca dane dospel zákonným spôsobom je možné považovať za zákonný podklad pre vyrubovacie konanie a následné rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z príjmu právnickej osoby. Z ust. § 46 ods. 9 Daňového poriadku vyplýva, že daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8. Námietky zaujatosti vznesené žalobcom voči zamestnancom správcu dane, ktorí vykonávali daňovú kontrolu boli vznesené 22. februára 2016 a daňová kontrola bola ukončená až doručením protokolu z daňovej kontroly, tj. dňom 10. marca 2016. V čase uplatnenia námietky zaujatosti bol protokol z daňovej kontroly už vypracovaný, na poštovú prepravu za účelom jeho doručenia žalobcovi bol odovzdaný až 23. februára 2016, z čoho nesporne vyplýva, že žalobcom vznesená námietka zaujatosti voči zamestnancom správcu dane bola uplatnená počas daňovej kontroly. Tým, že správca dane nepostupoval podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku a počas daňovej kontroly nerozhodol o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti v zmysle § 60 ods. 4 Daňového poriadku voči jeho zamestnancom, ktorí u žalobcu vykonávali daňovú kontrolu, zaťažil daňové konanie vadou, ktorá mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V dôsledku absencie zákonom predpokladaného postupu a rozhodnutia správcu dane (§ 60 ods. 6 Daňového poriadku) v súvislosti s uplatnenou námietkou zaujatosti voči jeho zamestnancom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čím zároveň nebolo v súlade s ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku dbané na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu, keďže o jeho námietke zaujatosti nebolo správcom dane v súlade so zákonom upraveným procesným postupom konané a rozhodnuté. Nebolo možné sa stotožniť s vyjadrením žalovaného, že rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom už nemalo právny význam, keďže protokol z daňovej kontroly už bol vypracovaný, teda jeho obsah bol daný, pretože Daňový poriadok správcovi dane neumožňuje nerozhodnúť o vznesenej námietke zaujatosti v ktoromkoľvek štádiu konania daňovej kontroly pred jej ukončením. Bez rozhodnutia o námietke zaujatosti v súlade s Daňovým poriadkom či už kladne alebo záporne, nemohol správca dane, žalovaný a ani správny súd vychádzať z predpokladu, že daňová kontrola bola vykonaná zákonne a teda, že skutkové zistenia z nej vyplývajúce boli zákonným podkladom pre vydanie žalobou napadnutého i prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Z uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil túto žalobnú námietku žalobcu ako dôvodnú, zakladajúcu dôvod pre zrušenie žalobou napadnutého i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 45. So žalobcom tvrdeným dôvodom nezákonnosti žalobou napadnutého a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy z dôvodu, že protokol a výsledky z daňovej kontroly nadobudli povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, keďže pôvodné rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby bolo žalovaným ako odvolacím orgánom zrušené pre procesné pochybenia, ktorých sa správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní dopustil, sa správny súd nestotožnil. Procesné pochybenia správcu dane boli rozhodnutím žalovaného (pozri bod 3/ tohto rozsudku) definované v súlade s ust. § 74 ods. 2 Daňového poriadku a v súlade s ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku bolo ich dôsledkom zrušenie rozhodnutia správcu dane za účelom odstránenia procesných pochybení postupom, ku ktorému žalovaný správcu dane zaviazal, pričom po ich odstránení predpísaným postupom správca dane vydal nové rozhodnutie o vyrubení rozdielu na dani z príjmov právnickej osoby (prvostupňové rozhodnutie - bod 5/). Postup, ktorý vydaniu tohto rozhodnutia predchádzal nie je možné považovať za nezákonný, pretože k odstráneniu procesných pochybení správcu dane došlo zákonom predpísaným spôsobom, preto aj dôkazy, získané počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní pred vydaním žalobou napadnutého a prvostupňového rozhodnutia správcu dane sú zákonné. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že po zrušení rozhodnutia zo 7. apríla 2016 vykonával správca dane opakovanú daňovú kontrolu, čo vyvodil z citácie ust. § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku pri jeho jednotlivých úkonoch, ktoré sa vzťahuje na vykonávanú daňovú kontrolu, hoci po jeho zrušení sa vec vrátila do štádia vyrubovacieho konania, pretože uvedené pochybenie správcu dane malo len formálny charakter. V konaní nebolo sporné, že zákonné predpoklady pre vykonanie opakovanej daňovej kontroly neboli splnené, preto tvrdenie žalobcu nebolo súladné s preukázaným priebehom administratívneho konania. Po vrátení veci do vyrubovacieho konania postupoval správca dane podľa zákonných ustanovení upravujúcich postup správcu dane, ku ktorému bol v zrušujúcom rozhodnutí odvolacím orgánom (žalovaným) zaviazaný. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že výsluch svedka F.. V. realizovaný 25. októbra 2016, po vrátení veci správcovi dane do štádia vyrubovacieho konania pochádza z opakovanej daňovej kontroly z dôvodov uvedených vyššie a ani s jeho tvrdením, že opakovaný výsluch svedka de facto vykonaný nebol, pretože bol okrem jednej otázky totožný s jeho predchádzajúcim výsluchom. Poukaz na zhodu položených otázok správcu dane a odpovedí svedka, bez konkretizácie porušenia právnych predpisov, ktorého sa uvedeným postupom správca dane mal dopustiť, nie je preskúmateľným dôvodom nezákonnosti. Totožnosť položených otázok svedkovi a totožnosť jeho odpovedí nespôsobuje nezákonnosť postupu správcu dane a následne vydaného rozhodnutia. 46. Žalobné námietky žalobcu vo vzťahu k obchodným prípadom uvedených v bodoch 20/, 21/ tohto rozsudku a z nich uplatnenej sprostredkovateľskej provízie, ktorú správca dane vylúčil z daňových výdavkov roku 2012 považoval správny súd bez špecifikácie konkrétnych porušení zákona, ktorých sa žalovaný, resp. správca dane pri zisťovaní skutkového stavu veci, či jeho právnom posúdení dopustil, za nepreskúmateľné. Tvrdenia žalobcu boli bez uvedenia konkrétnych dôvodov len vyjadrením jeho nesúhlasu s právnym hodnotením žalovaného a správcu dane, ktoré samo o sebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Správny súd nie je oprávnený ani povinný za žalobcu vyhľadávať a dopĺňať dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré musia byť obsiahnuté v podanej žalobe, pretože správny súd nezákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje z dôvodov uplatnených v žalobe. Jeho žalobné námietky, týkajúce sa uvedených obchodných prípadov boli obsahovo zhodné s jeho námietkami uplatnenými voči protokolu o výsledku daňovej kontroly, či jeho odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane a správca dane i žalovaný sa s nimi vyčerpávajúcim, logickým a presvedčivým spôsobom vysporiadali tak, ako im to ukladá ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Nevykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov bolo podrobne zdôvodnené. Rozhodnutia netrpeli vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov jednak preto, že z ich obsahu bolo zrejmé, na čom správca dane aj žalovaný založili svoje právne závery a z akých skutkových zistení a podkladov vychádzali a tiež preto, že sa so všetkými podstatnými námietkami žalobcu dostatočne vysporiadali. 47. Pre žalobcom uplatnenú námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci bez označenia ďalších dôkazov, ktoré mal správca dane, resp. žalovaný vykonať nebolo možné konštatovať nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového orgánu verejnej správy. Nevykonanie dôkazu, na ktoré žalobca poukázal (výsluch p. F.) bolo logicky zdôvodnené a správny súd sa s argumentáciou žalovaného a správcu dane stotožnil (bod 7/ rozsudku). 48. Dôvodná nebola ani námietka žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože sa v ňom žalovaný nevysporiadal so všetkými jeho odvolacími námietkami, ktoré boli obsahom jeho odvolania voči prvému rozhodnutiu správcu dane zo 7. apríla 2016 (bod 2/ rozsudku), pretože v žalobou preskúmavanom rozhodnutí mal žalovaný povinnosť vysporiadať sa s odvolacími námietkami, ktoré smerovali voči rozhodnutiu správcu dane, ktoré vydaniu jeho rozhodnutia predchádzalo (prvostupňové rozhodnutie - bod 5/ rozsudku) a to žalovaný vykonal vyčerpávajúcim spôsobom. 49. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil žalobou napadnuté i prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy preto, že v administratívnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, v súvislosti s absenciou rozhodnutia o podanej námietke zaujatosti voči zamestnancom správcu dane, čo bolo dôvodom na postup podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 50. V ďalšom konaní bude povinnosťou správcu dane rozhodnúť v súlade s ust. § 60 ods. 6 v spojení s ust. § 63 Daňového poriadku o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom voči jeho zamestnancom D.. F. V. a H. A. a podľa výsledku posúdenia postupovať v súlade s Daňovým poriadkom. 51. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo s časti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 52. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.