Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/134/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200606 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200606.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu: FINE DESTILLERY SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Majer č. 1258, 951 35 Veľké Zálužie, právne zast.: PATENT IURIST s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: X.. V. U., bytom T. R. 7, XXX XX N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. POZ 602-2014/II-55-2017 zo dňa 04.08.2017, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „žalovaný“) v rozkladovom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR č. POZ 602-2014/N-35-2015/Lut zo dňa 17.04.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“), ktorým boli v zmysle § 32 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach (ďalej len „zákon o ochranných známkach“) zamietnuté námietky proti zápisu označenia „Q.“ č. spisu POZ XXX/ XXXX (ďalej len „prihlásené označenie“) do registra ochranných známok. 2. V správnej žalobe žalobca namietol nesprávne právne posúdenie námietok podaných v zmysle § 7 písm. d), f), i) zákona o ochranných známkach, nakoľko žalovaný nesprávne vyhodnotil pojem všeobecnej známosti označenia „..", rozlišovacej spôsobilosti nezapísaného označenia a nepreukázanie autorského práva k zverejnenému označeniu. 3. Ako vyplýva z jednotlivých dôkazov tovar bol uvedený na trh už vo februári 2014, pričom bol distribuovaný medzi jednotlivých odberateľov a teda nadobudol všeobecnú rozlišovaciu spôsobilosť a to aj s poukazom na žalobcovu intenzívnu reklamnú kampaň v mesiacoch marec, apríl 2014, kedy sa tento výrobok stal známym na relevantnom trhu. 4. Žalobca spochybnil tvrdenie žalovaného, že predanie 34 kusov za obdobie pred podaním prihlášky prihlasovateľa, nebolo považované za dostatočné množstvo na základe ktorého by si široká spotrebiteľská verejnosť mala možnosť vytvoriť predstavu o súvise nezapísaného označenia so žalobcom a teda nadobudnúť rozlišovaciu schopnosť. 5. Zároveň žalobca nesúhlasil s tvrdením, že čestné prehlásenie účastníka konania nie je možné použiť ako dôkazný prostriedok. X.. K. D. bol zamestnancom a nie je konateľom firmy ako tvrdil žalovaný a zároveň preukazoval čestným prehlásením, že on bol autorom grafického návrhu „Q.“ a teda sa jednalo o jeho autorské dielo, ktoré vytvoril ako zamestnanecké dielo. 6. Žalobca poukázal na skutočnosť, že ďalší účastník konania X.. V. U. konal v zlej viere a nebolo možné sa stotožniť s konštatovaním žalovaného, že neboli naplnené znaky konania v zlej viere pri podávaní uvedenej prihlášky ochrannej známky. 7. Poukázal aj na to, že ďalší účastník dňa 04.04.2014 podal nielen prihlášku o zápis slovnej ochrannej známky „Q.“, ale aj o zápis kombinovanej ochrannej známky „Q.“ do registra ochranných známok pre tovary a služby v triedach XX, XX, XX a XX, pričom prihlášku kombinovanej ochrannej známky potom, ako mu bol doručený upozorňujúci list od spoločnosti CLS RÉMY COINTREAU zo dňa 15. 9. 2014, vzal späť. 8. K účelovému konaniu zo strany ďalšieho účastníka malo dôjsť po tom, čo koncom februára 2014 bol na oficiálnom facebookovom profile žalobcu prvýkrát zverejnený obrázok fľaše „.“ v grafike a bol zverejnený banner, ktorý bol následne použitý dňa 01.03.2014 pri prvom predstavení „.“ na podujatí luxusnej reštaurácii O. v kaštieli F.. Ďalší účastník konania využil vyobrazenie ochrannej známky na sociálnej sieti tým, že ho vyrezal z obrázku, pričom grafický návrh označenia vytvoril zamestnanec žalobcu. 9. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal žalobu zamietnuť a účastníkom konania nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že z dôvodmi, na základe, ktorých bola podaná žaloba, ako ani s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, sa žalovaný nestotožnil a mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je správne, náležité a zrozumiteľne odôvodnené a bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobca napadol druhostupňové rozhodnutie žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci. Pričom uviedol ako prvý dôvod, ktorý vzbudzuje pochybnosti o zákonnosti druhostupňového rozhodnutia, otázku posúdenia uplatnenej námietky v zmysle § 7 písm. d/ zákona o ochranných známkach. Vo vzťahu k uvedenej žalobnej argumentácii žalovaný poznamenal, že podmienka všeobecnej známosti označenia žalobcu bola s ohľadom na žalobcom predložené dôkazné materiály podrobne posúdená. Z predložených dôkazných materiálov síce vyplývala určitá miera používania označenia „..“ pre tovary žalobcu v období pred podaním napadnutej prihlášky, avšak toto používanie nemalo také trvanie, rozsah a územný dosah, ktoré by umožňovalo konštatovanie naplnenia podmienky všeobecnej známosti označenia žalobcu. 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení odkázal na detailný opis žalobcom predložených dôkazov nachádzajúcich sa v žalovanom rozhodnutí a to najmä na ich následné vyhodnotenie v odôvodnení rozhodnutia. 11. K ďalej žalobnej námietke, ktorou žalobca tvrdil, že jeho používané označenie „Q..“ nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pred podaním napadnutej prihlášky, pričom sa jednalo o námietkový dôvod podľa § 7 písm. f/ zákona o ochranných známkach, žalovaný uviedol, že v konaní bolo ustálené, že 35 ks tovarov dodaných 17-tim odberateľom v období približne jedného mesiaca pred podaním napadnutej prihlášky ochrannej známky predstavuje len krátkodobé používanie nezapísaného označenia v malom rozsahu. Reklama a propagácia týchto tovarov v rozsahu jedného relevantného dokladu (konkrétne v súvislosti s podujatím „I. R.“), rovnako nepreukazuje používanie nezapísaného označenia v rozsahu potrebnom na nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti tohto označenia pre tovary žalobcu. 12. Žalobcom predložené dôkazy časovo spadajúce do obdobia približne jedného mesiaca pred podaním napadnutej prihlášky, nemohli byť spôsobilé preukázať, že relevantná spotrebiteľská verejnosť si utvorila predstavu o súvise nezapísaného označenia s tovarmi namietateľa. Stupeň známosti nezapísaného označenia v príslušnom segmente verejnosti, trvanie, rozsah a územný dosah jeho používania a propagácie, alebo hodnota, ktorá sa s daným označením spájala, nebola v čase pred podaním napadnutej prihlášky dostatočná na nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti nezapísaného označenia žalobcu. 13. V časti námietok týkajúcich sa námietkového dôvodu uplatneného podľa § 7 písm. i/ zákona o ochranných známkach žalovaný, ako podstatnú okolnosť uviedol, pričom na ňu poukázal už v napadnutom rozhodnutí, že autorské dielo, vo vzťahu ku ktorému žalobca uplatňoval svoje autorské práva, spočívalo v etikete vyhotovenej v určitej grafickej a farebnej úprave, zatiaľ čo námietky smerovali proti zápisu slovného označenia „Q.“. Na vytvorenie slovného označenia sa nevyžadovali žiadne tvorivé schopnosti jeho tvorcu a teda nespĺňalo zákonnú definíciu autorského diela a v podstate podľa názoru žalovaného ide len o francúzske slovo bežnej slovnej zásoby. 14. Predmetom ochrany podľa autorského zákona môže byť len také dielo, ktoré okrem iných znakov napĺňa aj požiadavku určitej tvorivej úrovne, resp. tvorivej duševnej činnosti autora. Pri slovách alebo slovných spojeniach z bežnej slovnej zásoby nemožno hovoriť o ich jedinečnosti a teda ich nemožno považovať za autorské dielo. 15. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa okolností podania prihlášky ochrannej známky s cieľom poukázať, že táto nebola prihlasovateľom podaná v dobrej viere podľa § 5 ods. 1 písm. l/ zákona o ochranných známkach, žalovaný uviedol, že posúdenie pripomienok podaných z dôvodu, že napadnutá prihláška nebola podaná v dobrej viere, nebolo a ani nemohlo byť predmetom druhostupňového ani prvostupňového rozhodnutia žalovaného, ktoré boli vydané vo veci námietok žalobcu, a preto nemôžu byť ani predmetom súdneho prieskumu na základe podanej správnej žaloby smerujúcej proti týmto rozhodnutiam. Žalobca aj napriek tomu v podanej žalobe argumentoval úmyslom prihlasovateľa ťažiť z prezentácie výrobku žalobcu. Z investícií vložených do jeho propagácie a špekulatívnym využitím situácie tým, že žalobca v danom čase neinicioval zápisné konanie na úrade. Pretrvávajúcimi konfliktami s prihlasovateľom a jeho aktivitami súvisiacimi s podaním prihlášok ochranných známok, ohováraním a parazitovaním na dobrej povesti žalobcu a poškodzovaním dobrého mena žalobcu, účelovými a tendenčnými tvrdeniami. S týmito tvrdeniami sa však žalovaný v plnom rozsahu nestotožnil, pričom z uvedených konaní prihlasovateľa nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie námietok podaných podľa § 7 písm. d/, f/ a i/ zákona o ochranných známkach a preto z uvedených dôvodov sa žalovaný nestotožnil ani so žalovanými tvrdeniami a argumentmi žalobcu. 16. V uplatnenej replike žalobca zotrval na svojich vyjadreniach a svojich námietkach. 17. Ďalší účastník nevyužil svoje právo vyjadriť sa. 18. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 25.04.2018. 19. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu len poukázal na skutočnosť, že žalobca je malá rodinná firma, kde rodinný príslušníci majiteľa spoločnosti sú zároveň aj zamestnancami a vlastne vyrábajú všetko, čo súvisí s výrobou a predajom alkoholu. V tomto prípade sa syn majiteľky spoločnosti stal autorom celej etikety, ako aj reklamnej kampane súvisiacou s označením „Q. a teda sa cítil ako autor zamestnaneckého diela, do ktorého mu bolo zo strany prihlasovateľa zasiahnuté. 20. Žalovaný na pojednávaní zotrval na písomných vyjadreniach, ktoré zaslal k žalobe. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že s predložených dôkazov ako aj tvrdení nevyplýva, žeby žalobca preukázal unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k uplatneným námietkovým dôvodom. 21. Ďalší účastník na pojednávaní uviedol, že súhlasí so stanoviskom žalovaného, zároveň poukázal, že nerozumie prečo sa tu spomína autorské dielo, resp. zásah do autorského diela, keď predmetom jeho prihlášky je slovné označenie „Q.“ a nejedná sa o žiadne etikety, fľaše a pod. 22. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 2 ods. 2 SSP; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. V zmysle § 30 zákona o ochranných známkach v znení do 31. 12. 2017, po zverejnení prihlášky vo vestníku môže osoba uvedená v § 7 (ďalej len "namietateľ") v lehote troch mesiacov od tohto zverejnenia podať námietky z dôvodov podľa § 7. Námietky musia byť odôvodnené a doložené dôkazmi. Na doplnenie a rozšírenie námietok a na dôkazy predložené po uplynutí tejto lehoty sa neprihliada. 26. Podľa § 7 písm. d/ zákona o ochranných známkach v znení do 31.12.2017, označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra podaných podľa § 30 užívateľom všeobecne známej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so všeobecne známou známkou, ktorá sa pred dňom podania prihlášky označenia stala používaním na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky všeobecne známou pre tohto užívateľa, a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a všeobecne známa známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so všeobecne známou známkou. 27. Podľa § 7 písm. f/ zákona o ochranných známkach v znení do 31.12.2017; označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra podaných podľa § 30 užívateľom nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, ak je označenie zhodné alebo podobné s nezapísaným označením alebo iným označením používaným v obchodnom styku, ktoré týmto používaním na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby používateľa pred dňom podania prihlášky a takéto označenie nemá iba miestny dosah. 28. Podľa § 7 písm. i/ zákona o ochranných známkach v znení do 31.12.2017; označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra podaných podľa § 30 osobou, ktorej práva k autorskému dielu by použitím tohto označenia mohli byť dotknuté, ak bolo dielo vytvorené pred dňom podania prihlášky. 29. Podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach v znení do 31.12.2017; na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a § 60. 30. Podľa § 52 ods. 1 zákona o ochranných známkach v znení do 31.12.2017; účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 31. Podľa § 52 ods. 3 zákona o ochranných známkach v znení do 31.12.2017; úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. 32. Správny súd konštatuje vzhľadom na § 30 zákona o ochranných známkach v znení do 31.12.2017, že prípadné rozšírenie námietok, resp. doplnenie ďalších námietok a ich dôvodov a uvádzanie ďalších okolností, alebo doloženie dôkazov po uplynutí lehoty na podanie námietok nie je možné a zároveň úrad nemôže prihliadať na ďalšie tvrdenia respektíve dôkazy, ktoré budú predložené až v konaní o rozklade proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy. 33. Je nutné konštatovať, že v danom prípade nestačí len označenie dôkazov a ich dodatočné predloženie po uplynutí lehoty. Žalovaný rozhoduje len na základe dôkazných prostriedkov , ktoré boli predložené do konca lehoty na podanie námietok. 34. Správny súd zároveň poukazuje na § 59 ods. 5 zákona o ochranných známkach v znení do 31. 12. 2017, že na konanie pred úradom podľa zákona o ochranných známkach sa vzťahuje všeobecný právny predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 50 ods. 1 a § 60 t.j. nevzťahuje sa na námietkové konanie. 35. Ako vyplýva z dôvodovej správy k predmetnému zákonu, konanie vo veciach ochranných známok pred úradom je špecifickým správnym konaním. Dôvodom na takéto obmedzenie pôsobnosti správneho poriadku je skutočnosť, že zákon o ochranných známkach upravuje niektoré z inštitútov správneho konania osobitne resp. ich uplatnenie v rámci konania pred úradom by bola nesplniteľné ,vzhľadom na písomné konanie pred úradom. Týka sa to najmä inštitútov upravujúcich podklady pre rozhodnutie, čestné vyhlásenie a lehôt v ktorých správne orgány rozhodujú. 36. Správny súd má za to, že vzhľadom na koncentračnú zásadu konania pred úradom je dôkazné bremeno na strane namietateľa, v tomto prípade žalobcu. Jeho povinnosťou je predložiť nesporné dôkazy, ktoré by preukazovali v zmysle § 7 zákona o ochranných známkach jeho námietky voči zverejnenému označeniu. 37. V danom prípade mal správny súd za preukázané, že grafický návrh vytvoril zamestnanec žalobcu v rámci pracovnej činnosti, ale čestné prehlásenie predložené zamestnancom, ešte samo osebe neosvedčovalo existenciu autorského diela resp. neosvedčovalo, akým spôsobom bolo zasiahnuté do jeho autorského diela pri použití slovného označenia, ktoré tvorí len marginálnu súčasť jeho grafického návrhu. 38. Skutočnosť, že prvostupňový orgán verejnej správy sa nestotožnil s existenciou autorského diela resp. že neprepustil čestné vyhlásenie zamestnanca ako dôkazný prostriedok, odstránil žalovaný vo svojom rozhodnutí. Žalovaný konštatoval, že v zmysle § 39 správneho poriadku v konaní pred úradom nie je možné pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, avšak je možné pripustiť čestné vyhlásenie osoby odlišnej od účastníka konania a tento dôkaz je potrebné hodnotiť ako listinný dôkaz v súlade so zásadami hodnotenia dôkazov. Grafické zobrazenie návrhu etikety fľaše, ktorá mala byť predmetom autorského diela nebolo možné vyhodnotiť ako vlastnú tvorivú činnosť autora vo vzťahu k slovnému označeniu „Q.“, ktorého základ tvorilo len francúzske slovo, ktoré je uvedené bez medzery. S týmto tvrdením sa súd v plnom rozsahu stotožnil. 39. Predmetom ochrany podľa autorského zákona je len dielo, ktoré okrem iných znakov napĺňa aj požiadavku určitej tvorivej úrovne, resp. tvorivej duševnej činnosti autora. Preto napr. slovo, či slovné spojenie z bežnej slovnej zásoby, ktoré nemá znaky jedinečnosti, nemožno považovať za autorské dielo a teda ani jeho použitie v rámci zverejneného označenia nemožno považovať za zásah do autorského diela, bez konkrétnej špecifikácie dôvodov. V rámci námietkového konania nepostačuje len všeobecné konštatovanie, bez preukázania konkrétneho zásahu do slovného označenia. 40. Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že dôkazy predložené v rámci rozkladu, sú v rozpore s koncentračnou zásadou námietkového konania a zároveň poukázal na § 52 ods. 1 a 3 zákona o ochranných známkach, podľa ktorých je účastník konania povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Predloženie nových dôkazov je v rozkladovom konaní v súvislosti s § 51 ods. 5 pri uplatnení koncentračnej zásady vylúčené. 41. Ďalším sporným bodom v administratívnom konaní bola skutočnosť, či žalovaný správne vyhodnotil dobu používania nezapísaného označenia od februára 2014 do podania prihlášky, t. j. do 04.04.2014 namietaného označenia, za dobu preukazujúcu všeobecnú známosť. 42. Správny súd mal zato, že nadobudnutie všeobecne známej rozlišovacej spôsobilosti musí byť preukázané dôkazmi, ktoré osvedčujú skutočnosti, že v príslušnom segmente spotrebiteľskej verejnosti je označenie predmetného tovaru, resp. služby všeobecne známe. Takéto nadobudnutie rozlišovacej schopnosti, však musí byť viazané nielen na krátkodobú intenzívnu reklamnú kampaň, ale aj na dlhodobé využívanie nezapísaného označenia, ktoré u spotrebiteľa opakovaným používaním označenia jednoznačne vyvoláva dojem jeho nezameniteľnosti. 43. Z predložených faktúr a reklamných prospektov vyplýva len začatie používania nezapísaného označenia, resp. jeho rozvoz. Čo do ovplyvnenia spotrebiteľského rozhodovania bol v preskúmavanom prípade vplyv nízky. 44. Z tohto dôvodu aj žalobnú námietku týkajúcu sa nesprávneho posúdenia všeobecnej známosti nezapísaného označenia nepovažoval správny súd za relevantnú. Predložené dôkazy v námietkovom konaní musia jednoznačne preukazovať, kedy boli vyhotovené, resp. z ich obsahu musí byť zrejmé za akým účelom boli vytvorené a nemožno ich vytvorenie stotožňovať s ich popisom. Súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia nemôže nahradzovať dôkaznú povinnosť žalobcu v administratívnom konaní 45. Na ďalšie námietky v zmysle § 7 písm. f) zákona o ochranných známkach súd uvádza, že v danom prípade sa musí jednať o dlhšie využívanie tovaru a služieb konkrétnou osobou, pričom vznik rozlišovacej spôsobilosti označenia jej používaním pre užívateľa nemôže mať iba miestny dosah. Vzhľadom k tomu zamietnutie tejto námietky k podielu na trhu, intenzite, geografického rozsahu a doby používania bolo z týchto dôvodov považované správnym súdom za správne s poukazom na predložené dôkazy. Používanie označenia pred podaním prihlášky ochrannej známky v období jedného mesiaca, pri dodaní tridsiatich piatich kusov pre pomerne malé množstvo sedemnástich odberateľov túto skutočnosť nepreukazuje. 46. Zároveň mal súd za to, že namietateľ neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k špecifickosti tovaru, ako aj špecifickosti jeho spotrebiteľov, čím by bol mohol vyvážiť malú mieru používania, ak by preukázal špecifický relevantný trh čo do objemu spotreby, resp. spotrebiteľov pre daný tovar. Toto dôkazné bremeno však namietateľ neuniesol. 47. Z preukázaných okolností má správny súd za to, že žalobca v administratívnom konaní neuniesol dôkazné bremeno a teda žalovaný a orgán verejnej správy I. stupňa vo svojich rozhodnutiach správne vyhodnotili dôkaznú situáciu a vec správne právne posúdili. 48. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 49. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ust. § 167 ods. 1 SSP a contrario. 50. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi, ktorý nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu uložil správny súd, aplikujúc ustanovenie § 169 SSP. 51. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne, t. j. 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne, t. j. 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.