Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/155/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200699 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200699.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: KON - RAD, spol. s r.o., Cesta na Senec 15725/24, 830 06 Bratislava - Vajnory, zastúpený Advokátskou kanceláriou LITVÁKOVÁ a spol., Pluhová 78, 831 03 Bratislava mestská časť Nové Mesto, proti žalovanému: Predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OZ 177803/II-63-2017 z 25. septembra 2017, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Obchodná spoločnosť KON - RAD, spol. s r.o., Cesta na Senec 15725/24, Bratislava (ďalej len „žalobca“) podaním z 09.03.2016 požiadala Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „prvostupňový orgán“) o zúženie zoznamu tovarov a služieb ochrannej známky č. XXXXXX. Prvostupňový orgán žalobcu pred vydaním rozhodnutia o jeho žiadosti vyzval, aby odstránil nedostatky tejto žiadosti v tom zmysle, že podľa § 27 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení platnom a účinnom v tom čase (ďalej len „Zákon o ochranných známkach“) po podaní prihlášky ochrannej známky môže dôjsť jedine k obmedzeniu zoznamov tovarov a služieb a tým k obmedzeniu rozsahu ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky. Prvostupňový orgán vo výzve vyjadril stanovisko, že vykonaním časti požadovanej úpravy, ktorou by malo dôjsť k nahradeniu tovarov v triedach X, XX, XX, XX, XX, XX, XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb maloobchodnými a veľkoobchodnými službami s týmito tovarmi by došlo k úprave zoznamu tovarov a služieb, ktorú nemožno považovať za zúženie a na ktorú majiteľ ochrannej známky po jej zápise do registra nemá právny nárok. Prvostupňový orgán dňa 21.11.2016 vydal rozhodnutie č. POZ 64971/E-1067-2016, ktorým konanie o žiadosti o zápis zúženia zoznamu tovarov a služieb ochrannej známky č. XXXXXX zastavil (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia s oporou v § 27 ods. 2 Zákona o ochranných známkach opätovne uviedol, že po podaní prihlášky ochrannej známky môže dôjsť jedine k obmedzeniu zoznamov tovarov a služieb a tým k obmedzeniu rozsahu ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky a súčasne uviedol, že vykonaním časti požadovanej úpravy, ktorou by malo dôjsť k nahradeniu tovarov v tam uvedených triedach medzinárodného triednika tovarov a služieb by došlo k úprave zoznamu tovarov a služieb, ktorú nemožno považovať za zúženie a na ktorú majiteľ ochrannej známky po jej zápise do registra nemá právny nárok. Prvostupňový orgán nesúhlasil s názorom, že zoznam jednotlivých tovarov zahŕňa aj obchodnú činnosť s týmito tovarmi, pretože zápis ochrannej známky pre zoznam konkrétnych tovarov poskytuje majiteľovi výlučné právo na označovanie dotknutých tovarov zapísanou ochrannou známkou bez ohľadu na to, či majiteľ tieto tovary sám vyrába alebo nie, to znamená s nimi len obchoduje, avšak takéto výlučné oprávnenie neposkytuje majiteľovi vo vzťahu k samotnej maloobchodnej, či veľkoobchodnej činnosti ako službám pre tretie osoby. Ďalej dôvodil, že predmetom postupu Úradu priemyselného vlastníctva, na ktorú žalobca poukazoval bolo odstránenie formálnych nedostatkov prihlášky ochrannej známky, pretože prihláška ochrannej známky tak, ako bola podaná nezodpovedala požiadavkám medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Úrad len umožnil prihlasovateľovi (žalobcovi) nahradiť nevyhovujúce pojmy novými pojmami v súlade s medzinárodným triedením uplatňovaným v čase konania o predmetnej prihláške ochrannej známky. Uplatnený postup použil úrad len za tam uvedeného predpokladu, že žalobca mal záujem používať prihlásenú ochrannú známku na označenie ním predávaných tovarov alebo pojmom „sprostredkovanie predaja“. Prvostupňový orgán ďalej konštatoval, že navrhovanú úpravu nie je možné po zápise ochrannej známky zmeniť a pojmy, ktoré sa na jej základe stali súčasťou zoznamu tovarov a služieb nahradiť - podľa názoru žalobcu vhodnejšími pojmami (maloobchodnými a veľkoobchodnými službami s uvedenými tovarmi), ktoré sa v súčasnosti v zozname tovarov a služieb nenachádzajú. To platí podľa neho aj napriek tomu, že v súčasnosti v súlade s vývojom právnej úpravy a praxe by úrad už akceptoval aj takéto zápisy. Ďalej prvostupňový orgán argumentoval, že v pôvodnom konaní o prihláške ochrannej známky Úrad priemyselného vlastníctva žalobcovi umožnil vykonať úpravu, ktorou doplnil jednotlivé tovary do zoznamu tovaru alebo služieb, pričom v prihláške bola uvedená pôvodne len obchodná činnosť, ktorá sa podľa žalobcu vykladala tak, že jednotlivé tovary zahŕňali aj obchodnú činnosť. Prvostupňový orgán však zotrval na stanovisku, že predmetná úprava bola žiadateľovi navrhnutá, nakoľko v prihláške uviedol, že tieto tovary sú predmetom jeho obchodnej činnosti. Poukázal tiež na to, že úrad vo výzve žiadateľa zároveň upozornil, že jednotlivé druhy výrobkov je potrebné do zoznamu napísať pokiaľ chce ochrannú známku používať na označovanie týchto výrobkov. Z pohľadu známkového práva prvostupňový orgán nepovažoval za dôležité, či majiteľ tovary, ktoré sú predmetom zápisu vyrábal alebo s nimi len obchodoval. Dôležitá bola podľa neho skutočnosť, či ich bude označovať, resp. označuje ochrannou známkou alebo nie. Pokiaľ ich označuje ochrannou známkou, mal by mať známku zapísanú pre tieto tovary. Napokon prvostupňový orgán uviedol, že postup úradu v konaní o prihláške ochrannej známky POZ XXXXX v žiadnom prípade nesvedčí o výklade uvádzanom žalobcom, to znamená, že výlučné oprávnenie označovať ochrannou známkou tovary zahŕňa, resp. v tej dobe zahŕňalo aj výlučné oprávnenie označovať predmetnou ochrannou známkou obchodné služby. Vzhľadom na uvedené prvostupňový orgán uzavrel, že podanej žiadosti nebolo možné vyhovieť. 2. O rozklade podanom žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OZ 177803/ II-63-2017 z 25.09.2017, ktorým prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že žiadosť o zápis zúženia tovarov a služieb ochrannej známky č. XXXXXX sa zamieta (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a posúdení dôvodov uvedených v podanom rozklade neboli zistené také vady, ktoré by odôvodňovali záver, že prvostupňový orgán predmetnú žiadosť žalobcu nesprávne právne posúdil. Za správny však považoval názor žalobcu, že prvostupňový orgán mal vo veci vydať meritórne rozhodnutie o jeho žiadosti o zápis zúženia zoznamu tovarov a služieb ochrannej známky, ktorej mal buď vyhovieť, alebo ju zamietnuť. Vzhľadom na túto skutočnosť prvostupňové rozhodnutie zmenil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že z obsahu spisu č. C. XXXXX mu vyplynulo, že prihláška slovnej ochrannej známky v priloženej úprave „K&R Y. - M.“ bola podaná 26.11.1991 žalobcom pre nasledujúci zoznam tovarov a služieb: „vykonávanie tradingových a obchodných operácií všetkého druhu, uskutočňovanie kúpy a predaja tovarov neinvestičnej povahy určených pre výrobu, distribúciu a obchod v oblasti stavebníctva, poľnohospodárstva, potravinárstva, stravovania, cestovného ruchu včítane sprostredkovania kúpy a predaja týchto tovarov a investičná činnosť vo vyššie spomenutých oblastiach“. Listom z 29.03.1994 bol žalobca upovedomený o potrebe spresnenia zoznamu tovarov a služieb s odôvodnením, že prihlásený zoznam obsahoval položky, ktoré neboli presnou špecifikáciou tovarov alebo služieb pre známkové potreby, pretože triednik, ktorý bol používaný na tieto účely neobsahoval nákup a predaj tovarov, ani obchodnú činnosť. Žalobca bol upozornený, že ak chce ochrannú známku používať na označovanie predávaných výrobkov, je potrebné do zoznamu zapísať jednotlivé druhy výrobkov. V opačnom prípade je možné obchodnú činnosť zo zoznamu tovarov a služieb úplne vypustiť. Zoznam by namiesto toho mohol obsahovať pojem „sprostredkovanie predaja tovarov“. Následne žalobca upravil zoznam tovarov a služieb do súčasnej podoby a ochranná známka bola zapísaná pre tam uvedené tovary a služby v triedach X, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Z posúdenia veci mal žalovaný za zrejmé, že úpravou prihlášky bol upravený zoznam tovarov a služieb tak, že zahŕňal ochranu pre viaceré kategórie tovarov v konkrétnych triedach a v kategórii služieb v triede XX medzinárodného triedenia tovarov zahŕňal službu „sprostredkovanie obchodnej činnosti s tovarom citovaným v uvedených triedach“, ktorá však predstavuje niečo iné ako maloobchod, či veľkoobchod. Žalobcom navrhované zúženie malo podľa neho spočívať v tom, že ochrana pre jednotlivé druhy tovarov, ako takých sa vylúči a obmedzí sa len na službu „obchodná činnosť s týmito tovarmi“ pôvodne obsiahnutú v prihláške ochrannej známky, pričom znenie tejto služby bolo podľa žalobcu zvolené tak, aby zodpovedalo najnovšiemu medzinárodnému triedeniu. Žalobca zároveň požiadal o úpravu znenia služby „sprostredkovanie obchodnej činnosti s tovarom slad, pivo, alkoholické nápoje a s tovarom citovaným v uvedených triedach“ výpočtom jednotlivých tovarov. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, že zápis ochrannej známky pre zoznam konkrétnych tovarov poskytuje majiteľovi výlučné právo na označovanie dotknutých tovarov ochrannou známkou, avšak takéto výlučné oprávnenie neposkytuje majiteľovi vo vzťahu k samotnej maloobchodnej, či veľkoobchodnej činnosti ako službám pre tretie osoby. Potreba odlíšenia toho, či je ochranná známka prihlásená pre tovary, t.j. či sa ochrana bude vzťahovať na konkrétne tovary, ktoré budú ochrannou známkou označované alebo pre služby je zrejmá aj z výzvy Úradu priemyselného vlastníctva, ktorá bola prihlasovateľovi doručená v roku 1994. Vyplýva z nej, že pokiaľ chcel prihlasovateľ ochrannú známku používať na označovanie predávaných tovarov, bolo potrebné do zoznamu zapísať jednotlivé druhy tovarov a ak mala ochranná známka označovať služby, bolo možné využiť napríklad službu „sprostredkovanie predaja tovarov“. Nepovažoval teda za správne, ak majiteľ interpretuje túto výzvu tak, že úrad mu navrhol namiesto nákupu a predaja tovarov alebo obchodnej činnosti zapísať jednotlivé druhy výrobkov. Systematika triedenia, ktorá sa používa pri zápise ochranných známok vychádza z rozdelenia tovarov a služieb, ktoré sú ešte osobitne usporiadané do jednotlivých tried. Možnosť chrániť si osobitne len tovary alebo len služby, alebo kombináciu tovarov a služieb svedčí v prospech záveru, že je dôležité odlišovať, či ochranná známka chráni tovary alebo služby, ako aj záveru, že v prípade zápisu označenia pre tovary nemožno ochranu automaticky vztiahnuť aj na obchodné služby, napriek tomu, že sa týkajú rovnakých tovarov. Ak by zápis označenia pre určité tovary zahŕňal aj služby, mohlo by to viesť ku nejasnostiam a neistote prihlasovateľov, resp. majiteľov ochranných známok ako aj ostatných subjektov na trhu. Majiteľ má aktuálne chránenú službu „sprostredkovanie obchodnej činnosti s tovarom citovaným v uvedených triedach“, ide však o inú službu ako službu maloobchodu, či veľkoobchodu, ktoré sú charakteristické zhromažďovaním rozličných výrobkov pre tretie osoby tak, aby si zákazníci mohli tieto výrobky pohodlne prezerať a nakupovať. Ďalej žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že ako aj z pohľadu rozsahu ochrany, tak i z pohľadu prípadných zmien (zúženia existujúcej ochrany), je vždy potrebné vychádzať z aktuálneho zoznamu tovarov a služieb zapísaného v príslušnom registri, a to aj v situácii, ak medzi stavom v čase podania prihlášky a stavom v čase zápisu došlo k zmene. To znamená, že aj v tomto prípade je nutné pre potreby zúženia zoznamu tovarov a služieb vychádzať zo zoznamu zapísaného v registri ochranných známok a nie zo zoznamu pôvodne uvedeného v prihláške ochrannej známky, ktorý bol prihlasovateľom zmenený. Nemožno preto akceptovať argumentáciu žalobcu v tom zmysle, že požadovanou úpravou sa zoznam tovarov a služieb v jeho ochrannej známke len obmedzí na službu „obchodná činnosť s týmito tovarmi“ pôvodne obsiahnutú v prihláške ochrannej známky. Ako argument v prospech žalobcu nevzal žalovaný do úvahy ani tú skutočnosť, že v čase podania prihlášky ochrannej známky a v čase zápisu označenia do registra ochranných známok, vtedy platný triednik neobsahoval pojmy maloobchodná činnosť a veľkoobchodná činnosť. Majiteľ má možnosť požiadať o zápis ochrannej známky takto formulovanej služby týkajúcej sa konkrétnych tovarov, nemôže ich však do zoznamu tovarov a služieb ochrannej známky dodatočne doplniť. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že znenie služby „sprostredkovanie obchodnej činnosti s tovarom citovaným v uvedených triedach“ by bolo možné upraviť, aby namiesto formulácie „s tovarom citovaným v uvedených triedach“ boli vymenované konkrétne tovary, ktoré sú v zozname tovarov a služieb už zapísané v triedach X, XX, XX, XX, XX, XX,XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Nie je však možné zapísané služby ochrannej známky v súčasnosti rozšíriť tak, ako to žiadal majiteľ - nie je možné do zoznamu tovarov a služieb ochrannej známky explicitne uviesť službu maloobchodné a veľkoobchodné služby s tovarmi predtým zapísanými v uvedených triedach, pretože z pohľadu stavu v registri ochranných známok by išlo o novú službu. Záverom žalovaný konštatoval, že v konaní o rozklade neboli zistené také vady, ktoré by odôvodňovali záver, že prvostupňový orgán predmetnú žiadosť nesprávne vecne posúdil. 3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu dňa 27.11.2017 správnu žalobu. V úvode žaloby popísal priebeh konania o žiadosti o zapísanie ochrannej známky od roku 1991 ešte v časoch existencie Československa, v rámci ktorého bolo žalobcovi doručený k POZ č. XXXXX list českého úradu priemyselného vlastníctva, ktorým bol vyzvaný na predloženie upresnenia zoznamu tovarov a služieb, pre ktoré žiadal zápis ochrannej známky, pretože obsahoval položky, ktoré neboli špecifikáciou výrobkov alebo služieb pre známkové potreby. Týmto listom bol žalobca upozornený, že triednik neobsahoval nákup a predaj tovaru ani obchodnú činnosť, a že do zoznamu bolo namiesto toho potrebné zapísať jednotlivé druhy výrobkov, resp. služby sprostredkovanie predaja tovarov. Následne po konzultáciách bol zoznam tovarov a služieb upravený tak, že tam nebola uvedená veľkoobchodná a maloobchodná činnosť vzhľadom na to, že tieto služby neboli v tom čase súčasťou medzinárodného triednika. Po tejto úprave úrad dňa 20.04.1997 predmetné označenie zapísal ako ochrannú známku pod č. XXXXXX. Žalobca namietal rozpor medzi výrokom napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnením vzhľadom na to, že na strane 5 ods. 4 napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol: Znenie služby „sprostredkovanie obchodnej činnosti s tovarom citovaným v uvedených triedach“ by bolo možné upraviť, aby namiesto formulácie „s tovarom citovaným v uvedených triedach“ boli vymenované konkrétne tovary, ktoré sú v zozname tovarov a služieb už zapísané v triedach X, XX, XX, XX, XX, XX, XX a XX. Napriek uvedenému žalovaný napadnutým rozhodnutím žiadosť o zúženie tovarov a služieb podanú žalobcom zamietol v celom rozsahu, teda jej nevyhovel ani vo vzťahu k úprave služby, ktorú vyhodnotil ako prípustnú. 4. Nesprávne právne posúdenie žiadosti a nesprávnu aplikáciu relevantných právnych ustanovení videl žalobca v tom, že žalovaný posúdil jeho žiadosť o nahradenie jednotlivých tovarov v tovarových triedach službou maloobchodné a veľkoobchodné služby s tovarmi predtým uvedenými v tovarových triedach, ako rozšírenie zoznamu tovarov a služieb. Žalobca nepridal do zoznamu tovarov a služieb žiadne nové tovary alebo služby, ale žiadal o nahradenie všetkých tovarov zo zoznamu tovarov a služieb službou maloobchodné a veľkoobchodné služby s tovarmi predtým uvedenými v tovarových triedach. To znamená zo zoznamu tovarov a služieb žiadal zároveň odstrániť všetky tovary v tovarových triedach. Poukázal pritom aj na to, že podaná prihláška ochrannej známky obsahovala v zozname tovarov a služieb aj službu distribúcia a obchod v oblasti stavebníctva, poľnohospodárstva, potravinárstva, stravovania, cestovného ruchu a to včítane sprostredkovania kúpy a predaja týchto tovarov a investičná činnosť vo vyššie spomenutých oblastiach. Takéto znenie, ktoré bolo súladné s obchodnou činnosťou žalobcu nebolo akceptované z dôvodu, že takáto služba nebola obsiahnutá vo vtedy platnej verzii Niceského medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Na základe výsledkov prieskumu českého úradu priemyselného vlastníctva a konzultácie s príslušným pracovníkom tohto úradu upravil dňa 12.02.2007 zoznam tovarov a služieb do súčasnej podoby. V tom čase platný zákon č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach taktiež nepripúšťal rozšírenie zoznamu výrobkov tovarov a služieb pre ktoré bola ochranná známka prihlásená, rovnako ako je to za súčasnej právnej úpravy. Úpravou pojmu distribúcia a obchod v oblasti stavebníctva, poľnohospodárstva, potravinárstva, stravovania, cestovného ruchu a to včítane sprostredkovania kúpy a predaja týchto tovarov v prihláške ochrannej známky na jednotlivé druhy tovarov, s ktorými žalobca obchodoval a zaradením týchto tovarov do príslušných tovarových tried teda neprišlo k rozšíreniu rozsahu ochrany, pretože v opačnom prípade by táto úprava nebola pripustená. To znamená, že ani spätnou úpravou jednotlivých tovarov na službu maloobchodné a veľkoobchodné služby s tovarmi, predtým uvedenými v tovarových triedach za súčasného vypustenia jednotlivých druhov tovarov nemôže dôjsť k rozšíreniu zoznamu tovarov a služieb. Zúženie tovarov a služieb teda podľa žalobcu spočíva v tom, že ochrana pre jednotlivé tovary, ako také sa vylúči a obmedzí sa len na službu obchodná činnosť s týmito tovarmi pôvodne obsiahnutú v prihláške ochrannej známky, pričom znenie tejto služby ako maloobchodné a veľkoobchodné služby bolo zvolené tak, aby zodpovedalo najnovšiemu medzinárodnému triedeniu. Žalovaný teda pochybil a nesprávne aplikoval ustanovenie § 27 ods. 2 Zákona o ochranných známkach, keď vyhodnotil uskutočnenú úpravu vo vzťahu k službe maloobchodné a veľkoobchodné služby s tovarmi predtým uvedenými v tovarových triedach, ako rozšírenie tovarov a služieb. 5. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho argumentmi, najmä s tvrdením, že služba distribúcia a obchod v oblasti stavebníctva, poľnohospodárstva, potravinárstva a cestovného ruchu, a to včítane sprostredkovania, kúpy a predaja týchto tovarov a príslušné tovary v triedach X, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX treba považovať za obsahovo ekvivalentné, čo jednoznačne vyplýva z priebehu konania o C. č. XXXXX, keďže právna úprava vždy zakazovala rozšírenie zoznamu tovarov a služieb po podaní prihlášky ochrannej známky. Poukázal na to, že žalovaný vôbec nezohľadnil, že zoznam tovarov a služieb pôvodne podanej prihlášky nezahŕňal žiadne tovary, čo znamená, že jednotlivé tovary, pre ktoré bola prihláška ochrannej známky zapísaná museli vzniknúť premenou niektorej služby pôvodne obsiahnutej v prihláške ochrannej známky. Žalovaný vôbec neskúmal premenou akej služby sa do zoznamu tovarov a služieb dostali. Podľa jeho názoru tieto tovary vznikli premenou služby distribúcia a obchod v oblasti stavebníctva, poľnohospodárstva, potravinárstva, stravovania, cestovného ruchu a to včítane sprostredkovania, kúpy a predaja týchto tovarov. Z toho mal za zrejmé, že tovary zahŕňajú aj obchodnú činnosť s týmito tovarmi. Zároveň žalovaný podľa jeho názoru nevzal do úvahy, že v danom prípade nejde o pridanie služby maloobchodná a veľkoobchodná činnosť s konkrétnymi tovarmi, ale o úpravu zoznamu tovarov a služieb nahradením jednotlivých tovarov službou maloobchodné a veľkoobchodné služby s tovarmi predtým zapísanými v uvedených triedach, ktorá je bližšou špecifikáciou služieb obsiahnutých v pôvodnej prihláške ochrannej známky, a teda predstavuje zúženie zoznamu tovarov a služieb. Poukázal tiež na to, že v roku 1997 bolo v platnosti siedme vydanie medzinárodného triednika výrobkov a služieb, v ktorom nielenže neboli obsiahnuté služby maloobchodná činnosť a veľkoobchodná činnosť ako také, ani tieto služby v spojení s konkrétnymi tovarmi, ale dokonca služba predaj tovaru, resp. činnosť podniku, ktorého prevažnou funkciou je predaj tovaru, t.j. podniku takzvaného obchodného bola výslovne vylúčená z triedy XX. Žalovaný síce akceptoval argument žalobcu, že v čase podania prihlášky ochrannej známky a v čase jej zápisu tohto označenia do registra ochranných známok vtedy platný triednik neobsahoval pojmy maloobchodná a veľkoobchodná činnosť, avšak zároveň uviedol, že majiteľ mal možnosť požiadať o zápis ochrannej známky pre takto formulované služby týkajúce sa konkrétnych tovarov, nemohol ich však do zoznamu tovarov a služieb ochrannej známky dodatočne doplniť. Žalovaný pritom nevzal do úvahy, že podaním novej prihlášky ochrannej známky získa žalobca právo prednosti až od dňa podania tejto prihlášky ochrannej známky, pričom na prekážku jej zápisu môžu byť všetky dovtedy podané prihlášky ochranných známok pre zhodné alebo podobné označenia a zhodné alebo podobné tovary a služby platné na území SR, resp. prihlásené pre toto územie a tiež zhodné alebo podobné nezapísané označenia používané pre zhodné alebo podobné tovary a služby, ktoré v dôsledku používania získali rozlišovaciu spôsobilosť pre územie SR. Žalobca tak mohol byť znevýhodnený voči ostatným súťažiteľom na trhu len kvôli skutočnosti, že si ochrannú známku prihlásil v roku 1991 počas platnosti dnes už neaktuálneho triednika. 6. Ďalším žalobným dôvodom bola nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaný jasne a presvedčivo neodôvodnil, prečo zastáva názor, že nahradenie tovarov v triedach X, XX, XX, XX, XX, XX, XX a XX maloobchodnými a veľkoobchodnými službami s uvedenými tovarmi v triede XX nepredstavuje zúženie tovarov a služieb, ale práve naopak jeho rozšírenie. 7. Napokon žalobca namietal nahradenie chybného procesného rozhodnutia meritórnym rozhodnutím. Prvostupňový orgán rozhodol o žiadosti o zúženie tovaru a služieb tak, že konanie zastavil z dôvodu, že majiteľ neodstránil vytýkané nedostatky. Urobil tak napriek skutočnosti, že žiadosť o zúženie zoznamu tovarov a služieb mala všetky predpísané náležitosti a žalobca na výsledok prieskumu odpovedal v stanovenej lehote. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový orgán bol povinný meritórne rozhodnúť o podanom návrhu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce uznal postup prvostupňového orgánu za neštandardný, ale v konečnom dôsledku jeho postup schválil, čo mal za neprípustné. Procesnú chybu prvostupňového orgánu po vydaní procesného rozhodnutia v podobe zastavenia konania, namiesto vydania negatívneho alebo pozitívneho meritórneho rozhodnutia, nemožno ospravedlniť tvrdením, že prvostupňový orgán sa vysporiadal s hmotnoprávnymi otázkami, hoci de iure vydal chybné rozhodnutie. Žalovaný tým, že nezrušil prvostupňové rozhodnutie a nevrátil vec prvostupňovému orgánu odňal žalobcovi možnosť podať voči prvostupňovému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Záverom žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie 8. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe poukázal na § 27 ods. 2 Zákona o ochranných známkach, z ktorého vyplýva, že jediným spôsobom, ktorým je možné urobiť zásah do zoznamu tovarov a služieb je zúženie tohto zoznamu, teda obmedzenie rozsahu prihlásených/zapísaných tovarov a služieb. Uvedené pravidlo podľa jeho názoru zohľadňuje existenciu princípu práva prednosti a neprípustnosť rozšírenia zoznamu tovarov a služieb po podaní prihlášky ochrannej známky môže prihlasovateľ/majiteľ prekonať len podaním novej prihlášky, ktorej predmetom bude také isté označenie, avšak s iným zoznamom tovarov a služieb. Zdôraznil, že zúženie zoznamu tovarov a služieb pri zapísanej ochrannej známke sa vykonáva len v nadväznosti na zoznam tovarov a služieb, ktorý je uvedený v registri ochranných známok v čase podania žiadosti o zúženie. K námietke rozporu odôvodnenia s výrokom napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že len objasňoval, čo možno považovať za úpravu zoznamu tovarov a služieb a čo je už rozšírením tohto zoznamu. K žiadosti o úpravu služby v sprostredkovanie obchodnej činnosti s tovarom citovaným v uvedených triedach na sprostredkovanie obchodnej činnosti s tovarmi vymenovanými v jednotlivých triedach uviedol, že samotný žalobca v odôvodnení svojej žiadosti túto žiadosť odôvodnil tým, že úpravu žiadal vykonať z toho dôvodu, že po vykonaní ním požadovaného zúženia nezostanú v zozname tovarov a služieb tovary v triedach X, XX, XX, XX, XX, XX, XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Žalovaný mal teda za to, že táto časť jeho žiadosti bola len akcesorickou k časti žiadosti, ktorá sa týkala zúženia zoznamu na maloobchodné a veľkoobchodné služby. Vzhľadom na uvedené je potom zrejmé, že prvostupňový orgán nevyhovel žiadosti žalobcu ani v tejto časti. Žalovaný zdôraznil, že je na prvý pohľad zrejmé, že nahradením zapísaných tovarov službami s takýmito tovarmi nemôže v žiadnom prípade dôjsť k zúženiu zoznamu tovarov a služieb, pretože by zapísal do zoznamu služby, ktoré tam predtým neboli a išlo by o zrejmé porušenie § 27 ods. 2 Zákona o ochranných známkach. Podľa jeho názoru nemôžu byť skutočnosti zápisného konania začatého v roku 1991 vo vzťahu k úprave súladnej so súčasným znením medzinárodného triedenia tovarov rozhodnými pri posudzovaní žiadosti žalobcu, ktorá bola podaná v zmysle § 27 ods. 2 Zákona o ochranných známkach. Úrad žalobcovi v roku 1994 len umožnil vyjadriť sa a upresniť, či si chce prihlášku ochrannej známky prihlásiť pre tovary alebo služby. V tejto súvislosti doplnil, že obchodná činnosť, na ktorú sa odvolával žalobca nie je ani doposiaľ zakotvená v Niceskom medzinárodnom triednika tovarov a služieb a aj v súčasnosti by bolo nutné v súčinnosti s prihlasovateľom odstraňovať nedostatky zoznamu tovarov a služieb, ktorý by takúto službu obsahoval. Žalobca sa podľa jeho názoru pokúša akoby spätne premeniť jednotlivé zapísané tovary na službu obchodnú, ktorú mal pôvodne prihlásenú a ktorá nebola úradom akceptovaná a získať tak ochranu pre úplne novú službu maloobchodné a veľkoobchodné služby, pričom takáto služba je obsahom Niceského triednika až od roku 2002. Takýto postup žalobcu považoval žalovaný za rozporný s § 27 ods. 2 Zákona o ochranných známkach, ale aj so zmyslom a účelom zatriedenia tovarov alebo služieb a s princípom práva prednosti a tým aj celkove v rozpore s účelom a zmyslom známkového práva. V daných súvislostiach poznamenal, že bolo aj je bežnou praxou u nás aj v zahraničí, že majitelia ochranných známok sledujú vývoj medzinárodného triedenia, ako aj vlastné odlišné zameranie svojich podnikateľských činností a aktivít v priebehu viacerých rokov, pričom v prípade zmien triednika reagujú podaním nových prihlášok zohľadňujúcich nové tovary alebo služby, resp. iné nové činnosti a aktivity. Žalobca v minulosti mohol podať novú prihlášku ochrannej známky, ktorej tovary a služby by boli prihlásené podľa vtedy platného medzinárodného triednika a zodpovedali by jeho predstavám a potrebám, napríklad maloobchodné služby boli do triednika zavedené už pred šestnástimi rokmi v roku 2002. Žalovaný však nemôže oprávnene požadovať, že „pretrieďovaním“ získa ochranu na také služby, ktoré neboli v čase podania prihlášky ochrannej známky prípustné, resp. obsiahnuté vo vtedy platnom vydaní medzinárodného triednika tovarov a služieb. Zo zákona, ale ani z medzinárodných zmlúv a právnych predpisov EÚ nevyplýva žalovanému povinnosť, resp. potreba alebo možnosť, aby zoznam tovarov a služieb zapísanej ochrannej známky bol počas doby jej platnosti daný do súladu vždy s aktuálnym vydaním medzinárodného triednika tovarov a služieb. Akceptovaním žiadosti žalobcu by vo vzťahu k jeho ochrannej známke vznikla kuriózna situácia, keď jeho ochranná známka prihlásená v roku 1991 by od roku 2016 mala právo prednosti aj vo vzťahu k službám, zápis pre ktoré bol prípustný na základe vyššie uvedenej praxe až o viac ako 10 rokov neskôr. Žalovaný sa vo vyjadrení nestotožnil ani s ďalšími žalobnými bodmi. Na svojich vyjadreniach k žalobe zotrval žalovaný aj na nariadenom pojednávaní s tým, že nemal vedomosť o rozhodovacej činnosti z rokov 1991 až 1997 v námietkových konaniach týkajúcich sa situácie, keď mal niekto chránený určitý tovar, tak mal tým chránenú aj obchodnú činnosť, a pokladal to za nepravdepodobné. 9. Žalobca v replike ako aj na nariadenom pojednávaní zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v písomne podanej žalobe. Ako dôkaz k svojim tvrdeniam žalobca uviedol obsah správneho spisu, konkrétne to ako vyzerala prihláška v čase jej podania, ktorá obsahovala len žiadosť o zapísanie obchodnej a investičnej činnosti bez toho, aby tam bolo uvedené s akými tovarmi a službami a úrad pripustil zmenu, aby tam bol len tento zoznam tovarov. K tvrdeniu, že výklad v čase podania prihlášky bol taký, že zápisom ochrannej známky k tovaru bola získaná aj ochrana k obchodovaniu s ním, navrhol tiež vykonanie dokazovania vypočutím V.. C. R., niekdajšieho vedúceho oddelenia ochranných známok žalovaného. 10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. 11. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 12. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 13. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o ochranných známkach majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou známkou značku r. 14. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o ochranných známkach používaním ochrannej známky je používanie jej majiteľom v spojení s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná. 15. Podľa § 26 ods. 1, 4 Zákona o ochranných známkach (1) prihlasovateľovi vzniká právo prednosti pred každým, kto podá neskôr prihlášku obsahujúcu zhodné alebo podobné označenie pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby a) odo dňa podania prihlášky podľa § 25 alebo b) odo dňa práva prednosti podľa medzinárodného dohovoru 4) vyplývajúceho z prvej prihlášky tejto ochrannej známky. (4) Právo prednosti podľa odseku 1 písm. b/ sa vzťahuje aj na služby. 16. Podľa § 27 ods. 2, 4 Zákona o ochranných známkach (2) po podaní prihlášky môže prihlasovateľ zúžiť zoznam tovarov alebo služieb, pre ktoré sa má označenie zapísať; takéto zúženie nemožno vziať späť. Rozšírenie zoznamu tovarov alebo služieb, pre ktoré sa má označenie zapísať, nie je prípustné. (4) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na ochrannú známku. 17. Podľa § 51 ods. 5, 7 Zákona o ochranných známkach (5) na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní 27) s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, 59 ods. 1 a § 60. (7) Ak účastník konania nevyhovie výzve úradu v určenej lehote, úrad môže konanie zastaviť. Na tento následok musí byť účastník konania vo výzve upozornený. 18. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 19. Podľa § 61 ods. 3 Správneho poriadku ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade. 20. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúca v tom, že prvostupňový orgán a žalovaný posúdili žiadosť žalobcu o nahradenie jednotlivých tovarov zapísaných v tovarových triedach službou maloobchodné a veľkoobchodné služby s tovarmi predtým uvedenými v tovarových triedach, ako rozšírenie zoznamu tovarov a služieb nebola dôvodná, pretože nemá oporu v aplikovanej právnej úprave. Po prerokovaní veci je možné sa stotožniť s právnym názorom žalovaného, že zákon priznáva ochranu tovarov a služieb v rozsahu, v akom boli zapísané do registra. Táto zásada jednoznačne vyplýva z § 9 ods. 1 Zákona o ochranných známkach. Zákon s výnimkou práva prednosti neposkytuje ochranu prihláške ochrannej známky a už vôbec nie prihláške v obsahu, v ktorom nebola zapísaná. Ak by súd vyhovel žalobe a stotožnil sa s názorom žalobcu, v podstate by akceptoval výmenu, resp. nahradenie ochrany tovarov za ochranu služieb. Argumentácia žalobcu vychádza len z tvrdenia o obsahu a rozsahu ochrany poskytovanej ochrannou známkou, ktorá však nemá oporu v zákone a v registri zapísanej ochrannej známke. Potrebné je preto prisvedčiť argumentácii žalovaného, že nahradením zapísaných tovarov službami s takýmito tovarmi nemôže dôjsť k zúženiu zoznamu tovarov a služieb. Naopak je zrejmé, že pokiaľ by prvostupňový orgán dopísal do zoznamu tovarov a služieb maloobchodné a veľkoobchodné služby a to s akýmikoľvek tovarmi, zapísal by do zoznamu služby, ktoré tam predtým neboli. Odstránením tovarov zo zoznamu by došlo k zúženiu ochrany, v ktorom rozsahu by žiadosť žalobcu zrejme bola akceptovateľná, avšak súčasným nahradením odstránených tovarov maloobchodnými a veľkoobchodnými službami s týmito tovarmi, by celkom jednoznačne došlo k zápisu novej služby, čo zákon nepripúšťa. 21. Výzva Úradu priemyselného vlastníctva z 29.03.1994 v konaní č. C. č. XXXXX nebráni uvedeným záverom, pretože z jej obsahu a rovnako ani z v tom čase platného medzinárodného triednika tovarov a služieb nič také nevyplýva. Z textu označenej výzvy je zrejmé, že Úrad priemyselného vlastníctva si uvedomoval potrebu odlíšenia toho, či je ochranná známka prihlásená pre tovary alebo služby, t.j. toho či sa ochrana bude vzťahovať na konkrétne tovary, ktoré budú ochrannou známkou označované alebo pre služby. Žalobca si nesprávne vyložil túto výzvu v tom zmysle, že úrad mu navrhol namiesto nákupu a predaja tovarov alebo obchodnej činnosti zapísať jednotlivé druhy výrobkov s rozsahom ochrany zahŕňajúcom uvedené služby. Z výzvy nesporne vyplýva len skutočnosť, že žalobcova žiadosť o zápis ochrannej známky obsahovala nepresnú (nevyhovujúcu) špecifikáciu výrobkov alebo služieb pre známkové potreby, pretože používaný triednik v tom čase neobsahoval nákup a predaj tovaru ani obchodnú činnosť. V dôsledku toho bol žalobca vyzvaný, pokiaľ chcel ochrannú známku používať pre označovanie predávaných výrobkov, aby do zoznamu dopísal jednotlivé druhy výrobkov. Ďalej bol žalobca poučený v tom zmysle, že v opačnom prípade je možné v jeho žiadosti uvedenú činnosť (službu) zo zoznamu výrobkov a služieb úplne vypustiť a zoznam by namiesto toho mohol obsahovať „sprostredkovanie predaja tovaru“. 22. Žalovaný tak správne argumentoval, že zápis ochrannej známky pre zoznam konkrétnych tovarov poskytuje majiteľovi výlučné právo na označovanie dotknutých tovarov ochrannou známkou, avšak takéto výlučné oprávnenie neposkytuje majiteľovi vo vzťahu k samotnej maloobchodnej, či veľkoobchodnej činnosti ako službám pre tretie osoby. Systematika triedenia, ktorá sa používa pri zápise ochranných známok vychádza z rozdelenia tovarov a služieb, ktoré sú ďalej osobitne usporiadané do jednotlivých tried. Možnosť chrániť si osobitne len tovary alebo len služby, alebo kombináciu tovarov a služieb svedčí v prospech záveru, že je dôležité odlišovať, či ochranná známka chráni tovary alebo služby, ako aj záveru, že v prípade zápisu označenia pre tovary nemožno ochranu automaticky vztiahnuť aj na obchodné služby, napriek tomu, že sa týkajú rovnakých tovarov. Ak by zápis označenia pre určité tovary zahŕňal aj služby, mohlo by to viesť ku nejasnostiam a neistote prihlasovateľov, resp. majiteľov ochranných známok ako aj ostatných subjektov na trhu. V rozpore s elementárnymi zásadami logického myslenia by bolo chrániť služby obchodovania s tovarmi, ktoré sú explicitne chránené zápisom do registra, na základe rozhodovacej praxe Úradu priemyselného vlastníctva, pokiaľ medzinárodný triednik umožňoval, okrem tovarov zapísať do registra ochranných známok aj služby, ktoré tak požívali rovnakú právnu ochranu ako tovary. Z toho vyplýva logický záver, že ak predmetný druh obchodných služieb v čase zápisu ochrannej známky č. XXXXXX, nebolo možné zapísať do registra ochranných známok, v tom čase platné právo im právnu ochranu nepriznávalo, a ich „spätný zápis“ by narúšal princíp práva prednosti. 23. Žalobca tvrdil, že existovala rozhodovacia prax Úradu priemyselného vlastníctva v ním naznačenom smere a k tomu na nariadenom pojednávaní požadoval vykonanie dokazovania vypočutím V.. C. R., niekdajšieho vedúceho oddelenia ochranných známok žalovaného. Návrh na vykonanie dokazovania bol zamietnutý, pretože v administratívnom konaní takéto dokazovanie navrhnuté nebolo a tiež preto, že toto tvrdenie by bolo možné preukázať predložením rozhodnutí Úradu priemyselného vlastníctva s tvrdeným obsahom, nie výsluchom svedka, ktorý by súdu mohol načrtnúť svoje subjektívne spomienky na s jeho funkciou spojenú (opätovne len ním tvrdenú) rozhodovaciu činnosť. Správny súd nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy a preto zásadne vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), t.zn. z obsahu administratívneho spisu. Dokazovanie nad rámec stavu zisteného orgánom verejnej správy vykonáva len výnimočne, ak to považuje za nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Dokazovanie v navrhovanom smere nebolo potrebné, pretože ani prípadné jednotlivé rozhodnutie alebo rozhodnutia svedčiace v prospech tvrdení žalobcu o dávnejšej rozhodovacej praxi Úradu priemyselného vlastníctva by nemali vplyv na výsledok preskúmania veci, nakoľko správny súd sa pri ňom riadil zákonom, ktorému interpretácia žalobcu odporuje. 24. Čo sa týka namietaného rozporu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s jeho výrokom, je možné sa stotožniť so záverom žalovaného, že druhá časť žiadosti o zúženie zoznamu tovarov a služieb ochrannej známky č. XXXXXX bola závislá na spôsobe rozhodnutia o prvej časti tejto žiadosti. Žalobca v druhej časti žiadosti zároveň požiadal o úpravu znenia služby „sprostredkovanie obchodnej činnosti s tovarom slad, pivo, alkoholické nápoje a s tovarom citovaným v uvedených triedach“ tak, že sa znenie „s tovarom uvedeným v citovaných triedach“ nahradí výpočtom jednotlivých tovarov. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že aj táto časť žiadosti bola predmetom posudzovania a rozhodovania a že jej nebolo možné vyhovieť, pretože nebolo vyhovené prvej časti žiadosti, na vyhovenie ktorej nadväzovala (bola ním podmienená). V prípade vyhovenia prvej časti žiadosti by sa vypustením zoznamu tovarov stal text zapísanej ochrannej známky k uvedenej službe nezrozumiteľným, čo si žalovaný uvedomoval a preto pripustil možnosť úpravy zápisu tejto služby. Potrebné je pritom poukázať na to, ako bola žiadosť žalobcom formulovaná a odôvodnená, pretože predmet konania bol v súlade s dispozičnou zásadou konania vymedzený práve podaním - žiadosťou účastníka konania (žalobcu) o zúženie zoznamu tovarov a služieb ochrannej známky. Konanie sa tak riadilo účelom rozhodnúť práve o podaní, ktorým bolo konanie iniciované, v rozsahu a obsahu v akom bolo urobené. Žalobná námietka nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia odôvodnená poukazom na rozpor odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s jeho výrokom preto nemohla obstáť. Potrebné je dodať, že i v prípade zjavnej protirečivosti jednotlivej časti odôvodnenia rozhodnutia s jeho výrokom táto spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia len v prípade, ak rozpor odôvodnenia s výrokom rozhodnutia spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia ako celku. Teda nie v prípade, pokiaľ s ďalšieho textu odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú v dostatočne zrozumiteľnom obsahu a potrebnom rozsahu skutočnosti podporujúce výrok rozhodnutia. 25. V bode d/ správnej žaloby žalobca namietal nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaný podľa jeho názoru jasne a presvedčivo neodôvodnil prečo zastáva názor, že nahradenie tovarov v tam uvedených triedach maloobchodnými a veľkoobchodnými službami s uvedenými tovarmi (v súlade s pôvodne podanou prihláškou) v triede XX nepredstavuje zúženie zoznamu tovarov a služieb alebo jeho rozšírenie. Nemôže obstáť táto námietka ani námietka nevysporiadania sa s argumentami žalobcu, pretože žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami vrátane argumentácie žalobcu, uviedol ako zistil skutočný stav veci a na akom právnom základe založil svoje rozhodnutie (viď. ods. 20 až 22 tohto rozsudku). Nepreskúmateľným je rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale aj rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Namietaná vada nepreskúmateľnosti (nezrozumiteľnosti) napadnutého rozhodnutia žalovaného je v rozpore s jeho obsahom. Rozhodnutie o námietkach nepreskúmateľnosťou z uvedených dôvodov netrpí. Nestotožnenie sa žalovaného s právnou argumentáciou žalobcu, tak ako ju intervenoval počas konania, resp. právne posúdenie založené na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov. 26. Ďalej žalobca namietal nahradenie chybného procesného rozhodnutia meritórnym rozhodnutím. Správny súd môže zrušiť rozhodnutie len pre podstatné porušenie zákona, ktoré zároveň mohlo mať za následok vydanie nezákonného meritórneho rozhodnutia. V danom prípade uvedené podmienky súčasne splnené neboli. Žalovaný v konaní o rozklade podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol tak, že ho napadnutým rozhodnutím zmenil v snahe napraviť procesný nedostatok prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo konanie pred prvostupňovým orgánom ukončené nesprávne - procesným rozhodnutím o zastavení konania. Prvostupňový orgán mal rozhodnúť meritórne. Vzhľadom na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia zamietnutím žiadosti žalobcu. Žalovaný uplatnil postup podľa § 59 ods. 2 (§ 61 ods. 3) Správneho poriadku, ktorý orgán rozhodujúci o rozklade oprávňuje prvostupňové rozhodnutie zmeniť, pokiaľ sú preto dôvody spočívajúce v nesprávnom uplatnení právneho predpisu použitého pri prvostupňovom rozhodnutí (§ 51 ods. 7 Zákona o ochranných známkach), a súčasne sú aj vytvorené podmienky v dostatočne zistenom skutkovom základe veci. V rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia bolo potrebné vziať v úvahu fakt, že prvostupňové rozhodnutie, napriek jeho procesnému charakteru obsahuje vecné dôvody, pre ktoré nebolo možné žiadosti vyhovieť. Forma rozhodnutia teda nemala za následok ujmu žalobcu na jeho právach, pretože žalobca sa mohol proti prvostupňovému rozhodnutiu účinne brániť a aj sa bránil podaním rozkladu, v ktorom mohol vecne argumentovať proti dôvodom nevyhovenia jeho žiadosti. Žalobcovi teda napriek nesprávnemu postupu prvostupňového orgánu ako aj žalovaného nebolo odňaté právo brániť svoje práva v rámci systému dvojinštančného konania, resp. nebolo mu upreté ani iné právo v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V neposlednom rade bolo potrebné prihliadnuť na to, že nesprávnu procesnú formu rozhodnutia o žiadosti žalobca namietal už v podanom rozklade, ktorého rozsahom bol žalovaný viazaný (§ 40 ods. 2 Zákona o ochranných známkach), pričom jeho námietke v tomto smere vyhovel. V tejto súvislosti je namieste poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4 Sž 98-102/2002 zo dňa 17.12.2002, zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 6/2003, v ktorom vyslovil názor, podľa ktorého „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie (priaznivejšie) rozhodnutie pre účastníka.“ Táto zásada v súčasnosti zreteľne vyplýva z ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. 27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani z jedného zo žalobou uplatnených dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom. Žaloba preto nebola dôvodná a správny súd ju podľa § 190 SSP zamietol. 28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP (a contrario) tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože náhrada trov konania patrí len takému žalobcovi, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca úspešný v konaní nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 29. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Rozsudok je právoplatný jeho doručením. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.