Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 29Sa/10/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200705 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200705.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci žalobcu: Q. I., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom prof. I. XXXX/X, XXX XX D. D., zast. URBÁNI & Partners, s.r.o., IČO: 36 646 181 so sídlom AK Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, v mene ktorého koná X.. K. C., N.., konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU- BB-OVBP2-2017/027344-2 z 28. septembra 2017, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Mesto Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „stavebný úrad“) oznámilo žalobcovi ako účastníkovi konania a zároveň obvinenému z priestupku začatie konania o priestupku pod č. ZT-PR-170812/32369/2016, PRIE: 111/2016 zo dňa 22.12.2016, nakoľko doposiaľ zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že žalobca (ďalej aj „účastník konania“ alebo „obvinený“ v konaní o priestupku) vykonával činnosť, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie bez takéhoto rozhodnutia, ako stavebník uskutočňoval novú stavbu bez stavebného povolenia a nesplnil výzvu Štátneho stavebného dohľadu. V oznámení o začatí konania o priestupku prvostupňový orgán verejnej správy tak žalobcovi oznámil podozrenie zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. a), § 105 ods. 3 písm. b) a § 105 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“ alebo „Stavebný zákon“). Prvostupňový orgán verejnej správy zároveň nariadil ústne pojednávanie a žalobcu na toto ústne pojednávanie predvolal. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 15.02.2017 za účasti žalobcu a predmetom ústneho pojednávania bolo prejednanie priestupkov, zo spáchania ktorých bol podozrivý žalobca. Po vykonanom dokazovaní orgán verejnej správy vyhlásil ústne pojednávanie za ukončené a vyhlásil rozhodnutie o priestupku tak, že žalobcu uznal za vinného zo spáchania priestupku podľa § 105 ods.3 písm.a), písm.b) a § 105 ods.1 písm.c) zákona č.50/1976 Zb., uložil mu pokutu vo výške 2 400,-Eur a povinnosť uhradiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, prvostupňový orgán verejnej správy o podanom odvolaní nerozhodol a vec predložil nadriadenému orgánu. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný“) odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V rozhodnutí konštatoval, že je nesporné, že priestupca začal uskutočňovať stavbu rodinného domu bez príslušných listín stavebného úradu potrebných pre jej uskutočnenie, avšak stavebný úrad sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nevyrovnal so všetkými hľadiskami pre uloženie výšky pokuty, nezaoberal sa dostatočne mierou zavinenia, ako aj odôvodnením výšky pokuty v rámci stanoveného rozpätia. Po zrušení prv vydaného rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy oznámil žalobcovi pokračovanie v správnom konaní, nariadil ústne pojednávanie na deň 20.07.2017 a žalobcu na toto ústne pojednávanie predvolal. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo v súlade s oznámením termínu za účasti žalobcu ako obvineného. Po vykonanom dokazovaní prvostupňový orgán verejnej správy svojím rozhodnutím uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. a uložil mu pokutu vo výške 1 000,- Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2017/027344-2 zo dňa 28.09.2017 tak, že časť výrokovej vety rozhodnutia zmenil a ostatné časti výroku rozhodnutia ponechal v platnosti. 2. Mesto Banská Bystrica ako príslušný stavebný úrad svojím rozhodnutím č. ZT-PR-130114/685/2017 zo dňa 20. júla 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) „uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. nakoľko na základe riadne zisteného skutkového stavu je náležite preukázané, že od bližšie nezisteného dňa v dobe od 17.06.2016 do 12.10.2016 v Banskej Bystrici v kat. území W. na parcelách parc. č. KN - C XXXX/XX, KN - C XXXX/XX a KN - C XXXX/XX, ako stavebník uskutočňoval novú stavbu rodinného domu bez stavebného povolenia, ktorú do 12.10.2016 uskutočnil v rozsahu jej základových betónových konštrukcií a podlahovej dosky s izoláciou o celkovej ploche rozmerov 11,83 m x 7,33 m, čím porušil ustanovenie § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., nakoľko uskutočňoval stavbu, na ktorú sa vyžaduje stavebné povolenie, za čo mu podľa § 105 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. ukladá pokutu vo výške 1 000,- Eur“. Zároveň bol žalobca zaviazaný uhradiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na obsah spisového materiálu, priebeh administratívneho konania a dospel k záveru, že v konaní je preukázaná skutočnosť, že obvinený sa svojím konaním dopustil priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Prvostupňový orgán verejnej správy zdôraznil, že sa v konaní zaoberal samostatne skutočnosťou, či vzhľadom na charakter a technicko-konštrukčné riešenie uskutočňovanej stavby je potrebné stavebné povolenie, pričom dospel k záveru, že na stavbu uskutočňovanú obvineným v postavení stavebníka bolo potrebné vydané stavebné povolenie, nakoľko stavebný zákon a jeho vykonávacie predpisy, najmä vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a ani iné osobitné predpisy neustanovujú inak. K tomuto dospel napriek skutočnosti, že stavba, ktorá je predmetom konania, je považovaná vzhľadom na účel uskutočňovanej stavby, jej celkovú zastavanú plochu, ako aj vzhľadom na stavebnotechnické a konštrukčné riešenie uskutočňovanej stavby, za jednoduchú stavbu podľa § 139b ods.1 zákona č.50/1976 Zb., na uskutočňovanie ktorej by postačovalo stavebnému úradu s poukazom na ustanovenie § 55 ods.2 písm.a) zákona č.50/1976 Zb. ohlásenie, a to za podmienky, ak by tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí. Stavebný úrad zistil, že obvinený v postavení stavebníka nemal na uskutočňovanú stavbu vydané stavebným úradom žiadne rozhodnutie o umiestnení stavby, a preto stavebný úrad ani nemohol určiť, či na uskutočňovanie jednoduchej stavby postačí ohlásenie, čo malo v konaní o priestupku a jeho právnej kvalifikácii podľa § 105 ods.3 písm.b) zákona č.50/1976 Zb. fundamentálny význam. Nie je pritom povinnosťou stavebného úradu v prípadnom rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby povinne určiť, že na jej uskutočňovanie postačí ohlásenie, toto je na uvážení stavebného úradu. V súvislosti s ustálením času, kedy došlo k uskutočňovaniu stavby bez príslušného povolenia stavebného úradu prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že k spáchaniu priestupku podľa § 105 ods.3 písm.b) zákona č.50/1976 Zb. došlo v období od 17.6.2016 do 12.10.2016. Konkrétny začiatok vzniku protiprávneho konania sa ani na základe uskutočnených ústnych pojednávaní a ani iným preukázateľným spôsobom nepodarilo stavebnému úradu upresniť. V uvedenom období ale nespochybniteľne došlo ku konaniu obvineného majúceho za následok konanie o priestupku, protiprávny stav nespochybniteľne trval i ku dňu vykonania štátneho stavebného dohľadu (12.10.2016). Pokiaľ ide o výšku pokuty a jej primeranosť prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na závažnosť priestupku a mal zato, že uskutočňovanie stavby bez stavebného povolenia patrí do kategórie najzávažnejších porušení Stavebného zákona (aj s prihliadnutím na možnosť uložiť pokutu až do 1 milióna SK). Dopady narušenia zákonom chráneného záujmu na vlastníkov susedných nehnuteľností prvostupňový orgán verejnej správy nezistil a nezistil ani také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by uskutočňovaním stavby bez stavebného povolenia došlo k ohrozeniu záujmov vlastníkov susedných nehnuteľností. Došlo k následku, ktorý závažným spôsobom porušuje zákonom chránený právny stav, išlo však o jednorazové konanie, ktoré bolo dodatočne odstrániteľné a aj odstránené tým, že stavebným úradom bolo vydané dodatočné stavebné povolenie na uskutočňovanie stavby. Vo vzťahu k nákladom na uskutočňovanú stavbu obvinený sám uviedol, že výška nákladov je cca 45-55tis. Eur., zo sprievodnej správy predloženej v konaní o dodatočnom povolení stavby sú celkové náklady na realizáciu stavby predpokladané vo výške 85.000,-Eur. Z uvedeného stavebný úrad vyvodil záver, že výška uloženej pokuty vo výške 1.000,-Eur je nižšia ako 1,5% z nákladov na uskutočnenie stavby a výška uloženie pokuty nie je neprimeraná výške nákladov na realizáciu stavby. Výšku pokuty, ktorú považoval obvinený za primeranú (150-200 Eur) považoval prvostupňový orgán verejnej správy za neprimerane nízku, vzhľadom na narušenie zákonom chráneného právneho stavu obvineným. Stavebný úrad tak dospel k záveru, že pokuta vo výške 1.000,-Eur vzhľadom na osobu páchateľa nie je a ani nemôže byť likvidačná, nakoľko napriek obvineným uvedenej výške čistej mzdy vo výške 375 Eur je obvinený súčasne spoločníkom v obchodnej spoločnosti Conparius s.r.o. a je tiež jediným majiteľom viacerých nehnuteľností charakteru trvalých trávnych porastov, ostatných plôch a nádvorí, ako aj rozostavanej stavby (LV č.XXXX, k.ú. W.). Ako poľahčujúcu okolnosť hodnú osobitného zreteľa vyhodnotil stavebný úrad, že obvinený nebol doposiaľ právoplatne a preukázateľne riešený za iné porušenie Stavebného zákona. Prvostupňový orgán verejnej správy uzavrel, že pri rozhodnutí hodnotil všetky dôkazy, samostatne a v ich vzájomných súvislostiach. Osobitne ich posudzoval a hodnotil vo vzťahu k právnemu názoru odvolacieho orgánu vyjadrenom v jeho rozhodnutí, ktorým bol viazaný a ktorým bolo rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BB- OVBP2-2017/013464-2 zo dňa 13. marca 2017. Samotnú pokutu orgán verejnej správy hodnotil nielen ako pokutu uloženú v dolnej hranici, ale zároveň ako pokutu, ktorá vzhľadom na jej výšku nemôže mať pre obvineného likvidačný charakter. 3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2017/027344-2 zo dňa 28.09.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zmenil rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č. ZT-PR-130114/685/2017 zo dňa 20.07.2017, PRIE: 111/2016, ktorým uznalo Q. I. vinného zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že od bližšie nezisteného dňa v dobe od 17.06.2016 do 12.10.2016 v Banskej Bystrici, v kat. území W., na parcelách parc. č. KN - C XXXX/XX, KN - C XXXX/XX a KN - C XXXX/XX, ako stavebník uskutočňoval novú stavbu rodinného domu bez stavebného povolenia, ktorú do 12.10.2016 uskutočnil v rozsahu základových betónových konštrukcií a podkladovej dosky s izoláciou o celkovej ploche rozmerov 11,83 m x 7, 33 m, čím porušil ustanovenie § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., za čo bola uložená Q. I. pokuta vo výške 1 000,- Eur, splatná do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet Mesta Banská Bystrica a povinnosť uhradiť trovy konania spojené s prejednávaním priestupku vo výške 16,-Eur do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet Mesta Banská Bystrica tak, že výrokovú časť rozhodnutia začínajúcu slovami „od bližšie nezisteného dňa v dobe od 17.06.2016 do 12.10.2016“ nahradil slovami „dňa 12.10.2016“. Ostatné časti výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia žalovaný ponechal v platnosti. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia, obsah podaného odvolania a priebeh administratívneho konania. Zistil, že prvostupňový orgán verejnej správy v novom konaní odstránil pochybenia, pre ktoré bolo prvotné rozhodnutie o uložení sankcie zrušené. Na základe vykonaného dokazovania, a to vykonaným štátnym stavebným dozorom a ústnym prejednaním priestupku bolo jednoznačne zistené a preukázané porušenie Stavebného zákona v rozsahu ako to uviedol v rozhodnutí stavebný úrad a súčasne ako je uvedené v zápisnici z výkonu šetrenia štátneho stavebného dohľadu a v zápisnici z ústneho prejednania priestupku. Odvolací orgán mal za preukázané, že priestupca pri prejednaní priestupku (tak ako to vyplýva zo zápisnice) nemal námietky a ani nespochybňoval zistenia stavebného úradu, a to ani pri výkone štátneho stavebného dohľadu. Žalovaný zistil, že stavebný úrad mal dostatočne zistený skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Konštatoval, že nemohol prihliadnuť na odvolací dôvod, že pokuta je neprimerane vysoká, nakoľko ustanovenie § 105 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. spodnú hranicu nemá a taktiež ani na odvolací dôvod, že k spáchaniu priestupku došlo výlučne z dôvodu prieťahov v konaní stavebného úradu. Žalovaný nezistil prieťahy v konaní stavebného úradu, nakoľko priestupca podal dňa 16.06.2016 na stavebný úrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu a vzhľadom na nedostatočné podklady stavebný úrad dňa 21.06.2016 stavebné konanie prerušil. Priestupca požiadal o lehotu na doplnenie žiadosti dňa 08.08.2016, ktorá mu bola 10.08.2016 predĺžená. Po následnom vykonaní štátneho stavebného dohľadu dňa 28.09.2016 priestupca vzal žiadosť o vydanie stavebného povolenia späť a dňa 28.09.2016 podal novú žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia. Z uvedených skutočností nebolo možné vyvodiť, že stavebný úrad spôsobil prieťahy v konaní, keď sám priestupca pri podaní žiadosti o stavebné povolenie nedoložil stavebnému úradu všetky podklady pre rozhodnutie, sám požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie podkladov, ktorej stavebný úrad vyhovel a tiež sám zobral žiadosť o vydanie stavebného povolenia späť. Ak priestupca tvrdil, že sankcia mala byť uložená podľa ustanovenia § 105 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., nakoľko uvedené ustanovenie sa vzťahuje na stavby, na ktoré postačí ohlásenie stavebnému úradu, žalovaný konštatoval, že stavba rodinného domu je síce jednoduchou stavbou, ale ohlásenie pre jej uskutočnenie postačuje len v tom prípade, ak to, že postačí ohlásenie, určí stavebný úrad v rozhodnutí o umiestnení stavby. Stavbe priestupcu však nepredchádzalo územné konanie a územné rozhodnutie o umiestnení stavby, a preto nemožno jednoduchú stavbu rodinného domu uskutočniť na základe ohlásenia. Priestupca začal uskutočňovať stavbu rodinného domu bez stavebného povolenia, preto jeho tvrdenia považoval žalovaný za právne irelevantné pre posúdenie skutku. Žalovaný mal tak za to, že stavebný úrad postupoval v intenciách právnej úpravy týkajúcej sa správnej úvahy a v odôvodnení rozhodnutia náležite odôvodnil, z akých dôvodov sankciu uložil a akými úvahami sa pri uložení výšky riadil. Pri výkone štátneho stavebného dohľadu stavebný úrad presný čas začatia páchania priestupku nezistil, nepodarilo sa mu tento čas presne ustáliť ani na ústnom pojednávaní. Žalovaný mal za to, že čas spáchania priestupku nastal dňa 12.10.2016, v deň výkonu štátneho stavebného dohľadu, keď stavebný úrad vykonal prvý úkon na odvrátenie pokračovania páchania priestupku ďalším uskutočňovaním stavby. Bolo nesporné, že priestupca začal uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia. Táto skutočnosť nebola sporná ani pri výkone štátneho stavebného dohľadu, ani pri prejednávaní priestupku. Z uvedeného dôvodu odvolací orgán zmenil výrokovú časť rozhodnutia a čas spáchania priestupku ustálil. 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal, aby správny súd po vykonanom dokazovaní postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného OU-BB-OVBP2-2017/027344-2 zo dňa 28.09.2017 a rozhodol o trovách konania tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania. Poukázal pritom na obsah rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, obsah napadnutého rozhodnutia a obsah podaného odvolania. Namietal, že vec je nesprávne posudzovaná podľa § 105 ods. 3 Stavebného zákona, nakoľko vykonané práce sa týkajú výlučne jednoduchej stavby podľa § 139b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Svedčí o tom nielen obsah správneho spisu, ale aj charakter stavby, ktorý musí stavebný úrad prvého stupňa dobre poznať a vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia ako aj zo žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Namietol, že ide o jednoduchú stavbu, kde sankcia je oveľa nižšia (§ 105 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.), avšak žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy posúdili konania žalobcu ako porušenie § 105 ods. 3 Stavebného zákona. Na niektoré domy v Banskej Bystrici pritom sa výslovne z dôvodu, že ide o jednoduchú stavbu, požaduje iba ohlásenie. Na odvolanie žalobcu pritom žalovaný zmenil napadnuté rozhodnutie len pokiaľ ide o určenie skutku a ponechal pokutu vo výške 1 000,- Eur, čo činí napadnuté rozhodnutie nesprávnym a voči žalobcovi ako fyzickej osoby realizujúcej jednoduchú stavbu nezákonným. Stavba žalobcu bola a je jednoduchou stavbou s poukazom na § 139b ods. 1 - 3 zákona č. 50/1976 Zb. Vyjadril názor, že nebol žiaden dôvod udeliť sankciu mimo zákonného rámca, aj s poukazom na okolnosti v prospech žalobcu uvádzané v samotnom napadnutom rozhodnutí. Sankcia na strane žalobcu nesmie prekročiť 331,94 Eur. Žalobca tiež namietal, že konanie trpí vadou, nakoľko ho viedol a rozhodoval na prvostupňovom orgáne verejnej správy N.. H., ktorý v spise nemá založené splnomocnenie a rozhodnutie tak nemá náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku. Vedenie konania, rozhodovanie a podpisovanie neoprávnenou osobou činí nezákonné i rozhodnutie žalovaného, pretože nemožno zmeniť niečo, čo nie je. Žalobca napokon namietal porušenie zásad správneho konania, v konkrétnosti poukázal na § 32 ods. 1 Správneho poriadku a tvrdil, že skutkový stav je zistený dostatočne na to, že ide o jednoduchú stavbu. Došlo k porušeniu zásady zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správny orgán v konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Správneho poriadku, sankcia je mimo zákonnej sadzby § 105 ods. 1 Stavebného zákona a celý skutok je posúdený nesprávne. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. V písomnom vyjadrení nesúhlasil s námietkou nesprávneho právneho posúdenia, poukázal na § 39a ods. 5 zákona č. 50/1976 Z.z., § 54, § 55 ods. 2 písm. a), § 139 ods. 1 písm. a), § 105 ods. 1 písm. a), § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Z.z. Konštatoval, že sankcia nemohla byť uložená podľa ustanovenia § 105 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., nakoľko skutková podstata uvedená v tomto ustanovení sa vzťahuje na stavby, pre ktoré postačí ohlásenie stavebnému úradu. Stavba rodinného domu je síce stavbou jednoduchou, ale ohlásenie pre jej uskutočnenie postačí len v tom prípade, ak tak určí stavebný úrad v rozhodnutí o umiestnení stavby, ako je to uvedené v § 39a ods. 5 a § 55 ods. 2 písm. a) Stavebného zákona. Keďže stavbe žalobcu nepredchádzalo územné konanie a územné rozhodnutie o umiestnení stavby, nemožno jednoduchú stavbu rodinného domu uskutočniť len na základe ohlásenia stavebnému úradu, ale len na základe stavebného povolenia. Samotný žalobca požiadal stavebný úrad dňa 16.06.2016 o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu, o ktorej stavebný úrad rozhodol zastavením stavebného konania, pretože stavba sa začala realizovať pred vydaním stavebného povolenia. Vo vzťahu k nezákonnosti rozhodnutia v dôsledku absencie splnomocnenia pre N.. H. žalovaný zdôraznil, že tvrdenie, že spis mal obsahovať splnomocnenie osoby, ktorá koná, rozhoduje a podpisuje za správny orgán, nemá oporu v Správnom poriadku. Uvedené tvrdenie žalobca žiadnym spôsobom neozrejmuje, nepredložil žiadny dôkaz o pravdivosti tohto tvrdenia. Žalovaný vyjadril názor, že je dôvodné predpokladať, že osoba, ktorá konanie viedla, rozhodla a podpísala rozhodnutie, bola na to oprávnená v zmysle interných predpisov prvostupňového orgánu verejnej správy a spĺňa predpoklady osoby konajúcej v mene stavebného úradu. 6. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. Správny súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil a požiadal, aby správny súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. 8. Žalovaný na pojednávaní navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a v písomnom vyjadrení k podanej žalobe. Zdôraznil, že (uskutočňovaniu stavby) nepredchádzalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby, v ktorom by bolo určené, že pre začatie stavby postačuje ohlásenie. Nebolo preto možné aplikovať ustanovenie § 105 ods.1 písm.a) zákona č.50/1976 Zb.. Ak keď v danom prípade išlo o jednoduchú stavbu v zmysle § 139b zákona č.50/1976 Zb., v dôsledku neexistencie rozhodnutia o umiestnení stavby bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 105 ods.3 písm.b) zákona č.50/1976 Zb.. Výšku uloženej pokuty považoval žalovaný za opodstatnenú, stavebný úrad prihliadal na skutočnosti, na ktoré prihliadať mal a žalovaný sa s so závermi stavebného úradu týkajúcimi sa výšky uloženej pokuty stotožnil. Vo vzťahu k osobe, ktorá viedla konania a ktorá podpisovala rozhodnutie, je dôvodné predpokladať, že kompetenciu na vedenie konania a vydanie rozhodnutia táto osoba mala. Splnomocnenie do spisu nebolo potrebné dokladať, funkčné zaradenie tejto osoby vyplýva z interných predpisov Mesta Banská Bystrica. V osobe N.. X. H. ide o vedúceho oddelenia, je zamestnancom K. D. D. a títo zamestnanci sú splnomocnení na prejednávanie a rozhodovanie obdobných vecí. 9. Podľa § 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 6 ods.1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 6 ods.1 písm.b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 12. Podľa § 194 ods.1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 13. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 15. Podľa § 2 ods.1 zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č.372/1990 Zb.“) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 16. Podľa § 105 ods.1 písm.a) zákona č.50/1976 Zb. priestupku sa dopustí a pokutou do 331,93 Eur sa potresce ten, kto uskutočňuje jednoduchú stavbu, drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba ohlásiť, bez takéhoto ohlásenia alebo v rozpore s ním. 17. Podľa § 105 ods.3 písm.b) zákona č.50/1976 Zb. priestupku sa dopustí a pokutou do 33.193,92 Eur sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. 18. Podľa § 139b ods.1 písm.a) zákona č.50/1976 Zb. jednoduchými stavbami sú bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie. 19. Podľa § 54 zákona č.50/1976 Zb. stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 20. Podľa § 55 ods.1 zákona č.50/1976 Zb. stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 21. Podľa § 55 ods.2 písm.a) zákona č.50/1976 Zb. ohlásenie stavebnému úradu postačí pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe alebo nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí. 22. Podľa § 32 ods.1 písm.a) zákona č.50/1976 Zb. ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnení stavby. 23. Podľa § 39a ods.1 zákona č.50/1976 Zb. rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 24. Podľa § 39a ods.5 zákona č.50/1976 Zb. stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20151017.html>. Nevzťahuje sa to na stavby povoľované špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi podľa § 120 a 121 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20151017.html>. 25. Podľa § 105 ods.7 zákona č.50/1976 Zb. na priestupky a ich prejednanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch. 26. Podľa ustanovenia § 12 ods.1 zákona č.372/1990 Zb. pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 27. Podľa § 77 zákona č.372/1990 Zb. výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). 28. Podľa § 51 zákona č.372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 29. Podľa § 3 ods.1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 30. Podľa § 32 ods.1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 31. Podľa § 47 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. (5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. (6) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. (7) Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie. 32. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2017/027344-2 zo dňa 29. septembra 2017, v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. ZT-PR-130114/685/2017 zo dňa 20. júla 2017, PRIE: 111/2016 a konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zmenil v časti výroku týkajúceho sa času spáchania priestupku kladeného za vinu žalobcovi s tým, že ostatné časti odvolaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy ostali nedotknuté. 33. Z napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že orgány verejnej správy mali za preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku podľa ustanovenia § 105 ods.3 písm.b) zákona č.50/1976 Zb., a teda ako stavebník uskutočňoval stavbu bez stavebného povolenia. Orgány verejnej správy založili svoje rozhodnutie na zistení, že pri výkone štátneho stavebného dohľadu bolo zistené, že žalobca ako stavebník uskutočňoval stavbu, ku dňu vykonania stavebného dohľadu v rozsahu základových konštrukcií a podkladovej dosky s izoláciou, a to bez stavebného povolenia. Pokiaľ aplikovali ustanovenie § 105 ods.3 písm.b) zákona č.50/1976 Zb., konštatovali, že stavba je síce jednoduchou stavbou, ale ohlásenie pre jej uskutočnenie postačí len v prípade, ak o tom, že postačí ohlásenie, rozhodne stavebný úrad v rozhodnutí o umiestnení stavby a takéto rozhodnutie vydané nebolo, nakoľko stavbe priestupcu nepredchádzalo územné konanie a územné rozhodnutie o umiestnení stavby. Neprichádzala tak do úvahy aplikácia miernejšieho ustanovenia § 105 ods.1 písm.a) zákona č.50/1976 Zb.. 34. Pred prejednaním veci na nariadenom pojednávaní súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo aj z dôvodov uvedených v § 195 SSP, dôvod na postup podľa § 196 SSP nezistil. 35. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu) videl v tom, že orgány verejnej správy vo vzťahu k priestupku vec nesprávne právne posúdili, keď aplikovali ustanovenie § 105 ods.3 písm.b) zákona č.50/1976 Zb.. Žalobca tiež namietal, že konanie trpí vadou, nakoľko konanie viedol a rozhodoval N.. H., ktorý bol na toto konanie osobou neoprávnenou. Napokon namietal porušenie zásad správneho konania, poukázal na ustanovenie § 32 ods.1 Správneho poriadku a došlo k porušeniu zásady zákonnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods.1 Správneho poriadku. 36. Námietka žalobcu s poukazom na ustanovenie § 32 ods.1 Správneho poriadku neobstojí. Orgán verejnej správy je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, nie je pritom viazaný len návrhmi účastníkov konania. Skutočný stav veci bol náležite zistený, je nesporné (a ani žalobca netvrdil opak), že žalobca ako stavebník realizoval stavbu bez stavebného povolenia, prípadne ohlásenia. Uvedená skutočnosť vola zistená pri realizácii stavebného dohľadu, túto skutočnosť žalobca nepoprel. O tejto skutočností svedčí aj to, že následne, po zastavení stavebného konania (po späťvzatí žiadosti o vydanie stavebného povolenia) žalobca inicioval konanie o dodatočné povolenie stavby a následne bolo príslušným stavebným úradom rozhodnuté o dodatočnom povolení stavby. V konečnom dôsledku žalobca v podanej žalobe sám tvrdil, že skutkový stav bol zistený dostatočne na to, že išlo o jednoduchú stavbu. Žalovaný, a ani stavebný úrad vo svojich rozhodnutiach toto tvrdenie žalobcu nerozporovali a z hľadiska stavebnotechnického mali za to, že uskutočňovaná stavba je jednoduchou stavbou s poukazom na ustanovenie § 139b ods.1 písm.a) zákona č.50/1976 Zb.. Niet rozporu medzi tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k skutočnému stavu veci pokiaľ ide o zásadné zistenia, a teda, že išlo o uskutočňovanie jednoduchej stavby a zároveň, že táto jednoduchá stavba bola uskutočňovaná bez stavebného povolenia, resp. bez jej ohlásenia stavebnému úradu. 37. Zásadnou námietkou žalobcu bola námietka nesprávneho právneho posúdenia, tvrdil, že žalovaný mal aplikovať ustanovenie § 105 ods.1 písm.a) Stavebného zákona (namiesto aplikovaného ustanovenia § 105 ods.3 písm.b/ Stavebného zákona). Priestupku podľa ustanovenia § 105 ods.1 písm.a) zákona č.50/1976 Zb. sa dopustí ten, kto uskutočňuje jednoduchú stavbu, drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba ohlásiť, bez takéhoto ohlásenia alebo v rozpore s ním. Naproti tomu priestupku podľa ustanovenia § 105 ods.3 písm.b) Stavebného zákona sa dopustí ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Pre vykonávanie stavebnej činnosti (realizácia stavieb, ich zmeny a udržiavacie práce na nich) sa vyžaduje zásadne stavebné povolenie, okrem prípadu, že Stavebný zákon alebo vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Odchýlku od tejto zásady ustanovuje samotný Stavebný zákon, podľa ktorej v určitých prípadoch postačuje ohlásenie. Ohlásenie stavebnému úradu postačí pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe alebo nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí (§ 55 ods.2 písm.a/ Stavebného zákona). Aj keď teda vo veci ide vzhľadom na stavebnotechnické riešenie o jednoduchú stavbu (§ 139b ods.1 písm.a/ Stavebného zákona), na jej realizáciu je potrebné stavebné povolenie. Stavebné povolenie nie je nevyhnutné a postačí ohlásenie realizácie stavby stavebnému úradu, ak tak určil v územnou rozhodnutí (rozhodnutí o umiestnení stavby). Je však nesporné, že samotnej realizácii územné konanie a územné rozhodnutie o umiestnení stavby nepredchádzalo, z čoho vyplýva, že na realizáciu čo aj jednoduchej stavby sa v konkrétnom prípade vyžadovalo stavebné povolenie. 38. Ak na realizáciu stavby žalobcu bolo v zmysle vyššie uvedeného potrebné stavebné povolenie, záver žalovaného (a stavebného úradu) nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko žalobca uskutočňoval novú stavbu bez stavebného povolenia. Neobstojí poukaz žalobcu na skutočnosť, že išlo o jednoduchá stavbu. Aj na realizáciu jednoduchej stavby v danom prípade bolo potrebné stavebné povolenie. Ohlásenie nepostačovalo, nakoľko predpokladom takéhoto postupu (že postačuje ohlásenie) je prv vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby, v ktorom stavebný úrad určí, že na realizáciu stavby postačí ohlásenie, a ktoré v danom prípade vydané nebolo. Z uvedeného nemožno konštatovať inak, len že k realizácii (jednoduchej) stavby nedošlo bez jej ohlásenia, ale bez toho, aby bolo vydané stavebné povolenie. Ustanovenie § 105 ods.3 písm.b) Stavebného zákona bolo aplikované dôvodne. 39. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý na to podľa zákona nie je oprávnený, súd poukazuje na ustanovenie § 117 ods.1 prvá veta zákona č.50/1976 Zb., podľa ktorého je stavebným úradom obec, v danom prípade Mesto Banská Bystrica. Priestupky prejednáva stavebný úrad alebo inšpekcia (§ 105 ods.6 zákona č.50/1976 Zb.). Kompetencia na uloženie pokuty v konaní o priestupku za konanie, napĺňajúce skutkovú podstatu priestupku uvedeného v ustanovení § 105 ods.3 písm.b) zákona č.50/1976 Zb., tak patrí obci (mestu). Prvostupňové rozhodnutie tak vydalo Mesto Banská Bystrica, ako vecne a miestne príslušný orgán verejnej správy. Skutočnosť, že rozhodnutie bolo za štatutárneho zástupcu Mesta Banská Bystrica podpísané N.. X. H., vedúcim priestupkového oddelenia mestského úradu, konajúcim na základe poverenia, nemôže bez ďalšieho spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Z právneho predpisu nevyplýva povinnosť, aby takéto poverenie bolo založené v administratívnom spise; funkčné zaradenie konajúcej osoby vyplýva aj z verejne dostupných zdrojov (napr. webová stránka Mesta Banská Bystrica). 40. Žalobca v žalobe vyjadril názor, že nebol žiaden dôvod udeliť sankciu mimo zákonného rámca s poukazom na okolnosti v prospech žalobcu uvedené aj v samotnom napadnutom rozhodnutí; sankcia nemôže v danom prípade prekročiť 331,94 Eur. Z kontextu podanej žaloby vyplýva, že aj táto žalobná námietka súvisí s „hlavnou“ žalobnou námietkou, nakoľko práve ustanovenie § 105 ods.1 písm.a) Stavebného zákona umožňuje uložiť sankciu len do výšky 331,93 Eur. V prípade aplikácie ustanovenia § 105 ods.3 písm.b) zákona č.50/1976 Zb. je možné uložiť pokutu až do výšky 33.193,92 Eur, z čoho vyplýva, s poukazom na argumentáciu uvedenú v bode 38 tohto rozsudku, že pokuta bola uložená v rámci zákonného rámca. Stavebný úrad výšku uloženej pokuty riadne odôvodnil, prihliadol na všetky okolnosti predpokladané ustanovením § 12 ods.1 zákona č.372/1990 Zb.. Aplikáciu ustanovenia § 198 SSP žalobca nenavrhol. 41. Žalobca napokon namietal porušenie zásady zákonnosti uvedenej v § 3 ods.1 Správneho poriadku, podľa ktorej správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že námietka porušenia základnej zásady správneho konania súvisí s hlavnými žalobnými námietkami vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu a absencii plnomocenstva pre konajúceho N.. H.. Nakoľko v tomto smere správny súd vyhodnotil postup orgánov verejnej správy za zákonný a námietku nesprávneho právneho posúdenia neuznal za dôvodnú, je v rozpore s napadnutým rozhodnutím aj námietka porušenia zásady zákonnosti administratívneho konania. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol. Súd nezistil ani iné skutočnosti, v žalobe neuvedené, ktorých následkom by bola nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. 43. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspech nemal, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.