Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 29Sa/12/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200722 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200722.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci žalobcu: E. K., T.. U.. L. Q. XX, XXX XX E., zast. JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom AK Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. októbra 2017, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. októbra 2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie ako prvostupňového orgánu verejnej správy č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júna 2017 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania proti žalovanému. Žalovaný je p o v i n n ý trovy konania zaplatiť žalobcovi vo výške, aká bude uvedená v rozhodnutí súdneho úradníka vydaného po právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 15. mája 2017 požiadal o starobný dôchodok. V žiadosti uviedol, že poberá výsluhový dôchodok FR 4270. Dôchodok žiadal priznať od 06.09.2013. V žiadosti vyhlásil, že nepoberá úrazovú rentu, nezískal doby poistenia v zahraničí, nepoberá žiadny druh dôchodku zo zahraničia. Poberá výsluhový dôchodok z finančného riaditeľstva. V rámci zisťovania údajov v konaní o dôchodkovej dávke prvostupňový orgán verejnej správy zisťoval u Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „Finančné riaditeľstvo SR“, alebo „FR SR“), útvaru sociálneho zabezpečenia potrebné údaje. Finančné riaditeľstvo SR prvostupňovému orgánu verejnej správy potvrdilo, že žalobcovi bol od 01.05.1999 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z.z.“). Výsluhový príspevok sa v zmysle § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu štátnej služby tak, že doba trvania výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby bola od 01.10.1962 do 31.10.1964 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01.04.1967 do 30.04.1999. Celková započítaná doba výkonu štátnej služby zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok je 34 rokov a 62 dní. Finančné riaditeľstvo SR uviedlo, že žalobcovi nevznikol nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Taktiež potvrdilo, že zamestnanie - funkcia colník, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v prvej, ani v druhej pracovnej kategórii. V nadväznosti na toto oznámenie prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi oznámil, že obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 01.01.2001 do 09.02.2003, počas ktorého mu nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti na dôchodkové účely nehodnotil. Prvostupňový orgán verejnej správy pod č. XXX XXX XXXX X dňa 21.06.2017 vydal rozhodnutie, ktorým žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 10.05. zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2017 rozhodol tak, že odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok s poukazom na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č.461/2003 Z.z.“) a s poukazom na § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č.100/1988 Zb.“) Sociálna poisťovňa konštatovala, že žalobca ku dňu 30.08.2003 získal 2 451 dní doby zamestnania, t.j. 6 rokov a 261 dní. Nakoľko žalobca nezískal najmenej 25 rokov doby zamestnania, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., a to z dôvodu, že k XX.XX.XXXX, kedy dovŕšil vek 62 rokov nebol dôchodkovo poistení najmenej 10 rokov. Sociálna poisťovňa poukázala na Vyjadrenie Finančného riaditeľstva SR č. 1001448/2017 zo dňa 12.07.2017 a skutočnosť, že od 01.05.1999 bol žalobcovi priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z.z., ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Pre vznik nároku na výsluhový príspevok bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru colnej správe obe ako tretia pracovná kategória. Nakoľko žalobca v období trvania služobného pomeru v colnej správe nebol zaradený do I. alebo I. kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, na nárok ktorého mu bola zhodnotená celá doba výkonu služby zaradená do III. pracovnej kategórie, nárok žalobcovi na zníženie dôchodkové veku nevznikol. S poukazom na § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru ako obdobie dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok, nakoľko toto obdobie žalobca získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok. Prvostupňový orgán verejnej správy uzavrel, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Z uvedeného dôvodu žiadosť o starobný dôchodok zamietol. 3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09.10.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a spisovej dokumentácie dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy bol správny. Opätovne poukázal na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., poukázal na získanú dobu zamestnania a zdôraznil, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcovi nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. účinného do 31.12.2003 nevznikol, bolo potrebné posúdiť jeho nárok aj v zmysle prechodných ustanovení zákona č.461/2003 Z.z.. Žalovaný zopakoval konštatovanie prvostupňového orgánu verejnej správy, a teda že žalobca dovŕšil vek 62 rokov dňa XX.XX.XXXX, ku ktorému dňu získal 2 451 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 6 rokov a 261 dní. Nebol však poistený najmenej 10 rokov a nárok na starobný dôchodok mu nevznikol ani v zmysle zákona č.461/2003 Z.z.. Žalovaný zdôraznil skutočnosť, že žalobcovi bol od 01.05.1999 priznaný výsluhový príspevok, v rámci ktorého mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru v colnej správe. Tiež zdôraznil, že z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR vyplýva, že doba služobného pomeru účastníka konania nebola zaradená do I. ani II. kategórie funkcií. Účastník konania tak nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu výkonu služby vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Z uvedeného dôvodu nebolo možné posudzovať nárok žalobcu na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Žalovaný mal za to, že právne posúdenie prvostupňovým orgánom verejnej správy bolo správne, účastník konania nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Odvolanie žalobcu tak nebolo dôvodné. 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil na nové konanie Sociálnej poisťovni - ústredie. Uplatnil nárok na náhradu trov konania. V žalobe tvrdil, že rozhodnutiami žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy a ich postupom boli porušené jeho práva tým, že zamietli jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, aj keď splnil obidve zákonné podmienky pre jeho priznanie, a teda dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a bol nepretržite poistený viac ako 10 rokov. Argumentácia žalovaného je založená na citácii právnych predpisov, bez vyslovenia relevantného právneho názoru. Obe rozhodnutia sú odôvodnené tým, že žalobca nedosiahol dostatočnú dobu dôchodkového poistenia a terajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná, nakoľko činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Žalovaný právnu argumentáciu žalobcu a jeho poukaz na ustálenú judikatúru odmietol v podstate s tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom ide o iný skutkový a právny stav. Žalobca tak vyslovil názor, že žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej aj „Dohovor“ alebo „Dohovor č.128“), ako aj s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR , ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach. Z citovaného ustanovenia aj z judikatúry Najvyššieho súdu vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Podľa názoru žalobcu nemôže byť celková doba poistenia posudzovaná u výsluhových dôchodcoch odlišne. Žalovaný u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov. U výsluhových dôchodcov, ktorí v týchto kategóriách zaradení neboli, postupuje opačne, a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Prístup žalovaného je tak vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom iný a diskriminujúci. Tento postup nemožno odôvodniť s poukazom na ustanovenie 274 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko toto ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia. Žalovaný vec právne posúdil v rozpore s ustanovením § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. a z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 30.08.2003, jeho celková doba poistenia je 38 rokov a 251 dní a nie ako uvádza žalovaný 6 rokov a 251 dní. Žalobca nemá žiaden právny ani vecný argument na svoje závery, že žalobca nebol dôchodkovo poistený viac ako 10 rokov. Nielen žalobca, ale všetci výsluhoví dôchodcovia, a to bez ohľadu na kategóriu činnosti, boli až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. dôchodkovo poistení tiež v Sociálnej poisťovni. S poukazom na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 žalobca zdôraznil, že dávky sa môžu krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Nemôže byť sporné, že žalobca splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 10 rokov. Právny názor žalovaného je v rozpore s § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj s ustálenou judikatúrou. V tomto smere žalobca poukázal na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. 7So/138/2011, 10So/59/2014, ktoré rozsudky vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii. Závery uvedených rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. Z postupu žalovaného a aj prvostupňového orgánu verejnej správy vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax. Nejde pritom o ojedinelú aplikačnú prax súdov, je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení IV.ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011 a rovnakých skutkových a právnych vecí sa týkali aj rozsudky Najvyššieho súdu SR, napríklad 10So/59/2014 z 15.04.2015, 1So/127/2004 z 30.11.2015, 10So/18/2015 z 30.03.2016, 9So/187/2014 z 30.03.2016, 1So/15/2015 z 18.11.2016, 9So/136/2014 z 30.11.2016, ako aj 9So/46/2015 z 25.01.2016, 7So/58/2015 z 23.02.2017, 9So/154/2017 z 28.06.2017, 7So/16/2016 z 28.06.2017, 7So/19/2016 zo dňa 04.07.2017. Obdobne rozhodujú aj Krajské súdy v Košiciach, Nitre, Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Trnave a Žiline. Nie je tak sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či žalobca dosiahol celkový vek, je sporná celková doba dôchodkového poistenia a túto žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Najvyšší súd SR pritom v rozhodnutí sp. zn. 10So/59/2014 z 15.04.2015 potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovaného. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného je arbitrárne rozhodnutie, skutkové zistenia a právne názory sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi a interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe. Žalovaný neuviedol ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta ustálenú výkladovú prax. Na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov žalovaný odvodil záver, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto pre nárok na starobný dôchodok ho nemožno hodnotiť. Tento názor žalovaného je nesprávny. Nie je v súlade s právnymi predpismi stav, ak u jednej skupiny výsluhových dôchodcov žalovaný za celkovú dobu poistenia považuje nielen dobu poistenia vo všeobecnom systéme, ale aj dobu, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku a inej skupine za celkovú dobu poistenia považuje výlučne dobu poistenia, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Žalobca uzavrel, že žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy pri posudzovaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovali v rozpore s právnymi predpismi a jeho vec posúdili nesprávne po skutkovej a právnej stránke. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení poukázal na prvostupňového rozhodnutie, obsah podaného odvolania, obsah napadnutého rozhodnutia, obsah podanej žaloby a považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné. V písomnom vyjadrení v zásade zopakoval argumentáciu z napadnutého rozhodnutia, zdôraznil, že doba služobného pomeru žalobcu ako colník nebola zaradená do I. ani II. kategórie funkcií. Funkcia colník, ktorú žalobca vykonával, nebola ani v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii a žalovaný mal tak za preukázané, že žalobca nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Žalobca tak nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 7So/11/2011, ako aj na ďalšie rozsudky, žalovaný uviedol, že právny názor v nich uvedený nebol doposiaľ zovšeobecnený, nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Predmetné rozsudky sa týkajú skutkovo odlišných vecí, a teda netýkajú sa žalobcu, z čoho vyplýva, že nie je možné v jeho prípade postupovať obdobne. V právnom systéme SR rozsudok súdu nie je prameňom práva. Iba rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sú zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR, sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom. Z uvedeného dôvodu poukaz na rozsudky NS SR a krajských súdov nezverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR považoval žalovaný za nedôvodný, nakoľko právny názor uvedený žalobcom v uvádzaných rozsudkoch nebol doposiaľ zovšeobecnený. Žalovaný uzavrel, že postupoval v zmysle platných právnych predpisov a mal za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 6. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu upozornil na skutočnosť, že žalovaný odmieta rozhodovaciu činnosť krajských súdov aj Najvyššieho súdu SR, ktorá potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u colníkov posudzuje ináč, nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj voči dôchodcom, ktorí boli poistení na Slovensku aj v iných zahraničných systémoch. Žalovaný odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu, ktorý si osvojili všetky krajské súdy, ktoré v rovnakých skutkových a právnych veciach rozhodujú. Žalovaný nevysvetlil v čom je preskúmavaná vec odlišná od veci, kde bolo rozhodnuté rozsudkom 7So/138/2011. Žalobca vyjadril presvedčenie, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v úplnom súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení sp. zn. IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011. Žalobca taktiež poukázal na princíp právnej istoty a z neho vyplývajúcu požiadavku, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď. Obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom reálne posudzované, nakoľko inak dochádza aj k porušovaniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Zotrval tak na dôvodoch, ktoré boli uvedené v podanej žalobe, pre ktoré považoval rozhodnutie žalovaného, aj prvostupňového orgánu verejnej správy za nezákonné. 7. Iné relevantné vyjadrenie vo veci samej podané nebolo. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP po preskúmaní veci na pojednávaní zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 9. Správny súd nariadil pojednávanie na deň 14. mája 2018; vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Zásielka s termínom pojednávania bola síce nesprávne doručovaná len žalobcovi (a nie jeho právnemu zástupcovi), právny zástupca žalobcu ale pred termínom pojednávania oznámil svoju neúčasť (a neúčasť žalobcu) na pojednávaní a súhlasil s tým, aby bolo rozhodnuté v jeho neprítomnosti, o odročenie termínu pojednávania nežiadal, napriek skutočnosti, že mu predvolanie doručené nebolo. Právny zástupca o termíne pojednávania mal vedomosť od žalobcu, ktorý mu to oznámil a súhlas s prejednaním veci udelil aj s prihliadnutím na skutočnosť, že mu predvolanie na pojednávanie doručené nebolo. 10. Poverená zamestnankyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a v písomnom vyjadrení k žalobe. Navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nárok žalobcu na dôchodok bolo potrebné posudzovať podľa § 21 zákona č.100/1988 Zb., ktorý vyžadoval dobu poistenia 25 rokov, čo žalobca nesplnil, nakoľko získal dobu poistenia len 6 rokov a 261 dní. Žalobca pritom poberal výsluhový dôchodok a vo zvýhodnených kategóriách zaradený nebol. Z uvedeného dôvodu nebolo možné postupovať podľa zovšeobecneného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalobca sú vydané v konkrétnych veciach, pre žalovaného záväzné neboli, nakoľko neboli publikované a na posudzovanú vec sa nevzťahujú. Podstatné je, že obdobia, ktoré žalobca dosiahol, sa nedajú započítať pre pozitívne rozhodnutie o žiadosti o starobný dôchodok. 11. Podľa § 2 ods.1 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods.1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods.2 písm.c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Podľa § 1 ods.1 ods.3 zákona č.461/2003 Z.z. (1) Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. (3) Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 1 zákona č.200/1998 Z.z. tento zákon upravuje štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby. 16. Podľa § 2 ods.1 zákona č.200/1988 Z.z. colníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade. 17. Podľa § 197 zákona č.200/1998 Z.z. (1) Výsluhové zabezpečenie sa vo vymedzenom rozsahu vzťahuje na colníka a jeho rodinných príslušníkov. (2) Z výsluhového zabezpečenia patria colníkovi za podmienok ustanovených v tomto zákone tieto dávky: a) odchodné, b) úmrtné, c) výsluhový príspevok, d) prídavok k dôchodku. (3) Výška dávok výsluhového zabezpečenia podľa tohto zákona je závislá od doby výkonu štátnej služby vykonanej v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch a od výšky priznaného služobného platu, ktorý colník dosiahol v určenom období pred vznikom nároku na dávku. 18. Z ustanovenia § 1 ods.1 a ods.2 zákona č.328/2002 Z.z., ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie aj colník. Dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od doby služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. 19. Podľa § 259 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. 20. Podľa § 21 ods.1 zákona č.100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. 21. Podľa § 273 ods.5 zákona č.461/2003 Z.z. poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 (§ 273 ods.2), má nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil vek najmenej 62 rokov. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr od 1. januára 2005. 22. Podľa § 60 ods.1 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z. (1) Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa. (2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 65 ods.1, ods.2 zákona č.461/2003 Z.z. (1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. 24. Podľa § 255 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. 25. Podľa § 255 ods.5 zákona č.461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 26. Podľa čl.33 ods.2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ktorý ČSSR ratifikovalo 11. januára 1990 a bol vyhlásený pod č.416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť dňa 11. januára 1991) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 27. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.XXX XXX XXXX X zo dňa 9. októbra 2X17 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verenej správy č.XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júna 2017 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým tento žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietol. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe, nebol však viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods.2 SSP) a ani rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods.2 písm.d/ SSP). 28. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie, ktorým nevyhovel žiadosti založil na konštatovaní, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok, a to ani podľa ustanovení zákona č.100/1988 Zb. a ani podľa ustanovení zákona č.461/2003 Z.z.. 29. Z napadnutého rozhodnutia a obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca vek 60 rokov (pre účely posudzovania nároku na starobný dôchodok podľa zákona č.100/1988 Zb.) dosiahol 30. augusta 2003 a vek 62 rokov dosiahol XX. T. XXXX. Je zrejmé, že dobu poistenia, ktorá bola žalobcovi zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku a to dobu výkonu základnej vojenskej služby od 1.10.1963 do 31.10.1964 a dobu služobného pomeru v colnej správe od 1.4.1967 do 30.4.1999 (celkom 34 rokov a 62 dní), žalovaný pre účely posudzovania nároku na starobný dôchodok nezapočítal. Započítaná bola 2.451 dní, a teda 6 rokov a 261 dní doby zamestnania, ktorý žalobca získal mimo služobného pomeru colníka. Nebolo sporné, že žalobcovi bol priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č.200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, ktorý sa od 1.7.2002 podľa § 124 ods.7 zákona č.328/2002 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok. Z oznámenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.1001448/2017 zo dňa 12.6.2017 tiež vyplýva, že funkcia colník, ktorú žalobca vykonával, nebola v rezortných zoznamoch zaradená ani v I. a ani v II. pracovnej kategórii. Celková doba výkonu štátnej služby pre nárok na výsluhový dôchodok bola započítaná na 34 rokov a 62 dní. 30. Najvyšší súd Slovenskej republiky v obdobných veciach týkajúcich sa poistencov zo všeobecného a osobitného systému sociálneho poistenia opakovane vyslovil, že z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia pre dávky dôchodkového poistenia. Zákon č.461/2003 Z.z. upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku, alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Osobitné právne úpravy obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov (výsluhových príspevkov), sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov. Tieto sú založené len na hodnotení doby výkonu služby poistenca, nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. Z skutočnosti vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č.461/2003 Z.z. len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, nie však v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský alebo vdovský dôchodok. 31. V preskúmavanej veci bolo žalobcovi započítané (zhodnotené) obdobie poistenia doby základnej vojenskej služby a doby služobného pomeru v colnej správe len v osobitnom systéme vo vzťahu k výške výsluhového dôchodku. 32. Osobitný systém sociálneho poistenia obsahuje len úpravu, ktorá zabezpečuje len užší okruh dávok dôchodkového poistenia (§197 zákona č.200/1998 Z.z. resp. § 30 zákona č.328/2002 Z.z.) v porovnaní so všeobecným systémom sociálneho zabezpečenia (zákon č.461/2003 Z.z.) a zároveň zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby. Osobitná právna úprava neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, ako v osobitnom systéme tak aj vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. 33. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011, vyslovil právny názor, podľa ktorého: „priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č.328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (tu colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č.461/2003 Z.z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku“. Neexistuje žiadny právny dôvod, aby sa tento právny názor nevzťahoval aj na výsluhový príspevok priznaný podľa zákona č.200/1998 Z.z., najmä keď výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok po 30. júni 1998 podľa § 202 ods. 1 písm. d) a odsek 2 zákona č. 200/1998 Z.z., sa považujú za výsluhové dôchodky podľa zákona č.328/2002 Z.z. vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. 34. Z vyššie uvedeného s prihliadnutím na preskúmavanú vec potom vyplýva, že žalovaný mal pre posúdenie prípadného nároku žalobcu na starobný dôchodok hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, a teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme (6 rokov a 261 dní) ako aj dobu poistenia v osobitnom systéme (34 rokov a 62 dní), ktorú doposiaľ nezohľadnil. Z takto zistenej doby dôchodkového poistenia bolo potrebné vypočítať teoretickú výšku dôchodku zohľadňujúcu celkovú dobu dôchodkového poistenia, ktorý by žalobcovi patril, ak by všetky doby získal len vo všeobecnom systéme. Následne žalovaný mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej po zohľadnení celej doby poistenia. Až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky žalobcu ako poistenca aj osobitného systému a nebude poškodzovať ani žalovaného. 35. Neobstojí ani poukaz žalovaného na skutočnosť, že v rámci služobného pomeru v colnej správe nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií. Pracovné kategórie definoval zákon č.100/1988 Zb. v ustanovení § 14-16, s výkonom zamestnania (služby) v I. a II. pracovnej kategórii bol v zmysle § 174 zákona č.100/1988 Zb. spojený možný skorší vznik nároku na starobný dôchodok. Zákon č.461/2003 Z.z. v platnom znení ustanovuje, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú (§ 274 ods.1). Z uvedeného vyplýva, že výkon služby v I. a II. kategórii má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku a je bez významu pre podstatnú otázku, ktorá je meritom veci, a teda, že doba dôchodkového poistenia žalobcu v osobitnom systéme nebola vôbec zohľadnená pre účely rozhodovania o žiadosti o priznanie dôchodku v spojení s dobou zamestnania vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia. 36. Pokiaľ žalovaný takto nepostupoval a žalobcovi nezohľadnil dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia (podľa zákona č.200/1998 Z.z., resp. zákona č.328/2002 Z.z.), vec nesprávne právne posúdil. Z uvedeného dôvodu správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a zrušil aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, trpiace rovnakou vadou. Postupom podľa ustanovenia § 191 ods.4 SSP správny súd vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 37. V ďalšom konaní konajúci orgán verejnej správy opätovne rozhodne o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku podľa § 65 zákona č.461/2003 Z.z., zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal ku dňu XX. T. XXXX, kedy dovŕšil 62 rokov. Zohľadní tak dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorý by žalobcovi patril, pokiaľ by bol poistený za celú dobu dôchodkového poistenia poistený len vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Následne v súlade s čl.33 ods.2 Dohovoru odpočíta sumu výsluhového dôchodku v časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, nakoľko po dovŕšení dôchodkového veku plní výsluhový príspevok priznaný podľa zákona č.200/1998 Z.z. (resp. výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č.328/2002 Z.z.) funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. 38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu účelne trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods.1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva /sťažnostné body/, d) návrh výroku rozhodnutia /sťažnostný návrh/. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.