Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/87/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200481 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200481.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, XXX XX W., X., prechodne bytom: D. A. XXXXX/XX, XXX XX N. Bystrica, právne zastúpený: JUDr. Mgr. Lucia Príčová, advokátka, Strážovská 4, 974 11 Banská Bystrica, korešpondenčná adresa: Na Troskách 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 601 881, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-67-006/2018-SK zo dňa 17.04.2018, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica č. PPZ-HCP- BB2-67-006/2018-SK zo dňa 17. apríla 2018, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica č. PPZ-HCP-BB5-266-009/2018-PP zo dňa 6. februára 2018 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je po povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške, po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB5-266-009/2018-PP zo dňa 06.02.2018 Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica, ako orgán verejnej správy prvého stupňa, rozhodlo, že zamieta žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu, podanú dňa 13.11.2017, z dôvodu podľa ustanovenia § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o pobyte cudzincov“), nakoľko existuje dôvodné podozrenie, že žalobca, ako štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. Zároveň bolo uvedené, že podľa § 111 ods. 1 písm. p) Zákona o pobyte cudzincov je žalobca povinný vycestovať najneskôr posledný deň oprávneného pobytu; ak sa mu zamietla žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ak nie je oprávnený sa zdržiavať na území Slovenskej republiky z iného dôvodu. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že obdržal informáciu z Ministerstva vnútra SR, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Prezídia PZ, v ktorej bolo uvedené, že vo veci žalobcu je potrebné postupovať podľa § 120 ods. 2 písm. g) Zákona o pobyte cudzincov, t. j. žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov zamietnuť. Ďalej prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že jeho pracovníci, ako oprávnené osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, sa dňa 10.01.2018 oboznámili s obsahom písomnosti, evidovanej na Úrade hraničnej a cudzineckej polície PZ Bratislava pod č. PPZ-HCP-OCP- D-8/2018, stupeň utajenia „Dôverné“ a dospeli k záveru, že je naplnený zákonný dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu, pretože je dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu tak bola zamietnutá s odkazom na ustanovenie § 54 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. 3. Ďalej ešte orgán verejnej správy poukázal na to, že aj keď ustanovenie § 120 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov odkazuje na aplikáciu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok), takáto aplikácia je možná len za predpokladu, že sa v Zákone o pobyte cudzincov neustanovuje inak. Preto v odôvodnení rozhodnutia neboli uvedené konkrétne dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o dlhodobý pobyt a bolo uvedené iba konštatovanie, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. 4. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-67-006/2018-SK zo dňa 17.04.2018 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy bol povinný postupovať v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. V súvislosti s konaním o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu vyvstali pre prvostupňový orgán tak závažné skutočnosti, ktoré prvostupňový orgán verejnej správy nemohol ignorovať a musel ich vziať na zreteľ pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o povolenie dlhodobého pobytu. Prvostupňový orgán verejnej správy tak podľa žalovaného postupoval v súlade so zákonom. Ustanovenia Zákona o pobyte cudzincov sú kogentnými ustanoveniami, od ktorých sa nemožno odchýliť. Zároveň vyjadrujú zákonnú povinnosť príslušnému orgánu konať v ich intenciách, pokiaľ sú naplnené taxatívne uvedené zákonné dôvody, ktoré v danom prípade naplnené boli. Prvostupňový orgán verejnej správy bol zároveň oprávnený neuvádzať informáciu so stupňom utajenia „dôverné“, a to v zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 písm. g) Zákona o pobyte cudzincov. Podľa žalovaného bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že žalobca je osobou, u ktorej existuje dôvodné podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok SR. Prvostupňový orgán verejnej správy nedisponoval oprávnením, ktoré by mu umožňovalo v napadnutom rozhodnutí rozpisovať, akého konania sa mal žalobca dopustiť, nakoľko sa jedná o informácie podliehajúce Zákonu o ochrane utajovaných skutočností. 6. Pokiaľ žalobca namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí absentuje správna úvaha, žalovaný uviedol, že zákonodarca nepripúšťa možnosť správnej úvahy. Práve naopak, správnemu orgánu striktne prikazuje zamietnuť žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na vydanie takéhoto rozhodnutia. Zároveň v ustanovení § 120 ods. 2 písm. g) Zákona o pobyte cudzincov je zákonodarcom úzko vyšpecifikované, čo môže rozhodujúci správny orgán v odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelení dlhodobého pobytu, vydaného podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, uviesť. 7. Pokiaľ išlo o námietku o nedostatočnom zaoberaní sa s tvrdeniami žalobcu, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy sa so všetkými tvrdeniami dostatočne zaoberal, avšak v samotnom rozhodnutí ich bližšie nerozpisoval, nakoľko mali nižšiu vážnosť, ako informácie súvisiace s dôvodným podozrením, že účastník konania pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. 8. Podľa žalovaného rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, čo bolo preverené aj tým, že samotný odvolací orgán sa v rámci riadneho preskúmania skutkového stavu a zákonnosti prvostupňového rozhodnutia oboznámil s utajovanou skutočnosťou. 9. Podľa žalovaného aj pri prihliadnutí na súkromný a rodinný život žalobcu nebolo možné zo strany prvostupňového orgánu uplatniť iný než zvolený zákonný postup. Ustanovenie § 36 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov správnemu orgánu striktne prikazuje zrušiť prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 tohto zákona. 10. Ustanovenie § 54 ods. 2 b) Zákona o pobyte cudzincov správnemu orgánu striktne prikazuje zamietnuť žiadosť o udelení dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. 11. V čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sú ustanovené možné obmedzenia práv, a tak prípadný zásah do súkromného a rodinného života neznamená, že je správny orgán pri takejto námietke povinný svoje rozhodnutie zmeniť. Ustanovenie čl. 8 Dohovoru neukladá štátu všeobecný záväzok rešpektovať voľbu štátnych príslušníkov tretej krajiny, kde chcú žiť a zotrvávať, prípadne napomáhať zjednocovaniu ich rodiny. Prípadný zásah do rodinného, resp. súkromného života nebol v rozpore s čl. 8 ods. 2 Dohovoru, nakoľko žalobcovi a jeho rodine nie je zo strany správnych orgánov v žiadnom smere bránené žiť spolu v domovskej či inej krajine. 12. K odvolacej námietke o nemožnosti návratu žalobcu do jeho domovskej krajiny žalovaný uviedol, že bolo zistené, že ako v roku 2012, tak aj naďalej žalobca uvádza adresu trvalého pobytu (aj celej rodiny): B. XX/XX, W., XXX XX, F. oblasť, X.. Na základe uvedeného je možné predpokladať, že žalobca nehnuteľnosť na uvedenej adrese naďalej vlastní, t. j. nebude pre neho problém vrátiť sa na adresu trvalého pobytu. Na území Ukrajiny má svojich rodičov a súrodenca, ako i rodičov a súrodencov svojej manželky, a svoje tvrdenia o pretrhnutí rodinných väzieb ničím nepreukázal. 13. Bezpečnosť žalobcu a jeho rodiny nie je v žiadnom prípade návratom do domovskej krajiny ohrozená. Rivenská oblasť, v ktorej má žalobca trvalý pobyt, ako aj U. oblasť (v preklade H. oblasť), odkiaľ pochádza jeho manželka a kde žijú aj ich príbuzní, sa nachádza na západe krajiny. Tieto dve oblasti sú od konfliktných východných oblastí U. a W., kde dochádza k vojenským ozbrojeným stretom, vzdialené cca 900 - 1000 km, takže je nemožné, aby žalobca bol so svojou rodinou ohrozený na živote. Ďalej žalovaný uviedol, že v súčasnej dobe má Slovenská republika s Ukrajinou uplatnený bezvízový styk, takže cestovanie žalobcu v prípade potreby na územie SR nie je ničím obmedzené. 14. Pokiaľ žalobca poukazoval v odvolaní na judikatúru slovenských súdov a ESĽP, žalovaný uviedol, že žiadny z prípadov, ktoré spomenul vo vyjadrení a odvolaní žalobca, nepojednávajú o totožnom prípade. Každý z uvedených prípadov je sám o sebe špecifický, nehovoriac o odlišnosti krajín, v ktorých sa stal, s dôrazom na skutočnosť, že každý tento prípad podliehal vlastnej vnútornej legislatíve a zákonom tej ktorej krajiny. 15. Žalovaný ešte poukázal na to, že v priebehu odvolacieho konania žalobca doplnil svoje vyjadrenie o tvrdenia ohľadom tretích osôb, v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, ktoré však nie sú účastníkmi administratívneho konania, s dôrazom na to, že žalobca svoje tvrdenia ničím dôkazne nepodložil. Aj napriek tomu sa žalovaný dôkladne týmto vyjadrením zaoberal a opätovne požiadal oprávnenú osobu žalovaného, aby sa oboznámila s vyjadrením účastníka konania a aby toto posúdila vo vzťahu k informáciám uvádzaným v utajovanej písomnosti. Oprávnená osoba na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vyhodnotila, že aj napriek vyjadreniu žalobcu je zrejmé, že sú dôvody na postup v zmysle § 120 ods. 2 písm. g) Zákona o pobyte cudzincov, resp. že tieto naďalej trvajú. 16. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 17. Žalobca namietal, že rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nezákonné, v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, od začiatku konania orgány verejnej správy razili priamočiaru cestu zamietnutia žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. 18. Žalobca zákonné podmienky pre udelenie dlhodobého pobytu na území SR splnil a nestotožnil sa tak s postupom orgánov verejnej správy oboch stupňov. V danom prípade neboli objektívne naplnené okolnosti a objektívne preukázané skutočnosti na zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. Podľa ustanovenia § 54 ods. 3 Zákona o pobyte cudzincov by mal policajný útvar posúdiť mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny (žiadny trestný čin nebol zo strany žalobcu spáchaný) a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho štátneho príslušníka tretej krajiny (podľa názoru žalobcu žiadne nebezpečenstvo nehrozí a musela by byť táto skutočnosť objektívne preukázaná) a zohľadniť dĺžku pobytu a rozsah veci s krajinou pôvodu. 19. Podľa žalobcu v danom prípade a s prihliadnutím na jeho súkromný a rodinný život na území SR by zamietnutím žiadosti o dlhodobý pobyt došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odôvodnením a obsahom doručenej písomnosti zo strany orgánu verejnej správy dochádza k porušeniu článku 48 ods. 2 Ústavy SR a orgány verejnej správy nepostupovali podľa Zákona o pobyte cudzincov a Správneho poriadku, pričom správny poriadok odkazuje na to, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. 20. Žalobca ďalej uviedol, že ako občanovi Ukrajiny mu bol udelený prechodný pobyt na účel podnikania prvý krát dňa 08.11.2012, s platnosťou do 30.04.2012, a na základe žiadosti o jeho obnovenie zo dňa 19.02.2014 a 03.02.2017 mu bol obnovený do 30.04.2019. V novembri 2017 požiadal aj o udelenie dlhodobého pobytu na území SR, keďže splnil zákonom požadované podmienky. Na území SR žije spolu so svojou rodinou viac ako 5 rokov a jeho rodina je na ňom hmotne a finančne závislá. Zrušil väzby s rodnou krajinou a predal tam nehnuteľný aj iný majetok, preto nemá s rodnou krajinou žiadne finančné a majetkové väzby a v podstate sa nemá kam vrátiť. Najmladší syn sa narodil na Slovenku, má slovenský rodný list a rozpráva po slovensky. Žalobca poukázal ďalej na dobré výsledky v škole a v oblasti športu aj u svojich starších dvoch detí. V danom prípade správny orgán podľa žalobcu nezobral do úvahy väzby na území Slovenskej republiky, ako aj v podstate ukončené väzby na rodnú krajinu. Zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu by malo ďalekosiahle následky nie len vo finančnom vyjadrení, ale aj v oblasti väzieb žalobcu na súkromný a rodinný život a fatálne následky nie len pre neho, ale aj pre jeho rodinu. V tejto súvislosti poukázal na článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 21. Investoval nemalé finančné prostriedky v oblasti podnikania, ale vlastní aj nehnuteľnosti na území SR, konkrétne byt. V súčasnosti je spoločníkom a konateľom v troch obchodných spoločnostiach, ktoré sú prínosom pre hospodárstvo SR, aj pre verejný záujem. V tejto súvislosti poukázal na čistý zisk v spoločnostiach za rok 2017. Ďalej uviedol, že v jednej zo spoločností zamestnáva minimálne 5 ľudí a plní si všetky záväzky, ktoré mu pri podnikaní vyplývajú v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. Všetky podnikateľské aktivity, ktoré má na území SR, závisia od jeho osobnej prítomnosti a zrušenie žiadosti o dlhodobý pobyt by mohlo mať za následok majetkovú škodu nielen voči jeho osobe, ale malo by to dopad aj na výkon podnikateľskej činnosti. 22. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie čl. 8 ods. 2 Dohovoru a zdôraznil, že na území SR sa zdržiava nepretržite viac ako 5 rokov, nie je voči jeho osobe začaté žiadne trestné stíhanie, nebol právoplatne odsúdený za žiadny trestný čin, nedopustil sa žiadneho priestupku, neohrozuje verejný poriadok, ani bezpečnosť štátu, plní si všetky povinnosti v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. V minulom období došlo zo strany neznámeho subjektu k parazitovaniu na obchodnom a dobrom mene jednej zo spoločností, v ktorých bol žalobca činný a k zavádzaniu tretích subjektov. Podnikol všetky právne kroky na odstránenie protiprávneho stavu a bolo podané aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Skutočnosti uvádzal aj vo vyjadrení zo dňa 09.04.2018, ktoré podal v priebehu administratívneho konania a uviedol aj číslo trestného konania a meno páchateľa, ktorý bol odsúdený za trestný čin. Neobstojí preto tvrdenie, že jeho vyjadrenie nebolo podložené dôkazmi, pretože správny orgán si ako súčasť polície SR mal možnosť tvrdenú skutočnosť overiť v rámci spolupráce s jednotlivými zložkami polície. To isté platí aj v súvislosti s vysvetlením kontaktu s ďalšou osobou. 23. Správne orgány by mali postupovať v súlade so základnými zásadami správneho konania a interpretačnými pravidlami, pričom jednou zo základných zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, ktorá vychádza z ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku. 24. Správny orgán mal prihliadnuť na to, aká je politická situácia v jeho domovskej krajine, najmä prihliadnuť na stále pretrvávajúci bezpečnostný konflikt na časti územia, ako aj na objavujúce sa teroristické činy. Nemá sa kam vrátiť, pretože prerušil všetky majetkové a hmotné väzby s rodnou Ukrajinou. Skutočnosť, že má uvedený trvalý pobyt na Ukrajine, nemôže správny orgán spájať s predpokladom vlastnenia nehnuteľnosti. Správny orgán mal vykladať a zohľadniť všetky ustanovenia príslušných právnych predpisov, a v rámci ustanovení čl. 2 a 5 Dohovoru sa zamerať nie jednostranne na prípadný hroziaci, resp. nehroziaci trest smrti a neľudské zaobchádzanie, či týranie, ale vykladať tieto predpisy v celku. 25. Samotné odôvodnenie, že pracovníci správneho orgánu sa ako oprávnené osoby na oboznámenie s utajovanými skutočnosťami oboznámili s obsahom písomností stupeň utajenia „Dôverné“ a došli k záveru, že je tu dôvodné podozrenie, že počas svojho pobytu žalobca ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, bez uvedenia, o aké skutočnosti sa jedná, prípadne aké dôkazy má správny orgán, je v rozpore s čl. 48 Ústavy SR, a to aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Článok 48 Ústavy SR poskytuje každému právo na súdnu a inú ochranu a pojednáva o tom, že každý má právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Cudzincom sa na území SR zaručujú všetky práva uvedené v čl. 46 - 50 Ústavy SR. Princíp rovnosti rozširuje Ústava SR aj na konania pred inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy a účastníkovi konania má byť daná možnosť účinnej sa brániť, ak napríklad má dôkazy, ktoré môžu vyvrátiť skutočnosti, ktoré tvoria podklad rozhodnutia, alebo ak z iného dôvodu nesúhlasí s podkladom rozhodnutia (utajovanou skutočnosťou), čo vyplýva aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. 26. Žalobca ďalej poukázal na základné zásady, ktorými sa riadi konanie na orgáne verejnej správy, pričom zdôraznil potrebu úplného zistenia skutkového stavu veci a zodpovednosť správnych orgánov za zisťovanie podkladov pre rozhodnutie. 27. Uplatnenie princípov dobrej verejnej správy v právnej praxi znamená, že každé rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v nedostatku dôvodov skutkových. Nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. Za také vady sú podľa judikatúry správnych súdov považované prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom alebo prípady, ak nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané. Vadou je tiež, ak nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia, s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalobca poukázal na časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Scud/3/2012 zo dňa 15.03.2013 k právu účastníka konania byť oboznámený s podkladom rozhodnutia. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/3/2018 zo dňa 15.04.2018 v súvislosti so stretom dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane práva na súkromie a rodinný život garantovaného Dohovorom a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva z dôvodu potreby ochrany bezpečnosti a verejného poriadku. Uviedol aj odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/3/2008 zo dňa 15.04.2008 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/13/2016 zo dňa 16.11.2016, ktoré bolo vydané v konaní, kde Najvyšší súd SR podal dňa 24.05.2016 návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR o súlade ustanovenia § 120 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, s ustanoveniami čl. 6 ods. 1, 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Odkázal aj na závery z nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS 15/2003 a sp. zn. III. ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009 a na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Boultif proti Švajčiarsku (rozsudok zo dňa 02.08.2001, sťažnosť č. 54273/00) a vo veci Liu a Liu proti Rusku (rozsudok zo dňa 06.12.2007, sťažnosť č. 42086/05). 28. Samotné vyjadrenie, ktoré žalobca podal v priebehu administratívneho konania, obsahovalo uvedenie podstatných skutočností a dôkazov pre posudzovanú vec. Rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu nebolo dostatočné pre posúdenie veci. V rozhodnutí absentuje správna úvaha, ktorou sa príslušný správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Správny orgán bol oprávnený prerušiť konanie s ohľadom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2016 zo dňa 29.06.2016, a to prerušiť konanie podľa § 29 Správneho poriadku a položiť predbežnú otázku Ústavnému súdu SR, ktorá podľa názoru žalobcu mala zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. 29. Správny orgán neobjektívne posúdil žalobcom tvrdené skutočnosti a prejednávanou vecou sa nezaoberal dostatočne, určite, presne a svedomito. Správny orgán uviedol len časť z vyjadrenia a opomenul odkazy na judikatúru nielen slovenských súdov, teda sa nezaoberal všetkými tvrdenými skutočnosťami a nezohľadnil väzby žalobcu na územie SR, najmä jeho súkromný a rodinný život. V danom prípade neboli naplnené okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území SR, a to najmä s poukázaním na ustanovenie § 54 ods. 3 Zákona o pobyte cudzincov. S prihliadnutím na súkromný a rodinný život žalobcu na území SR by došlo zrušením pobytu k porušeniu čl. 8 Dohovoru s tým, že tento článok nie je možné interpretovať tak, ako to bolo zo strany správneho orgán, a to v zmysle žiť spolu v domovskej či inej krajine. Odôvodnením a obsahom doručeného rozhodnutia dochádza k porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Rozhodnutie nevychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu a odôvodnenie rozhodnutí neposkytlo dostatočné informácie na účinnú obranu žalobcu. Žalobca a ani jeho právny zástupca nebol s utajovanou skutočnosťou oboznámený, hoci v zmysle § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane utajovaných skutočností“) sa za oprávnenú osobu považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorázovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie. Takouto osobou je podľa príslušného ustanovenia aj advokát. 30. Žalobca si vytvoril pevné a hlboké väzby na území SR a rozvíja tu najmä rodinný a súkromný život, podnikateľské aktivity a plní si všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Pretrhol väzby s rodnou krajinou v čase, keď sa presťahoval na územie SR, nemá tam nehnuteľnosti, ani iný majetok a územie SR považuje za svoj domov. Nie sú mu známe dôkazy, na základe ktorých je dôvodné podozrenie z ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, nevie sa k danej situácii objektívne vyjadriť, prípadne navrhnúť dôkazy na potvrdenie jeho tvrdení a nevie ani zaujať účinnú obranu. Nie je si vedomý toho, že by nejakým spôsobom počas prechodného pobytu na území SR mohol ohroziť bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, a to s prihliadnutím na to, že sa počas svojho pobytu nedopustil žiadneho trestného činu, dodržiava všetky všeobecne záväzné predpisy a plní si svoje zákonné povinnosti. Pokiaľ orgány verejnej správy poukazovali na bezvízový styk s Ukrajinou, tak tento bezvízový styk nie je možné klásť na rovnakú úroveň s prechodným pobytom na území SR na účely podnikania. 31. V zmysle § 34 ods. 1 písm. f) Zákona o ochrane utajovaných skutočností je sudca oprávnenou osobou s osobitným postavením, ktorý je oprávnený oboznámiť sa s utajovanou skutočnosťou. Advokát žalobcu preto požiadal súd o povolenie oboznámiť sa s utajovanou skutočnosťou v zmysle príslušných ustanovení Zákona o utajovaných skutočnostiach. 32. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, zrušil z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). 33. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že trvá na skutočnostiach uvádzaných v preskúmavaných rozhodnutiach, ako aj na postupe prvostupňového správneho orgánu, pretože v súvislosti s konaním o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu žalobcu, vystali závažné skutočnosti, ktoré prvostupňový správny orgán nemohol ignorovať. Išlo o závažnú informáciu doručenú z Ministerstva vnútra SR, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Prezídia PZ Bratislava ako nadriadeného orgánu, spracovanú pod č. PPZ-HCP-OCP1-2017/018050/001 zo dňa 19.12.2017, v ktorej bolo uvedené, že vo veci žalobcu (vo veci udeľovania dlhodobého pobytu) je potrebné postupovať podľa § 120 ods. 2 písm. g) Zákona o pobyte cudzincov, teda žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona zamietnuť, pretože je dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok SR. Na základe uvedenej informácie sa oprávnená osoba prvostupňového orgánu oboznámila dňa 10.01.2018 s obsahom utajovanej skutočnosti, evidovanej na Úrade hraničnej a cudzineckej polície, Prezídia PZ Bratislava pod č. PPZ-HCP-OCP-D-8/2018, stupeň utajenia „Dôverné“. Po oboznámení sa s obsahom tejto písomnosti bolo oprávnenou osobou konštatované, že je naplnený zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu, nakoľko je dôvodné podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. 34. Z doručenej písomnosti vyplynuli závažné relevantné informácie k osobe žalobcu, ktoré mali zásadný vplyv na začatie konania vo veci zrušenia už existujúceho prechodného pobytu na účel podnikania, a preto bolo povinnosťou, nie svojvôľou prvostupňového správneho orgánu, postupovať zákonným spôsobom. 35. Ustanovenie § 54 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov je kogentným ustanovením. Zároveň vyjadruje zákonnú povinnosť príslušnému orgánu konať v jeho intenciách, pokiaľ je naplnený taxatívne uvedený zákonný dôvod, ktorý v danom prípade naplnený preukázateľne bol. Citované ustanovenie striktne prikazuje policajnému útvaru zamietnuť žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak nastanú zákonné dôvody tak, ako to bolo v prípade žalobcu. Žalovaný sa stotožnil s postupom prvostupňového správneho orgánu pri aplikácii ustanovenia § 120 ods. 2 písm. g) Zákona o pobyte cudzincov, z ktorého je zrejmé, že policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Zákonodarca v uvedenom ustanovení nadradil bezpečnostný záujem štátu nad všeobecne platné zásady, vyplývajúce zo všeobecného právneho predpisu, t. j. zo zákona o správnom konaní. Správny orgán preto nemohol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádzať konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia, nakoľko v odôvodnení podľa § 120 ods. 2 písm. g) Zákona o pobyte cudzincov sa musí uviesť len konštatovanie, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky a zákonodarca tu nepripúšťa použitie správnej úvahy pre správny orgán rozhodujúci vo veci. Ďalej žalovaný poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. l) Zákona o pobyte cudzincov. 36. V prípade zamietnutia žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu je podstatnou skutočnosťou, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ktorý vystal z dôvodného podozrenia, že štátny príslušník tretej krajiny - žalobca, pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. V žiadnom prípade nie je možné nadradiť súkromný záujem jedinca, ktorý pramení či už z jeho podnikateľskej činnosti alebo z jeho väzieb na území SR vybudovaný za 5,5 roka pobytu, nad bezpečnostný alebo verejný záujem štátu. Žalobcovi v žiadnom prípade nehrozí žiadna závažná ujma, hospodárska, finančná ujma, či iný vážny nenapraviteľný následok. 37. Ďalej žalovaný uviedol, že na chode obchodných spoločností, ktorých je žalobca konateľom, sa nepodieľa sám, ako jediná osoba, ale sú tam aj ďalší konatelia. Iba v jednej obchodnej spoločnosti je žalobca jediným konateľom, pričom druhý konateľ sa funkcie vzdal v čase bezprostredne nadväzujúcom na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu, preto žalovaný uviedol, že takého počínanie možno vyhodnotiť ako účelové. Podľa žalovaného tak činnosť obchodných spoločností môžu zabezpečiť ďalší konatelia a pre podnikanie ako také nie je bezpodmienečne nutná prítomnosť žalobcu na území SR. Navyše podľa žalovaného žalobca môže kedykoľvek v prípade potreby pricestovať na územie SR na základe biometrického pasu bez víza, nakoľko Slovenská republiky uplatňuje s Ukrajinou bezvízový styk. 38. Žiadna objektívna skutočnosť nebráni tomu, aby sa žalobca a jeho rodina vrátili do domovského štátu. Ich rodnou krajinou je Ukrajina, kde majú svoje rodinné väzby a korene. Spoločným odchodom všetkých členov rodiny späť na Ukrajinu nedôjde k pretrhnutiu rodinných väzieb, k citovej ujme ani k spretrhaniu ich rodinné a súkromného života. Nebolo možné prihliadnuť na rodinný a súkromný život cudzinca, pretože tento nemožno uprednostniť nad bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, nakoľko bola zistená reálna existencia ohrozenia bezpečnosti štátu zo strany žalobcu aj napriek tomu, že na území Slovenskej republiky žil a vytvoril si tu určité väzby. 39. V čase konania o odvolaní žalobcu žalovaný dňa 10.04.2018 obdržal vyjadrenie žalobcu, v ktorom opisoval skutočnosti, ktoré už boli žalovanému známe z prvotného vyjadrenia a odvolania. Vyjadrením žalobcu sa žalovaný dôkladne zaoberal, predovšetkým preverením skutočností, ktoré žalobca uviedol a z tohto dôvodu dňa 12.04.2018 opätovne požiadal oprávnenú osobu Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, aby sa oboznámila s vyjadrením žalobcu a toto posúdila vo vzťahu k informáciám uvádzaným v utajovanej písomnosti. Dňa 17.04.2018 obdržal žalovaný od oprávnenej osoby písomnosť č. PPZ-HCP-BB2-67-005/2018-SK (ktorá tvorí súčasť administratívneho spisu), z ktorej vyplynulo, že aj napriek vyjadreniu žalobcu je zrejmé, že v konaní o jeho žiadosti, ako aj v konaní o zrušení prechodného pobytu, dôvody na postup podľa § 120 ods. 2 písm. g) Zákona o pobyte cudzincov naďalej trvajú. Žalovaný predmetné vyjadrenie žalobcu zaslal na oboznámenie sa a na ďalší služobný postup Slovenskej informačnej službe, ktorá disponuje podrobnejšími informáciami k osobe žalobcu. Aj napriek vyjadreniam žalobcu zostala preukázaná skutočnosť, vyplývajúca z informácie stupňa utajenia „Dôverné“, ktorá obsahuje dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.04.2018 neuviedol také informácie, na základe ktorých by bolo možné upustiť od vyššie uvedeného postupu. 40. Žalobcovi nehrozí žiadne bezpečnostné riziko v jeho domovskej krajine a s týmito skutočnosťami sa žalovaný vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí. 41. Podľa žalovaného prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zásadou zákonnosti, s dôrazom na to, že vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. V odvolacom konaní sa žalovaný dôsledne zaoberal a vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení, ako aj v samotnom odvolaní. Žalovaný nemal inú možnosť, ako vydať preskúmavané rozhodnutie, a to predovšetkým s ohľadom na právnu úpravu ustanovení § 54 ods. 2 písm. b) a § 120 ods. 2 písm. g) Zákona o pobyte cudzincov. 42. K poukazom na judikatúru súdov žalovaný uviedol, že každý z uvedených prípadov je sám o sebe špecifický, nehovoriac o odlišnosti krajín, v ktorých sa ten ktorý prípad stal, a s dôrazom na to, že každý prípad podlieha vnútornej legislatíve a zákonom tej ktorej krajiny. Žalovaný nemohol žalobcovi umožniť sprístupnenie predmetnej utajovanej skutočnosti, nakoľko nedisponoval oprávnením na jej odtajnenie. Práva žalobcu neboli dotknuté, nakoľko žalovaný neodňal možnosť žalobcovi vyjadriť sa k veci, predovšetkým k vykonaným dôkazom, aj napriek tomu, že nepoznal presný obsah utajovanej skutočnosti. Ak mal žalobca záujem zistiť, čo presne bolo obsahom utajovanej skutočnosti, mohol o sprístupnenie informácie prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadať oprávnený orgán - Slovenskú informačnú službu, teda spracovateľa utajovanej písomnosti. 43. K poukazu na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2016 zo dňa 29.06.2016 žalovaný uviedol, že Ústavný súd SR v danej veci do súčasnej doby nerozhodol a návrh Najvyššieho súdu SR bol zatiaľ iba prijatý na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu preto nie je možné považovať uznesenie Ústavného súdu SR za nález, ktorým by bolo potvrdené, že aplikácia ustanovenia § 120 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov je v rozpore s Ústavou SR, prípadne s Dohovorom a Chartou základných práv EÚ. 44. Žalovaný zobral do úvahy námietky žalobcu ohľadom jeho súkromného a rodinného života, no napriek tomu nebolo možné zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa uplatniť iný, než zákonom zvolený postup, ktorým bol viazaný. 45. Sprístupnenie utajovanej písomnosti právnemu zástupcovi žalobcu nespadá do kompetencie žalovaného. Bolo na právnom zástupcovi žalobcu, aby požiadal kompetentný orgán ako spracovateľa, resp. tvorcu utajovanej písomnosti, o jej sprístupnenie. 46. Návrat žalobcu do domovskej krajiny je možný, nakoľko má na Ukrajine naďalej hlásenú adresu trvalého pobytu (aj celá jeho rodina). Žalobca má na území Ukrajiny rodičov a súrodenca, ako aj rodičov a súrodencov jeho manželky, takže návrat do domovskej krajiny, ktorej je štátnym občanom, nie je nemožný. Slovenská republika s Ukrajinou uplatňuje bezvízový styk pre držiteľov biometrických pasov, takže cestovanie žalobcu na územie SR nie je ničím obmedzené. Bezvízový styk sa s výnimkou Veľkej Británie a Írska vzťahuje na celú Európsku úniu a všetky krajiny patriace do Schengenského priestoru, a to pre občanov Ukrajiny, ktorí sú držiteľmi biometrických pasov, na krátkodobý pobyt 90 dní. 47. Žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol a aby potvrdil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Taktiež žiadal, aby správny súd zamietol žalobcovi právo na náhradu trov konania. 48. V replike žalobca nad rozsah správnej žaloby uviedol, resp. zdôraznil, že jeho najmladší syn žije na území SR nepretržite od svojho narodenia, a teda má pevné a domovské väzby na území SR. V tejto súvislosti zdôraznil potrebu dodržiavania práv vyplývajúcich z Dohovoru o právach dieťaťa. Poukázal aj na to, že jeho manželka a jeho druhý starší syn majú podanú žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ktorej by malo byť už aj vyhovené. 49. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný nezistil spoľahlivo skutočný stav veci, a to vo vzťahu k činnosti obchodnej spoločnosti, ktorej je konateľom a spoločníkom, a taktiež vo vzťahu k prechodnému pobytu jeho dcéry. Žalobca taktiež nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že ako držiteľ biometrického pasu môže kedykoľvek pricestovať na územie SR v rámci bezvízového styku Slovenskej republiky s Ukrajinou. 50. Podľa žalobcu zamietnutie žiadosti o dlhodobý pobyt by malo za následok majetkovú škodu nie len voči osobe, ale malo by to dopad aj na výkon podnikateľskej činnosti. Žalobca hodnoverným spôsobom preukázal, že centrum záujmov jeho rodinného a súkromného, obchodného, hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života je územie SR. Ďalej žalobca zdôraznil žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pretože v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia, s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. 51. Žalovaný v duplike uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k správnej žalobe a na obsahu preskúmavaných rozhodnutí, pričom zdôraznil kogentnosť ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov a ďalej aj ustanovenie § 120 ods. 2 písm. g) Zákona o pobyte cudzincov. 52. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že jeho manželka a starší syn si podali žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na Oddelení cudzineckej polície PZ Dunajská Streda, nie je povinnosťou Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda informovať iné oddelenia cudzineckej polície ani príslušné riaditeľstvá o tom, komu pobyt udelia a komu nie. Táto informácia bola preverená, a bolo zistené, že pobyt bol udelený až dňa 04.09.2018, čiže v čase prebiehajúceho konania o správnej žalobe a táto skutočnosť teda v minulosti nemala a ani nemá žiadny význam na rozhodovanie, ktoré prebiehalo o niekoľko mesiacov skôr, teda ešte v čase, kedy sa nedalo predpokladať, či si manželka a syn žalobcu podajú žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území SR, a to dokonca v inej územnej pôsobnosti. 53. Za nepodstatné vyhodnotil žalovaný aj skutočnosti týkajúce sa dlhodobého pobytu dcéry žalobcu, pretože ona nie je účastníkom predmetného konania a skutočnosti, týkajúce sa pobytu jeho rodiny sú v konaní o podanej správnej žalobe nepodstatné a nemajú žiadny vplyv na prejednávanú vec. 54. Za nedôvodné označil žalovaný aj námietky vo vzťahu k činnosti obchodných spoločností so záverom, že prítomnosť žalobcu nie je na území SR potrebná. Aj zdôrazňovanie obmedzeného oprávnenia zdržiavať sa na území Slovenskej republiky na základe držby biometrického pasu považoval žalovaný za nepodstatné a uviedol, že sa jasne vyjadril, ako a kedy môže žalobca cestovať na územie Slovenskej republiky, za akých podmienok s tým, že ak žalobca hodlá cestovať na územie Slovenskej republiky, musí ovládať zákony a všeobecne záväzné právne normy Slovenskej republiky. 55. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), preto rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.11.2018 s oznámením času a miesta jeho vyhlásenia podľa § 137 ods. 4 SSP. 56. Správny súd preskúmal správou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 57. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP; (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 58. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 59. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo preskúmať postup a rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa, na základe ktorých došlo k zamietnutiu žiadosti žalobcu o dlhodobý pobyt. 60. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov; cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. 61. Podľa § 2 ods. 3 Zákona o pobyte cudzincov; občanom Únie je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a je štátnym občanom niektorého členského štátu. 62. Podľa § 2 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov; štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti. 63. Podľa § 51 Zákona o pobyte cudzincov; dlhodobý pobyt sa udeľuje na neobmedzený čas. 64. Podľa § 52 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov; policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, a) ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti, b) ktorému zanikol dlhodobý pobyt podľa § 55 písm. e) alebo § 56 písm. b), c) alebo písm. d), alebo c) ktorý má päť rokov oprávnený, nepretržitý pobyt na území členských štátov ako držiteľ modrej karty a zdržiava sa na území Slovenskej republiky ako držiteľ modrej karty najmenej dva roky bezprostredne pred podaním žiadosti. 65. Podľa § 52 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov; odsek 1 sa nevzťahuje na štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý a) je žiadateľom o udelenie azylu, b) má tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 3, c) požiadal o poskytnutie dočasného útočiska, d) je odídencom, e) má udelený prechodný pobyt na účel štúdia, f) má udelený prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti podľa § 25 ods. 1 písm. d) až f), g) má udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania, h) sa zdržiava na území Slovenskej republiky podľa § 23 ods. 6 písm. b), c) alebo písm. d), alebo i) požíva diplomatické výsady a imunity na území Slovenskej republiky podľa medzinárodného práva. 66. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov; policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak a) štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie dlhodobého pobytu, b) je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, c) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol odňatý azyl z dôvodov podľa osobitného predpisu, alebo d) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nebola predĺžená doplnková ochrana alebo mu bola doplnková ochrana zrušená z dôvodov podľa osobitného predpisu. 67. Podľa § 54 ods. 3 Zákona o pobyte cudzincov; policajný útvar, ktorý postupuje podľa odseku 2 písm. b), posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadní dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu. 68. Podľa § 2 ods. 1 písm. l) Zákona o pobyte cudzincov; na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie. 69. Podľa § 2 ods. 1 písm. m) Zákona o pobyte cudzincov; na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením verejného poriadku porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd, ochrany maloletých a iných zraniteľných osôb alebo opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa riadneho výkonu verejnej správy, životného prostredia, verejného poriadku alebo občianskeho spolunažívania. 70. Podľa § § 120 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov; ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak. 71. Podľa § 120 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov; policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. 72. Žalobcovi bol udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky za účelom podnikania od 08.11.2012. Následne bol tento prechodný pobyt obnovený, naposledy do 30.04.2019. Keďže žalobca podľa jeho názoru splnil podmienky Zákona o pobyte cudzincov pre udelenie dlhodobého pobytu, požiadal o jeho udelenie. V rámci konania o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu boli podľa orgánov verejnej správy oboch stupňov zistené také skutočnosti (ktoré sú v režime utajenia „dôverné“), pre ktoré mu nebol udelený dlhodobý pobyt, teda došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. 73. Orgán verejnej správy 1. stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že v súvislosti s konaním o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu bola doručená písomnosť z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. PPZ-HCP-OCP12017/018050-001 zo dňa 19.12.2017 s tým, že je potrebné postupovať podľa § 120 ods. 2 písm. g) Zákona o pobyte cudzincov, t.j. žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu zamietnuť podľa § 54 ods. 2 písm. g) Zákona o pobyte cudzincov (podľa ktorého policajný útvar žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu zamietne, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok). Na základe tejto informácie sa jeho zamestnanci (osoby oprávnené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami) oboznámili s utajovanou skutočnosťou, evidovanou na Úrade hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru v registratúrnom zázname pod č. PPZ-HCP-OCP-D-8/2018, stupeň utajenia „Dôverné“, a dospeli k záveru, že je dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný záujem. Orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že z vyhodnotenia utajovanej skutočnosti vyplynulo, že vzniklo dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu, a preto s odkazom na ustanovenie § 120 ods. 2 písm. g) Zákona o pobyte cudzincov len konštatoval, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky a neuviedol konkrétne dôvody pre zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. 74. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že v rámci odvolacieho konania sa jeho zamestnanec (oprávnený na oboznamovanie sa s utajenými skutočnosťami) oboznámil s utajovanou skutočnosťou a vyhodnotil informácie v nej uvedené tak, že je dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Zamestnanec žalovaného sa opätovne oboznámil s utajovanou skutočnosťou aj v súvislosti s vyjadrením žalobcu doručeným dňa 10.04.2018 a dospel k záveru, že dôvody na zrušenie prechodného pobytu naďalej trvajú. Žalovaný a aj orgán verejnej správy prvého stupňa pritom v odôvodnení rozhodnutia v rámci citovania právnej úpravy uviedli len ustanovenia § 2 ods. 2 písm. l) Zákona o pobyte cudzincov, v ktorom je pojmovo vymedzené ohrozenie bezpečnosti štátu. 75. Správny súd predovšetkým upozorňuje na to, že ohrozenie bezpečnosti štátu a ohrozenie verejného poriadku sú dve odlišné skutkové okolnosti, čomu zodpovedá aj ich samostatné pojmové vymedzenie v ustanovení § 2 ods. 1 písm. l) a m) Zákona o pobyte cudzincov. Preto je zmätočné odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí, keď orgány verejnej správy oboch stupňov odkázali na záznamy oprávnených osôb, ktoré vyhodnotili utajovanú skutočnosť tak, že je dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnostný záujem Slovenskej republiky alebo verejný poriadok, naproti tomu orgán verejnej správy 1. stupňa ako nosný argument uviedol, že utajovaná skutočnosť založila dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu (čomu zodpovedá aj citovanie ustanovení § 54 ods. 2 písm. b) , § 2 ods. 1 písm. l) Zákona o pobyte cudzincov) a žalovaný konštatoval, že je dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Z preskúmavaných rozhodnutí tak nevyplýva jednoznačný preskúmateľný záver, či informácie obsiahnuté v utajovanej písomnosti mali svedčiť o dôvodnom podozrení vo vzťahu k ohrozeniu bezpečnosti štátu alebo vo vzťahu k ohrozeniu verejného poriadku. 76. Navyše po oboznámení sa s obsahom utajovanej skutočnosti evidovanej na Slovenskej informačnej službe pod č. SIS- 65/152-D-290-2/2017-S správny súd dospel k záveru, že informácie v nej uvedené nie je možné vyhodnotiť ako také, ktoré by zakladali dôvodné podozrenie, či už vo vzťahu k ohrozeniu bezpečnosti štátu, alebo vo vzťahu k ohrozeniu verejného poriadku. Informácie uvedené v utajovanej skutočnosti sú vyjadrené len ako domnienka, v hypotetickej rovine, ktorá nebola ničím preukázaná. 77. Správnemu súdu je známe, že Najvyšší súd SR podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 120 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a tento bol uznesením Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 8/2016 - 37 zo dňa 29.06.2016 prijatý na ďalšie konanie. Po preverení stavu konania na Ústavnom súde SR správny súd zistil, že ústavný súd po prijatí návrhu na ďalšie konanie vo veci samej nerozhodol. 78. Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania orgánov verejnej správy oboch stupňov, a aj v čase rozhodovania správneho súdu, bola a je platná a účinná právna úprava ustanovenia § 120 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorej sa cudzincom vo veciach pobytu (vymedzených v tomto ustanovení) nesprístupňujú konkrétne skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre zamietnutie žiadosti o pobyt, dôvodom zrušenia pobytu alebo dôvodom pre administratívne vyhostenie, ale v rozhodnutí sa uvedenie len konštatovanie, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Preto, ak by orgány verejnej správy dôvodne skonštatovali, že skutočnosti uvedené v utajovanej písomnosti predstavujú dôvodné podozrenie, že cudzinec ohrozí bezpečnostný záujem Slovenskej republiky a neuviedli by konkrétne dôvody, bol by ich postup súladný s platnou a účinnou právnou úpravou. Z tohto dôvodu považuje správny súd postup orgánov verejnej správy oboch stupňov pri nakladaní s utajovanou skutočnosťou za správny. Režim utajovanej skutočnosti bol určený jej pôvodcom a orgány verejnej správy tak nemali v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy kompetenciu na jej sprístupnenie. V prejednávanej veci ale z preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva jednoznačne, či vzniklo dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Navyše, informácie, ktoré boli podkladom pre napadnuté rozhodnutia, obsiahnuté v utajovanej skutočnosti vo forme všeobecne konštatovanej domnienky, nepreukazujú dôvodné podozrenie ani vo vzťahu k ohrozeniu bezpečnostných záujmov SR, ani vo vzťahu k ohrozeniu verejného poriadku. 79. Správny súd preto nepovažuje za správnu a zákonnú správnu úvahu orgánov verejnej správy oboch stupňov pri vyhodnocovaní informácií obsiahnutých v utajovanej skutočnosti. Nie je zrejmý súvis informácie uvedenej vo forme nekonkrétnej domnienky s bezpečnostnými záujmami SR a verejným poriadkom. 80. Správny súd nie je oprávnený udeliť súhlas na sprístupnene utajovanej skutočnosti právnemu zástupcovi žalobcu v zmysle Zákona o ochrane utajovaných skutočností, pretože neboli splnené podmienky podľa § 35 ods. 3 tohto zákona. 81. Správny súd považuje ďalej za potrebné upozorniť na to, že orgány verejnej správy uviedli v preskúmavaných rozhodnutia pri identifikácii utajovanej skutočnosti číslo registratúrneho záznamu, pod ktorým bola utajovaná skutočnosť vedená na Úrade hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. V rozhodnutí nebol uvedený identifikátor, pod ktorým bola a je utajovaná skutočnosť evidovaná na Slovenskej informačnej službe, čo v podstate sťažilo aj postup správneho súdu pri zabezpečení utajovanej skutočnosti. 82. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. Postup orgánu verejnej správy 1. stupňa bude závisieť od toho, či v súvislosti so žalobcom budú informácie, ktoré sú predmetom utajenia, preukázané. V prípade, že orgány verejnej správy dôjdu opätovne k záveru, že je potrebné žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu zamietnuť, je potrebné, aby toto svoje rozhodnutie odôvodnili s uvedením jednoznačného právneho posúdenia. 83. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.