Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/188/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115214547 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6115214547.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom 817 62 Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Oliverom Balážom, so sídlom OREA Consulting / JUDr. Oliver Baláž a partneri, 811 01 Bratislava, Zámocká 10, proti žalovanému: C. U., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. F., bez evidovanej adresy pobytu, o zaplatenie 677,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 12C/285/2015-76 zo dňa 30.06.2016, takto r o z h o d o l : I. Výroku Rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 12C/285/2015-76 zo dňa 30.06.2016, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 408,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 408,49 eur od 10. 04. 2015 do zaplatenia v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, s a n e d o t ý k a . II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 12C/285/2015-76 zo dňa 30.06.2016 vo výroku, ktorým žalobu v časti o zaplatenie 268,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 268,97 eur od 10. 04. 2015 do zaplatenia zamietol a v súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 408,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 408,49 eur od 10. 04. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 8,10 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 28,73 eur za zastúpenie advokátom, to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozsudku súd žalobu v časti o zaplatenie 268,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 268,97 eur od 10. 04. 2015 do zaplatenia zamietol. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že z listín predložených žalobcom mal preukázané, že žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 03. 08. 2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX s dodatkom, ktorou sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby, ktoré mu aj poskytol a za ktoré vyúčtoval žalovanému odplatu faktúrami na sumu 57,16 eura, splatnú dňa 09. 09. 2014; na sumu 180,00 eura, splatnú dňa 15. 09. 2014; na sumu 165,98 eura, splatnú dňa 09. 10. 2014; na sumu 5,35 eura, splatnú dňa 10. 11. 2014. V bode 5 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bolo uvedené, že v prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 4 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. Žalobca v dôsledku porušenia zmluvných povinností vyfakturoval žalovanému uvedenú zmluvnú pokutu vo výške 268,97 eur splatnú dňa 09. 04. 2015. Súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že podľa nerozporovaných tvrdení žalobcu žalovaný nezaplatil za poskytnuté služby, za ktoré mu boli vystavené faktúry, a to v celkovej výške 408,49 eur, na úhradu ktorých sa zaviazal v zmluve o poskytovaní verejných služieb. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu žalobcovi za poskytnuté služby neuhradil, súd žalobe v časti vyhovel a s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 408,49 eur. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania a súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy 408,49 eur aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 10. 04. 2015 (ako si uplatnil žalobca v návrhu, odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej faktúry) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Následne súd prvej inštancie skúmal dôvodnosť žaloby v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 268,97 eur spolu s príslušenstvom na základe faktúry vyhotovenej dňa 22. 03. 2015. Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, akým konkrétnym spôsobom sa zmluvné strany písomne dohodli na úhrade uvedenej položky, ktorej úhrady sa podaným návrhom domáhal. Súd uviedol, že z návrhu, ani pripojených listín nevyplýva, za porušenie akých povinností je uložená zmluvná pokuta, nie je možné preto posúdiť (ne)primeranosť zmluvnej pokuty. Podľa súdu žalobca v podanom návrhu netvrdil, akú zmluvnú povinnosť mal žalovaný porušiť a kedy a z čoho mu má vyplývať povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Body 3, 4 a 5 Dodatku sankcionujú viacero porušení povinnosti a to odkazom na iné body dodatku a zmluvy. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré uvádza viacero odkazov na iné listiny, potom považoval súd tiež za neurčité a nezrozumiteľné. Pokiaľ sa malo jednať o porušenie povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu po určitú dobu, súd nepovažoval jej porušenie za povinnosť, ktorá by bola sankcionovateľná zmluvnou pokutou, nakoľko odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, a preto nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou. Taktiež pokiaľ ide o povinnosť žalovaného (súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení rozsudku „právneho predchodcu navrhovateľa“) predať mobilný telefón za akciovú cenu, je výlučne na dohode zmluvných strán dojednanie o cene predmetu kúpy - mobilného telefónu. Súd uviedol, že žalobca ponúkol žalovanému jednotlivé zmluvné podmienky, súčasťou ktorých bola aj dohoda o kúpnej cene telekomunikačného zariadenia. Nesplnenie povinnosti žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých služieb (vyúčtovanú jednotlivými faktúrami), nemá vplyv na dohodu zmluvných strán o kúpnej cene. Súd uviedol, že žalobca, ako podnikateľ, sa rozhodol ponúknuť žalovanému telekomunikačné zariadenie v zľavnenej cene, poukazujúc na výhodu akciovej ponuky, ktorá bola rozhodujúca pre uzavretie dodatku k zmluve, ktorý akciu využil. Zaplatenie kúpnej ceny nepredstavuje porušenie zmluvy, ale jej naplnenie. Skutočnosť, že predajná cena telekomunikačného zariadenia bola vyššia, nespôsobila vznik majetkovej ujmy na strane žalobcu. Mohla predstavovať vyššiu hodnotu, za ktorú však žalobca telekomunikačné zariadenie žalovanému nepredával. Súd tak mal za zrejmé, že v súvislosti s dohodnutou kúpnou cenou nedošlo k žiadnemu porušeniu zmluvy zo strany žalovaného. Porušenie inej zmluvnej povinnosti (nezaplatenie splatných faktúr za ceny poskytnutých služieb) bolo bez príčinnej súvislosti s dohodnutou cenou telekomunikačného zariadenia zmluvnými stranami. Akciové ceny sú primárne určené na ovplyvnenie (prilákanie) zákazníka, pričom podnikateľ nesie riziko spojené so stanovením nízkej tzv. akciovej ceny (hoci predávaný tovar by inak mohol predať za vyššiu hodnotu). Keďže žalobca dohodnutú kúpnu cenu od žalovaného prevzal, na jeho strane škoda, ani nárok na úhradu zmluvnej pokuty podľa názoru súdu prvej inštancie nevznikol. Za nezaplatené ceny poskytnutých služieb žalobcovi prislúchalo právo domáhať sa zaplatenia uvedených cien prostredníctvom súdu, k čomu aj došlo. súd prvej inštancie potom zhrnul svoje úvahy a uviedol, že nakoľko odstúpenie od zmluvy nie je porušením právnej povinnosti, ale výkonom práva a nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou, pričom žalobca si návrhom uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty z dôvodu nezotrvania žalovaného v zmluvnom vzťahu po určitú dobu so žalobcom a jej výšku odvodzoval od imaginárnej kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, za ktorú žalobca žalovanému telekomunikačné zariadenie nepredal, súd návrh žalobcu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 268,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 268,97 eur od 10. 04. 2015 do zaplatenia, zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že v konaní čiastočne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému s vyhodnotením miery úspechu žalobcu 60 % (408,49 eur z 677,46 eur), úspechu žalovaného 40 % (268,97 eur z 677,46 eur) a vyslovil, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 20 % (60 % - 40 %). Súd preto uložil žalovanému povinnosť nahradiť v konaní čiastočne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 8,10 eur za zaplatený súdny poplatok (20 % z 40,50 eur) a vo výške 28,73 eur (20 % z 143,62 eur) za zastúpenie advokátom v spore. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti 2. výroku rozsudku, ktorým súd žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol a voči 1. výroku rozsudku v časti náhrady trov konania podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno, akým konkrétnym spôsobom sa zmluvné strany písomne dohodli na úhrade zmluvnej pokuty. Žalobca pritom poukazuje na určité časti odôvodnenia rozsudku, konkrétne na strane 3 ods. 7 odôvodnenia, v ktorom samotný súd konštatoval unesenie dôkazného bremena ohľadom spôsobu dojednania zmluvnej pokuty. Taktiež žalobca argumentuje, že spôsob, akým sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute, vyplýva aj zo žalobného návrhu, čo opätovne potvrdzuje súd na strane 2 ods. 1 odôvodnenia rozsudku. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že žalobca dôkazné bremeno ohľadom spôsobu dojednania zmluvnej pokuty uniesol, pričom súd aj vydal platobný rozkaz a tak aj argumentácia súdu na strane 4 ods. 2 odôvodnenia rozsudku, ktorá popiera súdom zistené a konštatované skutočnosti, je zmätočná, žalobca jej nerozumie a domnieva sa tak, že súd použil argumentáciu z odôvodnenia iného staršieho rozsudku vydaného v obdobnej veci. Tento jeho záver potvrdzuje aj tá skutočnosť, že súd na strane 4 ods. 2 odôvodnenia rozsudku použil termín „právny predchodca navrhovateľa“, hoci v tomto konaní si žalobca uplatňuje vlastnú pohľadávku, ktorá vznikla jemu osobne a nie postúpenú pohľadávku. Žalobca taktiež popiera tvrdenie súdu prvej inštancie, že z návrhu, ani z pripojených listín nevyplýva, za porušenie akých povinností bola uložená zmluvná pokuta a nie je možné preto posúdiť primeranosť zmluvnej pokuty. Toto tvrdenie súdu nie je pravdivé, pretože v žalobnom návrhu žalobca v článku II. ods. 3 jasne uvádza, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť platiť za poskytnuté služby riadne a včas, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty. V článku III. odseku 1 žalobného návrhu žalobca uvádza, že žalovaný si už od prvého fakturačného obdobia neplnil svoje zmluvne dohodnuté povinnosti, keď neuhrádzal žalobcom vystavené faktúry za dodané služby. K týmto tvrdeniam obsiahnutým v žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy. Napokon porušenie základnej zmluvnej povinnosti žalovaného v zmluvnom vzťahu - platiť za služby dodané žalobcom - súd potvrdil a v tomto smere dal žalobcovi za pravdu, keď mu nárok na zaplatenie jednotlivých faktúr za dodané služby priznal v 1. výroku rozsudku. Pokiaľ ide o primeranosť zmluvnej pokuty, toto kritérium pre dojednanie zmluvnej pokuty dodržané bolo, čo žalobca preukázal už v samotnom žalobnom návrhu. V článku I. ods. 1 žalobca vyčíslil hodnotu záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou ako 24 mesiacov (doba viazanosti) krát 33,3250 eur bez DPH/mesiac (mesačná hodnota programu služieb, ktorý žalovaný žiadal dodávať) rovná sa 799,80 eur bez DPH. Výška zmluvnej pokuty teda nebola odvodzovaná od imaginárnej kúpnej ceny mobilného telefónu, ako to mylne uvádzal súd na strane 5 ods. 1 odôvodnenia rozsudku, ale zodpovedala hodnote programu služieb, ktorý si žalovaný žiadal dodávať po dobu 24 mesiacov. Základ zmluvnej pokuty bol dojednaný pri uzavretí dodatku k zmluve o poskytnutí služieb vo výške 290 eur, teda zmluvná pokuta pri dojednávaní bola primeraná hodnote zabezpečovaného záväzku. Žalobca ďalej v odôvodnení odvolania poukázal na zmätočnosť konštatovania súdu, podľa ktorého žalobca v podanom návrhu netvrdil, akú zmluvnú povinnosť mal žalovaný porušiť a kedy a z čoho mu má vyplývať povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalobca v žalobnom návrhu od počiatku tvrdil porušenie základnej zmluvnej povinnosti žalovaného a to povinnosti platiť za dodané služby žalobcovi. Túto skutočnosť tvrdil žalobca na viacerých miestach v žalobnom návrhu a doložil aj jednotlivými listinnými faktúrami, ktoré žalovaný napriek početným výzvam dodnes nezaplatil. Podľa súdu prvej inštancie body 3, 4 a 5 dodatku sankcionujú viacero porušení povinnosti a to odkazom na iné body dodatku a zmluvy, pričom súd považoval takéto dojednanie o zmluvnej pokute za neurčité a nezrozumiteľné. S týmto názorom žalobca polemizuje v odvolaní a uvádza, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty obsiahnuté v dodatku k nej nie je ani neurčité a ani nezrozumiteľné. Odkazovanie na iné body v zmluvnom dokumente je štandardné a bežne sa v zmluvných vzťahov používa. Navyše dodatok má spolu 8 bodov, orientácia v ňom je rýchla a prehľadná. Argumentáciu súdu, že použitie odkazov na iné body dodatku spôsobuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť, považuje tak žalobca za nedôvodnú a účelovú. Dodatok presne vymenováva porušenie ktorých zmluvných povinností účastníkom má za následok vypojenie SIM karty z prevádzky a vznik nároku na zmluvnú pokutu. V tomto prípade sa žalovaný dopustil porušenia zmluvnej povinnosti obsiahnutej v bode 1 dodatku a to riadne a včas platiť za zriadenie a poskytovanie služieb žalobcom, čo následne viedlo k vypojeniu SIM karty žalovaného z prevádzky a vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pokiaľ súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozsudku uvádza, že sa malo v danom prípade jednať o porušenie povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu po určitú dobu a v dôsledku toho, že súd nepovažoval odstúpenie od zmluvy za porušenie zmluvnej povinnosti, ale za výkon práva, vyslovil, že uvedené nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou, tejto argumentácii žalobca taktiež nerozumie. Z tohto konštatovania súdu žalobcovi vyplýva, že buď súd vôbec neporozumel za aké porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným si žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, alebo opäť použil argumentáciu z odôvodnenia staršieho rozsudku vydaného v obdobnej veci. Žalobca zdôraznil, že žalovaný neodstúpil od zmluvy uzavretej so žalobcom. Opakovane žalobca zdôraznil, že žalovaný si od počiatku zmluvného vzťahu neplnil základnú zmluvnú povinnosť a to povinnosť platiť za služby žalobcu, ktoré spotreboval. Žalovaný spotreboval služby žalobcu v hodnote 408,49 eur a za tieto do dnešného dňa vôbec nezaplatil. K argumentácii súdu, že nesplnenie povinnosti žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých služieb nemá vplyv na dohodnutú kúpnu cenu a že žalobca dohodnutú kúpnu cenu od žalovaného prevzal a preto mu nevznikla škoda a ani právny nárok na zmluvnú pokutu, žalobca uviedol, že dodatok k zmluve sa uzatváral výlučne na základe požiadavky zákazníka, keď sa zákazník rozhodne získať mobilný telefón za zvýhodnenú cenu za dodržanie doby viazanosti voči žalobcovi. Nedodržanie doby viazanosti je sankcionované vznikom nároku na zmluvnú pokutu. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca do zmluvného vzťahu so zákazníkom vkladá služby, mobilný telefón, prípadne iné benefity, pričom zákazník nevkladal žiadne hodnoty. Preto si žalobca dojednáva zmluvnú pokutu, ktorá mu takto vložené benefity zabezpečuje, respektíve zabezpečí dobu viazanosti, ktorej účelom je postupná návratnosť vložených benefitov. Nesplnenie povinnosti žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých služieb síce nemá vplyv na dohodnutú kúpnu cenu, ale je zásadným porušením záväzku viazanosti, ktorý na seba žalovaný z vlastnej vôle prevzal a na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu. Správanie žalovaného, keď si prevzal mobilný telefón, dodané služby spotreboval, ale za ne vôbec nezaplatil, svedčí o tom, že nemal záujem byť spotrebiteľom, ale chcel len lacno prísť k drahému mobilnému telefónu a získať aj iné výhody. S najväčšou pravdepodobnosťou žalovaný konal s úmyslom čo najdlhšie telefonovať bez toho, aby za služby zaplatil a jeho konanie vykazuje skôr známky podvodného konania, ako správania sa spotrebiteľa. Žalobca má za to, že zákazníka, ktorý sa takto správa, nie je možné považovať za spotrebiteľa a preto by aplikácia ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade takéhoto zákazníka mala byť vylúčená. V odvolaní žalobca taktiež poukázal na znenie ustanovenia § 172 ods. 7 O.s.p. ( v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia rozsudku) a na skutočnosť, že pokiaľ súd dňa 11. 8. 2015 vydal platobný rozkaz, nepochybne na základe predložených dôkazov mal za preukázané to, že sa v žalobe uplatnil opodstatnený nárok. Pokiaľ mal súd nejasnosti ohľadom spôsobu dojednania zmluvnej pokuty a ohľadom toho, za porušenie akých zmluvných povinností je uložená zmluvná pokuta, mal vo veci nariadiť pojednávanie, na ktorom by žalobcu súd vyzval na ozrejmenie týchto skutočností. Namiesto toho súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím znemožnil žalobcovi realizáciu jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V závere odvolania žalobca zdôraznil, že súčasná rozhodovacia prax slovenských súdov žalobcovi nárok na degresívnu zmluvnú pokutu priznáva. Žalobca má už desiatky právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdov, ktoré vyhoveli jeho nároku na degresívnu zmluvnú pokutu, pričom žalobca prízvukoval už v samotnej žalobe, že zmluvná pokuta, ktorú si uplatňuje v spore, predstavuje degresívny typ zmluvnej pokuty. Tento typ zmluvnej pokuty žalobca zaviedol do svojich zmlúv po tom, ako mu súdy v konaniach vytýkali, že si uplatnil zmluvné pokuty, ktoré nezohľadnili, koľko času spotrebiteľovi uplynulo zo záväzku viazanosti. Zavedenie takéhoto typu zmluvnej pokuty bolo požiadavkou rozhodovacej praxe slovenských súdov, ktorú žalobca akceptoval a do svojich zmlúv zaviedol. Základ zmluvnej pokuty bol dohodnutý vo výške 290 eur, pričom v súlade s rozhodovacou praxou slovenských súdov žalobca u žalovaného zohľadnil počet dní, ktorému uplynuli zo záväzku viazanosti a uplatnil si tak nárok na zmluvnú pokutu v zníženej (depresívnej) výške 268,97 eur. Napriek tomu, že žalobca zohľadnil u žalovaného, koľko dní mu uplynulo zo záväzku viazanosti, žalovaný za dodané služby nezaplatil absolútne nič, spotreboval dodané služby a prevzal si mobilný telefón, pričom takéto správanie žalovaného je v rozpore nielen so zmluvou, s dobrým mravmi, ale aj s princípmi právneho štátu. Na základe týchto odvolacích argumentov má žalobca za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnych skutkových tvrdení, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie uplatňovaného nároku na zmluvnú pokutu a tiež nesprávne rozhodnutie aj ohľadom nároku na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobca preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti 1. výroku a v časti 2. výroku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 8. Odvolací súd, vzhľadom k tomu, že k vyhláseniu rozsudku súdu prvej inštancie došlo ešte za účinnosti predošlej procesnej normy Občianskeho súdneho poriadku, považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Odvolacie konanie v danej veci začalo dňom 03.08.2016 (podaním odvolania), pričom v zmysle intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 9. V ustanovení § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku sú citované vady, pre ktoré je možné, respektíve nutné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením základného práva strán sporu na spravodlivý súdny proces, ktoré je zaručené Ústavou SR a ostatnými právnymi normami. Spravodlivý súdny proces je taký proces, pri ktorom sú dôsledne dodržiavané zo strany súdu i strán sporu všetky procesné práva a rešpektované všetky zákonné ustanovenia, ktoré upravujú postup súdu i strán sporu v priebehu konania, dokazovania, hodnotenia vykonaných dôkazov, následného právneho kvalifikovania nároku a meritórneho rozhodnutia súdu v intenciách žaloby. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, prípadne vnútornú rozpornosť, nepreskúmateľnosť, či dokonca až zmätočnosť odôvodnenia rozhodnutia v nadväznosti na konštatovania, právne úvahy súdu a hodnotenia dôkazov, ktoré však nie sú súladné s obsahom spisu a nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu, nakoľko sa tým stranám sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a odníma sa im tým možnosť riadne konať pred súdom. Takouto vadou je postihnutý aj odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu. 10. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie konštatuje právnu nepresvedčivosť a vnútornú rozpornosť a zmätočnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vzhľadom na vyvodené právne závery, v nadväznosti na obsah spisu a predložené listinné dôkazy v konaní, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Uvedené je z hľadiska vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie pritom zásadné. 11. Žalobca namietal rozsudok súdu prvej inštancie vo viacerých smeroch. V odvolaní namietal jednak nesúlad skutkových a právnych tvrdení obsiahnutých v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré však boli v zrejmom rozpore s obsahom spisu (pokiaľ súd konštatoval, že žalobca údajne neuniesol dôkazné bremeno ohľadom spôsobu dojednania zmluvnej pokuty, teda akým konkrétnym spôsobom sa zmluvné strany písomne dohodli na podmienkach a možnostiach uplatnenia zmluvnej pokuty, tvrdenie súdu, že z obsahu žaloby, ani z pripojených listín nevyplýva, za porušenie akých povinností je v spore žalobcom uplatnená zmluvná pokuta, pokiaľ žalobca údajne v žalobe netvrdil, akú zmluvnú povinnosť mal žalovaný porušiť a kedy), namietal právne úvahy súdu (pokiaľ súd vyhodnotil dojednanie zmluvnej pokuty obsiahnuté v Dodatku v bodoch 3, 4 a 5 ako neurčité a nezrozumiteľné a taktiež pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že nie je možné posúdiť primeranosť zmluvnej pokuty, avšak bez súdom vyhodnotenej argumentácie žalobcu ohľadom degresívneho spôsobu uplatnenia zmluvnej pokuty), no najmä namietal a poukázal na vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, na jeho argumentačnú nepresvedčivosť a zmätočnosť vzhľadom na dôvody uvádzané v rozhodnutí súdu, ktoré však nezodpovedali okolnostiam daného sporu (pokiaľ sa súd v odôvodnení rozsudku zaoberal právnou polemikou odstúpenia od zmluvy ako výkonu práva žalovaného, pričom je celkom zrejmé, že žalovaný v konkrétnej veci od zmluvy o pripojení neodstúpil a taktiež pokiaľ sa súd v odôvodní rozsudku zaoberal právnym hodnotením danosti nároku žalobcu na zmluvnú pokutu v súvislosti s dohodnutou akciovou kúpnou cenou mobilného telefónu). Odvolací súd, oboznámiac sa s dôvodmi odvolania, s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku a obsahom spisu, sa v celom rozsahu stotožňuje so všetkými odvolacími argumentmi žalovaného a hodnotí ich ako dôvodné. 12. Odvolací súd, pokiaľ vyčíta napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie jeho rozpornosť a nepresvedčivosť ohľadom vyvodených záverov v nadväznosti na obsah spisu, najmä z hľadiska tvrdenia súdu prvej inštancie, že žalobca údajne netvrdil v žalobnom návrhu, akú zmluvnú povinnosť mal žalovaný porušiť a kedy, pričom súd tvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, akým konkrétnym spôsobom sa zmluvné strany písomne dohodli na podmienkach dojednania zmluvnej pokuty, odvolací súd v súvislosti s týmito konštatovaniami súdu prvej inštancie poukazuje na obsah spisu, predovšetkým na obsah žaloby. Z obsahu žaloby (konkrétne bodu II. 3.) jednoznačne vyplýva, že Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť platiť za poskytnuté služby riadne a včas, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty. Taktiež z uvedeného bodu výslovne vyplýva, že zmluvná pokuta bola v zmysle dodatku vypočítaná degresívny spôsobom, v závislosti od počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti a žalobca si teda uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 268,97 eura, pričom základ zmluvnej pokuty ( uvedený v bode II.1. žaloby ) bol dojednaný vo výške 290 eur. Taktiež je dôvodná odvolacia argumentácia žalobcu, že vo viacerých častiach svojej žaloby (napr. bod III.) uviedol, že žalovaný si už od prvého fakturačného obdobia neplnil svoje zmluvne dojednané povinnosti platiť za poskytnuté služby vôbec a neuhradil žalobcovi v súvislosti s uzatvorenou Zmluvou o poskytovaní verejných služieb číslo XXXXXXX, uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa 3. 8. 2014, žiadne platby. Odvolací súd podrobne sa oboznámiac s obsahom Dodatku k predmetnej zmluve o poskytovaní verejných služieb, uzatvoreným medzi stranami sporu dňa 3. augusta 2014, sa taktiež nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý právne posúdil dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnutej v bode 3, 4 a 5 tohto Dodatku, ako neurčité a nezrozumiteľné. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z bodov 3, 4 a 5 Dodatku, ktoré sankcionujú viacero porušení povinností s odkazom na iné body dodatku a zmluvy, nie je zrejmé, za porušenie akej povinnosti sa zmluvná pokuta dojednáva. V bode 5 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bolo uvedené, že v prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 4 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. Z obsahu žaloby je pritom tak, ako to už odvolací súd konštatoval, jednoznačne zrejmé, že žalobca si voči žalovanému v danom konkrétnom prípade uplatňuje zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu služieb, ktorý záväzok zodpovedá bodu 11 písm. b) v dodatku. Formuláciu zmluvnej pokuty v prípade porušenia záväzku účastníka jasne špecifikovaného v bode 1 písmena b/, v bode 2 alebo bode 4 dodatku, má odvolací súd za dojednanie určené jasne, zrozumiteľne a konkrétnym spôsobom aj pre bežného spotrebiteľa a nemožno mu tak vytýkať neprehľadnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť tak, ako to vyvodil súd prvej inštancie. Taktiež poukaz na tabuľku 1 dodatku spotrebiteľa informuje o konkrétnych údajoch, ktoré sú pre spotrebiteľa dôležité, okrem iného aj o výške zmluvnej pokute, pričom aj v tabuľke číslo 1 je výslovne špecifikované, že zmluvná pokuta uvedená vo výške 290 eur je stanovená a dojednaná ako základ - ako počiatočná suma, ktorá bude klesať. V dojednaní dodatku v bode 3 v časti zmluvnej pokuty je taktiež pre spotrebiteľa obsiahnutá informácia, že vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty rovná sa základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti ako základ pre výpočet). Spotrebiteľovi tak z údajov obsiahnutých v tabuľke číslo 1 bolo zrejmé, že maximálna výška zmluvnej pokuty je vo výške 290 eur, v tabuľke je obsiahnutý aj údaj o tom, že ide len o základ zmluvnej pokuty, ktorý bude klesať v závislosti od konkrétnych okolností a uplynulej doby viazanosti, v bode 5 dodatku mal spotrebiteľ informáciu s odkazom na tri konkrétne body dodatku, za porušenie akej jeho povinnosti, respektíve záväzku je zmluvná pokuta dojednaná, pričom odvolací súd tieto konštatované skutočnosti považuje za postačujúce z hľadiska rešpektovania požiadavky na zabezpečenie zvýšenej ochrany práv spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu s dodávateľom. Odvolací súd tak konštatuje, že zmluvná pokuta obsiahnutá v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb číslo XXXXXXX nie je formulovaná nezrozumiteľne, ani mätúco či neurčito. Napokon odvolací súd v plnej miere prisviedča aj poznámke žalobcu v odvolaní, že z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa aj odvolaciemu súdu javí, že súd prevzal časti odôvodnenia z iného rozhodnutia v skutkovo a právne obdobnej veci, pretože jednak konštatoval skutkové a právne okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade ani nenastali (údajné odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného, respektíve uplatnená zmluvná pokuta žalobcom z dôvodu nedodržania dojednanej doby viazanosti v nadväznosti aj na akciovú cenu mobilného telefónu), no aj z označenia žalobcu, ktoré nezodpovedá hmotnoprávnemu základu uplatneného nároku ( žalobca je pôvodný vlastník pohľadávky a nie postupník). Všetky uvedené a konštatované nezrovnalosti, respektíve konštatované rozpornosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s preukázaným skutkovým a právnym stavom danej veci, no aj nesprávne právne posúdenie dojednania zmluvnej pokuty v zmysle dodatku v konkrétnej veci, majú potom za následok nutnosť zrušiť odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd zamietol žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty žalobcom vo výške 216,97 eur s príslušenstvom, ako aj vo výroku I. rozsudku, v ktorom je obsiahnutý súvisiaci výrok o náhrade trov prvoinštančného konania. 13. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní je povinný predovšetkým nanovo právne i skutkovo posúdiť uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému v časti zmluvnej pokuty, vychádzajúc pritom výlučne len z obsahu spisu a z preukázaných skutočností vyplývajúcich z listinných dôkazov a opätovne vo veci meritórne rozhodnúť o časti žalobného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, s prihliadnutím na degresívny spôsob jej uplatnenia a v nadväznosti na procesný úspech strán sporu nanovo potom rozhodnúť aj o trovách prvoinštančného konania. 14. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil, pretože v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľného a vnútorne rozporného odôvodnenia rozsudku v rozpore s obsahom spisu a predčasnosti záverov o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku v časti zmluvnej pokuty súd prvej inštancie nesprávne rozhodol a znemožnil tak stranám sporu, aby uskutočňovali svoje procesné práva a nemožnosťou náležite skutkovo a j právne argumentovať voči nepreskúmateľnému rozhodnutiu súdu tak došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd následne vec vrátil v tomto rozsahu súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).