Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/188/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117200722 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117200722.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1/ S. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX D. D., zastúpený JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Ul. SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom a 2/ A. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX D. D., v konaní o zaplatenie 4 535,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/8/2017 - 142 zo dňa 09. mája 2018 ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby a v treťom výroku o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 528,85 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 22. 12. 2016 až do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok); v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (tretí výrok). 2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie mal za to, že zmluvu o úvere uzavretú medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako spoludlžníkmi dňa 16. 04. 2013 je nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov s odkazom na § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj „ zákon č. 129/2010 Z.z.“) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Za nedôvodnú považoval námietku žalovaného 1/, že v zmluve absentuje aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, stotožnil sa s argumentáciou žalobcu, že v danom prípade bolo dojednané v zmluve o úvere, že úver sa bude splácať formou anuitných splátok, t. j. splátok obsahujúcich časť poskytnutej istiny a časť dojednaného úroku, pričom výška zloženia splátok je premenlivá. Zákon č. 129/2010 Z. z. je potrebné interpretovať vo svetle textu a účelu smernice č. 2008/48/ES tak, aby bol dosiahnutý výsledok, na ktorý odkazuje (rozsudok Súdneho dvora EÚ 14/83 Von Colson and Kamann v Land Nordhein-Westfalen). Žalovaní mali možnosť požiadať kedykoľvek bezplatne o výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky (§ 9 ods. 2 písm. l/ zákona 129/2010 Z. z.). Súd prvej inštancie taktiež poukázal na body 52 až 56 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíroóvej, v zmysle ktorého zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. 3. V súvislosti s námietkou žalovaného 1/, že všeobecné obchodné podmienky neboli ním podpísané a neboli mu ani predložené pri podpisovaní zmluvy poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/19/2017 - 103 zo dňa 29. 11. 2017, z ktorého vyplýva, že za súčasť zmluvy možno považovať všeobecné obchodné podmienky ako aj sadzobník poplatkov, pričom však v danom prípade samotná zmluva obsahuje predpísané náležitosti, nemôže byť potom považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Je podpísaná oboma žalovanými, z čoho vyplýva, že bola dodržaná písomná forma zmluvy. Priraďovanie jednotlivých splátok na splátky istiny úveru sú vymedzené v časti D všeobecných obchodných podmienok na strane 23. 4. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že na jej základe došlo zo strany žalobcu k poskytnutiu bezúčelového úveru vo výške 7 000,- Eur žalovaným s dojednanou výškou úrokovej sadzby 14,9 % ročne, výškou anuitnej splátky 135,58 Eur, termínom splatnosti prvej splátky 16. 05. 2013, počtom splátok 84, splatnosťou splátok vždy 16. deň kalendárneho mesiaca, pričom splatnosť úveru bola dojednaná 16. 04. 2020. V zmluve bola uvedená aj výška RPMN ako aj priemerná RPMN, tiež celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť. V zmluve v bode 4.2.1 bola dojednaná aj možnosť žiadať predčasné splatenie zostatku úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve a všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré odkazovala /čl. I. bod 1.,2. A/ , pričom v konaní nebolo sporné, že došlo k platnému predčasnému zosplatneniu dlhu. Súd prvej inštancie neakceptoval námietku žalovaného 1/, že k tomuto mohlo dôjsť až po márnom uplynutí lehoty na plnenie uvedenej v podaní zo dňa 12. 12. 2016, nakoľko predčasná splatnosť dlhu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka nastáva na základe jednostranného právneho úkonu s účinnosťou doručenia tohto úkonu druhej strane. Otázka doručenia podania zo dňa 21. 12. 2016 nebola sporná. 5. Súd prvej inštancie taktiež neakceptoval námietku žalovanej 2/, že po rozvode manželstva so žalovaným 1/ uzatvorila ústnu dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej mal predmetný úver splácať len žalovaný 1/, pretože dohoda medzi žalovanými 1/ a 2/ nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k záväzku žalovanej 2/, ktorý na seba vzala podpísaním úverovej zmluvy voči žalobcovi. Tento nebol účastníkom dohody o vyporiadaní BSM žalovaných ani neprejavil s ňou súhlas v zmysle ust. § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 6. Žalovaný 1/ argumentoval, že všetky úhrady mali byť započítané len na istinu úveru, nakoľko tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto uznal pohľadávku žalobcu za dôvodnú čo do základu a výšky len v časti sumy 1 528,85 Eur a na základe toho súd prvej inštancie v tejto časti žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti uplatnenej istiny a dojednaných úrokov z úveru ako aj k nim prináležiaceho uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol ako nedôvodnú (v odseku 18 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia síce uvádza, že žalobu zamietol ako nedôvodnú v časti požadovaných dojednaných úrokov, odôvodnenie však nie je právne záväzné a zo záväznej výrokovej časti vyplýva, že žalobu zamietol v prevyšujúcej časti, t.j. v časti, v ktorej žalobe nevyhovel). 7. Vzhľadom na predčasnú splatnosť úveru k 21. 12. 2016 súd prvej inštancie v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení priznal žalobcovi úrok z omeškania v požadovanej výške 5 % ročne odo dňa požadovaného žalobcom, t. j. od 22. 12. 2016. 8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal bez konkrétneho zdôvodnenia aplikácie tohto ustanovenia. 9. Proti druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom zamietnutí žaloby a proti závislému výroku o nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva musela obsahovať zákonom č. 129/2010 Z.z. predpísanú náležitosť uvedené v § 9 ods. 2 písm. c), pretože úver neposkytol na kúpu konkrétneho tovaru, pričom pojem predávajúci označuje účastníka kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/88/2017 - 98 zo dňa 15. 03. 2018, podľa ktorého v danej veci išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol spotrebiteľovi poskytnutý úver, ktorý je povinný splácať žalobcovi pravidelnými mesačnými splátkami. Nešlo o úver poskytnutý na kúpu konkrétneho tovaru, a preto je nelogické, aby zmluva obsahovala údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť vzhľadom k tomu, že veriteľ nie je predávajúcim, veriteľom je banka, ktorá poskytla dlžníkovi peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. 10. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 11. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. 12. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p., po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. dospel k názoru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov: 13. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/88/2017 - 98 zo dňa 15. 03. 2018, že v prípade, ak úver nie je poskytnutý na účel kúpy tovaru je nelogické a nezmyselné vyžadovať, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere podliehajúca režimu zákona č. 129/2010 Z.z. obsahovala adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Niet totiž čo reklamovať. Reklamuje sa tovar. Aj v tomto prípade zo zmluvy zo dňa 16. 04. 2013 vyplýva, a na základe vykonaného dokazovania to ustálil aj súd prvej inštancie, že úver bol poskytnutý ako bezúčelový. Nie je preto správny jeho právny záver, že úver sa považuje za bezúčelový a bez poplatkov v dôsledku absencie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v zmluve o úvere. 14. Odvolací súd podotýka, že odkaz súdu prvej inštancie na ustanovenia článku 10 ods. 2 písm. s) a písm. p) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej aj „smernica“) upravujúce, že zmluva o úvere má obsahovať postup, ktorý sa má dodržať pri uplatnení práva na ukončenie zmluvy o úvere a existenciu alebo neexistenciu práva na odstúpenie od zmluvy v súvislosti s riešením otázky, či má zmluva o úvere obsahovať adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, je nenáležitý. Uvedené ustanovenia smernice boli prevzaté do ustanovení § 9 ods. 2 písm. u) a w) zákona č. 129/2010 Z.z. vyžadujúcich ako náležitosti zmluvy spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorých absenciu však zákon neviaže bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (v ust. § 11 ods. 1 písm. b) sa uvedené ustanovenia nespomínajú). Odvolaciemu súdu nie je ani zrejmé, aký súvis má ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. s uvedenými ustanoveniami smernice, ak daná náležitosť je uvedená v článku 10 ods. 2 písm. h) smernice a súd prvej inštancie ustálil, že túto náležitosť zmluva o úvere obsahuje. 15. Aj keď súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v konaní, nevyvodil z nich dostatočné skutkové zistenia potrebné na prijatie záveru, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní len na úhradu istiny 1 528,85 Eur a nie žalobcom požadovanej istiny 4 535,17 Eur. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie neuviedol, akú celkovú sumu žalovaní uhradili, hoci z listinných dôkazov vyplýva a medzi stranami sporu ani nebola sporná. Nakoľko neobstojí právny záver súdu prvej inštancie, že úver sa považuje za bezúčelový a bez poplatkov v dôsledku absencie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v zmluve o úvere, v rozsudku chýbajú skutkové zistenia aj ohľadne započítania úhrad na istinu a úroky, prípadne úroky z omeškania. 16. V tejto súvislosti pre úplnosť odvolací súd dodáva, že dohodu o anuitných splátkach, v ktorých sa podiel výšky istiny a úroku, prípadne poplatku mení predpokladá samotný zákon č. 129/2010 Z.z., nakoľko predpokladá existenciu amortizačnej tabuľky, v ktorej je rozpis splátok na istinu, úrok a poplatky uvedený (§ 9 ods. 3 a 5 zákona č. 129/2010 Z.z.). V každej splátke sa teda zaplatí časť istiny, úroku a prípadne ďalších poplatkov. Bez dohody o úroku a poplatkoch by zmluva o úvere nespadala pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. (§ 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.). Preto úvaha o tom, že plnenie spotrebiteľa sa má napriek dohode o (anuitných) splátkach započítavať najprv na istinu a až potom na úroky a poplatky nie je namieste. Neobstojí ani prípadná argumentácia ustanovením § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O.z.“), pretože tento nepojednáva o plnení dohodnutom v splátkach, ale o plnení, ktorého splatnosť bola dohodnutá jednorázovo a dlžník neplní naraz, ale časť plnenia poskytne vopred a zvyšok neskôr, prípadne aj po lehote splatnosti, čím sa dostane do omeškania a potom je povinný plniť aj úroky (z omeškania). Aby sa tieto neprimerane nenavyšovali, Občiansky zákonník stanovuje, že najprv sa čiastočné plnenie započítava na istinu. Ust. § 566 ods. 2 O. z. treba vykladať v spojitosti s ust. § 566 ods. 1 O.z. Zákon č. 129/2010 Z.z. sa na zmluvy, v zmysle ktorých sa úver musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, t.j. aj jednorázovo nevzťahuje (§ 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.) Podporne, ak je ustálené, že spotrebiteľská zmluva o úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., tento zákon obsahuje vyššie uvedenú osobitnú úpravu plnenia v (anuitných) splátkach rozpočítaných na istinu, úroky a prípadné poplatky, ktorá je občianskoprávnou úpravou (nie obchodnoprávnou) a ako lex specialis má prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. 17. V súlade s § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní doplniť dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v smere ustálenia výšky nezaplatenej istiny, zmluvných úrokov a úroku z omeškania a následne vo veci v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá znova rozhodnúť, nakoľko v odvolaním nenapadnutom prvom výroku o čiastočnom priznaní plnenia požadovaného žalobou rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na rozsah potrebného dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 18. Nakoľko od výsledku sporu a pomeru úspechu strán sporu vo veci samej je závislý výrok o náhrade trov konania, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 C. s p. v spojení s § 379 písm. a) C. s. p. zrušil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. O trovách konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 C. s. p. v novom rozhodnutí. 19. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).