Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/23/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118200210 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6118200210.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci starostlivosti o maloletú S. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C. C., dieťa rodičov: matky C.. M. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. C., F. X a otca S. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. C., A. X, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. 05. 2018 č. k. 37P/4/2018 - 55, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/4/2018-55 zo dňa 10. 05. 2018 p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej S. zo sumy 115,-Eur mesačne na sumu 155,-Eur mesačne s tým, že výživné je otec povinný zaplatiť vopred k rukám matky, počnúc dňom 15. 01. 2018. Zročné výživné od 15. 01. 2018 do 10. 05. 2018 vo výške 160,-Eur povolil otcovi splácať v pravidelných 10,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Okresný súd po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehlo viac ako päť a pol roka, maloletá prestúpila z prvého stupňa na druhý stupeň základnej školy, na jej strane sú teda naplnené podmienky zmeny pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného. Súd mal preukázané, že úmerne s vekom maloletej má matka zvýšené výdavky na zabezpečenie bežných potrieb, aj s prihliadnutím na zmenu ekonomickej situácie. Otec v čase posledného rozhodnutia o výživnom bol riadne zamestnaný, dosahoval príjem 860,98 Eur mesačne, v súčasnosti dosahuje príjem 1.025,-Eur, teda aj na strane otca došlo k zmene pomerov tým, že jeho príjem sa zvýšil. Otec je zdravý, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka maloletej v čase poslednej úpravy dosahovala mesačný príjem vo výške 704,37 Eur, v súčasnosti dosahuje čistý príjem vo výške 980,- Eur, tiež jej nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd mal teda aj na strane matky preukázanú zmenu pomerov spočívajúcu vo zvýšenom príjme. Pokiaľ otec vyjadril nesúhlas so zvýšením výživného odôvodňujúc zvýšené výdavky spojené s jeho úverovým zaťažením v dôsledku zakúpenia rekreačnej chaty (ktorá je vo vlastníctve jeho priateľky), súd na tieto výdavky neprihliadol, pretože výživné je v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine prednostná pohľadávka, má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Úverové zaťaženie otca v čase, keď mal vedomosť o svojej zákonnej vyživovacej povinnosti, nemôže byť na ujmu maloletej. Súd vzhľadom na preukázanú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane rodičov, predovšetkým otca maloletej, s prihliadnutím aj na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine (ktorá obsahuje tzv. valorizačnú klauzulu, ktorá sama o sebe môže byť dôvodom na zvýšenie výživného), považoval návrh matky za dôvodný. Pri určovaní samotnej výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a z možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča, v tomto prípade otca. Výživné zvýšil o 40,- Eur mesačne. Pokiaľ matka požadovala zvýšiť výživné na sumu 165,-Eur, tomuto návrhu v celom rozsahu nevyhovel, pretože neboli preukázané až také odôvodnené potreby maloletej, ktoré by až v takejto miere odôvodňovali zvýšenie výživného. Naviac, aj z matkinej strany je tu vyživovacia povinnosť voči maloletej a jej príjem sa od posledného rozhodnutia súdu tiež zvýšil. Zároveň však poukázal na plnenie osobnej starostlivosti matky o maloletú. Tiež súd prihliadol na skutočnosť, že otec sa podieľal na úhrade polovici výdavkov na maloletú, ktorých sa podľa vlastného vyjadrenia v súčasnosti nepodieľa, rovnako prihliadol na skutočnosť, že otec sa s maloletou nestretáva pravidelne a dlhšiu dobu ako v priebehu jedného dňa, nezabezpečuje stretávanie sa s maloletou plnohodnotne počas celého víkendu aj s nočným prespatím. Súd teda považoval návrh matky za dôvodne podaný vo výške 155,-Eur mesačne s tým, že počiatok zvýšenia výživného určil od 15. 01. 2018 v zmysle podaného návrhu (keď návrh bol podaný na súd 03. 01. 2018). 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej. Uviedol, že súd nesprávne zistil skutkový stav, čo malo za následok nesprávne určenie zvýšeného výživného na maloletú. Poukázal na to, že pred súdom prvej inštancie preukázal, že do decembra 2017 prispieval na maloletú nad rámec súdom určeného výživného, dcére prispieval vždy, keď ho matka o to požiadala (R., doučovanie, nákup X.). Matku pritom nikdy nežiadal, aby takto zvýšené náklady preukazovala, vždy vyhovel jej požiadavkám, ktoré prezentovala prevažne SMS formou. Vyživovaciu povinnosť si teda do decembra 2017 plnil aj nad rámec súdom určeného výživného a nevyhýbal sa jej. Súd prvej inštancie nezohľadnil dôvod, prečo od januára 2018 prestal prispievať nad rámec určeného výživného, je zrejmé, že matka zjavne úmyselne od januára 2018 prestala otca informovať o zvýšených výdavkoch na dcéru, aby mohla pred súdom prezentovať, že na dieťa prispieva len súdom určeným výživným. Na zvýšené náklady v súvislosti s doučovaním prispieval, matke peniaze na účet za týmto účelom posielal. O tom, že dcéra chodila na doučovanie z chémie vzhľadom na prijímacie skúšky na K. T.E. sa otec dozvedel až v tomto súdnom konaní, matka mu nedala možnosť podieľať sa na tomto zvýšenom výdavku. Aj tento výdavok bol viazaný na dobu prijímacích skúšok (15. 05. 2018). Zvýšenie výživného považuje naďalej za dôvodné, avšak nie vo výške určenej súdom. On navrhoval výživné 130,-Eur, resp. 140,-Eur, ktoré považuje za primerané k potrebám dieťaťa aj s prihliadnutím na osobný záujem otca podieľať sa na potrebách dcéry, o ktorú má záujem a chce s ňou tráviť čas. Súdom určené výživné 155,-Eur nezohľadňuje potreby maloletej, nie je zrejmé, čo viedlo súd k určeniu výživného práve v takejto výške a najmä nezohľadňuje účelové konanie matky, ktorá zavinila, že na zvýšených potrebách dcéry sa od januára 2018 nedobrovoľne prestal otec podieľať. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok tak, že vyživovacia povinnosť na maloletú S. bude určená vo výške 140,-Eur mesačne, počnúc dňom rozhodnutia odvolacieho súdu. 3. Kolízny opatrovník maloletej v písomnom vyjadrení odporučil potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu. V starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky, matka v konaní pred súdom prvej inštancie preukázala potrebné výdavky vynaložené na zabezpečenie všetkých potrieb maloletej. Súdom určenú výšku výživného považuje za primeranú veku a potrebám maloletej. 4. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, k informáciám o zvýšených výdavkoch na maloletú uviedla, že otca pravidelne až do novembra 2018 o týchto informovala. Za november 2018 na doučovanie z Z. neprispel ani na základe zaslanej SMS-ky s požiadavkou o príspevok, zároveň žiadala o príspevok na letenku do E. za účelom návštevy sesterníc maloletej. Preto ho už v decembri nekontaktovala s požiadavkou o ďalší príspevok nad rámec určeného výživného. V januári sa ho telefonicky snažila skontaktovať ohľadne príspevku na doučovanie z chémie, otec však odmietol s ňou komunikovať, cítil sa „urazený“, pretože v tom čase bol podaný návrh na zvýšenie výživného. Celkové výdavky spojené s doučovaním z L. a Z. za obdobie december 2017 až máj 2018, na ktoré už otec neprispel boli vo výške 85,- Eur + 95,-Eur. Tvrdenie, že matka mu zakázala podieľať sa na týchto výdavkoch označila za neopodstatnené a nepravdivé. Tvrdenie otca ohľadne splácania úveru vo výške 340,-Eur a 170,-Eur označila za zavádzajúce, s veľkou pravdepodobnosťou má ísť o úvery súvisiace s jeho hráčskou vášňou, ktorá bola aj hlavným dôvodom rozvodu manželstva v roku 2007. Z dôvodu ľahkovážneho spôsobu života otca maloletej, tento už nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, neprispieval, ani neprispieva na sporenie pre obidve dcéry. V rámci vyporiadania BSM ho vyplatila sumou 15.000,-Eur, uvedenú pôžičku matka stále spláca. Matka uviedla, že naďalej trvá na ňou uvedených dôvodoch, pre ktoré žiadala o zvýšenie výživného (zakúpenie notebooku v decembri v hodnote 555,- Eur, zrekonštruovanie detskej izby v januári až februári s nákladmi 1.057,-Eur). Za posledné tri roky otec maloletej nezabezpečuje voľnočasové aktivity, ani počas víkendov, ani počas prázdnin. Za toto obdobie boli párkrát spolu cez víkend v dome u priateľky v X., v roku 2017 počas letných prázdnin strávili spolu jeden víkend na stanovačke. Od jesene 2017 sa otec s maloletou stretáva sporadicky, väčšinou u jeho priateľky v byte bez prespania. Posledné tri roky maloletá trávi prázdniny s matkou, s jej sestrou, resp. s jej rodičmi. Ďalej ako dôvod na zvýšenie výživného označila skutočnosť, že od septembra bude (v čase rozhodovania odvolacieho súdu už je) študentkou S. ročníka K. T.E. v C. C., s čím sú tiež spojené prvotné výdavky, zvýšené výdavky bude predstavovať aj cestovné a zakupovanie obedov v škole. 5. Otec maloletej v písomnej reakcii na vyjadrenie matky zotrváva na svojom vyjadrení, v zmysle ktorého odmietol prispieť len na výlet do E., na všetky odôvodnené výdavky vždy bez výhrad prispel. Naviac, na sviatky dcére na požiadavku matky kúpil napr. zimnú bundu, lyžiarky, a pod.. Nikdy sa nevyjadril, že by mu matka zakazovala podieľať sa na potrebách dcéry. Popiera, že by úvery súviseli s jeho údajnou hráčskou vášňou, žiadne peniaze do automatov nedáva. Úvery boli použité na kúpu chalupy v X. - C., ktorú jeho priateľka kúpila pred troma rokmi. Odkedy kúpili chalupu, prestali chodiť na dovolenky, voľný čas trávili tam. Dovtedy však maloletú S., ako aj staršiu dcéru F. brával na spoločné dovolenky, či už do C., R., boli spolu v G., ako aj na Slovensku. Všetky výdavky s tým spojené, hradil on. To, že S. neprespáva v domácnosti jeho priateľky pripisuje tomu, že maloletá chce mať svoje súkromie, v domácnosti žijú jej dvaja dospelí synovia (XX a XX rokov), s ktorými má výborný vzťah. Zakúpenie notebooku v hodnote 555,-Eur považuje za premrštený výdavok, bežne sa dajú kvalitné notebooky kúpiť aj za nižšiu cenu. Pokiaľ ide o zrekonštruovanie detskej izby, o tomto sa dozvedel až v rámci tohto konania. Svoje odvolanie považuje za dôvodné a žiada rozhodnúť v zmysle jeho odvolacieho návrhu, teda určiť výživné vo výške 140,-Eur mesačne. 6. Ako kolízny opatrovník, tak aj matka maloletej, v svojich ďalších písomných vyjadreniach zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách. Matka k vyjadreniu otca, v zmysle ktorého by bol prispel na zrekonštruovanie detskej izby navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu a zároveň otca zaviazal doplatiť príspevok na rekonštrukciu detskej izby v polovičnej výške, t. j. sumou 528,50 Eur. 7. Otec maloletej v reakcii na tento návrh matky poukázal na to, že matka jednak tento vysoký náklad nepreukázala, čo do jeho odôvodnenosti, nie je zrejmé, či v ňom nie je zahrnuté zhodnotenie bytu vo vlastníctve matky. Takéto výdavky mohla s ním vopred konzultovať, aby sa mohli na nich podieľať spoločne vo výške zodpovedajúcej ich životnej úrovni. V súčasnosti, pri zvýšenom výživnom na maloletú S., ako aj pri ďalšom výživnom na plnoletú F., mu neostáva dostatok finančných prostriedkov aby sa aj na takomto príspevku podieľal. 8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP (a contrario); rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 9. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu, ktorý vyplýva z vykonaných dôkazov, súd prvej inštancie starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil. Rozsudok je odôvodnený v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a odvolací súd sa s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s presvedčivým odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 10. Odvolací súd k odvolaniu otca maloletej musí konštatovať, že tento neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozsudku. Za nesprávne zistený skutkový stav s následkom nesprávneho určenia zvýšeného výživného v odvolaní otec označil to, že súd nezohľadnil dôvod, pre ktorý otec prestal od januára 2018 prispievať nad rámec určeného výživného. Tvrdil, že matka zjavne úmyselne prestala od januára 2018 informovať otca o zvýšených výdavkoch, aby mohla pred súdom prezentovať, že na dieťa prispieva len určeným výživným. 11. Je pravda, že súd prvej inštancie v odôvodnení (ods. 19) uviedol, že prihliadol na skutočnosť, že otec sa podieľal na úhrade polovici výdavkov na maloletú a na týchto sa už podľa jeho vlastného vyjadrenia od januára (v súčasnosti) nepodieľa. 12. Odvolací súd však k týmto výdavkom, na ktorých sa čiastočne otec až do januára 2018 dobrovoľne podieľal, zdôrazňuje ich dobrovoľnosť, čo znamená, že rodič, ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nemá povinnosť (okrem morálnej) podieľať sa na zvýšených výdavkoch, ku ktorým v priebehu roka dôjde - napr. uvádzaná R., doučovanie, a pod.. Preto ani ten rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, nemôže automaticky počítať s tým, že druhý rodič (povinný plniť výživné) mu takýmto spôsobom bude na zvýšené výdavky dobrovoľne prispievať. Výšku výživného súd v prípade, že sa rodičia nedokážu na tejto sume dobrovoľne dohodnúť, určuje súd v súlade so Zákonom o rodine (§ 62), to znamená podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné sa určuje nielen podľa reálnych príjmov povinného rodiča, v tomto prípade súd vychádza z tzv. potenciálneho príjmu, to znamená z príjmu, ktorý povinný rodič môže dosiahnuť vzhľadom na svoje osobnostné predpoklady (dosiahnuté vzdelanie, pracovné zručnosti, možnosti zamestnania, zdravotného stavu, a pod.). Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne konštatoval, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba viac ako 5 a pol roka, čo samo o sebe je už zákonným dôvodom pre konštatovanie zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa, a to v tom smere, že odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa sú vyššie. V tomto prípade však súd mal bez akýchkoľvek pochybností zistené aj to, že povinný rodič - otec má tiež vyšší príjem a má teda možnosť podieľať sa vo vyššej miere na plnení pravidelného výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, tu sa vychádza ako z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, tak aj z už uvádzaných možností a schopností povinného rodiča. Dieťa má zároveň právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Všetky tieto zákonné podmienky pre určenie výživného a pre zvýšenie výživného v zmysle ust. § 78 ods. 1 a 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd prvej inštancie posúdil a na danú vec správne aplikoval. Správne tiež poukázal súd prvej inštancie, že nemôže prihliadať na úverové zaťaženie otca, ktorý sám uviedol, že úver si zobral za účelom financovania nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve jeho priateľky. V zmysle Zákona o rodine (§ 62 ods. 5, § 76 ods. 1) súd na takéto výdavky nemôže prihliadnuť, výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými inými výdavkami rodičov. 13. Z takéhoto pohľadu všetky opakované a duplikované tvrdenia a úvahy na tému výdavkov „mimo rámca vyživovacej povinnosti“ sú pre rozhodnutie tejto veci nadbytočné a nespôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. 14. Okrajovo k návrhu matky na zaviazanie otca hradiť náklady na rekonštrukciu detskej izby odvolací súd uvádza, že aj keď ide o nesporové konanie, tento návrh nesúvisí s podaným návrhom na zvýšenie výživného, o ktorom konal súd prvej inštancie a ktoré bolo aj predmetom preskúmavania odvolacím súdom. Preto odvolací súd na takýto návrh neprihliadol. Naviac, nie je ani žiadnym spôsobom preukázaný. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).